ECB ponecháva kapitálové požiadavky v roku 2024 na nezmenenej úrovni a zároveň upravuje zameranie priorít dohľadu

19. decembra 2023

• Výsledky hodnotenia SREP potvrdili dobrú kapitálovú a likviditnú pozíciu a vyššiu ziskovosť bánk.
• Činnosť orgánov dohľadu sa bude vzhľadom zhoršovanie výhľadu vývoja rizík naďalej zameriavať najmä na interné riadenie, riadenie rizík a kapitálové plánovanie.
• Celkové priemerné skóre SREP zostáva viac-menej nezmenené; požiadavky druhého piliera v prípade kapitálu CET1 boli stanovené na priemernej úrovni 1,2 % (v porovnaní s 1,1 % v roku 2023).
• Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania týkajúce sa CET1 sa v dôsledku vplyvu makroprudenciálnych politík zvýšili z 10,7 % na 11,1 %.
• Upravené priority dohľadu sa zameriavajú na zvyšovanie odolnosti vzhľadom na výhľad vývoja rizík v krátkodobom horizonte, posilňovanie interného riadenia a riadenia klimatických a environmentálnych rizík a ďalší pokrok v digitálnej transformácii a prevádzkovej odolnosti.

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) za rok 2023 a priority dohľadu na obdobie 2024 – 2026.

Hodnotenie SREP predstavuje jednu z hlavných činností európskych orgánov dohľadu a je zamerané na riziká, ktorým sú banky vystavené, a ich schopnosť tieto riziká adekvátnym spôsobom riadiť. Na základe výsledkov SREP stanovuje ECB kapitálové požiadavky a vydáva kvalitatívne opatrenia na nápravu nedostatkov zistených v jednotlivých bankách. Výsledky SREP sa tiež premietajú do priorít dohľadu ECB na nasledujúce tri roky.

Bankový sektor eurozóny si v roku 2023 zachoval svoju silu a odolnosť. Kapitálové a likviditné pozície bánk boli v priemere naďalej stabilné a výrazne nad úrovňou regulačných požiadaviek. Ziskovosť bánk sa vrátila na úroveň naposledy zaznamenanú pred viac ako desiatimi rokmi. Výsledky celoúnijného záťažového testu 2023 poukázali na zlepšenie schopnosti bánk zvládnuť externé šoky.

Slabý výhľad makrofinančného vývoja a prísnejšie podmienky financovania sú však pre európske banky naďalej zdrojom rizík. Rýchly nárast úrokových mier pomohol zvýšiť celkovú ziskovosť bánk, no tento účinok s prenosom vyšších úrokových mier na vkladateľov pominie. Vyššie úrokové miery zároveň prispeli ku kreditnému riziku, riziku precenenia a likviditnému riziku. Na význam účinného riadenia úrokového rizika v bankovom sektore poukázali i turbulencie na finančných trhoch v marci 2023.

Za týchto okolností bolo celkové skóre SREP naďalej celkovo stabilné na úrovni 2,6 (v rozpätí od 1 do 4), pričom 70 % bánk dosiahlo rovnaké skóre ako v roku 2022, 14 % dosiahlo horšie skóre a 15 % lepšie skóre.

ECB zintenzívnila svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby banky prijali potrebné kroky na odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov a zaviedli opatrenia, ktoré im boli uložené. Vydala kvalitatívne opatrenia, ktoré sú jedným z hlavných nástrojov dohľadu, zamerané predovšetkým na riešenie nedostatkov týkajúcich sa interného riadenia, riadenia kreditného rizika a kapitálového plánovania. Banky musia naďalej venovať mimoriadnu pozornosť internému riadeniu: v tejto oblasti boli opatrenia na odstránenie nedostatkov uložené trom štvrtinám bánk. V dôsledku zmien v makrofinančnom prostredí tiež boli výrazne väčšiemu počtu bánk uložené opatrenia na riešenie likviditného rizika a úrokového rizika v bankovej knihe.

Počas dohľadového cyklu 2023 sa orgány dohľadu snažili získať lepší prehľad o faktoroch slabých obchodných modelov. Podľa ich zistení je opakujúce sa štrukturálne nedostatky možné pripísať slabému strategickému plánovaniu a nedostatočnej diverzifikácii, znásobeným nedostatkami v internom riadení.

V dôsledku tohto hodnotenia sa požiadavky druhého piliera (Pillar 2 requirement– P2R) jednotlivých bánk v prípade vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) mierne zvýšili z priemernej úrovne 1,1 % na 1,2 % rizikovo vážených aktív. V prípade ôsmich bánk požiadavky P2R zahŕňajú dodatočné požiadavky na krytie rizikového financovania s využitím finančnej páky; v prípade dvadsiatich bánk dodatočné požiadavky na krytie problémových expozícií.

Celkové požiadavky a nezáväzné odporúčania druhého piliera v prípade kapitálu CET1 sa v priemere zvýšili na 11,1 % (v porovnaní s 10,7 % v roku 2023). Príčinou bolo najmä opätovné zavedenie alebo navýšenie proticyklických kapitálových rezerv vo viacerých krajinách a v menšej miere aj zmeny rizikových profilov a dodatočných požiadaviek na krytie problémových expozícií. Celkové požiadavky a odporúčania druhého piliera z pohľadu celkového kapitálu sa mierne zvýšili na 15,5 % rizikovo vážených aktív (z 15,1 % v cykle SREP 2022).

ECB po prvýkrát stanovila požiadavky druhého piliera týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky, a to šiestim bankám s mimoriadne vysokým rizikom nadmerného využívania finančnej páky. Tieto povinné požiadavky, ktoré sa vydávajú konkrétnym bankám, dosiahli v priemere 10 bázických bodov. Stanovujú sa nad rámec minimálneho ukazovateľa finančnej páky, ktorý predstavuje 3 % a je záväzný pre všetky banky. Siedmim bankám okrem toho ECB stanovila odporúčania druhého piliera týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky.

ECB zároveň trom bankám uložila kvalitatívne opatrenia týkajúce sa likvidity, prostredníctvom ktorých od bánk vyžaduje zabezpečenie minimálnej doby prežitia a likviditných rezerv v konkrétnych menách.

ECB za týchto okolností mierne upravila zameranie priorít dohľadu na nasledujúce tri roky. V záujme zvyšovania odolnosti bánk voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom (priorita 1) bude ECB od bánk vyžadovať, aby odstraňovali nedostatky vo svojich rámcoch riadenia aktív a pasív a v riadení kreditného rizika a kreditného rizika protistrany. Banky tiež musia urýchliť účinnú nápravu nedostatkov v oblasti interného riadenia a riadenia klimatických a environmentálnych rizík (priorita 2). Ďalej musia pokročiť v digitálnej transformácii a budovaní spoľahlivých rámcov prevádzkovej odolnosti (priorita 3).

Kontaktná osoba pre médiá: Andrea Zizola, tel.: +49 69 1344 6551.

Poznámky

• V rámci postupu SREP orgány dohľadu každoročne preverujú riziká jednotlivých bánk a určujú individuálne kapitálové požiadavky a odporúčania (ktoré majú jednotlivé banky plniť nad rámec zákonných minimálnych kapitálových požiadaviek). Hodnotenie SREP sa zameriava na štyri hlavné prvky: životaschopnosť a udržateľnosť obchodných modelov, adekvátnosť interného riadenia a riadenia rizík, kapitálové riziká a riziká ohrozujúce likviditu a financovanie. Každý z týchto prvkov sa hodnotí známkou od 1 do 4 (1 = najlepšia, 4 = najhoršia). Na základe týchto individuálnych známok je potom vypočítané celkové skóre od 1 do 4.
• Cyklus hodnotenia SREP 2023 vo všeobecnosti vychádzal z koncoročných údajov za rok 2022. Rozhodnutia vyplývajúce z hodnotenia SREP 2023 sú platné na rok 2024.
• Kapitálové požiadavky, ktorých plnenie sa od bánk očakáva na základe výsledkov SREP, pozostávajú z dvoch častí. Prvou sú požiadavky druhého piliera (P2R), určené na krytie rizík, ktoré sú nedostatočne kryté, resp. nekryté prvým pilierom. Druhou sú odporúčania druhého piliera (P2G), ktoré bankám indikujú výšku kapitálu ako dostatočnú kapitálovú rezervu na prekonanie náročných situácií (predovšetkým na základe výsledkov nepriaznivého scenára v záťažových testoch orgánov dohľadu). Požiadavky P2R sú záväzné a v prípade ich nedodržania môžu banky čeliť priamym právnym následkom. Odporúčania P2G sú nezáväzné.
• Požiadavky druhého piliera nezahŕňajú riziko nadmerného využívania finančnej páky, ktoré je kryté požiadavkami druhého piliera týkajúcimi sa ukazovateľa finančnej páky. Požiadavky druhého piliera týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky sú vyjadrené ako percento celkovej expozície ukazovateľa finančnej páky banky, so zahrnutím jej aktív a podsúvahových položiek bez ohľadu na ich rizikovosť. Ide teda o požiadavky, ktoré nevychádzajú z rizík.
• Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania = požiadavka prvého + druhého piliera + požiadavka na kombinovanú rezervu + odporúčania druhého piliera. Podrobnejšie informácie o kapitálovej štruktúre sú na stránke Metodika dohľadu. Všetky hodnoty sa uvádzajú ako percento rizikovo vážených aktív.
• Požiadavky na kombinovanú rezervu zahŕňajú rezervu na zachovanie kapitálu, proticyklickú kapitálovú rezervu a systémové rezervy (systémové rezervy zahŕňajú rezervy pre globálne systémovo dôležité inštitúcie a ostatné systémovo dôležité inštitúcie a systémové riziko), ktoré predstavujú zákonné požiadavky stanovené smernicou EÚ o kapitálových požiadavkách (CRD IV) alebo vnútroštátnymi orgánmi.