Verejná konzultácia o návrhu všeobecných zásad ECB ku klimatickým a environmentálnym rizikám

Najčastejšie otázky

Aký je účel týchto všeobecných zásad?

Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám vysvetľujú, ako majú banky podľa očakávaní Európskej centrálnej banky (ECB) bezpečne a obozretne riadiť klimatické a environmentálne riziká a transparentne o nich informovať.

Podľa platných prudenciálnych pravidiel sú banky povinné identifikovať, riadiť a vykazovať všetky významné riziká, ktorým sú vystavené. ECB chce, aby banky zohľadňovali aj klimatické a environmentálne riziká, keďže sú faktormi vývoja existujúcich prudenciálnych rizikových kategórií a mohli by mať na reálnu ekonomiku a banky výrazný vplyv. Cieľom všeobecných zásad je zvýšiť informovanosť bánk o klimatických a environmentálnych rizikách a lepšie ich pripraviť na budúci vývoj.

Všeobecné zásady špecifikujú, ako majú banky podľa očakávaní ECB zohľadňovať klimatické a environmentálne riziká pri stanovovaní a realizácii svojej obchodnej stratégie a pri podnikovom riadení a riadení rizík. Vysvetľujú tiež, ako by mali banky podľa očakávaní ECB zvýšiť mieru transparentnosti a zdokonaliť svoj rámec zverejňovania informácií o klimatických a environmentálnych rizikách.

Sú tieto všeobecné zásady právne záväzné?

Všeobecné zásady nie sú právne záväzné. Je to dokument, ktorý opisuje, čo ECB považuje za bezpečné a obozretné riadenie klimatických a environmentálnych rizík podľa aktuálneho prudenciálneho rámca (nariadenia o kapitálových požiadavkách, smernice o kapitálových požiadavkách a usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA)). Spoločné dohliadacie tímy budú o očakávaniach ECB diskutovať s bankami v rámci dohľadového dialógu. Od bánk sa očakáva, že posúdia mieru bezpečnosti a obozretnosti ich súčasných postupov vo svetle očakávaní a že v prípade potreby začnú s ich adaptáciou. Postupy, ktoré sa od očakávaní odkláňajú, bude ECB posudzovať jednotlivo.

Prečo ECB všeobecné zásady konzultuje a od koho chce získať pripomienky? Aké sú ďalšie kroky?

ECB chce v rámci konzultácie získať pripomienky od bánk a ďalších zainteresovaných strán. Tie zohľadní pri finalizácii svojich očakávaní dohľadu stanovených v návrhu všeobecných zásad. Po zapracovaní pripomienok ECB finálnu verziu všeobecných zásad zverejní a následne ju bude využívať v rámci dohľadového dialógu s významnými bankami.

V rámci procesu konzultácie ECB dňa 17. júna s predstaviteľmi odvetvia uskutoční webinár (Industry Dialogue Webinar) a 2. septembra zorganizuje verejné vypočutie. Webinár bude pre orgány dohľadu, tvorcov politík a banky príležitosťou na výmenu názorov na túto tému. Budú naň pozvané banky, nad ktorými ECB vykonáva priamy dohľad. Na účely konzultácie o všeobecných zásadách však budú zohľadnené len pripomienky predložené formálne prostredníctvom stránky verejnej konzultácie. Verejné vypočutie je naopak určené na zodpovedanie otázok zúčastnených strán a je otvorené všetkým zainteresovaným stranám.

Ako definujete klimatické a environmentálne riziká?

Vo všeobecnosti platí, že klimatické a environmentálne riziká zahŕňajú tieto dva hlavné rizikové faktory:

• Fyzické riziko, ktoré označuje finančný dosah: i) zmeny klímy vrátane častejšieho výskytu extrémnych poveternostných javov a postupných zmien klímy, a ii) degradácie životného prostredia, napríklad znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, nedostatku vody, straty biodiverzity a odlesňovania. Tieto zmeny môžu mať priamo za následok napríklad škody na majetku alebo zníženie produktivity. Nepriamo môžu viesť k problémom ako napríklad k narušeniu dodávateľských reťazcov.
• Riziko prechodu, ktoré označuje finančné straty, ktoré môžu priamo či nepriamo vzniknúť v dôsledku procesu adaptácie na nízkouhlíkové a viac udržateľné hospodárstvo. Tieto riziká môžu vzniknúť napríklad v dôsledku pomerne náhleho prijímania klimatických a environmentálnych politík, technologického pokroku alebo zmien postoja a preferencií trhu.

Fyzické riziká a riziká prechodu ovplyvňujú hospodárske aktivity, ktoré zasa majú vplyv na finančný systém. Tento vplyv môže byť priamy, napríklad v dôsledku nižšej ziskovosti podnikov alebo zníženia hodnoty aktív, alebo nepriamy, v dôsledku makrofinančných zmien. Fyzické riziká a riziká prechodu môžu navyše viesť k dodatočným stratám vyplývajúcim priamo alebo nepriamo z právnych nárokov na banku (tzv. riziko zodpovednosti) a straty dobrého mena v dôsledku neadekvátneho riadenia klimatických a environmentálnych rizík.

Fyzické riziká a riziká prechodu sú tak potenciálnymi priťažujúcimi faktormi prudenciálnych rizikových kategórií, predovšetkým kreditného, operačného, trhového a likviditného rizika.

Budú sa všeobecné zásady vzťahovať len na banky pod priamym dohľadom ECB (významné banky), alebo aj na menšie banky pod dohľadom vnútroštátnych orgánov (menej významné banky)?

Všeobecné zásady vypracovala ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie vysokých štandardov dohľadu v rámci celej eurozóny.

ECB bude z očakávaní stanovených vo všeobecných zásadách vychádzať v rámci dohľadového dialógu s významnými bankami. Príslušným vnútroštátnym orgánom sa odporúča, aby očakávania pri výkone dohľadu nad menej významnými bankami uplatňovali proporčným spôsobom.

Kedy všeobecné zásady nadobudnú platnosť?

Všeobecné zásady budú platiť od dátumu zverejnenia finálnej verzie. ECB bude od významných inštitúcií očakávať, že posúdia mieru bezpečnosti a obozretnosti ich súčasných postupov riadenia a vykazovania klimatických a environmentálnych rizík vo svetle očakávaní stanovených v týchto všeobecných zásadách, a že v prípade potreby začnú s bezodkladnou adaptáciou svojich postupov.

ECB si je však vedomá toho, že banky budú na prispôsobenie postupov potrebovať určitý čas. Očakáva sa, že metodiky a nástroje na riadenie klimatických a environmentálnych rizík a zverejňovanie príslušných informácií v priebehu času získajú ucelenejšiu podobu.

Je účelom zverejnenia týchto všeobecných zásad odstránenie prípadných nedostatkov? Inými slovami, znamená to, že banky v súčasnosti klimatické a environmentálne riziká riadia a vykazujú nedostatočne?

ECB uskutočnila hodnotenie toho, ako banky v eurozóne pristupujú ku klimatickým a environmentálnym rizikám. Zistila, že banky si síce potenciálny význam klimatických rizík uvedomujú v čoraz väčšej miere, no zároveň zaznamenala sporadické a rôznorodé postupy riadenia a vykazovania rizík. Podľa jej zistení tiež banky k tejto problematike zatiaľ pristupujú predovšetkým z hľadiska podnikovej sociálnej zodpovednosti a ich postupy sa líšia v závislosti od veľkosti, obchodného modelu, zložitosti a zemepisnej polohy. Väčšina bánk zatiaľ ešte neuplatňuje komplexný a perspektívny postup riadenia rizík.

ECB chce, aby banky k zohľadňovaniu klimatických a environmentálnych rizík zaujali včasný, perspektívny a komplexný prístup. Očakáva, že banky budú svoje postupy riadenia a vykazovania rizík vylepšovať, a dúfa, že toto úsilie podporí objasnením očakávaní dohľadu.

Ako tieto všeobecné zásady zapadajú do iniciatív, ktoré v oblasti udržateľného financovania vedú napríklad NGFS, EBA a jednotlivé členské štáty? Je zabezpečený súlad rôznych posolstiev, ktoré tieto iniciatívy adresujú bankám?

ECB tieto všeobecné zásady vypracovala v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie vysokých štandardov dohľadu v rámci celej eurozóny. Všeobecné zásady zohľadňujú a do určitej miery vychádzajú z existujúcich publikácií orgánov bankového dohľadu a regulačných orgánov, predovšetkým príslušných vnútroštátnych orgánov, EBA a siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS).

Na medzinárodnej úrovni sa ECB podieľa na práci NGFS. V apríli 2019 NGFS vydala odporúčania na posilnenie úlohy centrálnych bánk a orgánov dohľadu pri riadení klimatických a environmentálnych rizík a v súčasnosti zostavuje praktické pokyny na ich implementáciu. Jedným z týchto odporúčaní je, aby orgány dohľadu stanovili vlastné očakávania dohľadu. Zverejnením týchto všeobecných zásad ECB toto odporúčanie napĺňa.

Na úrovni Európskej únie sa bankový dohľad ECB podieľa na práci EBA, ktorému bolo zverených viacero mandátov na posúdenie možnosti začlenenia environmentálnych a sociálnych rizík a rizík riadenia do troch pilierov prudenciálneho dohľadu. V decembri 2019 EBA zverejnil akčný plán o udržateľnom financovaní s dôležitými politickými posolstvami pre banky, v ktorom zdôraznil význam včasných opatrení pred formálnou aktualizáciou prudenciálneho rámca. Všeobecné zásady ECB tieto politické odkazy bližšie konkretizujú.

Viaceré príslušné vnútroštátne orgány navyše vydali, resp. plánujú vydať ku klimatickým a environmentálnym rizikám vlastné pokyny. Od menej významných bánk sa očakáva, že budú tieto pokyny a ďalšie relevantné publikácie od príslušných vnútroštátnych orgánov brať do úvahy.

Aké ďalšie kroky ECB podniká v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami?

Na internetovej stránke ECB sú informácie o tom, aké opatrenia ECB v rámci svojich kompetencií prijíma v reakcii na klimatickú zmenu. Ide o kroky v oblasti ekonomickej analýzy, bankového dohľadu, menovej politiky, investičných portfólií a finančnej stability.

Klimatická zmena a ECB

Zo všeobecnejšieho hľadiska sa ECB aktívne zapája do dialógu o klimatických a environmentálnych rizikách s ďalšími orgánmi dohľadu a orgánmi z oblasti centrálneho bankovníctva na medzinárodnej úrovni. Okrem siete NGFS je ECB členom technickej odbornej skupiny Európskej komisie pre udržateľné financie (TEG), ktorá okrem iného vyvinula taxonómiu udržateľných činností. ECB sa tiež aktívne podieľa na práci EBA a Bazilejského výboru pre bankový dohľad.

Budú klimatické a environmentálne riziká po vydaní týchto všeobecných zásad zohrávať významnejšiu úlohu v budúcich záťažových testoch?

Ako sa vysvetľuje vo všeobecných zásadách, ECB od významných bánk očakáva, že budú používať (záťažové) scenáre vývoja na posúdenie významnosti klimatických a environmentálnych rizík z hľadiska ich obchodnej stratégie i na získanie informácií na prijímanie rozhodnutí. ECB ďalej od inštitúcií, ktoré sú vystavené významným klimatickým a environmentálnym rizikám, očakáva hodnotenie primeranosti ich interného záťažového testovania a začlenenie týchto rizík do základného a nepriaznivého scenára vývoja.

ECB navyše dôkladne analyzuje potenciálny dosah klimatických a environmentálnych rizík na finančný systém eurozóny. V spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká a centrálnymi bankami krajín EÚ v súčasnosti finalizuje pilotný záťažový test zameraný na klimatické riziká. Zároveň prebiehajú prípravy na makroprudenciálny záťažový test ECB. Cieľom rámca záťažového testovania je posúdiť rozsah vplyvu klimatických rizík na reálnu ekonomiku a finančný systém. Záťažový test bude vychádzať z podrobných údajov a podrobí sa mu 90 významných bánk v celej eurozóne.