Úvodné prejavy na výročnej tlačovej konferencii o bankovom dohľade ECB

Danièle Nouyová, predsedníčka Rady pre dohľad ECB, a Sabine Lautenschlägerová, členka Výkonnej rady ECB a podpredsedníčka Rady pre dohľad ECB, Frankfurt nad Mohanom 7. februára 2018

Danièle Nouyová, predsedníčka Rady pre dohľad ECB

Čo prinesie rok 2018 bankám a ich orgánom dohľadu? Nesporne ide o veľmi zaujímavú otázku, zodpovedať ju však nie je ľahké – pokiaľ samozrejme nevlastníte krištáľovú guľu. Dve veci však môžeme tvrdiť s pomernou istotou. Po prvé, banky naďalej čelia množstvu výziev; a po druhé, rok 2018 predstavuje ideálnu príležitosť na ich riešenie.

Existujú na to štyri dôvody:

  • Po prvé, hospodárstvo eurozóny je po takmer piatich rokoch rastu v dobrej forme. Hospodársky rast je pritom plošný, z pohľadu krajín i odvetví.
  • Po druhé, dochádza k technologickému vývoju, pričom kľúčovým slovom je digitalizácia. Digitalizácia je pre banky príležitosťou na zvyšovanie príjmov a redukciu nákladov.
  • Po tretie, bol dokončený rámec Bazilej III. Banky tak môžu podnikať v stabilnejšom prostredí i z pohľadu regulácie. Musím však zdôrazniť, že rámec Bazilej III ešte treba implementovať.
  • A po štvrté, rok 2018 bude štvrtým rokom fungovania európskeho bankového dohľadu; jeho budovanie je jednoznačne ukončené. Rámec dohľad je už dnes stabilný a predvídateľný, čo by bankám malo trochu zjednodušiť život.

Takže podmienky sú dobré. Banky sa vďaka výraznému úsiliu stali odolnejšími. Koeficient kapitálovej primeranosti CET1 významných inštitúcií sa od konca roka 2014 do tretieho štvrťroka 2017, keď dosahoval 14,3 %, zvýšil o viac než 270 bázických bodov. Pozorujeme tiež nárast ziskovosti, hoci jej východisková úroveň bola nízka.

Takže situácia sa zlepšuje, no v tejto snahe treba pokračovať. Na vrchol zoznamu úloh pre mnohé banky by som zaradila dve veci: zvýšiť ziskovosť a vyčistiť súvahy. Tie dve otázky samozrejme navzájom súvisia.

Dovoľte mi začať tou širšou z nich. Pokiaľ ide o ziskovosť, európske banky sa len pomaly adaptujú na vplyv krízy. Pozrite sa na banky v Spojených štátoch. V porovnaní s európskymi bankami ich zisky síce počas krízy klesli prudšie, ale spamätali sa rýchlejšie. Miera návratnosti vlastného imania bánk v eurozóne sa vo všeobecnosti zlepšila. V prípade niektorých bánk však zostáva veľmi nízka, čo vyvoláva obavy o ich schopnosť kryť svoje kapitálové náklady v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Nedostatočná ziskovosť je skutočne akútnym problémom, pretože len dostatočne ziskové banky dokážu podporovať hospodársky rast a pokračovať v budovaní kapitálových rezerv. Benígnejšie hospodárske podmienky a túžba po rýchlom zvyšovaní ziskov by však banky nemali viesť ani k honbe za výnosmi.

Je zrejmé, že si musia nájsť spôsob na zvýšenie ziskovosti bez nadmerného riskovania. Žiadne univerzálne riešenie pritom samozrejme neexistuje. Každá banka si prešla svojím vlastným vývojom a potrebuje vlastnú stratégiu. Bez stratégie sa rozhodne nezaobíde. Pri porovnaní úspešných a menej úspešných bánk vyniká jeden aspekt, ktorý by sa dal označiť ako „strategické riadenie“. Strategické riadenie v podstate znamená schopnosť vedenia vytvoriť podmienky na dosiahnutie dlhodobých cieľov banky, ktorých súčasťou sú okrem iného efektívne procesy a náležité riadenie. Banky, ktoré takúto stratégiu dokážu úspešne realizovať, sú spravidla ziskovejšie.

Banky sa pohybujú v náročnom teréne. Pritom musia pevne držať kormidlo; potrebujú spoľahlivé strategické procesy ako aj efektívne riadenie vrátane riadenia rizík. V tomto smere v bankách registrujeme viacero nedostatkov, ktoré analyzujeme.

Jednou z celkovo najväčších slabín, ktoré sme doteraz zaznamenali, je spôsob, akým banky oceňujú úvery – ich rámec oceňovania úverov. Veľmi všeobecne povedané, tento rámec musí byť komplexný. Musí sa vzťahovať na všetky obchodné oblasti, musí pokryť všetky príslušné náklady a riziká vrátane prevádzkových nákladov a musí zastrešovať celú skupinu.

Banky sa skrátka potrebujú dostať do pozície, v ktorej dokážu zvyšovať svoju ziskovosť. Bez ohľadu na to, čo v tomto smere podniknú, však musia nájsť rovnováhu medzi rizikami a výnosmi. Od bánk preto očakávame, že budú investovať do spoľahlivého riadenia rizík. Banky síce potrebujú znižovať náklady, ale rozhodne nie na úkor riadenia rizík.

Na obnovenie ziskovosti musia niektoré banky podniknúť ešte ďalšie kroky. V prvom rade musia vyčistiť svoje súvahy. V treťom štvrťroku 2017 dosahovali problémové úvery celkovú hodnotu 760 mld. €. Je pravda, že ich objem za posledných pár rokov klesol o 200 mld. €. Naďalej však predstavujú vážny problém. Problémové úvery odčerpávajú zisk, odvádzajú zdroje, ktoré by sa inak dali využiť produktívne, a bránia bankám vo financovaní reálnej ekonomiky. Zároveň vyvolávajú neistotu, ktorá môže nepriamo poškodiť aj silnejšie banky.

Banky by mali využívať priaznivé obdobia na znižovanie stavu problémových úverov. A v priaznivom období sa nachádzame práve teraz. Prenášanie neodstránených problémov z krízy až do nasledujúcej recesie nie je schodným riešením. V momente ďalšej recesie bude sa budú banky problémových úverov zbavovať oveľa ťažšie.

Z nášho pohľadu teda problémové úvery predstavujú závažný problém. V minulom roku sme preto vydali všeobecné zásady, podľa ktorých majú banky postupovať pri znižovaní problémových úverov. Navyše, vyčistenie súvah po skončení krízy je jedna vec. Udržiavať ich v dobrom stave pred príchodom budúcich recesií je druhá vec. V súčasnosti preto pracujeme na dodatku k všeobecným zásadám, ktorý stanoví naše očakávania v otázke spôsobu a načasovania tvorby opravných položiek k novým problémovým úverom.

Návrh dodatku bol predmetom verejnej konzultácie, v rámci ktorej sme dostali takmer 500 návrhov a pripomienok od 36 rôznych protistrán. Väčšina pripomienok sa týkala rozsahu dodatku a jeho kalibrácie. Všetky pripomienky sme dôkladne posúdili. Na základe toho teraz dodatok finalizujeme.

Okrem iného dôjde k posunu dátumu, od ktorého sa všeobecné zásady začnú vzťahovať na nové problémové úvery. Zároveň zdôrazníme, že v rámci druhého piliera budeme postupovať individuálne. Konečné znenie dodatku bude zverejnené v marci, takže banky by sa naň mali pripraviť.

Mali by sa tiež prichystať na pripravovaný záťažový test Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA). Pre banky pôjde o ďalšiu chvíľu pravdy, pretože test ukáže, nakoľko odolné sú ich súvahy v skutočnosti. Na základe zverejnenia výsledkov záťažového testu EBA budú okrem toho odstraňovanie zistených nedostatkov kapitálu od bánk očakávať nielen orgány dohľadu, ale aj trhy.

Stabilné súvahy hrajú zásadnú úlohu pri znižovaní rizík a obnovovaní dôvery v banky. To uľahčí rozhodovanie o poslednom pilieri bankovej únie: európskom systéme ochrany vkladov (European deposit insurance scheme – EDIS). V priebehu posledných rokov banky v znižovaní rizík dosiahli určitý pokrok. Podľa môjho názoru by sme tak EDIS mohli posunúť ešte o krok ďalej. Vítam preto aktuálny návrh Európskej komisie, ktorý sa týmto smerom vydáva. EDIS by okrem toho mohol byť sprevádzaný ďalším hodnotením kvality aktív, ktoré bude pre banky dodatočným podnetom na ďalšie znižovanie rizík.

Vďaka jednotnému súboru pravidiel, európskemu bankovému dohľadu a európskemu mechanizmu riešenia krízových situácií je dnes banková únia už v pokročilom štádiu. Vytvára tak podmienky na vytvorenie skutočne európskeho bankového sektora. Práve takáto je totiž naša vízia budúcnosti. Banky by mali čoskoro začať rozširovať svoje pôsobenie do zahraničia a ťažiť pritom z výhod veľkého a prevažne integrovaného európskeho trhu.

Pokiaľ ide o rok 2018, moje odkaz znie: podmienky už lepšie nebudú. Banky by preto túto príležitosť mali využiť na riešenie svojich problémov.

Sabine Lautenschlägerová, členka Výkonnej rady ECB a podpredsedníčka Rady pre dohľad ECB

Rok 2018 bude štvrtým rokom európskeho bankového dohľadu. Ako uviedla Danièle, fáza budovania sa skončila a dospeli sme do ustáleného stavu. Náš cieľ však zostáva rovnaký: prispievať k bezpečnosti a odolnosti bánk.

Ich bezpečnosť a odolnosť však nezávisí len od dobrého dohľadu, ale aj od kvalitného regulačného rámca. A ako som už veľakrát spomenula, vzhľadom na vysokú mieru prepojenosti významných bánk musí mať kvalitná regulácia globálny charakter. Rok 2017 sa v tomto ohľade skončil pozitívne: podarilo sa dokončiť rámec Bazilej III.

Je to dobrá správa pre banky, pretože sa tým docielila regulačná istota. Je to dobrá správa pre ekonomiku, pretože rámec prispieva k stabilnému bankovému sektoru, ktorý dokáže financovať hospodársky rast. A je to dobrá správa i pre orgány dohľadu, pretože tak v našej práci môžeme vychádzať z pevných pravidiel.

Ako globálny štandard sa bude Bazilej III vzťahovať na rôznorodé spektrum bánk s odlišnými obchodnými modelmi v rozmanitých makroekonomických a právnych podmienkach.

Za týchto okolností predstavuje Bazilej III dobrý kompromis. Zohľadňuje rozdiely v obchodných modeloch bánk a snaží sa nastoliť rovnováhu medzi rizikovou citlivosťou a jednoduchosťou. Na jednej strane tak banky môžu zohľadňovať vlastné riziká a určovať výšku kapitálových požiadaviek pomocou interných modelov, zatiaľ čo na druhej strane Bazilej III stanovuje ochranné mechanizmy, ako napríklad vstupné a výstupné limity, vďaka ktorým kapitálové požiadavky nemôžu klesnúť pod určitú úroveň. Bazilej III teda naďalej pripúšťa rizikovú citlivosť. A podľa môjho názoru to dáva zmysel: kapitálové požiadavky založené na riziku sú efektívne, adekvátnym spôsobom motivujú obchodné stratégie bánk a banky podnecujú, aby k definovaniu, meraniu a riadeniu svojich rizík pristupovali zodpovedne.

Ďalším krokom bude zabezpečiť plnú a včasnú implementáciu Bazileja III vo všetkých krajinách. Bazilej III môže k zvyšovaniu stability finančného systému účinne prispievať len vtedy, ak bude zavedený vo všetkých relevantných jurisdikciách.

Spoľahlivý kapitálový rámec založený na rizikách je kľúčovou súčasťou stabilného bankového systému. V prvom rade však musia interné modely, ktoré banky používajú na výpočet rizík, produkovať adekvátne rizikové váhy. A tu zohráva úlohu ECB. Ako všetci viete, práve z tohto dôvodu sme rozbehli veľký projekt – cielené hodnotenie interných modelov, nazývané TRIM (targeted review of internal models).

TRIM má tri ciele:

  • po prvé, zabezpečiť, aby interné modely bánk spĺňali regulačné štandardy,
  • po druhé, zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s internými modelmi,
  • po tretie, zabezpečiť, aby výstupy interných modelov vychádzali zo skutočných rizík a nie len z modelových parametrov.

Ako si možno predstaviť, projekt TRIM si vyžaduje značné úsilie. Darí sa nám však postupovať. Doteraz sme úspešne naštartovali polovicu z približne 200 naplánovaných kontrol na mieste. Prvá fáza projektu sa začala v roku 2017 a bude prebiehať do polovice roka 2018. Cieľom je preveriť interné modely, ktoré banky používajú na hodnotenie kreditného rizika v prípade retailových portfólií a portfólií malých a stredných podnikov, a interné modely používané na hodnotenie trhového rizika a rizika zmluvnej strany.

Prostredníctvom doposiaľ vykonaných kontrol sa podarilo identifikovať osvedčené postupy i nedostatky. Zistené nedostatky sú pritom špecifické pre jednotlivé banky, hoci v prípade niektorých bánk boli odhalené slabé miesta, ktoré vykazujú určité spoločné znaky. V prípade interných modelov používaných na hodnotenie kreditného rizika sme napríklad zistili nedostatky v oblasti kvality údajov, výpočtu realizovaných strát a prístupu k zlyhaným expozíciám. Zároveň sme však zaznamenali, že mnohé banky už investovali do vhodného posilňovania riadenia svojich interných modelov a ich validácie.

Zároveň pracujeme na aktualizácii našich všeobecných zásad hodnotenia interných modelov. Vychádzame pritom z pripomienok prijatých k prvej verzii zásad a zo skúseností získaných v rámci prebiehajúcich kontrol na mieste. O spätnú väzbu k aktualizácii požiadame aj banky. Prvá kapitola bude v nadchádzajúcich mesiacoch zverejnená na konzultáciu. Táto časť všeobecných zásad bude objasňovať všeobecné témy, ako napríklad rámec riadenia a validáciu interných modelov.

Dámy a páni, zostáva nám dotknúť sa jednej z najvážnejších otázok týkajúcich sa Európy. Táto otázka ďaleko presahuje bankový sektor, no ovplyvňuje aj banky: brexit.

Banky musia byť na brexit pripravené; napokon k nemu dôjde – aj keď sa EÚ a Spojené kráľovstvo dohodli, že budú rokovať o možnom prechodnom období.

Stále však nie je isté, či bude prechodné obdobie naozaj platiť.

Naše očakávania preto zostávajú nezmenené: banky musia pokračovať v prípravách na všetky možné výsledky vrátane tzv. tvrdého brexitu.

Všetky banky, ktoré majú záujem presťahovať sa zo Spojeného kráľovstva do eurozóny, už mali predložiť žiadosť o udelenie licencie. Ak ešte žiadosť nepredložili, mali by tak urobiť najneskôr do konca druhého štvrťroka 2018.

Formálne kroky na získanie novej licencie zatiaľ podniklo osem bánk. Ďalšie štyri banky plánujú výrazne rozšíriť svoju činnosť v eurozóne.

Rokovania o brexite budeme naďalej pozorne sledovať. V závislosti od vývoja rokovaní o prechodnom období je možné, že budeme s bankami diskutovať o možnom predĺžení termínu implementácie ich relokačných plánov. Diskutovať však budeme len s bankami, ktoré už predložili kvalitné a presvedčivé plány svojej budúcej stabilnej situácie. Tieto diskusie sa pritom, samozrejme, budú dotýkať len aspektov, ktoré sú v pôsobnosti orgánov dohľadu.

Na brexit by sa zároveň mali pripravovať aj banky v eurozóne. Aj pre ne platí, že svoje žiadosti o udelenie licencie by mali britskému orgánu dohľadu, Prudential Regulation Authority (PRA), predložiť v súlade s jeho požiadavkami. Oceňujeme, že PRA v tejto otázke objasnil svoj postup dohľadu. Banky sa tak budú môcť lepšie pripraviť na zmeny, ktoré nastanú po brexite.

V rámci príprav na brexit by mali banky prihliadať na podmienku, ktorú neustále zdôrazňujeme: nebudeme tolerovať žiadne prázdne schránky. Ak chcú banky pôsobiť v eurozóne, musí ísť o skutočné banky. Európsky bankový dohľad bude pozorne sledovať, ako si budú prichádzajúce banky organizovať svoju činnosť v eurozóne.

Pre nás ako orgán dohľadu je dôležité, aby mali banky naďalej plnú kontrolu nad svojimi súvahovými rizikami v rámci eurozóny. Banky si musia vytvoriť dostatočné miestne kapacity v oblastiach ako je oceňovanie, obchodovanie, hedžing a riadenie rizík.

Len vtedy je možné uznať, že sú schopné uskutočňovať ich európske obchodné činnosti adekvátnym spôsobom. Týka sa to aj priameho prístupu k infraštruktúram finančného trhu – v tejto súvislosti musia mať zavedené opatrenia na zabezpečenie nepretržitej činnosti s cieľom zaistiť prístup k infraštruktúram finančného trhu v prípade všetkých relevantných tried expozícií.

V skratke, banky musia mať aj naďalej kontrolu nad svojimi rizikami. Od prichádzajúcich bánk preto očakávame predloženie kompletných a presných údajov o účtovných modeloch, hedžingových stratégiách a vnútroskupinových expozíciách. V rámci prebiehajúceho procesu dohľadu by však prípadné zmeny účtovných modelov mali posúdiť a oznámiť aj banky v eurozóne.

Dámy a páni, brexit je len jednou z mnohých výziev, ktorým banky v súčasnosti čelia – výziev, ktoré je potrebné riešiť, kým sú na to vhodné podmienky.

Kontakt pre médiá