Aká je úloha ECB pri bankových fúziách a akvizíciách?
5. apríla 2019
Úloha bankového dohľadu ECB pri konsolidácii bánk závisí od zvoleného typu transakcie. Ak je výsledkom transakcie medzi bankami nadobudnutie kvalifikovanej účasti alebo založenie novej banky, alebo ak ide o fúziu významných bánk, pričom podľa práva príslušnej krajiny má orgán dohľadu právomoc fúzie schvaľovať, ECB má formálnu úlohu.
Transakcia sa v každom prípade posudzuje v rámci priebežného dohľadu nad predmetnými inštitúciami. To znamená, že orgány dohľadu posudzujú životaschopnosť a udržateľnosť dohody zainteresovaných bánk, aby vzniknutá banková skupina v dohľadnej budúcnosti dokázala nepretržite plniť všetky prudenciálne požiadavky. Orgány dohľadu preto analyzujú obchodný model banky, ktorá z transakcie vzíde. Preverujú pritom predovšetkým to, či banka disponuje dostatočnou hladinou kapitálu a likvidity a či túto hladinu dokáže aj dlhodobo udržať. Posudzujú tiež, či banka uplatňuje spoľahlivý systém podnikového riadenia s náležitým vedením a či dokáže generovať zisk. ECB teda hodnotí obchodný plán, jeho prognózy a ich vierohodnosť (vrátane realizačného rizika a porovnania s podobnými subjektmi) a posudzuje, či výsledný podnikateľský subjekt dokáže priebežne plniť všetky platné požiadavky a limity.
Banková konsolidácia môže zohrať významnú úlohu pri eliminácii nadmernej kapacity, zvyšovaní nákladovej efektívnosti a podpore cielenejších a spoľahlivejších obchodných modelov. Cezhraničná konsolidácia by tiež mohla viesť k väčšej diverzifikácii rizík a prispieť k integrácii finančného trhu ako jednému z hlavných cieľov bankovej únie. Aktívne presadzovať (resp. potláčať) akúkoľvek formu bankovej konsolidácie však nie je úlohou ECB. ECB si ako orgán dohľadu musí zachovať neutrálne postavenie a každý predložený projekt posudzovať výlučne po technickej stránke.
Čo je banková fúzia a akú úlohu pri nej plní ECB?
Fúzia (napr. prostredníctvom absorpcie) spravidla znamená, že materské podniky dvoch bánk sa spoja, aby vytvorili nový spoločný materský podnik, ktoré vedie väčšiu bankovú skupinu. Súvaha novej bankovej skupiny obsahuje aktíva a pasíva zlučovaných bánk.
Úloha ECB v prípade fúzie závisí od legislatívy príslušnej krajiny, resp. krajín, kde majú zlučované banky sídlo. Fúzie sa totiž neriadia európskym, ale vnútroštátnym právom. Ak legislatíva danej krajiny v tomto smere udeľuje právomoci vnútroštátnemu orgánu dohľadu, ECB tieto právomoci vykonáva v prípade fúzií významných bánk pod jej priamym dohľadom.
V Nemecku, Luxembursku a niektorých ďalších krajinách napríklad vnútroštátny orgán dohľadu žiadne právomoci na schvaľovanie fúzií nemá. V takých prípadoch ECB transakciu posudzuje v rámci priebežného dohľadu nad predmetnými inštitúciami. Fúzia by však mohla iniciovať postup v prípade nadobudnutia kvalifikovanej účasti, ktoré si súhlas ECB vyžaduje (viac nižšie). Pri zlučovaní dvoch alebo viacerých bánk do novovytvoreného subjektu sa tiež môže vyžadovať vydanie novej bankovej licencie, čo znamená zapojenie ECB, ktorá udeľuje všetky bankové licencie v eurozóne.
Naopak v Taliansku, Grécku, Slovinsku či Belgicku vnútroštátny orgán dohľadu má právomoc fúzie schvaľovať alebo sa na procese schvaľovania podieľa. V prípade fúzie dvoch alebo viacerých významných bánk z týchto krajín teda Rada pre dohľad ECB posudzuje dôsledky fúzie na ziskovosť, solventnosť a likviditu výslednej banky, ako aj na jej organizačnú štruktúru a technické predpoklady plnenia požiadaviek na podnikové riadenie (v zmysle nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách).
Akú úlohu ECB zohráva pri bankových akvizíciách?
ECB schvaľuje každú kvalifikovanú účasť, to znamená každé nadobudnutie podielu v banke, ktorý predstavuje najmenej 10 % akcií a/alebo hlasovacích práv alebo prekračuje iné stanovené prahy.
Pokiaľ ide o samotný proces, banka plánujúca nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinná svoj zámer oznámiť vnútroštátnemu orgánu dohľadu. Vnútroštátny orgán dohľadu spolu s ECB navrhovanú akvizíciu posudzuje na základe piatich kritérií stanovených v smernici o kapitálových požiadavkách:
| Dobré meno navrhovaného nadobúdateľa | Je navrhovaný nadobúdateľ bezúhonný a dôveryhodný, napr. nemá žiadny záznam v trestnom registri ani prebiehajúce súdne spory? Ďalším aspektom je odborná kvalifikácia nadobúdateľa, t. j. jeho skúsenosti s riadením alebo investovaním vo finančnom sektore. |
|---|---|
| Dobré meno a skúsenosti navrhovaných nových riadiacich pracovníkov | Je zámerom nadobúdateľa uskutočniť personálne zmeny v riadiacich orgánoch banky? Ak áno, je potrebné vykonať hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti nových členov predstavenstva. |
| Finančné postavenie nadobúdateľa | Disponuje navrhovaný nadobúdateľ potrebnými zdrojmi na financovanie navrhovanej akvizície a zachovanie zdravej finančnej štruktúry v dohľadnej budúcnosti? Tento aspekt sa posudzuje v rámci hodnotenia vierohodnosti obchodného plánu a schopnosti cieľovej banky zabezpečiť nepretržité plnenie dohľadových požiadaviek. |
| Vplyv na banku | Bude banka i naďalej schopná plniť prudenciálne požiadavky? Banka by napríklad nemala byť vystavená tlakom vyplývajúcim z čiastočne dlhového financovania akvizície. Podniková štruktúra nadobúdateľa by zároveň nemala byť natoľko zložitá, aby orgánu dohľadu znemožňovala účinný dohľad nad bankou. |
| Riziko väzieb na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu | Je možné overiť, že použité prostriedky nepochádzajú z príjmov z trestnej činnosti alebo terorizmu? V rámci preverovania sa zisťuje aj to, či by akvizícia nemohla zvýšiť riziko prania špinavých peňazí či financovania terorizmu. |
Viac informácií o kvalifikovaných účastiach nájdete tu.
Čo ak je novovzniknutá banka príliš veľká na to, aby bolo prípustné jej zlyhanie?
ECB nemá žiadne výhrady voči veľkosti bánk a spravidla banky od rastu neodrádza. Pokiaľ ide o otázku neprípustnosti zlyhania veľkých bánk, existujú medzinárodne dohodnuté normy, ktoré od veľkých a systémových bánk požadujú vedenie dodatočných kapitálových rezerv a/alebo ďalších kapacít na absorpciu strát. Rada pre finančnú stabilitu totiž banky klasifikuje na základe konkrétnych parametrov, takže orgány dohľadu od nich môžu požadovať dodatočný kapitál, či kapitál schopný absorbovať straty. Pre všetky banky na celosvetovej úrovni platia rovnaké pravidlá.
Pri všetkých bankách, bez ohľadu na veľkosť, zároveň musí vždy existovať možnosť riešenia krízových situácií (rezolúcie). Na tento účel je potrebné, aby mali jednoduchú právnu štruktúru a spoľahlivé plány riešenia krízových situácií.
Za hodnotenie riešiteľnosti a stanovenie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky bánk (minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL) je zodpovedná Jednotná rada pre riešenie krízových situácií.