Čo sú to kolégiá dohľadu?

14. júla 2016 (aktualizované 12. decembra 2018)

V čoraz viac globalizovanom svete – ako jasne ukázala finančná kríza – je veľmi dôležité, aby banky pôsobiace vo viacerých krajinách podliehali čo najúčinnejšiemu dohľadu. Kolégiá dohľadu v tomto smere zohrávajú podstatnú úlohu, pretože prispievajú k skvalitneniu dohľadu nad medzinárodnými bankami.

„Kolégium dohľadu“ v skratke

Kolégium dohľadu je svojou podstatou stála, hoci flexibilná štruktúra „domácich“ a „hostiteľských“ orgánov dohliadajúcich na medzinárodnú banku. Bazilejský výbor pre bankový dohľad pod týmto pojmom rozumie širší súbor existujúcich vzťahov medzi orgánmi dohľadu bez ohľadu na formu kontaktu – telekonferencie, videokonferencie, listy, e-mail či komunikáciu prostredníctvom zabezpečených internetových stránok.

Hlavným cieľom je pomôcť členom kolégia získať lepší prehľad o rizikovom profile a zraniteľných miestach medzinárodných bánk a poskytnúť im priestor na riešenie kľúčových otázok, ktoré sú relevantné z hľadiska dohľadu. Priebežná výmena informácií a spolupráca sú nevyhnutným predpokladom na zdokonalenie dohľadu na takýmito bankami.

Výmena informácií v praxi

Rozsah výmeny informácií medzi členmi kolégií dohľadu závisí od konkrétnej bankovej skupiny a príslušných orgánov dohľadu, pričom platí zásada úmernosti.

Medzi informácie, ktoré si členovia kolégia navzájom vymieňajú, patria napríklad:

• dohľadové hodnotenia rizík, hlavné zistenia dohľadových hodnotení a prípadné opatrenia dohľadu
• analýzy vplyvu prostredia na kľúčových trhoch/v kľúčových krajinách na bankovú skupinu a výsledky záťažových testov
• krízové plány
• kapitálová a likviditná pozícia/plány
• strategické plány pre celú bankovú skupinu a jej dcérske spoločnosti
• informácie o vonkajších faktoroch, ktoré môžu byť pre členov kolégia užitočné, napr. o vývoji v oblasti regulácie či makroprudenciálne informácie

Kolégiá dohľadu v kontexte EÚ

V Európskej únii kolégiá dohľadu nie sú len štruktúrami, ktorých účelom je prehlbovať úzku spoluprácu a výmenu informácií, ale majú aj rozhodovaciu úlohu. Prijímajú napríklad spoločné rozhodnutia o interných modeloch inštitúcií, ich rizikovej expozícii či kapitálovej základni.

Podľa smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) – súčasti právneho rámca EÚ pre bankový dohľad – by kolégiá mali zabezpečiť zjednotenie pracovných programov a harmonizáciu rozhodnutí dohľadu. Nevyhnutnou súčasťou tohto procesu sú mapy, ktoré okrem iného znázorňujú rozsah a povahu medzinárodného pôsobenia bánk. Ich doplnkom sú písomné dohody o koordinácii a spolupráci, ktoré sú základom spolupráce a výmeny informácií medzi členmi kolégií a zároveň spoločných úloh, aktivít a rozhodovania.

Podľa nového rámca zavedeného smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk musia kolégiá tiež hodnotiť plány ozdravenia medzinárodných bánk a pri ich hodnotení prijať spoločné rozhodnutia.

Rámec kolégií dohľadu sa zavádza prostredníctvom usmernení vypracovaných Európskym orgánom pre bankovníctvo a príslušných nariadení prijatých Európskou komisiou.

ECB, ktorá nesie zodpovednosť za priamy dohľad významnými bankami v rámci európskeho bankového dohľadu, sa môže kolégií dohľadu zúčastňovať ako domáci (konsolidujúci) alebo hostiteľský orgán dohľadu, pričom v prvom prípade kolégiu predsedá.