Vznikajú v dôsledku opatrení zavádzaných na zmiernenie následkov pandémie zombie firmy?
14. decembra 2020
Pandémia koronavírusu je pre európske hospodárstvo závažným šokom, ktorý spôsobil bezprecedentný prepad hospodárskej aktivity a obrovskú neistotu po celom svete. Domáci i zahraničný dopyt rapídne klesol, mnohé firmy sú v dôsledku obmedzení pohybu a súvisiacich opatrení nútené zastaviť prevádzku a veľký počet ľudí, ktorí sú na nich príjmovo závislí, prichádza o zamestnanie.
Všetky tieto skutočnosti pre podniky predstavujú existenčnú hrozbu, pretože vysychajú ich zdroje príjmu. Na pomoc týmto podnikom a tým i na ochranu pracovných miest a ekonomiky ako celku ECB a vlády jednotlivých krajín zaviedli opatrenia, ktoré podporujú poskytovanie bankových úverov podnikom. Tieto úvery zdravým podnikom pomáhajú krízu prekonať.
Kritici si kladú otázku, či naše podporné opatrenia zároveň nepodporujú, resp. nespôsobujú vznik zombie firiem, t. j. podnikov, ktorých podnikateľská činnosť nie je dlhodobo udržateľná a ktoré sú vďaka úverom len umelo udržiavané pri živote. Dávajú banky úvery podnikom, ktoré ich nebudú schopné splatiť? Nespôsobí to prudký nárast problémových úverov? Pozrime sa na to bližšie.
Banky sú povinné dodržiavať riadne úverové štandardy i počas krízy
Mnohé podniky, ktoré v dôsledku obmedzení pohybu stratili zdroj príjmov, boli na vyrovnanie tohto výpadku nútené svoje banky požiadať o úvery. Vlády na uľahčenie poskytovania finančnej podpory bánk postihnutým podnikom vytvorili systémy štátnych záruk. Vďaka týmto zárukám banky dokážu poskytovať viac úverov než za normálnych okolností. Práve vďaka týmto úverom boli mnohé podniky schopné pokračovať v činnosti. Vedie to však k vzniku zombie firiem?
Pravidlá, ktoré sú banky pri poskytovaní úverov vždy povinné dodržiavať, platia i pre úvery so štátnym zárukami: banky musia vždy posudzovať úverovú bonitu klientov, t. j. ich finančnú situáciu a riziko nesplatenia úveru. To znamená, že banky by mali úvery poskytovať, len ak je podľa nich dlžník schopný ich splatiť. Štátne záruky na tomto pravidle nič nemenia, a nemali by tak banky motivovať k úverovaniu zombie firiem. ECB opakovane zdôrazňuje, že banky sú povinné dodržiavať riadne úverové štandardy.
Banky musia priebežne hodnotiť úverovú bonitu klienta
Ďalším pravidlom, ktoré sú banky vždy povinné dodržiavať, je priebežné hodnotenie rizík spojených s už poskytnutými úvermi. To bankám umožňuje už v skorej fáze zistiť finančné ťažkosti klienta a včas nájsť primerané riešenia pre inak bonitných klientov. Zároveň im to umožňuje včas vytvárať dostatočné rezervy na ochranu pred očakávanými stratami – tento postup sa označuje ako tvorba opravných položiek na krytie strát.
Niektoré podporné opatrenia bankám odhaľovanie prípadných ťažkostí dlžníka sťažujú. Za normálnych okolností je najzreteľnejšou známkou ťažkostí omeškanie splátok. Počas krízy banky v mnohých krajinách dlžníkom umožňovali odklad splátok, buď z vlastnej iniciatívy alebo v rámci národného moratória. Banky preto nemôžu rizikovosť dlžníkov hodnotiť len mechanicky, ale musia sa spoliehať na viac kvalitatívne informácie. Musia si preto vytvoriť účinné systémy hodnotenia rizík a včasného varovania.
V záujme včasného odhaľovania zombie firiem i počas krízy ECB banky požiadala o vyhradenie dostatočných kapacít na monitorovanie situácie dlžníkov a stavu ich úverov. Pri hodnotení by tiež mali vo väčšej miere používať odborný úsudok. Banky sa zároveň musia zlepšiť v príprave na očakávané straty. Dostatočná tvorba opravných položiek na krytie strát by mala pomôcť zmierniť nárast problémových úverov po vypršaní odkladu splátok.
Kapitálové rezervy sú určené práve na krízové časy
Banky v tejto kríze stoja pred dilemou. Na jednej strane by mali zachovať, resp. zvýšiť objem poskytovaných úverov. Na druhej strane zvýšené riziká znižujú ich úverové kapacity, pretože musia absorbovať väčšie straty.
Aby ECB bankám v tejto zdanlivo nemožnej situácii pomohla, dovolila im použiť svoje kapitálové rezervy, inak povedané peniaze, ktoré si odložili na horšie časy. Banky môžu tieto rezervy použiť na poskytovanie nových úverov alebo na krytie strát z existujúcich úverov. V kombinácii s inými podpornými opatreniami to bankám umožnilo pokračovať v poskytovaní úverov i napriek zvýšenej hladine rizika. Neznamená to však, že banky dostali povolenie robiť kompromisy vo svojich úverových štandardoch či riadení rizík.
Simulácie ukazujú, že ak by banky nemali možnosť používať svoje kapitálové rezervy, hospodárska situácia by bola horšia. V konečnom dôsledku si banky v dobrých časoch tvorili rezervy práve na to, aby ich použili v zlých časoch.
Životne dôležitá pomoc pre ekonomiku, nie udržiavanie zombie firiem pri živote
Podporné opatrenia ECB, štátne záruky a odklad splátok pomohli zmierniť celkový ekonomický šok v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Boli životne dôležitou pomocou pre inak zdravé podniky, ktoré sa v dôsledku krízy dostali do finančnej tiesne. Pravidlá riadenia rizík a očakávania ECB, ktorými sa banky mali riadiť, mali zároveň zabrániť tomu, aby tieto opatrenia podporovali zombie firmy.
Tento zámer je neoddeliteľným prvkom koncepcie podporných opatrení a dohľadových kontrolných mechanizmov. Vzhľadom na to, že ide o nové opatrenia, i vzhľadom na vysoký objem poskytnutých úverov však nemožno vylúčiť riziko poskytnutia úverov i neživotaschopným podnikom. Obmedzovanie tohto rizika si preto i naďalej vyžaduje spoločné úsilie bánk, ich audítorov, orgánov dohľadu a tvorcov politiky.