Predslov Christine Lagardovej, prezidentky ECB

Európske banky sa aj v roku 2023 museli vyrovnať s náročnými výzvami. Čelili slabej ekonomike eurozóny a rastúcim geopolitickým rizikám vyvolaným najmä neoprávneným vojnovým ťažením Ruska proti Ukrajine a tragickým konfliktom na Blízkom východe. Na jar ovplyvnilo trhy s financovaním finančné napätie v iných jurisdikciách. A keďže všetko naznačovalo, že inflácia zostane ešte dlho veľmi vysoká, ECB pokračovala v sprísňovaní svojej menovej politiky.

Tvrdá práca v predchádzajúcich rokoch zameraná na zvýšenie odolnosti bánk eurozóny sa však vyplatila. Banky si udržali solídnu kapitálovú a likviditnú pozíciu a agregovaný ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) dohliadaných bánk dosiahol 15,6 %, teda takmer na úrovni svojho horného rekordu. To pomohlo ochrániť sektor pred vonkajšími šokmi a umožnilo bankám hladkú transmisiu sprísnenia politiky ECB do ekonomiky.

Niekoľko výziev však ďalej pretrváva. Kým vyššie úrokové sadzby ovplyvnili čisté úrokové marže bánk v eurozóne, čo sa premietlo do priemernej návratnosti vlastného kapitálu na úrovni 10 % v treťom štvrťroku 2023, úrokové sadzby vkladov rastú a objem problémových úverov sa zvyšuje. Orgány dohľadu budú naďalej pozorne sledovať riziká. Sústredia sa najmä na expozície bánk voči zraniteľným sektorom, ako sú komerčné nehnuteľnosti, a budú sa zaoberať obavami týkajúcimi sa rámca riadenia a vnútornej kontroly rizík v bankách.

Pri riešení štrukturálnych výziev vyplývajúcich zo zmeny klímy a digitalizácie bude mať zásadný význam odolnosť a schopnosť prispôsobiť sa. V roku 2024 majú banky splniť očakávania dohľadu ECB týkajúce sa klimatických a environmentálnych rizík, ktoré majú začleniť do svojich stratégií a procesov riadenia rizík. A keďže sa čoraz viac rozširuje využívanie umelej inteligencie, orgány dohľadu budú naďalej pozorne sledovať a preverovať stratégie digitalizácie bánk a ich odolnosť voči kybernetickým útokom. Toto úsilie prispeje k zachovaniu silnej pozície bánk a plneniu ich úlohy pri podpore hospodárstva eurozóny na ceste k ekologickejšej a digitálnejšej budúcnosti.

Úvodný rozhovor s Claudiou Buchovou, predsedníčkou Rady pre dohľad

Funkciu predsedníčky Rady pre dohľad ECB ste prevzali v januári 2024. Akými zásadami sa budete riadiť pri výkone tejto dôležitej úlohy?

Ako orgán dohľadu musíme mať vždy na pamäti, že konáme v mene verejnosti. Banky zohrávajú v bežnom živote obrovskú úlohu: ochraňujú vklady, sprostredkúvajú platby a požičiavajú peniaze domácnostiam a firmám. Našou úlohou je postarať sa, aby boli banky bezpečné a nepodstupovali príliš mnoho rizík.

Má to veľmi konkrétne dôsledky pre prax: musíme sa pozerať do budúcnosti a myslieť kriticky, presne tak, ako uvádza Bazilejský výbor vo svojich Základných zásadách účinného bankového dohľadu. Osobitne dôležitý je pohľad do budúcnosti, keďže mnohé ekonomiky a spoločnosti dnes dosiahli prelomový bod. Musíme byť kritickí a rozmýšľať inovatívne. Dobre fungujúce banky sú pre spoločnosť jednoznačne prospešné. Banky sú však privátne subjekty a v konečnom dôsledku sa správajú vždy tak, aby konali v prospech svojich akcionárov. My ako orgán dohľadu musíme zabezpečiť, aby zároveň konali aj v prospech spoločnosti.

Európsky bankový dohľad oslavuje v roku 2024 svoje desiate výročie. Do akej miery je zrelý a čo by bolo ešte treba vylepšiť?

Vďaka jednotnému mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) dosiahla Európa významný pokrok v oblasti budovania inštitúcií a delegovania právomocí na európsku úroveň. Pred desiatimi rokmi bolo prostredie dohľadu v Európe fragmentované z hľadiska inštitúcií aj postupov. Cezhraničné riziká sa často ignorovali a nebolo možné vzájomne banky porovnávať. Každá z krajín mala vlastné štandardy dohľadu.

V súčasnosti máme silné právomoci v oblasti dohľadu na európskej úrovni a zároveň úzko spolupracujeme s vnútroštátnymi orgánmi. Myslím si, že spôsob, akým je dnes európsky bankový dohľad organizovaný, môže slúžiť ako vzor pre iné oblasti politiky, v ktorých môže byť potrebná väčšia integrácia.

Ale pravdaže, aj my sa stále môžeme zlepšovať. Jedným z mojich cieľov je dosiahnuť ešte väčšiu integráciu európskeho dohľadu. Rok 2024, rok nášho desiateho výročia, sme nazvali „rokom integrácie“. Bude zahŕňať viacero iniciatív na ďalšiu podporu výmeny poznatkov, investovanie do spoločných technológií dohľadu a využívanie odborných znalostí vnútroštátnych orgánov dohľadu. Tieto snahy podporia našu kultúru „jedného tímu“.

Ako sa podľa vás darilo dohliadaným bankám v roku 2023?

Európske banky sa ukázali byť odolné voči šokom, ktoré v posledných rokoch zasiahli naše ekonomiky. Pandémia COVID‑19, rastúce ceny energií a inflácia, ruská invázia na Ukrajinu a nedávno aj konflikt na Blízkom východe – to všetko spôsobilo, že naše ekonomiky sú pod tlakom. Účinky týchto šokov sa prejavujú vo vyššej inflácii, vyšších úrokových sadzbách a slabšom hospodárskom raste. Boli sme svedkami najvýraznejšieho zvýšenia úrokových sadzieb v histórii ECB.

Vyššie úrokové sadzby sú určite dôležitým faktorom výrazného nárastu ziskovosti bánk, a to aj preto, že banky sa neponáhľali s prenosom tohto zvýšenia do sadzieb vkladov. Kapitálová pozícia bánk zostala silná a vysoko nad úrovňou regulačných požiadaviek. Nerealizované straty európskych bánk z poklesu hodnoty cenných papierov boli relatívne nízke. Ich likviditné pozície zostali silné aj po postupnom zrušení mimoriadnej podpory likvidity zo strany ECB. Možno to pripísať zmenám v oblasti regulácie a dohľadu, ktoré boli zavedené po globálnej finančnej kríze. Musíme však tiež uznať, že banky profitovali zo silných menových a fiškálnych opatrení v reakcii na minulé šoky.

Preto nie je priestor na falošnú spokojnosť. Pretrváva zvýšená miera makrofinančných a geopolitických rizík a v mnohých krajinách sa reálna ekonomika musí prispôsobiť štrukturálnym zmenám. To môže ovplyvniť banky prostredníctvom zvýšeného kreditného rizika a rizika likvidity. V skutočnosti sa už niektoré vznikajúce riziká začali prejavovať. Zaznamenávame nárast riadne nesplácaných úverov, bankrotov podnikov a miery zlyhaní. Budeme pokračovať v úsilí o posilnenie odolnosti bánk, nad ktorými vykonávame dohľad. A budeme riešiť nedostatky zistené v ich riadení a riadení rizík.

Aké ponaučenie si podľa vás môže európsky bankový dohľad vziať z turbulencií na trhu v marci 2023?

Pre mňa je hlavným ponaučením, že ku krízam často dochádza vtedy, keď je zlé riadenie rizík bánk vystavené negatívnym vonkajším šokom. Má to pre nás dva konkrétne dôsledky.

Po prvé, ako orgán dohľadu musíme byť proaktívni a riešiť zistené nedostatky hneď na začiatku. Udalosti z marca 2023 ukázali, že aj problém v menších lokálne pôsobiacich bankách môže mať globálne dôsledky, ak sa nerieši proaktívne. Preto na medzinárodnej úrovni skúmame nedostatky v regulačnom rámci, napríklad v oblasti rizika likvidity a úrokového rizika, a diskutujeme o dôsledkoch z hľadiska účinnosti dohľadu.

Po druhé, musíme veľmi dobre chápať, ako zmeny v makroprostredí vplývajú na banky. Americké aj švajčiarske orgány uznali, že nedostatky v riadení rizík a riadení bánk existovali už pred týmito turbulenciami. V priaznivom makroekonomickom prostredí tieto trhliny nespôsobujú veľké škody. Keď sa však situácia obráti, stanú sa exponované a môžu poškodiť celý finančný systém.

Samozrejme, dostatočná úroveň kapitálu v systéme je prvou obrannou líniou proti nepredvídaným udalostiam a vonkajším šokom. Zmierňuje tiež negatívny vplyv zlého riadenia a nedostatkov v riadení rizík.

Účinnosť dohľadu je aktuálnou otázkou a bola tiež predmetom odporúčania v externom hodnotení procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP). Ako chcete zefektívniť európsky bankový dohľad?

Byť efektívnym znamená pre orgán dohľadu zabezpečiť, aby sa príslušné zistenia premietli do konkrétnych zlepšení rizikových profilov a odolnosti bánk. Je to hlavné ponaučenie z udalostí minulej jari. Byť efektívnym však tiež znamená zamerať sa na relevantné riziká.

Pravdupovediac, už nejaký čas venujeme pozornosť efektivite európskeho bankového dohľadu. Som veľmi vďačná Andreovi Enriovi, že vymenoval expertnú poradnú skupinu na preskúmanie SREP. Správa skupiny pre nás obsahuje jasné odporúčania: mali by sme byť prispôsobivejší a dôraznejší, viac sa zamerať na riziká, mali by sme zvýšiť svoju efektívnosť a účinnosť a naplno využívať všetky nástroje dohľadu.

O týchto odporúčaniach sme v rámci Rady pre dohľad intenzívne diskutovali. Niektoré z nich sa realizovali už v cykle SREP 2023. Máme nový rámec tolerancie rizík a viacročné hodnotenie SREP, ktoré orgánom dohľadu poskytuje väčšiu flexibilitu pri zameraní sa na slabé miesta jednotlivých bánk. A o ďalších odporúčaniach budeme uvažovať pre cyklus SREP 2025. Ako Frank Elderson vysvetlil vo svojom nedávnom prejave, posilňujeme náš dohľad aj prostredníctvom prísnejších opatrení.

Aké budú podľa vás najväčšie výzvy pre európske banky v blízkej budúcnosti?

Povedala by som, že najväčšie výzvy pre banky sú zmeny v makrofinančnom a geopolitickom prostredí a vývoj konkurenčného prostredia.

Končí sa obdobie veľmi nízkych úrokových sadzieb. Toto prostredie mohlo podnecovať banky k tomu, aby na podporu ziskov podstupovali väčšie riziko. Napriek nedávnym šokom ovplyvňujúcim HDP zostala miera nesolventnosti a zlyhaní veľmi nízka, rovnako ako opravné položky tvorené k bankovým úverom. Tento nesúlad je z veľkej časti spôsobený bezprecedentnou fiškálnou a menovou podporou, ktorá chránila súvahy bánk pred týmito šokmi.

Má to vplyv na budúce hodnotenie rizík, keďže minulé údaje o zlyhaných úveroch skutočne neodrážajú riziká súvisiace s kvalitou aktív, ktoré hrozia v budúcnosti. Mnohé z rizík, ktorým sú banky vystavené, ako napríklad kybernetické riziko či klimatické, environmentálne a geopolitické riziko, sa navyše objavili len nedávno.

Je preto veľmi dôležité, aby banky prispôsobili svoje postupy riadenia rizík novému prostrediu.

Druhou výzvou, ktorej banky čelia, je meniace sa konkurenčné prostredie. Podiel nebankových finančných inštitúcií na trhu sa zvýšil. Hoci inovácie, ako napríklad technológia distribuovanej databázy transakcií a umelá inteligencia, poskytujú bankám príležitosti na zvýšenie produktivity, zároveň tiež umožňujú, aby sa noví účastníci na trhu stali výzvou pre existujúce obchodné modely. Inovácie a väčšia hospodárska súťaž môžu zlepšiť ekonomickú prosperitu, zároveň však prinášajú nové riziká. Ak banky vidia, že sa ich marže znižujú, môžu sa zamerať na potenciálne rizikovejšie aktivity. Mohli by napríklad uvoľniť svoje štandardy upisovania. Preto pozorne sledujeme expozície bánk voči nebankovým subjektom a digitálnemu ekosystému a monitorujeme, ako zvýšená konkurencia ovplyvňuje ich obchodné modely.

Ako vidíte budúcnosť bankovej únie?

V prvých dvoch pilieroch bankovej únie – dohľade a riešení krízových situácií – sme dosiahli veľmi dobrý pokrok, no v treťom pilieri, ochrane vkladov, napredujeme oveľa pomalšie. Myslím si, že ďalšie odkladanie dokončenia bankovej únie by mohlo byť škodlivé. Musíme sa pripraviť na potenciálne nepriaznivejšie prostredie, čo si vyžaduje odstránenie zostávajúcich medzier v európskych rámcoch krízového riadenia a ochrany vkladov.

Tri piliere bankovej únie sú v skutočnosti úzko prepojené. Dohľad zabezpečuje, aby pravdepodobnosť zlyhania bánk bola nízka, a ak k zlyhaniu dôjde, aby nebolo závažné. Ani ten najkvalitnejší dohľad však nemôže a ani by nemal zabrániť všetkým zlyhaniam. V prípade zlyhania by sa malo minimalizovať narušenie bankových služieb a mali by sa ochrániť peniaze daňových poplatníkov. A tu prichádza na rad druhý pilier – dôveryhodný a účinný režim riešenia krízových situácií pod záštitou Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií.

Tretí pilier – spoločný systém ochrany vkladov – si jednoznačne vyžaduje viac práce. Nevyhnutným prvkom ochrany vkladateľov je poistenie vkladov. No ako každé poistenie, môže podporovať aj morálny hazard a podstupovanie rizika. Preto európsky bankový dohľad zabezpečuje konzistentné uplatňovanie vysokých štandardov dohľadu vo všetkých zúčastnených krajinách.

V súčasnosti je ochrana vkladov zväčša organizovaná na vnútroštátnej úrovni, čo nie je v súlade s bankovým dohľadom a riešením krízových situácií na európskej úrovni. Potrebujeme európsky systém ochrany vkladov, ktorý by zabezpečil jednotnú úroveň ochrany vkladateľov v celej eurozóne. Takýto krok by mohol podporiť lepšiu integráciu bankových trhov a cezhraničné zdieľanie rizika.

Chcela by som tiež zdôrazniť, že zdedené aktíva už nie sú dôvodom na odkladanie ďalších krokov. Keď sa začal projekt bankovej únie, zdalo sa rozumné zamerať sa najprv na odstránenie týchto aktív zo súvah bánk. Podarilo sa nám to – podiel problémových úverov významných bánk klesol zo 7,5 % v roku 2015 na 1,9 % v treťom štvrťroku 2023 a približuje sa k svojmu rekordnému minimu.

1 Bankový dohľad v roku 2023

1.1 Odolnosť bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu

1.1.1 Úvod

Proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) v roku 2023 potvrdil, že banky v eurozóne aj naďalej vykazujú odolnosť so silnými kapitálovými a likviditnými pozíciami, a to aj napriek neistému hospodárskemu prostrediu. Banky sú celkovo dobre kapitalizované. Agregovaný ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) sa vrátil na historické maximá zaznamenané v roku 2021, keď v treťom štvrťroku 2023 vo významných inštitúciách dosiahol 15,6 % a v menej významných inštitúciách až 17,7 %. Zlepšili sa aj agregované ukazovatele finančnej páky, ktoré v prípade významných inštitúcií dosiahli 5,6 % (+0,5 percentuálneho bodu) a v prípade menej významných inštitúcií 9,3 % (+0,7 percentuálneho bodu).

Napriek poklesu rezerv likvidity od začiatku súčasného cyklu sprísňovania menovej politiky majú významné inštitúcie z hľadiska plnenia regulačných požiadaviek celkovo dostatočné rezervy likvidity. V treťom štvrťroku 2023 bol agregovaný ukazovateľ krytia likvidity významných inštitúcií na úrovni 159 %, čo je nárast z hodnoty 140 % zaznamenanej pred pandémiou. V prípade menej významných inštitúcií bol tento ukazovateľ vyšší a predstavoval 205 %.

Utlmený hospodársky rast v prvých deviatich mesiacoch roka 2023, slabý hospodársky výhľad v prostredí prísnejších podmienok financovania a zvýšené geopolitické napätie však prispeli k vysokej úrovni neistoty v súvislosti s makrofinančným prostredím.

V treťom štvrťroku 2023 dosiahla súhrnná ročná návratnosť vlastného kapitálu významných inštitúcií od začiatku roka 10 %, čo predstavuje nezmenenú úroveň v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a nárast oproti úrovni 7,6 % spred roka. Menej významné inštitúcie dosiahli v treťom štvrťroku 2023 nižšiu medziročnú návratnosť vlastného kapitálu, na úrovni 8,0 %, čo je menej ako 8,3 % v predchádzajúcom štvrťroku, no výrazne viac ako 1,3 % pred rokom.

Hlavným faktorom ziskovosti v roku 2022 a v prvých deviatich mesiacoch roka 2023 boli čisté úrokové marže. Tým sa viac než vykompenzoval stagnujúci alebo mierne klesajúci objem poskytovaných úverov. Príjmy z obchodovania a investičného bankovníctva sa v porovnaní s rokom 2022 znížili o 5 %, pričom nevýrazné poplatky za akcie, fixný príjem a komodity v druhom štvrťroku boli čiastočne kompenzované priaznivým vývojom v treťom štvrťroku a, v prípade niektorých bánk, aj obchodovaním s úvermi.

Orgány dohľadu v roku 2023 naďalej pozorne sledovali otázky udržateľnosti prudkého rastu ziskovosti a kreditného rizika vyplývajúceho z expozícií voči zraniteľným sektorom, ako sú nehnuteľnosti na bývanie a podnikanie. Orgány dohľadu sa naďalej zameriavali aj na vnútorné riadenie a riadenie rizík. Hlavným rizikom pre zisk bánk v eurozóne boli vyššie náklady na financovanie. Očakáva sa, že náklady na vklady, ktoré sa doteraz pomaly prispôsobovali, sa budú ďalej zvyšovať, keďže konkurenčný tlak sa zvyšuje a vkladatelia presúvajú svoje prostriedky z vkladov splatných na požiadanie do termínovaných vkladov, ktoré prinášajú vyššie úročenie.

Údaje za prvých deväť mesiacov roku 2023 ukazujú postupný, aj keď mierny nárast objemu problémových úverov (non-performing loans – NPL). Naďalej pretrvával inflačný a trhový tlak na portfóliá citlivé na kreditné riziko, ako sú spotrebiteľské úvery, rezidenčné a komerčné nehnuteľnosti, ako aj na malé a stredné podniky. V dôsledku toho môže mať zvýšená tvorba opravných položiek z dôvodu vyššieho kreditného rizika vplyv na budúce zisky.

1.1.2 Záťažové testovanie a ad hoc zber údajov o nerealizovaných stratách

1.1.2.1 Záťažové testovanie bánk v eurozóne

ECB v roku 2023 vykonala dva záťažové testy významných inštitúcií v eurozóne. Na celoúnijnom záťažovom teste, ktorý koordinoval Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), sa zúčastnilo 57 veľkých bánk v eurozóne. Na súbežnom záťažovom teste, ktorý koordinovala ECB, sa zúčastnilo ďalších 41 stredne veľkých významných inštitúcií. Tieto dve hodnotenia predstavovali každoročný záťažový test dohľadu, ktorý je ECB povinná uskutočniť na základe právnych predpisov EÚ.^[1]

Orgán EBA uverejnil podrobné výsledky celoúnijného záťažového testu v roku 2023 za 57 najväčších bánk v eurozóne. ECB zverejnila individuálne výsledky za ďalších 41 stredne veľkých bánk, ako aj správu o celkových konečných výsledkoch záťažového testu bánk v eurozóne za celú vzorku 98 dohliadaných subjektov.

Výsledky záťažového testu ECB z roku 2023 ukázali, že bankový sektor eurozóny by dokázal odolať prudkému hospodárskemu poklesu. V nepriaznivom scenári by pomer CET1 na konci roka 2025 klesol v priemere o 4,8 percentuálneho bodu na 10,4 %.^[2] Výrazné zlepšenie kvality aktív a ziskovosti bánk v porovnaní s predchádzajúcim testom spolu s výraznou akumuláciou kapitálu v poslednom desaťročí (graf 1) pomohlo bankám odolať výrazne nepriaznivému scenáru. Napriek tomu boli v záťažovom teste identifikované aj potenciálne zraniteľné miesta, čo si vyžaduje nepretržité monitorovanie rizík.

Výsledky záťažového testu ECB využíva ako podklad pri ročnom procese SREP. Kvantitatívne výsledky zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní odporúčaní druhého piliera, ktoré v niektorých prípadoch po prvýkrát zahŕňajú aj odporúčania druhého piliera týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky. Kvalitatívne výsledky záťažového testu sú zahrnuté do časti SREP súvisiacej s riadením rizík, čo môže mať vplyv na požiadavky druhého piliera.

Graf 1

Vývoj východiska a projekcií pomeru CET1

(v p. b.)

1.1.2.2 Zber údajov na posúdenie nerealizovaných strát z dlhopisových portfólií bánk v eurozóne vyjadrených v amortizovanej hodnote

EBA a ECB uskutočnili tiež ad hoc zber údajov na komplexné posúdenie rizík spojených s nerealizovanými stratami z dlhopisových portfólií bánk oceňovaných v amortizovanej hodnote a s tým súvisiacim zabezpečením. Hodnota čistých nerealizovaných strát z portfólií dlhopisov bánk v eurozóne je celkovo nízka a k februáru 2023 predstavovala 73 mld. € po zohľadnení vplyvu hedžingu reálnej hodnoty. Dodatočné straty, bez hedžingu reálnej hodnoty, predpokladané v nepriaznivom scenári celoúnijného záťažového testu by dosiahli 155 mld. €. Naplnenie týchto nerealizovaných strát by sa však malo považovať za nepravdepodobný hypotetický výsledok, keďže portfóliá bánk v amortizovanej hodnote sú navrhnuté tak, aby boli držané do splatnosti a banky by sa pred likvidáciou svojich dlhopisových pozícií obvykle preorientovali na repo transakcie a iné zmierňujúce opatrenia. ECB zverejnila individuálne výsledky účtovnej a reálnej hodnoty týchto dlhopisových portfólií bánk k februáru 2023.

1.2 Priority dohľadu na obdobie 2023 – 2025

1.2.1 Úvod

Invázia Ruska na Ukrajinu a jej makrofinančné dôsledky v roku 2022 zvýšili neistotu, pokiaľ ide o vývoj hospodárstva a finančných trhov, a zároveň zvýšili riziká pre bankový sektor. V tejto súvislosti boli dohliadané subjekty požiadané, aby posilnili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom (priorita 1). ECB predovšetkým požadovala, aby sa banky zamerali na svoje rámce riadenia kreditného rizika a na tie sektory, ktoré sú náchylné na zhoršenie kreditného rizika. ECB tiež ďalej podrobne skúmala primeranosť finančných plánov bánk a rozmanitosť zdrojov ich financovania. Banky boli okrem toho vyzvané, aby riešili výzvy spojené s digitalizáciou, posilnili riadiace spôsobilosti svojich riadiacich orgánov (priorita 2) a zintenzívnili svoje úsilie pri riešení otázok klimatických zmien (priorita 3).

ECB priebežne hodnotí a monitoruje meniacu sa povahu rizík a zraniteľných miest, ktorým čelia dohliadané subjekty. Tento agilný prístup umožňuje ECB flexibilne prispôsobovať jej zameranie na zmeny v rizikovom prostredí. Pokračujúce sprísňovanie menovej politiky viacerými centrálnymi bankami v roku 2023 ešte viac podčiarklo význam obozretného riadenia expozícií bánk voči úrokovému riziku a riziku kreditného rozpätia v bankovej knihe (IRRBB/CSRBB). V nadväznosti na turbulencie na trhoch na jar 2023 spojené so zlyhaním niektorých stredne veľkých bánk v Spojených štátoch, ECB upravila svoje priority v oblasti dohľadu a rozšírila svoje cielené hodnotenie IRRBB/CSRBB na širší okruh inštitúcií. Zároveň uskutočnila ad hoc analýzy s cieľom identifikovať potenciálne zraniteľné miesta bánk vyplývajúce z nerealizovaných strát v ich súvahách. Zvýšené riziko, ktoré predstavuje podnikanie v oblasti komerčných nehnuteľností, viedlo orgány dohľadu aj k zmene priorít určitých kontrol na mieste s cieľom posúdiť riadenie a zmierňujúce opatrenia bánk v prípade niektorých rizikovejších protistrán pôsobiacich v tomto sektore.

1.2.2 Priorita 1: Posilnenie odolnosti voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom

1.2.2.1 Nedostatky v riadení kreditného rizika vrátane expozícií voči zraniteľným portfóliám a triedam aktív

Počas roka 2023 orgány dohľadu pokračovali v realizácii pracovného programu v oblasti kreditného rizika, ktorý bol zameraný na riešenie štrukturálnych nedostatkov v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk, a to aj v oblasti realitných a zraniteľných portfólií. V prostredí rastúcich úrokových sadzieb a makroekonomickej neistoty je pre orgány dohľadu obzvlášť dôležité zabezpečiť, aby banky proaktívne riešili vznikajúce kreditné riziko v zraniteľných portfóliách a triedach aktív. Vznik úverov je zároveň kľúčovou zložkou cyklu riadenia kreditného rizika banky a v čoraz väčšej miere sa stáva stredobodom pozornosti orgánov dohľadu, pretože vznik kvalitných úverov môže pomôcť predchádzať budúcim problémovým úverom. ECB sa v roku 2023 naďalej zameriavala na riadenie problémových úverov^[3] a na súvisiace činnosti, aby boli banky v prípade nárastu objemu týchto úverov schopné aktívne reagovať a využívať vhodné procesy a postupy.

Napriek pomerne stabilnému agregovanému podielu problémových úverov v cykle 2023, ECB zaznamenala zhoršenie konkrétnych portfólií citlivejších na inflačné tlaky vrátane úverov domácnostiam.^[4] Pozorovala aj pokles na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami,^[5] ako aj zvýšený tlak na schopnosť dlžníkov refinancovať splatné úvery na komerčné nehnuteľnosti. Oproti nízkym hodnotám zaznamenaným počas pandémie sa tiež zvýšil počet bankrotov podnikov a úroveň miery zlyhania.^[6] Podniky eurozóny, najmä malé a stredné podniky, naďalej čelili problémom vyplývajúcim z vyšších nákladov na financovanie, ale aj zo všeobecne vyšších nákladov v dôsledku inflácie.^[7] Vyššie náklady a nižší dopyt viac zasiahli vysoko zadlžené firmy a firmy pôsobiace v zraniteľných sektoroch, čo následne vyvolalo tlak na ziskové marže.

Činnosti dohľadu a ich výsledky

Dohľad na diaľku a na mieste realizovaný v roku 2023 zistil, že banky dosiahli pokrok v zmierňovaní rizík spojených so zraniteľnými portfóliami a triedami aktív. Niekoľko nedostatkov sa však nepodarilo vyriešiť.

Nedávne hĺbkové hodnotenia v takých oblastiach, ako je úprava podmienok splácania,^[8] odhalili výrazné nedostatky v pripravenosti niektorých bánk na riešenie nárastu počtu dlžníkov vo finančnej núdzi a rizika refinancovania vrátane identifikácie a monitorovania klientov s finančnými ťažkosťami. Hodnotenia zároveň ukázali, že banky musia prijať proaktívnejšie nápravné opatrenia. Dohľad na mieste a cielené preskúmanie postupov tvorby opravných položiek podľa IFRS 9 (vrátane viacúrovňovej tvorby) odhalili, že i keď mnohé banky majú zavedené primerané postupy, pomerne veľký počet bánk musí lepšie postrehnúť vznikajúce riziká a lepšie ich zohľadňovať v prístupe stanovovania úrovní (staging). V prípade všetkých týchto dohľadov bol bankám oznámený súbor opatrení dohľadu s cieľom zabezpečiť včasnú nápravu. ECB pozorne sleduje plánované nápravné opatrenia a ich implementáciu.

Cieleným hodnotením úverov na kúpu rezidenčných nehnuteľností zameraným na portfóliá úverov domácnostiam sa zistilo, že banky majú obmedzené možnosti predvídať riziká a diferencovať ich pri vzniku úverov, ako aj pri ich oceňovaní. Toto cielené hodnotenie sa realizovalo na vzorke 34 významných inštitúcií s významnými portfóliami zahŕňajúcimi expozície voči nehnuteľnostiam určeným na bývanie. Odhalilo sa niekoľko prípadov nedodržania usmernení EBA k vzniku a monitorovaniu úveru, a to aj v oblasti postupov oceňovania kolaterálu.

Hĺbkové posúdenia komerčných nehnuteľností bánk odhalili expozície voči úverom s jednorazovými alebo balónovými splátkami a úverom s pohyblivou úrokovou sadzbou, ako aj potenciálne nadhodnotenie kolaterálu (box 1).

Banky boli oboznámené s podrobnými zisteniami dohľadu na diaľku a na mieste. Tieto zistenia boli v prípade potreby zohľadnené vo výsledkoch SREP za rok 2023 a v súvisiacich opatreniach dohľadu prerokovaných s dohliadanými subjektmi v rámci pravidelného dohľadového dialógu.

Box 1
Komerčné nehnuteľnosti: vznikajúce riziko

Komerčné nehnuteľnosti (commercial real estate – CRE) sú významnou triedou aktív, ktorej hodnota na úverových účtoch významných inštitúcií v druhom štvrťroku 2023 predstavovala 1,4 bil. €. V uvedenom štvrťroku sa ako problémové úvery klasifikovali úvery na komerčné nehnuteľnosti v hodnote 52 mld. € (3,67 %), čo zodpovedá 15 % celkových problémových úverov, z ktorých väčšina pochádza z problémových úverov z finančnej krízy v roku 2008. Významné expozície bánk súvisiace s úvermi na komerčné nehnuteľnosti sa koncentrujú najmä v nemeckých, francúzskych a holandských bankách (približne 52 % všetkých komerčných nehnuteľností).

Graf A

Významnosť úverov na komerčné nehnuteľnosti vo významných inštitúciách

(v biliónoch EUR)

Po rokoch rastu cien nehnuteľností nastáva v súčasnosti na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami útlm,^[9] pričom známky zhoršovania sa začínajú prejavovať vo viacerých krajinách eurozóny.^[10] Komerčné nehnuteľnosti sú vystavené prísnejším podmienkam financovania a neistému hospodárskemu výhľadu, ako aj slabšiemu dopytu po pandémii.^[11]

Hlavnými faktormi, ktoré negatívne ovplyvňovali trhy s komerčnými nehnuteľnosťami, bolo zvýšenie úrokových sadzieb a vyššie náklady na dlhové financovanie. Spolu s vyššími stavebnými nákladmi a meniacou sa dynamikou dopytu (práca z domu a energeticky úspornejšie maloobchodné prevádzky a kancelárie) to súviselo s preceňovaním komerčných nehnuteľností (najmä kancelárskych a maloobchodných), ktoré stále prebieha. Okrem toho došlo aj k prudkému poklesu objemu investícií a transakcií a k zastaveniu novej výstavby, ako aj k zníženiu výnosov z komerčných nehnuteľností, čo viedlo k záporným maržiam.

Úvery s vysokým zostatkom splatným v čase splatnosti^[12] sa často nazývajú „jednorazovo splatné“ alebo „balónové“ úvery a v súčasnosti im ECB vzhľadom na aktuálne trhové podmienky venuje mimoriadnu pozornosť. Významná časť týchto úverov na komerčné nehnuteľnosti má štruktúru jednorazovo splatných úverov, balónových úverov alebo úverov bez regresu. Tieto typy štruktúr financovania prinášajú vyššie riziko refinancovania, ak je v čase splatnosti potrebné, aby dlžníci svoje úvery refinancovali za oveľa vyššie náklady na financovanie, než sa pôvodne predpokladalo. Náročné sú aj iné možnosti splácania, keďže zhoršujúce sa trhové podmienky a vyššie náklady na financovanie takisto negatívne ovplyvňujú schopnosť dlžníka predať majetok a/alebo refinancovať úver na komerčnú nehnuteľnosť v inej banke.

Z expozícií zachytených v databáze AnaCredit k druhému štvrťroku 2023, štruktúry jednorazového/balónového typu so splatnosťou v nasledujúcich dvoch rokoch tvorili 8 % úverov na komerčné nehnuteľnosti. Banky musia aktívne spolupracovať so svojimi dlžníkmi a zmysluplne posudzovať riziko refinancovania úverov na komerčné nehnuteľnosti. Musia sa zamerať na kľúčové aspekty tohto posúdenia, ako sú aktualizované a realistické ocenenie kolaterálu, schopnosť vytvárať peňažné toky na pokrytie nákladov na financovanie a prípadne aj možnosti sponzorských finančných injekcií.

Graf B

Členenie úverov na komerčné nehnuteľnosti s rôznymi štruktúrami splácania podľa splatnosti

(podiel celkových úverov na komerčné nehnuteľnosti)

ECB naďalej vykonáva celý rad činností dohľadu na mieste aj na diaľku,^[13] v ktorých sa aktívne zameriava na riziko spojené s komerčnými nehnuteľnosťami. Aktívna pozornosť bude pokračovať aj v roku 2024,^[14] pričom orgány dohľadu budú pozorne sledovať vývoj tohto významného portfólia v bankách a na trhu.

Kreditné riziko protistrany a nebankové finančné inštitúcie

V roku 2023 ECB nadviazala na výsledky práce týkajúcej sa správy a riadenia kreditného rizika protistrany prostredníctvom dohľadových činností vykonávaných na diaľku aj na mieste. V tejto súvislosti uverejnila správu s názvom Osvedčené postupy pri správe a riadení kreditného rizika protistrany, v ktorej sú zhrnuté výsledky hodnotenia realizovaného v roku 2022 a uvádzajú sa osvedčené postupy pozorované v sektore.

ECB zorganizovala tiež konferenciu o kreditnom riziku protistrany pre starších risk manažérov významných inštitúcií a pracovníkov orgánov bankového dohľadu s cieľom prediskutovať vývoj situácie a praxe v oblasti kreditného rizika protistrany a tiež súčasné výzvy a príležitosti z pohľadu praxe a dohľadu.

1.2.2.2 Slabá diverzifikácia zdrojov financovania a nedostatky v plánoch financovania

Cielené dlhodobejšie refinančné operácie (targeted longer-term refinancing operation – TLTRO) za posledných desať rokov pomáhali bankám zabezpečovať v krízových obdobiach poskytovanie úverov do ekonomiky. Využívanie TLTRO III počas pandémie tak výrazne zvýšilo koncentráciu záväzkov.^[15] Vzhľadom na splatnosť úverov v rámci TLTRO III musia významné inštitúcie v súčasnosti vypracovať a zaviesť spoľahlivé a dôveryhodné viacročné plány financovania, ktoré budú riešiť výzvy vyplývajúce z meniacich sa podmienok financovania a zabezpečia primeranú diverzifikáciu zdrojov financovania.

V súlade s prioritami dohľadu na roky 2023 – 2025 a ako súčasť širšej analýzy uskutočniteľnosti plánov likvidity a financovania posúdila ECB plánované splácanie úverov v rámci TLTRO III tých významných inštitúcií, ktoré sú viac vystavené riziku rastúcich nákladov na financovanie. Väčšina skontrolovaných dohliadaných subjektov preukázala zavedenie dôveryhodnej stratégie ukončenia TLTRO III a dodržiavania minimálneho ukazovateľa krytia likvidity aj ukazovateľa čistého stabilného financovania. Ukázalo sa však aj to, že niektoré majú relatívne vysoký podiel likvidných aktív nízkej kvality ako kolaterálu v rámci Eurosystému, ktorý by po prípadnom uvoľnení nebolo možné použiť ako kolaterál v súkromných transakciách zabezpečeného financovania. Iné významné inštitúcie sa opierali o pomerne optimistické predpoklady rastu vkladov, čo viedlo k horšej životaschopnosti ich stratégií.

Zlyhanie banky Silicon Valley Bank, ako aj ďalších regionálnych bánk v Spojených štátoch v marci 2023 ukázalo, že správanie vkladateľov sa môže zmeniť náhle a bez varovania. Rýchlosť, akou vkladatelia reagujú na cenové signály a trhové fámy, môže byť ovplyvnená sociálnymi médiami a digitalizáciou, ako aj atraktívnosťou alternatívnych investičných príležitostí. ECB preto v roku 2023 iniciovala ďalšie analýzy pohotovostných plánov a možností mobilizácie kolaterálu so zámerom pochopiť, do akej miery sú banky schopné odolať krátkodobým šokom likvidity a neočakávaným krízovým udalostiam vrátane veľkého odlevu vkladov. Súčasťou bolo aj hodnotenie stratégií riadenia aktív a pasív či modelovanie behaviorálnych predpokladov v súčasnom prostredí úrokových mier.

Pokračovanie podrobného dohľadu v oblasti expozícií voči úrokovému riziku a riziku kreditného rozpätia

V roku 2023 ECB nadviazala na výsledky svojho cieleného hodnotenia expozícií voči úrokovému riziku a riziku kreditného rozpätia, ktoré sa v roku 2022 uskutočnilo v 29 významných inštitúciách.^[16] V druhom štvrťroku 2023 bolo hodnotenie rozšírené o ďalších desať významných inštitúcií. Túto iniciatívu doplnili kontroly na mieste. V druhej polovici roka 2023 ECB iniciovala horizontálne hodnotenie správy a riadenia aktív a pasív, ktoré zahŕňalo 24 významných inštitúcií a týkalo sa aspektov riadenia úrokového rizika a rizika likvidity, napríklad modelovania vkladov bez splatnosti.

1.2.2.3 Financovanie s pákovým efektom

Od zavedenia výkazov pre financovanie s pákovým efektom v roku 2018 zaznamenáva ECB v skupine významných inštitúcií pokračujúci nárast držby úverov s pákovým efektom. Tento nárast bol spôsobený dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami a značnou likviditou, čo viedlo k zvyšovaniu miery pákového efektu pre dlžníkov a veriteľov a zároveň k uvoľňovaniu štandardov poskytovania úverov. V priebehu roka 2022 a v prvom polroku 2023 sa tento trend obrátil. Počet novo poskytnutých úverov s pákovým efektom výrazne poklesol v dôsledku energetickej krízy, inflácie a volatility úrokových sadzieb. Tento pokles sa postupne premieta do klesajúcich úrovní expozícií významných inštitúcií (graf 2). Kombinácia klesajúcich úrovní expozícií a zvyšujúcich sa úrovní pomeru CET1 viedla v posledných štvrťrokoch k výraznému zníženiu pomeru financovania s pákovým efektom/CET1.

Graf 2

Expozície významných inštitúcií voči financovaniu s pákovým efektom

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v % CET1)

ECB pri mnohých príležitostiach vyzvala významné inštitúcie k väčšej zdržanlivosti v tomto konkrétnom segmente trhu vzhľadom na pokračujúci rast transakcií s veľkým pákovým efektom. Zhoršujúca sa situácia dlžníkov sa podľa očakávaní prejavuje vyššou mierou zlyhania úverov s pákovým efektom v Európe aj v Spojených štátoch. Tieto úrovne zlyhania však celkovo zostávajú nízke v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami stresu, čo možno vysvetliť oslabovaním záväzkov pozorovaných na trhu. Vzhľadom na vysoké riziko refinancovania dlhu, ktorému sú vystavení dlžníci s pákovým efektom v prostredí vyšších úrokových sadzieb, existuje riziko potenciálne oveľa vyššieho podielu problémových úverov a zlyhaní v niekoľkých budúcich rokoch.

V roku 2022 ECB pripravila list výkonnému riaditeľovi (Dear CEO letter) s podrobnými očakávaniami týkajúcimi sa zavedenia interných rámcov ochoty podstupovať riziko, v ktorom informovala o vysokej miere podstupovania rizika pri transakciách s pákovým efektom. Hodnotenie nedostatkov odhalilo množstvo slabých miest, v súvislosti s ktorými boli významným inštitúciám uložené konkrétne následné opatrenia. Počas roka 2023 ECB pokračovala v kontrole pokroku bánk pri zavádzaní týchto opatrení. Aj keď niektoré banky zaznamenali určitý pokrok, v kontrole rizík pretrvávajú výrazné nedostatky. V porovnaní s rokom 2022 sa preto výrazne zvýšil počet bánk, na ktoré sa vzťahovali osobitné kapitálové poplatky za riziká spojené s finančnými aktivitami s pákovým efektom.

ECB s cieľom podporiť priebežné monitorovanie expozícií bánk voči financovaniu s pákovým efektom zaradila do svojho celoúnijného záťažového testu v roku 2023 aj hĺbkovú analýzu kvality financovania s pákovým efektom. Výsledky tejto analýzy boli zverejnené v osobitnej časti správy ECB o záťažovom teste bánk v eurozóne v roku 2023.

1.2.3 Priorita 2: Riešenie výziev spojených s digitalizáciou a posilnenie riadiacich spôsobilostí riadiacich orgánov

1.2.3.1 Stratégie digitálnej transformácie a rámce prevádzkovej odolnosti

Banky sa čoraz viac digitalizujú. To znamená, že dohľad musí ďalšiu pozornosť venovať stratégiám digitálnej transformácie a potrebným spôsobilostiam v oblasti riadenia rizík. To zahŕňa skúmanie rizík súvisiacich s používaním inovatívnych technológií či rizík súvisiacich s rámcami operačnej odolnosti, ako sú závislosť od tretích strán a kybernetické riziká.

Pokiaľ ide o digitalizáciu všeobecnejšie, ECB vo februári 2023 zverejnila prehľad hlavných výsledkov prieskumu o digitálnej transformácii a využívaní FinTech, ktorý uskutočnila v roku 2022. V prehľade sa potvrdilo, že väčšina významných inštitúcií už zaviedla stratégiu digitálnej transformácie, ktorá je zameraná na zlepšenie klientskych skúseností. Ďalej tiež poukázal na dôležitosť správneho prístupu výkonného manažmentu, ako aj efektívneho rámca vnútornej kontroly.

V nadväznosti na to sa v roku 2023 uskutočnili cielené hodnotenia digitalizácie v 21 významných inštitúciách, ktoré vychádzali z uvedených výsledkov prieskumu, s cieľom lepšie pochopiť, ako banky definujú ciele svojej stratégie digitalizácie, monitorovať ich implementáciu a zabezpečiť, aby ich rámce rizikového apetítu a riadenie plnili svoj účel. Výsledky týchto hodnotení budú zverejnené v prvej polovici roka 2024 a budú podkladom stanovísk orgánov dohľadu a referenčných hodnôt pre dohliadané subjekty.

Pokiaľ ide o prevádzkovú odolnosť, počet významných kybernetických incidentov nahlásených ECB sa v roku 2023 medziročne výrazne zvýšil. Nárast spôsobili najmä aktéri hrozieb, ktorí viedli útoky distribuovaného odmietnutia služieb (DDoS) proti niekoľkým bankám. Sprevádzal ich výrazný nárast incidentov súvisiacich s ransomvérom u externých poskytovateľov služieb, teda s typom útoku, ktorý má vysoký potenciál narušenia. Okrem toho sa vo finančnom sektore zvýšili aj kybernetické útoky vykonané štátom sponzorovanými subjektmi. ECB preto v roku 2023 vykonala celý rad činností dohľadu na diaľku i na mieste zameraných na IT aj kybernetické riziko, pričom ich kľúčové výsledky a zistenia zverejnila vo svojom novembrovom informačnom bulletine dohľadu.

Okrem záťažového testu kybernetickej odolnosti plánovaného na rok 2024 ECB uskutočnila aj interný test kybernetickej odolnosti, aby otestovala funkčnosť interných komunikačných, koordinačných a eskalačných procesov v ECB a v niekoľkých príslušných vnútroštátnych orgánoch v prípade závažného kybernetického útoku na viacero dohliadaných subjektov. Tento test bol interný, bez účasti sektora.

Pokiaľ ide o outsourcing, v roku 2023 sa opäť zostavili registre dohôd o externom zabezpečovaní činností všetkých významných inštitúcií. V porovnaní s prvým zberom v roku 2022 sa výrazne zlepšila kvalita dát a konzistentnosť zhromaždených informácií. Výsledky hodnotenia potvrdili, že outsourcing je pre významné inštitúcie vysoko relevantnou témou, najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií. Dobre zavedený proces oznamovania, ktorý orgánom dohľadu poskytuje informácie o zámeroch dohliadaných subjektov uzavrieť nové dohody o externom zabezpečovaní činností, poskytol dodatočnú podporu pri hodnotení rizika outsourcingu. ECB okrem toho v roku 2023 iniciovala cielené hodnotenie rizika outsourcingu zahŕňajúce niekoľko významných inštitúcií, ktoré bude pokračovať až do roku 2025. Každoročne sa bude preverovať rámec riadenia externého zabezpečovania činností týchto významných inštitúcií spolu s vybraným počtom dohôd o externom zabezpečovaní činností. Hodnotenie poskytne horizontálny prehľad procesov riadenia rizík týkajúcich sa dohôd o externom zabezpečovaní činností vo významných inštitúciách.

Činnosti dohľadu vykonávané v rámci pracovných skupín s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu v roku 2023 sa zamerali na prevádzkovú odolnosť a digitalizáciu v súlade s medzinárodnými štandardmi.^[17] Tieto činnosti zahŕňali implementáciu nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a pilotného režimu technológie distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT), diskusiu o zákone o umelej inteligencii a implementáciu nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti. ECB tiež do svojho rámca SREP začlenila zásady prevádzkovej odolnosti Bazilejského výboru pre bankový dohľad.

1.2.3.2 Fungovanie a riadiace spôsobilosti riadiacich orgánov

V záujme podpory primeraného rozhodovania a zmierňovania nadmerného riskovania je nevyhnutné, aby banky mali účinne fungujúce riadiace orgány, náležité mechanizmy správy a riadenia,^[18] účinné vnútorné kontrolné mechanizmy a spoľahlivé údaje. Význam zavedenia spoľahlivých mechanizmov v týchto rôznych oblastiach ilustrovali aj zlyhania bánk, ku ktorým došlo na jar 2023 v Spojených štátoch a vo Švajčiarsku. Príčinou týchto zlyhaní boli nedostatky vo vedení a v riadení rizík. Napriek určitému pokroku v posledných rokoch ECB naďalej zaznamenáva vysoký počet štrukturálnych nedostatkov vo funkciách vnútornej kontroly, vo fungovaní riadiacich orgánov, ako aj v schopnosti agregovať a vykazovať údaje o rizikách.^[19]

Orgány dohľadu preto pokračovali v spolupráci s dohliadanými subjektmi s cieľom dosiahnuť v tomto smere ďalší pokrok. ECB od roku 2022 vykonáva cielené hodnotenie bánk s nedostatkami v zložení a fungovaní riadiacich orgánov, kontroly na mieste a cielené (pre)hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti na základe rizík. ECB ďalej rozpracovala prístup, ktorý umožňuje, aby v hodnoteniach odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti bola zohľadnená diverzita, a dolaďovala svoj zber údajov s cieľom zlepšiť vzájomné analýzy,^[20] pričom cielené hodnotenia a dohľad budú pokračovať aj v roku 2024.

Súčasťou procesu SREP v roku 2023 boli aj následné opatrenia na odstránenie nedostatkov (časť 1.3.1.5).

Zdravé mechanizmy riadenia sú nevyhnutné pre všetky banky bez ohľadu na ich veľkosť. ECB preto pokračovala v následných krokoch nadväzujúcich na výsledky tematického hodnotenia mechanizmov riadenia menej významných inštitúcií z rokov 2021 – 2022.^[21] ECB a vnútroštátne orgány dohľadu taktiež pokračujú v presadzovaní väčšieho zosúladenia očakávaní európskeho dohľadu a štandardov vnútorného riadenia.

ECB v snahe podporiť dialóg o tom, čo predstavuje účinné riadenie, a informovať o svojom prístupe a očakávaniach v oblasti dohľadu oslovila zástupcov sektora na seminári, ktorý zorganizovala v apríli 2023 spoločne s EUI Florence School of Banking.^[22]

1.2.3.3 Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík

ECB zistila viacero nedostatkov v agregácii údajov o rizikách a vykazovaní rizík a zaradila ich ako kľúčovú slabú stránku do plánovania priorít dohľadu pre cyklus na roky 2023 – 2025. Vypracovala sa komplexná cielená stratégia dohľadu zahŕňajúca dohľad na mieste aj na diaľku s cieľom zabezpečiť, aby banky mali zavedené účinné postupy správy a riadenia rizík založené na spoľahlivých údajoch.

Pokiaľ ide o činnosti dohľadu na mieste, pokračovala špecializovaná kampaň kontrol na mieste zameraná na agregáciu údajov o rizikách a na vykazovanie rizík, do ktorej bolo počas rokov 2022 a 2023 zahrnutých 23 významných inštitúcií. Táto kampaň odhalila nedostatky v zapojení riadiacich orgánov, nejasné a neúplné vymedzenie rozsahu rámca správy údajov, ako aj chýbajúce nezávislé overovanie. Hlavným zdrojom obáv boli aj nedostatky v architektúre dát a v IT infraštruktúre, rozsiahle využívanie manuálnych riešení a dlhé lehoty reportovania, ako aj chýbajúca kontrola kvality údajov.

Pokiaľ ide o dohľad na diaľku, hlavným pilierom bol návrh všeobecných zásad k účinnej agregácii údajov o rizikách a vykazovaniu rizík, ktoré obsahujú súbor minimálnych požiadaviek na účinnú agregáciu údajov o rizikách a vykazovanie rizík a majú bankám v tomto smere pomôcť pri posilňovaní ich kapacít.^[23] Návrh nestanovuje nové požiadavky, ale skôr konsoliduje a objasňuje dôležité prioritné oblasti dohľadu. Je preto dôležité, aby banky nevnímali najnovšie zverejnenie všeobecných zásad ako príležitosť na zmenu lehôt ich implementácie, ale skôr ako ďalšie usmernenie na identifikáciu nedostatkov a dosiahnutie pozorovateľného pokroku pri ich odstraňovaní. Medzi ďalšie činnosti dohľadu patril pilotný projekt Správy manažmentu o riadení údajov a kvalite údajov,^[24] príspevok k správe o pokroku globálne systémovo dôležitých bánk v dodržiavaní zásad účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík Bazilejského výboru pre bankový dohľad, ďalšie zlepšenie merania kvality údajov pri vykazovaní na účely dohľadu a účinnejšie využívanie nástrojov dohľadu na eskaláciu závažných, pretrvávajúcich nedostatkov v agregácii údajov o rizikách a vykazovaní rizík vrátane súvisiacich kvantitatívnych a kvalitatívnych opatrení.

1.2.4 Priorita 3: Zintenzívnenie úsilia pri riešení otázok súvisiacich s klimatickými zmenami

Od zverejnenia všeobecných zásad ku klimatickým a environmentálnym rizikám v roku 2020 ECB konzistentne zdôrazňuje potrebu náležitého riadenia týchto rizík bankami. Jednou z hlavných priorít dohľadu na obdobie 2023 – 2025 je, aby banky adekvátne začlenili tieto riziká do svojej obchodnej stratégie, rámca riadenia a rámca riadenia rizík s cieľom zmierňovať a zverejňovať takéto riziká.

1.2.4.1 Opatrenia vyplývajúce z nedostatkov zistených v rámci tematického hodnotenia

V nadväznosti na tematické hodnotenie klimatických a environmentálnych rizík realizované v roku 2022 ECB stanovila termíny, aby bankám uľahčila prechod k úplnému zosúladeniu s očakávaniami uvedenými v spomínaných všeobecných zásadách ECB do konca roka 2024. ECB zároveň oznámila, že dodržiavanie stanovených termínov sa bude dôkladne monitorovať a v prípade potreby sa prijmú donucovacie opatrenia.

Prvý termín bol stanovený na marec 2023, keď banky mali mať zavedené spoľahlivé a komplexné hodnotenie významnosti a kontrolu podnikateľského prostredia. Keďže niekoľko bánk stanovený termín nedodržalo, ECB v roku 2023 vydala záväzné rozhodnutia v oblasti dohľadu pre 23 dohliadaných subjektov, ktoré ustanovujú periodické sankčné platby v 18 najvýznamnejších prípadoch, ak dohliadané subjekty nesplnia požiadavky v lehotách stanovených v týchto rozhodnutiach. Konania týkajúce sa dodatočných návrhov rozhodnutí, vrátane rozhodnutí o periodických sankčných platbách, na konci roka 2023 stále prebiehali (časť 2.3.1).

ECB bude ďalej pozorne monitorovať pokrok bánk v rokoch 2024 a 2025 a v prípade potreby prijme donucovacie opatrenia.

1.2.4.2 Jednorazová analýza scenárov klimatických rizík podľa Fit for 55

V marci 2023 Európska komisia v rámci balíka opatrení k udržateľnému financovaniu udelila trom európskym orgánom dohľadu^[25] mandát, aby spolu s ESRB a ECB vykonali jednorazovú analýzu scenárov klimatických rizík v súlade s balíkom Fit for 55 so zámerom posúdiť, aký vplyv by mali dohodnuté politiky transformácie na finančný sektor. ECB je zapojená do modulu bankového sektora, ktorého súčasťou je aj zber údajov spustený 1. decembra 2023. Súvisiace vzory hlásení na zber údajov zahŕňajú kreditné riziko, trhové riziko, realitné riziko a údaje o príjmoch, ako aj klimaticky relevantné údaje o riziku transformácie a fyzickom riziku na úrovni protistrany a sektora. ECB má v úmysle poskytnúť individuálnu spätnú väzbu vrátane hlavných zistení tým bankám, ktoré sa zapojili do zberu údajov. Zverejnenie výsledkov celkovej analýzy klimatického scenára pre modul bankového sektora je naplánované na začiatok roka 2025. Tento zber údajov umožní orgánom dohľadu monitorovať stav plnenia úloh v súlade so záťažovým testom klimatických rizík v roku 2022 vykonaným ECB a posúdiť schopnosť bánk spracúvať údaje o klimatických rizikách a dosiahnuť súlad s osvedčenými postupmi podľa správy ECB o osvedčených postupoch pre záťažové testovanie klimatických rizík.

1.3 Priamy dohľad nad významnými inštitúciami

1.3.1 Dohľad na diaľku

ECB sa snaží vykonávať dohľad nad významnými inštitúciami proporčne a na základe rizík. Na tento účel každoročne plánuje a vykonáva rôzne činnosti dohľadu na diaľku vrátane horizontálnych činností a činností zameraných na jednotlivé inštitúcie. Tieto činnosti dohľadu vychádzajú z existujúcich regulačných požiadaviek, z príručky dohľadu a z priorít dohľadu a tvoria súčasť ročného programu previerok v oblasti priebežného dohľadu (Supervisory Examination Programme – SEP), ktorý sa uskutočňuje pre každú významnú inštitúciu. Ich cieľom je riešiť riziká špecifické pre jednotlivé inštitúcie a zároveň zabezpečiť súlad s prioritami dohľadu stanovenými ECB.

1.3.1.1 Zásada proporcionality

Program previerok v oblasti priebežného dohľadu dodržiava zásadu proporcionality, t. j. intenzita dohľadu závisí od veľkosti, systémovej dôležitosti, rizikového profilu a komplexnosti každej významnej inštitúcie. Preto jednotné dohliadacie tímy (Joint Supervisory Team – JST), ktoré zabezpečujú dohľad nad väčšími a rizikovejšími významnými inštitúciami, plánujú v priemere väčší počet aktivít v rámci programu SEP (graf 3).

Graf 3

Priemerný počet plánovaných úloh na významnú inštitúciu v roku 2023

Počet činností vykonaných v roku 2023 bol o niečo nižší, ako sa pôvodne plánovalo na začiatku roka (graf 4). Dôvodom je najmä zrušenie menšieho počtu administratívnych úloh počas roka, čo je v súlade s predchádzajúcimi rokmi.

Graf 4

Priemerný počet úloh na významnú inštitúciu v roku 2023

1.3.1.2 Prístup založený na riziku

Program previerok v oblasti priebežného dohľadu využíva rizikovo orientovaný prístup, ktorý sa zameriava na najrelevantnejšie systémové riziká a riziká špecifické pre každú významnú inštitúciu. Napríklad v prípade bánk s vysokým objemom problémových úverov vykonali spoločné dohliadacie tímy (pomerne) viac aktivít súvisiacich s kreditným rizikom ako v prípade významných inštitúcií s priemerným objemom týchto úverov (graf 5).

Graf 5

Aktivity v rámci SEP v rokoch 2022 a 2023: činnosti zamerané na kreditné a trhové riziko ako podiel na všetkých činnostiach

Kreditné riziko

(v %)

Trhové riziko

V roku 2023 ECB zaviedla nový rámec tolerancie rizík s cieľom lepšie zamerať svoju prácu na strategické priority a kľúčové zraniteľné miesta. Tento nový rámec je nevyhnutný pre kultúru dohľadu zameranú viac na riziká, ktorá umožňuje orgánom dohľadu prispôsobiť svoje činnosti konkrétnej situácii dohliadanej inštitúcie, namiesto používania univerzálneho prístupu.

Rámec tolerancie rizík má uľahčiť premietnutie priorít dohľadu do strategického plánovania a bežného výkonu dohľadu. Rámec tolerancie rizík na tento účel spája usmernenia Rady pre dohľad k prioritným rizikám a zraniteľným miestam zhora nadol s hodnoteniami relevantnosti pre každý jednotlivý dohliadaný subjekt zdola nahor. Hodnotenia zdola nahor účinne dopĺňajú usmernenia zhora nadol, keďže niektoré dohliadané subjekty sa zaoberajú špecifickými úlohami, ktoré ovplyvňujú úrovne tolerancie rizík stanovené pre rôzne riziká, a tým aj zameranie dohľadu. Orgány dohľadu sú v medziach rámca tolerancie rizík oprávnené v plnej miere využívať flexibilitu súboru nástrojov dohľadu a sústrediť sa na najdôležitejšie úlohy. Znamená to, že v závislosti od špecifických okolností danej inštitúcie sa orgány dohľadu môžu intenzívnejšie zamerať na oblasti, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť, a priradiť nižšiu prioritu oblastiam, ktoré považujú za menej naliehavé.

Na základe pozitívnych skúseností získaných v priebehu roka ECB zamýšľa dokončiť implementáciu rámca tolerancie rizík tým, že ho začlení do všetkých svojich procesov dohľadu.^[26] Spoločné dohliadacie tímy sa tak budú môcť zamerať najviac na to, čo je pre ich jednotlivé dohliadané subjekty najdôležitejšie, a postupovať flexibilne pri riešení nových a vznikajúcich rizík v meniacom sa makrofinančnom prostredí.

1.3.1.3 Proces plánovania dohľadu

Proces plánovania dohľadu, ktorý bol prepracovaný v roku 2022, vychádza z konzistentného a integrovaného prístupu, podľa ktorého priority dohľadu určujú okrem iných úloh aj plánovanie horizontálnych činností, dohľadu na mieste a hodnotení interných modelov.

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu jednotlivé odborné útvary ECB úzko spolupracujú pri plánovaní svojich činností s náležitým ohľadom na priority dohľadu, riziká špecifické pre jednotlivé významné inštitúcie a na rámec tolerancie rizík. Súčasťou tohto plánovania je výber vzoriek dohliadaných subjektov, ktoré sa majú zúčastniť na týchto horizontálnych aktivitách a kontrolách na mieste. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch bol pri kontrolách na mieste uplatnený prístup založený na kampaniach (viac v časti 1.3.3 o dohľade na mieste). Výsledok tohto procesu sa odráža v programe SEP, ktorý vykonáva každý spoločný dohliadací tím pre svoj dohliadaný subjekt. Keďže program SEP je dôležitou súčasťou komunikácie spoločných dohliadacích tímov s významnými inštitúciami, poskytuje sa v zjednodušenej podobe pracovného programu na nasledujúci rok aj významným inštitúciám.

Dohľad na diaľku v rámci SEP zahŕňa podľa zásady proporcionality: i) činnosti súvisiace s rizikami (napr. SREP); ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť program SEP špecifickým črtám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýzy obchodných modelov či riadiacich štruktúr banky).

1.3.1.4 Prehľad činností dohľadu

ECB zabezpečuje adekvátne zdroje na plnenie svojich strategických potrieb a potrieb v oblasti dohľadu. Vrcholovému manažmentu sa pravidelne predkladajú správy o začlenení priorít dohľadu do plánovania a o tom, či boli všetky aktivity a projekty uskutočnené v súlade s plánom.

ECB v roku 2023 vykonala posúdenie organizačnej pripravenosti, v rámci ktorého hodnotila svoju pripravenosť zabezpečiť, aby sa ňou navrhované priority dohľadu mohli úspešne zaviesť do praxe na základe dostupného súboru zručností a zdrojov (časť 5.3.3).

Monitorovanie a pravidelné podávanie správ o aktivitách dohľadu má zásadný význam pre strategické riadenie iniciatív v oblasti dohľadu. Týmto spôsobom môže vrcholový manažment hodnotiť vývoj priorít dohľadu aj iných iniciatív a mať prehľad o pokroku dosiahnutom v súvisiacich činnostiach dohľadu. Hodnotenie tvorí základ pre aktualizáciu priorít dohľadu a podporuje efektívne rozhodovanie vrcholového manažmentu.

1.3.1.5 Opatrenia dohľadu

Opatrenia dohľadu sú jedným z hlavných výsledkov pravidelných činností dohľadu na mieste a na diaľku. Stanovujú sa v nich podrobné opatrenia, ktoré majú dohliadané subjekty prijať na odstránenie nedostatkov. Za monitorovanie včasného a účinného implementovania týchto opatrení sú zodpovedné spoločné dohliadacie tímy. Celkový počet opatrení zaznamenaných v roku 2023 bol podobný ako v roku 2022. Najdôležitejšou zložkou opatrení dohľadu v roku 2023 boli činnosti dohľadu na diaľku (39 %). Rovnako ako v roku 2022 bol najväčší počet nových opatrení dohľadu (45 %) zaznamenaný v oblasti kreditného rizika (graf 6).

Graf 6

Opatrenia dohľadu

a) Počet opatrení zaznamenaných každý rok

(počet opatrení)

b) Opatrenia podľa činností	c) Opatrenia podľa kategórie rizika
(počet opatrení)	(počet opatrení)

1.3.1.6 Horizontálna analýza SREP

ECB 19. decembra 2023 zverejnila výsledky procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu za rok 2023. Zahŕňali ďalší vývoj skóre SREP a kapitálových požiadaviek a odporúčaní druhého piliera, ako aj hlbšiu analýzu vybraných rizikových oblastí. ECB so súhlasom relevantných významných inštitúcií sprístupnila požiadavky druhého piliera špecifické pre banky vrátane požiadaviek na zmierňovanie rizika nadmerného využívania finančnej páky platných na rok 2024.

Hodnotenie SREP v roku 2023 potvrdilo celkovú odolnosť bánk, keďže si pri rôznych makroekonomických výzvach zachovali stabilné kapitálové a likviditné pozície (časť 1.1.1).

Naďalej pretrvávali riziká vyplývajúce z nižšieho hospodárskeho rastu, pokračujúcej reštriktívnej menovej politiky, obmedzovania ponuky úverov a ukončenia fiškálnej podpory. Turbulencie v oblasti bankovníctva zaznamenané na jar v Spojených štátoch a vo Švajčiarsku nemali výrazný vplyv na dohliadané subjekty, ale upriamili pozornosť na možnosť vzniku nestability trhu v dôsledku rýchlych úprav úrokových sadzieb.

ECB v roku 2023 zaznamenala zlepšenia v bankovom sektore. Vďaka zvýšeným úrokovým výnosom dosiahla agregovaná návratnosť vlastného kapitálu dohliadaných subjektov v prvých deviatich mesiacoch roku 2023 úroveň 10,0 %. Zlepšila sa kvalita aktív, keď podiel problémových úverov klesol z 2,6 % v roku 2021 na 2,3 % v treťom štvrťroku 2023.

Celkové skóre SREP zostalo stabilné na úrovni 2,6, pričom zmenu skóre zaznamenalo 30 % dohliadaných subjektov. Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania sa mierne zvýšili na 15,5 % rizikovo vážených aktív (15,1 % v roku 2022), zatiaľ čo medián požiadaviek druhého piliera dosiahol 2,25 % (2,15 % v roku 2022). Banky by sa mali aj naďalej zaoberať štrukturálnymi problémami stanovenými v prioritách dohľadu na roky 2024 až 2026 (časť 1.6).

1.3.1.7 Hodnotenie SREP vykonané externými odborníkmi

ECB 17. apríla 2023 zverejnila výsledky a odporúčania z hodnotenia európskeho bankového dohľadu expertnou skupinou, a najmä zo SREP.

Hoci sa uznáva značný pokrok pri zabezpečení udržiavania dostatočnej kapitálovej úrovne významnými inštitúciami, vo Vyhodnotení procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu Európskej centrálnej banky sa ECB vyzýva, aby upravila svoje rizikové skóre aj postup určovania kapitálových požiadaviek druhého piliera. Keďže kapitál sám osebe nedokáže riešiť všetky druhy rizík, v správe sa odporúča, aby ECB na povzbudenie bánk v riešení nevyhovujúcich obchodných modelov a postupov riadenia v plnej miere využila všetky prostriedky vo svojom súbore nástrojov vrátane účinných kvalitatívnych opatrení.

Táto správa dopĺňa závery správy Európskeho dvora audítorov s cieľom ešte viac zvýšiť efektívnosť a účinnosť bankového dohľadu ECB (časť 5.1.1).

Niektoré z odporúčaní expertnej skupiny začala ECB implementovať počas cyklu SREP na rok 2023. ECB napríklad počas dokončovania implementácie rámca tolerancie rizík vo všetkých procesoch dohľadu zaviedla nové viacročné hodnotenie SREP. Orgánom dohľadu to umožní lepšie kalibrovať intenzitu a frekvenciu analýz v závislosti od slabých miest jednotlivých bánk a širších priorít dohľadu. ECB sa tiež naďalej snaží zlepšiť dohľad založený na rizikách a podporuje dohľadové hodnotenia. Iniciatívy, ako je viacročné hodnotenie a rámec tolerancie rizík, sa preto budú ďalej zdokonaľovať, aby pomohli rozvíjať dobre definovanú kultúru dohľadu.

V roku 2023 ECB zlepšila aj svoju komunikáciu súvisiacu so zverejňovaním metodík SREP týkajúcich sa požiadaviek druhého piliera. To zahŕňalo zverejňovanie širších informácií o metodikách hodnotenia ukazovateľa finančnej páky, interného riadenia a riadenia rizík, ako aj rizika obchodného modelu a kreditného a trhového rizika.

1.3.2 Dohľad nad subjektmi s dcérskymi spoločnosťami v Rusku

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ECB pozorne sleduje situáciu a nadviazala dialóg s niekoľkými dohliadanými subjektmi, ktoré majú dcérske spoločnosti v Rusku. Hoci väčšina týchto subjektov si svoje ruské dcérske spoločnosti ponechala, podarilo sa im dosiahnuť určitý pokrok v obmedzení ich činností na tomto trhu. Od konca roka 2022 do tretieho štvrťroka 2023 významné inštitúcie celkovo znížili svoje expozície voči Rusku o 21,4 %,^[27] čo znamená, že od začiatku vojny ich expozície postupne klesali. Väčšina bánk sa tiež rozhodla nezačať žiadny nový obchod v Rusku, ak je to právne prípustné, a v súčasnosti skúmajú únikové stratégie, ako je odpredaj obchodnej činnosti alebo ukončenie činnosti na ruskom trhu. Ako sa uvádza v liste z 27. júna 2023 o činnosti bánk v Rusku adresovanom poslancom Európskeho parlamentu de Lange a Juknevičienė, ECB požiadala tieto banky, aby pokročili vo svojich únikových stratégiách a v obmedzovaní činnosti vytvorením jasných plánov a pravidelným podávaním správ o dosiahnutom pokroku svojim riadiacim orgánom a ECB, ako aj vysvetľovaním prípadných oneskorení a/alebo prekážok v realizácii. ECB v relevantných prípadoch prijala špecifické opatrenia na riešenie konkrétnej situácie jednotlivých významných inštitúcií.

1.3.3 Dohľad na mieste

V roku 2023 bolo začatých 178 kontrol na mieste a 83 hodnotení interných modelov významných inštitúcií. Podobne ako v predchádzajúcom roku sa väčšina kontrol na mieste aj hodnotení interných modelov v roku 2023 vykonávala v hybridných pracovných režimoch. ECB pokračovala aj v práci na implementácii rámca tolerancie rizík.^[28]

Zavedenie rámca tolerancie rizík prinieslo zvýšenie efektívnosti vďaka optimalizácii prideľovania zdrojov podľa rozsahu, veľkosti a komplexnosti preverovanej inštitúcie. Jeho súčasťou bolo aj posilnenie prístupu založeného na riziku, ako aj kombinovanie misií a, ak to bolo možné, preverovanie možných dôležitých skutočností a priorít zhora nadol a zároveň lepšia integrácia aktivít na diaľku, horizontálnych činností a aktivít na mieste. Toto zefektívnenie umožnilo za posledné tri roky zvýšiť počet kontrol na mieste. Počet plánovaných hodnotení interných modelov sa za posledné dva roky naopak znížil (graf 7) pre nedostatok zdrojov a vyšší počet rozsiahlych hodnotení interných modelov súvisiacich so žiadosťami bánk o vykonanie podstatných zmien modelov v nadväznosti na najnovšie regulačné požiadavky.

Kontroly na mieste založené na kampaňovom prístupe využívané v predchádzajúcich rokoch sa naďalej uplatňovali vo viacerých rizikových oblastiach, čím sa priority dohľadu transformovali na strategické iniciatívy a doplnili sa ďalšie kontroly na mieste špecifické pre jednotlivé inštitúcie. Kampane boli zamerané na i) kreditné riziko; ii) úrokové riziko a riziko kreditného rozpätia v bankovej knihe (IRRBB/CSRBB); iii) agregáciu a vykazovanie údajov o rizikách; iv) interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti (ICAAP) a v) obchodný model a ziskovosť. Cielené kontroly na mieste sa uskutočnili aj v súvislosti s prioritami dohľadu v oblastiach ako digitálna transformácia, IT a kybernetická bezpečnosť, fungovanie a účinnosť riadiacich orgánov. Klimatické a environmentálne riziká boli posudzované buď prostredníctvom kontrol na mieste špecifických pre jednotlivé inštitúcie alebo kontrol na mieste pre špecifické riziká.

Hodnotenia interných modelov realizované v roku 2023 sa týkali oblastí, ako sú implementácia najnovších štandardov a usmernení EBA, zásadné preskúmanie obchodnej knihy či následné opatrenia po cielenom preskúmaní interných modelov.

Graf 7

Kontroly na mieste a hodnotenia interných modelov začaté v rokoch 2021, 2022 a 2023

(počet kontrol)

1.3.3.1 Hlavné zistenia z kontrol na mieste

Pri kreditnom riziku boli odhalené závažné nedostatky v identifikácii zhoršenia kreditnej kvality vrátane hodnotenia a identifikácie výrazného zvýšenia kreditného rizika, v klasifikácii expozícií 2. úrovne a rizika pravdepodobnosti nesplácania, ako aj v klasifikácii rizika odloženej splatnosti a súvisiacich postupov odloženia splátok. Vyskytli sa aj niektoré zásadné problémy v procesoch monitorovania rizík s nedostatkami v oblasti systému včasného varovania a v úlohe orgánu riadenia rizík pri riadení riadneho monitorovania a kontroly kreditného rizika. Nedostatky sa vyskytli aj v oblasti očakávaných kreditných strát vrátane výpočtu a kalibrácie parametrov, ako je strata v prípade zlyhania, pravdepodobnosť zlyhania a miera nápravy, ako aj v procese tvorby opravných položiek k expozíciám 2. a 3. úrovne, a to na individuálnej i kolektívnej úrovni.

Pokiaľ ide o trhové riziko, hlavné nedostatky sa týkali riadenia, oceňovania reálnou hodnotou a dodatočných úprav ocenenia. Súviseli najmä s nedostatočnou spoľahlivosťou zdrojov trhových údajov alebo pokrytím nezávislého overovania cien, s neprimeranými metodikami pre hierarchiu reálnej hodnoty a dodatočné úpravy hodnoty alebo s nedostatkami vo výpočtoch odkladu denného zisku. Závažné nedostatky boli evidentné aj v oblasti kreditného rizika protistrany, kde vzbudzovali obavy najmä rámce záťažového testovania, identifikácia rizík, stanovovanie limitov a riadenie kolaterálu.

Pokiaľ ide o riziko likvidity, závažné zistenia sa týkali nedostatkov v meraní a monitorovaní rizík vrátane nedostatkov v metodikách kvantifikovania, ako aj presnosti a úplnosti údajov a koncepcie scenárov pre záťažové testovanie. Ďalšie závažné zistenia boli odhalené vo vykazovaní na regulačné účely a vo výpočte ukazovateľa krytia likvidity a ukazovateľa čistého stabilného financovania.

Pokiaľ ide o IRRBB, veľká väčšina kritických zistení súvisela s nedostatkami v meraní a monitorovaní IRRBB. Týkali sa najmä neprimeranosti metód kvantifikovania, nedostatočnej spoľahlivosti kľúčových modelových predpokladov, neaktuálnych údajov a nedostatočných rámcov pre riziká modelu. Ďalšie závažné zistenia odhalili nedostatočnú formalizáciu profilu a stratégie riadenia IRRBB, ako aj nízku účasť orgánu riadenia rizík na definovaní a monitorovaní procesov riadenia rizika IRRBB.

Pokiaľ ide o obchodný model a ziskovosť, najzávažnejšie zistenia sa týkali strategického plánovania, monitorovania implementácie stratégie, rámcov rozdeľovania príjmov a nákladov a finančných prognóz, pričom zdrojom obáv boli nedostatočne odôvodnené a zastarané predpoklady.^[29]

Prvotné kontroly na mieste zamerané na hodnotenie digitálnej transformácie^[30] bánk poukázali na problémy spojené s monitorovaním a riadením projektov a s riadením zmien. Nesúlad IT stratégií a obchodných stratégií vyvolal tiež obavy súvisiace s riadením.

Pokiaľ ide o klimatické riziko, ktoré je hybnou silou iných existujúcich kategórií rizík (napr. rizika obchodného modelu, kreditného rizika, rizika vnútorného riadenia a operačného rizika), prvotné špecializované kontroly na mieste týkajúce sa klimatického rizika odhalili ďalšie nedostatky v integrácii klimatického rizika do riadenia kreditného rizika a riadenia klimatických a environmentálnych údajov, do kontroly kvality a do stratégií údajov. Potvrdilo to aj horizontálne preskúmanie orgánmi dohľadu, čo nakoniec viedlo k prijatiu vynútiteľných plánov transformácie pre všetky významné inštitúcie.

Pokiaľ ide o vnútorné riadenie, najkritickejšie zistenia sa týkali i) nezávislosti, rozsahu činnosti a zdrojov pre všetky funkcie vnútornej kontroly; ii) nedostatočne komplexných rámcov, nevhodnej dátovej architektúry a IT infraštruktúry a nedostatkov v riadení kvality údajov v oblasti agregácie a vykazovania údajov o rizikách a iii) riadiacich spôsobilostí riadiaceho orgánu vrátane nedostatočnej interakcie medzi členmi riadiaceho orgánu, nevyhovujúcej kultúry riadenia rizika v celej inštitúcii, nedostatočného dohľadu nad realizáciou obchodných stratégií a stratégií riadenia rizík bánk. Tieto zistenia zároveň potvrdzujú, že riadenie zostáva vysokou prioritou dohľadu.

Pokiaľ ide o ICAAP, najzávažnejšie zistenia sa týkali i) slabých interných metodík kvantifikácie kreditného rizika, trhového rizika alebo úrokového rizika; ii) nevhodných metodík identifikácie významných rizík v rámci procesu identifikácie rizík s nesúrodou celkovou architektúrou ICAAP a iii) nesúladu medzi koncepciami primeranosti interného kapitálu a ekonomického kapitálu.

Čo sa týka regulatórneho kapitálu (prvého piliera), hlavné zistenia odhalili i) nedostatočné rámce kontroly kapitálových požiadaviek a procesu výpočtu vlastných zdrojov a ii) nesprávne zaradenie expozícií do triedy expozícií alebo nevhodné priraďovanie rizikových váh expozíciám.

Pokiaľ ide o riadenie IT a kybernetickej bezpečnosti, tieto riziká tvorili približne polovicu najzávažnejších zistení v celej oblasti IT rizika. V minulosti sa zistenia týkali predchádzania kybernetickým útokom, identifikácie rizík kybernetickej bezpečnosti a ochrany IT aktív. V roku 2023 však ECB zistila rastúci trend zistení súvisiacich s reakciou na kybernetické incidenty a ozdravnými kapacitami.^[31]

Značný počet (približne 16 %) zostávajúcich závažných zistení v oblasti IT sa týkal dohôd o outsourcingu v oblasti IT, ktoré banky uzavreli s tretími stranami. Preto ECB popri hodnotení tohto rizika počas bežných kontrol na mieste v oblasti IT vykonávaných vo významných inštitúciách uskutočnila v roku 2023 aj osobitnú kontrolu na mieste u veľkého poskytovateľa cloudových služieb.

1.3.3.2 Hlavné zistenia z hodnotení interných modelov

V roku 2023 bola väčšina hodnotení interných modelov iniciovaná skôr na žiadosť bánk o posúdenie zmien modelov,^[32] rozšírenia modelov alebo schválenia modelov, ako na podnet ECB. ECB tiež prijala a posúdila početné žiadosti o návrat k menej zložitým postupom, zvyčajne v rámci širších iniciatív na zjednodušenie prostredia interných modelov.

Interné modely bánk sa v nadväznosti na 200 preskúmaní modelov v rámci cieleného hodnotenia interných modelov v rokoch 2017 až 2021 vo všeobecnosti zlepšili. Ich prístupy k modelovaniu teraz lepšie spĺňajú (alebo sa menia tak, aby spĺňali) špecifikácie vymedzené v novom regulačnom rámci EBA. Hodnotenia však opäť odhalili niekoľko nedostatkov, z ktorých niektoré boli závažné a poukazovali na nedostatočnú pripravenosť inštitúcií, pokiaľ ide o žiadosti o zmenu modelov. Funkcie vnútornej kontroly bánk by v tejto súvislosti mali zohrávať aktívnejšiu a nezávislejšiu úlohu.

Približne jedna tretina zistení vyplývajúcich z hodnotení interných modelov bola veľmi závažná. Bez ohľadu na typ skúmaného rizika najvyšší počet zistení bol v kategóriách „opis modelu“, „procesy“ a „validácia“. Ak sa pozrieme výlučne na procedurálne aspekty súvisiace s modelmi IRB, približne jedna tretina zistení bola závažná, z čoho približne polovica sa týkala nedostatkov IT infraštruktúry a definície zlyhania. V modelovaní pravdepodobnosti zlyhania a v modelovaní straty v prípade zlyhania bola približne jedna tretina zistení veľmi závažná a týkala sa najmä kvantifikácie rizika a štruktúry ratingového systému.^[33] V prípade oblastí s početnými závažnými zisteniami poskytla ECB dodatočné vysvetlenie vo svojich revidovaných všeobecných zásadách pre interné modely.

Z dôvodu nadchádzajúceho hĺbkového preskúmania obchodnej knihy sa počas vykazovaného obdobia uskutočnilo len veľmi málo hodnotení trhového rizika. Zistenia hodnotení interných modelov sa týkali najmä validácie, úprav XVA (ocenenia derivátových kontraktov) a modelovania kapitálových požiadaviek na dodatočné riziko. S ohľadom na veľmi obmedzený počet hodnotení interných modelov kreditného rizika protistrany sa zistenia nezoskupovali.

1.4 Monitorovanie dohľadu a nepriamy dohľad ECB nad menej významnými inštitúciami

1.4.1 Štruktúra sektora menej významných inštitúcií

Sektor menej významných inštitúcií zostáva naďalej pomerne fragmentovaný. Zo všetkých európskych menej významných inštitúcií sa 83 % nachádza v Nemecku, Rakúsku a Taliansku. Tieto krajiny boli preto hnacou silou konsolidácie v sektore menej významných inštitúcií. Počet menej významných inštitúcií klesol v treťom štvrťroku 2023 na 1 956 subjektov v porovnaní s 2 014 subjektmi na konci roka 2022. Väčšina týchto štrukturálnych zmien súvisela s fúziami alebo zlúčením 53 subjektov a odňatím 4 bankových licencií. Zároveň bolo udelených 6 nových licencií, z ktorých väčšina bola určená spoločnostiam využívajúcim technológie (subjektom FinTech).

Sektor menej významných inštitúcií tvoria pomerne rôznorodé a niekedy veľmi špecializované obchodné modely, hlavnou zložkou však zostávajú retailoví veritelia. Často ide o regionálne sporiteľne a/alebo družstevné banky, z ktorých mnohé sú členmi schém inštitucionálneho zabezpečenia a väčšinou sa nachádzajú v Nemecku a Rakúsku. Aktivity menej významných inštitúcií sa v porovnaní s významnými inštitúciami vo všeobecnosti viac sústreďujú do určitých regiónov.

Hoci počet menej významných inštitúcií celkovo klesá, tento sektor má naďalej významný podiel v európskom bankovom sektore a tvorí približne 15,4 % celkových bankových aktív bez infraštruktúr finančného trhu. Podiel aktív menej významných inštitúcií na celkových bankových aktívach jednotlivých krajín sa výrazne líši, čo poukazuje na štrukturálne rozdiely v jednotlivých členských štátoch. Zatiaľ čo v Luxembursku, Nemecku, na Malte a v Rakúsku sa menej významné inštitúcie podieľali na celkovom objeme aktív v domácom bankovom sektore viac ako tretinou, vo väčšine ostatných krajín je tento sektor pomerne malý. Napríklad vo Francúzsku, Grécku a Belgicku predstavoval len 2,4 %, 4,1 % a 5,5 % celkových bankových aktív.

Graf 8

Klasifikácia obchodných modelov menej významných inštitúcií

(v %)

1.4.1.1 Vybrané činnosti monitorovania dohľadu

V dôsledku geopolitických udalostí boli finančné trhy v roku 2023 vystavené výraznej volatilite. Rýchle zvyšovanie úrokových sadzieb navyše ovplyvnilo existujúce úročené aktíva a pasíva. Zvýšená averzia investorov voči riziku viedla orgány bankového dohľadu k tomu, aby na popredné miesto vo svojej agende zaradili riziká likvidity a financovania. Bankový dohľad ECB a príslušné vnútroštátne orgány sa v čoraz väčšej miere zameriavali na úrokové riziko, ako aj na vhodnosť a udržateľnosť financovania menej významných inštitúcií.

Napriek pokračujúcemu poklesu podielu problémových úverov v roku 2023, hlavnou oblasťou záujmu dohľadu nad menej významnými inštitúciami zostalo kreditné riziko. ECB okrem viacerých kvantitatívnych referenčných hodnotení uskutočnila aj preskúmanie postupov hodnotenia kreditného rizika v rámci európskeho bankového dohľadu, ako aj aktualizáciu harmonizovanej metodiky SREP pre kreditné riziko v menej významných inštitúciách.

Orgány dohľadu zároveň posilnili svoje rámce spolupráce v oblasti krízového riadenia (časť 3.3).

1.4.2 Horizontálne činnosti súvisiace so záťažovým testovaním menej významných inštitúcií

V nadväznosti na hodnotenie vnútroštátnych postupov záťažového testovania menej významných inštitúcií v roku 2022 ECB a príslušné vnútroštátne orgány pracujú na zbere a výmene informácií o postupoch záťažového testovania, vrátane metodík a nástrojov, používaných v prípade menej významných inštitúcií. Cieľom týchto prebiehajúcich činností je presadzovať osvedčené postupy a synergie a, ak je to primerané, vychádzať tiež z postupov dohľadu používaných pri záťažových testoch významných inštitúcií.

1.5 Makroprudenciálne úlohy ECB

V súlade s makroprudenciálnymi úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM^[34] pokračovala ECB aj v roku 2023 v aktívnej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi. Rovnako ako v minulých rokoch ECB prijala a vyhodnotila notifikácie o makroprudenciálnej politike od príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto notifikácie sa týkali rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov, rozhodnutí o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálnych systémovo dôležitých inštitúcií alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (O‑SII), ako aj rozhodnutí o ďalších makroprudenciálnych opatreniach, napríklad o nastavení vankúšov a opatrení na krytie systémového rizika podľa článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách.^[35]

V rokoch 2021 a 2022 viaceré vnútroštátne orgány v prostredí zvyšujúcej sa makrofinančnej zraniteľnosti zavádzali alebo zvyšovali cyklické a štrukturálne kapitálové vankúše. Tento vývoj pokračoval aj v roku 2023, keď niektoré vnútroštátne orgány zaviedli nové vankúše na krytie systémového rizika zamerané na riešenie systémových rizík v konkrétnych sektoroch. Vnútroštátne orgány tiež identifikovali 127 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií a pre tieto banky určili kapitálové vankúše. Výška týchto vankúšov bola stanovená v súlade s metodikou minimálnych úrovní vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie (vankúše O‑SII), podľa ktorej ECB postupuje od roku 2016. Ako sa uvádza vo výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2022, ECB bude na hodnotenie vankúšov O‑SII od 1. januára 2024 používať upravenú metodiku minimálnych úrovní.^[36] Upravená metodika minimálnych úrovní má posilniť kapacitu ostatných systémovo dôležitých inštitúcií absorbovať straty, ďalej znižovať riziko heterogénnosti vankúšov O‑SII a viesť ku konzistentnejšiemu prístupu k ostatným systémovo dôležitým inštitúciám v krajinách, ktoré podliehajú európskemu bankovému dohľadu.

Bankový dohľad ECB sa takisto aktívne podieľal na viacerých oblastiach činností Európskeho výboru pre systémové riziká. Patrili k nim jeho pravidelné hodnotenia v oblasti rizík a zraniteľných miest vo finančnom systéme EÚ, práca výboru týkajúca sa vplyvu vyšších úrokových sadzieb na finančnú stabilitu, analýza systémovej nelikvidnosti, makroprudenciálne nástroje kybernetickej odolnosti^[37] a práca v oblasti kryptoaktív, decentralizovaných financií^[38] a klimatických rizík^[39]. Súčasťou boli aj nepriaznivé scenáre pre celoúnijný záťažový test EBA v roku 2023 a jednorazová analýza scenárov klimatických rizík podľa balíka Fit for 55.

1.6 Riziká a priority dohľadu na obdobie 2024 – 2026

Hlavným cieľom identifikácie rizík a stanovenia priorít je vypracovať kvalitnú stratégiu bankového dohľadu ECB na nasledujúce tri roky. Táto stratégia spočíva po prvé v identifikácii hlavných zraniteľných miest, na ktoré sa vzhľadom na výhľad rizík musia sústrediť banky aj orgány dohľadu, a po druhé v príprave strategických cieľov a súvisiacich pracovných programov dohľadu zameraných na riešenie identifikovaných rizík. Vyššia a odolnejšia inflácia, než sa pôvodne očakávalo, mala v roku 2023 za následok rýchlejšie sprísňovanie podmienok financovania a slabší hospodársky výhľad v porovnaní s pôvodnými predpokladmi. Výrazný obrat v cykle úrokových sadzieb však zároveň pomohol prostredníctvom vyšších čistých úrokových marží zvýšiť celkovú ziskovosť bánk, čím sa zlepšila odolnosť bankového sektora ako celku.

Tento vývoj viedol bankový dohľad ECB k miernej úprave priorít dohľadu na obdobie 2024 – 2026, pričom opätovne zdôraznil svoju výzvu bankám, aby si zachovali obozretné a spoľahlivé postupy riadenia rizík s cieľom lepšie odolať pravdepodobným nepriaznivým vplyvom očakávaným v krátkodobom aj strednodobom horizonte. V období rokov 2024 – 2026 sa preto od dohliadaných subjektov bude vyžadovať, aby posilnili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom (priorita 1); urýchlili účinnú nápravu nedostatkov v oblasti správy a riadenia klimatických a environmentálnych rizík (priorita 2) a dosiahli ďalší pokrok vo svojej digitálnej transformácii a zároveň vybudovali spoľahlivé rámce prevádzkovej odolnosti (priorita 3). Podrobnejšie informácie o aktualizovaných prioritách dohľadu, hodnoteniach základných rizík a súvisiacich činnostiach dohľadu sa nachádzajú v Prioritách jednotného mechanizmu dohľadu na obdobie 2024 – 2026.

2 Udeľovanie povolení a donucovacie a sankčné konania

2.1 Udeľovanie povolení

2.1.1 Hodnotenie významnosti, komplexné hodnotenie a identifikácia vysokovplyvných menej významných inštitúcií

2.1.1.1 Hodnotenie významnosti

V novembri 2023 sa v súlade s nariadením o rámci SSM^[40] vykonalo ročné hodnotenie, s cieľom zistiť, či banky alebo bankové skupiny spĺňajú niektoré z kritérií významnosti.^[41] Doplnili ho ad hoc hodnotenia významnosti (vedúce k 61 rozhodnutiam o významnosti), ktoré sa uskutočnili po zmenách v štruktúre skupín.

K 1. januáru 2024 bolo tak ako významná inštitúcia klasifikovaných 113 inštitúcií,^[42] čo predstavuje rovnaký počet ako v predchádzajúcom ročnom hodnotení významnosti.

Výsledkom ročného hodnotenia za rok 2023 boli tieto zmeny:

• Wüstenrot Bausparkasse Aktiengesellschaft bola klasifikovaná ako významná, pretože jej aktíva presiahli 30 mld. €.
• Na základe žiadosti Lietuvos bankas ECB rozhodla o prevzatí priameho dohľadu nad Revolut Holdings Europe UAB v súlade s článkom 6 ods. 5 písm. b) nariadenia o SSM a článkom 67 nariadenia o rámci SSM, a to na základe faktorov ako veľká cezhraničná prítomnosť tejto inštitúcie na európskych trhoch, jej rýchlo rastúca súvaha a výrazný nárast počtu jej klientov v rôznych členských štátoch.
• Euroclear Holding SA/NV splnila kritérium veľkosti, bola však vzhľadom na osobitné okolnosti klasifikovaná ako menej významná, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4 nariadenia o SSM a článku 70 nariadenia o rámci SSM.

Navyše v dôsledku toho, že trom investičným spoločnostiam triedy 1 bola udelená licencia významnej úverovej inštitúcie, boli v roku 2023 do existujúcich významných skupín pridané štyri významné úverové inštitúcie: ProCapital do skupiny Confédération Nationale du Crédit Mutuel s účinnosťou od 11. apríla, GENO Broker GmbH do skupiny DZ BANK AG Deutsche Zentral-Genossenschaftsbank s účinnosťou od 12. augusta, KBC Securities NV do skupiny KBC Group NV s účinnosťou od 5. októbra a BNP Paribas Financial Markets do skupiny BNP Paribas S.A. s účinnosťou od 9. decembra.

Okrem toho došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré mali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov:

• HSBC Bank Malta p.l.c., HSBC Trinkaus & Burkhardt GmbH a HSBC Private Bank (Luxembourg) S.A. boli nadobudnuté spoločnosťou HSBC Continental Europe a s účinnosťou od 30. novembra 2022, 1. februára 2023 a 2. novembra 2023 sa stali súčasťou významnej dohliadanej skupiny, ktorú vedie HSBC Continental Europe. Spoločnosti HSBC Trinkaus & Burkhardt GmbH bola následne s účinnosťou od 30. júna 2023 odobratá licencia.
• LP Group B.V. a jej dcérsku spoločnosť LeasePlan Corporation N.V. nadobudla dcérska spoločnosť banky Société Générale S.A., čím sa s účinnosťou od 22. mája 2023 stali súčasťou dohliadanej skupiny pod vedením Société Générale S.A.
• CACEIS Investor Services Bank S.A. (predtým RBC Investor Services Bank S.A.) a jej dcérsku spoločnosť nadobudla spoločnosť Crédit Agricole S.A. s účinnosťou od 3. júla 2023, čím sa stali súčasťou významnej dohliadanej skupiny pod vedením Crédit Agricole S.A.
• Subjekty so sídlom v eurozóne patriace do skupiny NatWest Group plc (so sídlom v Spojenom kráľovstve) – NatWest Bank Europe GmbH, skupina pod vedením RBS Holdings N.V. a RBS International Depositary Services S.A. – boli od 13. novembra 2023 klasifikované ako významné vzhľadom na zriadenie dvoch materských spoločností v EÚ na medzistupni pod vedením NatWest Bank Europe GmbH a RBS Holdings N.V.

Napokon došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré nemali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov:

• OTP Luxembourg S.à.r.l. (predtým Biser Bidco S.à.r.l.) bola ako jedna z troch najväčších dohliadaných skupín v Slovinsku klasifikovaná ako významná po predaji akcií Biser Topco S.à.r.l. v OTP Luxembourg S.à.r.l (predtým Biser Bidco S.à.r.l.) a v Nova Kreditna Banka Maribor d.d. k 6. februáru 2023.
• Spoločnosť Atlantic Lux HoldCo S.à r.l. sa stala hlavným subjektom významnej dohliadanej skupiny, ktorá zahŕňa aj Aareal Bank AG a Atlantic BidCo GmbH, a to po nadobudnutí viac ako 50 % podielu na základnom imaní a hlasovacích právach v spoločnosti Aareal Bank AG, s účinnosťou od 7. júna 2023.
• Citibank Europe plc sa stala samostatným významným dohliadaným subjektom po tom, ako Citibank Holdings Ireland Limited rozdelila majoritný podiel na kapitále a hlasovacích právach spoločnosti Citibank Europe plc, s účinnosťou od 17. októbra 2023.

Zoznam dohliadaných subjektov sa často aktualizuje a nachádza sa na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

2.1.1.2 Komplexné hodnotenie a hodnotenie kvality aktív

V prvom polroku 2023 ECB ukončila štyri hodnotenia kvality aktív (asset quality review – AQR), ktoré sa začali v roku 2022. Každá zo štyroch hodnotených bánk spĺňala kritérium priameho dohľadu ECB: AS Citadele banka v Lotyšsku patrila medzi tri najväčšie úverové inštitúcie v členskom štáte, kým Crelan SA v Belgicku, Goldman Sachs Bank Europe SE v Nemecku a Morgan Stanley Europe SE v Nemecku splnili kritérium veľkosti.

V roku 2023 začala ECB hodnotenie kvality aktív troch bánk. Hodnotenie skupiny AS LHV v Estónsku (v rámci troch najvýznamnejších úverových inštitúcií v členskom štáte) a FinecoBank S.p.A. v Taliansku (veľkosť) sa začalo v apríli 2023 a hodnotenie kvality aktív spoločnosti J.P. Morgan SE v Nemecku (veľkosť) bolo spustené v novembri 2023. Prvé dve hodnotenia by mali byť ukončené v prvom štvrťroku 2024 a hodnotenie spoločnosti J.P. Morgan SE by sa malo ukončiť do konca druhého štvrťroka 2024.

2.1.1.3 Vysokovplyvné menej významné inštitúcie

Vzhľadom na veľký počet menej významných inštitúcií (less significant institutions – LSI) a rozdiely v ich veľkosti, zložitosti a rizikovom profile európsky bankový dohľad klasifikuje tieto inštitúcie podľa ich vplyvu na finančný systém a podľa ich rizikového profilu. Od roku 2022 sa kritériá vplyvu a kritériá rizika posudzujú samostatne. Vysokovplyvné menej významné inštitúcie v rámci jednotlivých krajín zúčastnených v európskom bankovom dohľade sa určujú raz za rok. Kritériá ich určovania sú uvedené v boxe 1 Správy o dohľade nad LSI za rok 2022.

Menej významnú inštitúciu, ktorá je považovaná za malú a menej komplexnú inštitúciu v zmysle nariadenia o kapitálových požiadavkách, nemožno označiť za vysokovplyvnú menej významnú inštitúciu, pokiaľ nie je najväčšou menej významnou inštitúciou v jurisdikcii, v ktorej sú všetky menej významné inštitúcie malé a menej komplexné.

2.1.1.4 Dôsledky určenia vysokovplyvných menej významných inštitúcií

Určenie menej významnej inštitúcie za vysokovplyvnú LSI je významným faktorom, ktorý príslušné vnútroštátne orgány zohľadňujú pri určovaní frekvencie a úrovne podrobnosti svojich činností v oblasti dohľadu, napr. proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) a dohľad na mieste. Príslušné vnútroštátne orgány sú okrem toho povinné v súlade s článkami 97 a 98 nariadenia o rámci SSM oznamovať ECB všetky významné postupy alebo rozhodnutia dohľadu, ktoré plánujú v súvislosti s týmito inštitúciami prijať.

Zoznam dohliadaných subjektov prijatý Radou pre dohľad ECB identifikuje 100 menej významných inštitúcií, ktoré sa v roku 2024 považujú za vysokovplyvné menej významné inštitúcie.

2.1.2 Povoľovacie konania

V roku 2023 bolo ECB zaslaných spolu 777 notifikácií o povoľovacích konaniach (tabuľka 2). Zahŕňali 25 žiadostí o udelenie licencie, 10 prípadov odobratia licencie, 61 prípadov zániku povolenia, 112 prípadov nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, 558 passportingových konaní a 11 povolení finančných holdingových spoločností. Zahŕňali aj povolenie troch investičných spoločností triedy 1, ktorým bola udelená licencia významnej úverovej inštitúcie, v súlade so širším vymedzením pojmu „úverová inštitúcia“ uplatňovaným od júna 2021.

V roku 2023 bolo vydaných 206 rozhodnutí v oblasti povoľovacích konaní.^[43] Z toho Rada pre dohľad predložila 106 návrhov rozhodnutí, ktoré následne schválila Rada guvernérov ECB. Zvyšných 100 rozhodnutí schválil vyšší manažment na základe rámca pre delegovanie.^[44] Tieto počty zahŕňajú 79 operácií (napríklad konania o zániku povolenia a passportingové konania), ktoré ECB schválila postupom implicitného súhlasu,^[45] teda nevznesením námietky v zákonnej lehote.

Týchto 206 rozhodnutí v rámci povoľovacích konaní predstavuje 8,57 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu v roku 2023.

V prípade 3 povoľovací konaní bolo rozhodnutie zamietavé. Okrem toho v dôsledku negatívneho hodnotenia bolo ešte pred vydaním rozhodnutia stiahnutých 7 žiadostí o udelenie licencie a 5 notifikácií o nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných účastí.

2.1.2.1 Vývoj v oblasti spoločných postupov

V roku 2023 zostal počet notifikácií o spoločných postupoch týkajúcich sa udelenia licencie, kvalifikovaných účastí a odňatia povolenia predložených ECB celkovo porovnateľný s predchádzajúcim rokom.

ECB posúdila vysoký počet kvalifikovaných účastí. V niekoľkých konaniach sa žiadatelia v dôsledku obáv vyjadrených orgánmi dohľadu počas prvotného posúdenia alebo po vydaní záporného rozhodnutia ECB rozhodli svoje notifikácie stiahnuť. V iných prípadoch sa žiadatelia rozhodli stiahnuť žiadosť z dôvodu dlhotrvajúcej existencie neistého makroekonomického prostredia alebo z individuálnych dôvodov. Viacero postupov týkajúcich sa kvalifikovaných účastí vyplynulo z internej reorganizácie, ktorá podliehala zjednodušenému postupu posudzovania kvalifikovaných účastí. Napriek začínajúcej transformácii a aktívnemu vývoju v konsolidácii bola, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, zaznamenaná len obmedzená cezhraničná konsolidácia.

Väčšina konaní týkajúcich sa udelenia licencie v roku 2023 súvisela so založením nových menej významných inštitúcií. Niekoľko konaní týkajúcich sa udelenia licencie významným inštitúciám vyplývalo najmä z potreby rozšíriť licencie o ďalšie regulované činnosti plánované bankami, čo sa v niektorých členských štátoch vyžaduje. Viaceré povolenia sa navyše udelili v regulačnom rámci EÚ pre investičné spoločnosti zavedenom 26. júna 2021, keď sa začalo uplatňovať nariadenie a smernica o investičných spoločnostiach.

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, dôležitou hybnou silou nových žiadostí o licencie bolo rastúce využívanie digitálnych inovácií pri poskytovaní služieb klientom v EÚ (napr. fintech obchodné modely). Väčšinu žiadostí týkajúcich sa obchodných modelov zameraných na súvisiace činnosti a služby v oblasti kryptoaktív podali úverové inštitúcie so sídlom v Nemecku, a to v dôsledku osobitnej požiadavky na licenciu podľa nemeckého práva. Zatiaľ čo niektoré z týchto žiadostí o udelenie licencie boli stiahnuté počas počiatočného hodnotenia, ECB vydala jedno rozhodnutie o predĺžení platnosti licencie v súlade s nemeckým právom nemeckej úverovej inštitúcii v súvislosti s jej obchodným modelom zúčtovania a úschovy kryptoaktív. Pri posudzovaní žiadostí o udelenie licencie týkajúcej sa činností súvisiacich s kryptoaktívami ECB a príslušné vnútroštátne orgány uplatňujú kritériá stanovené v smernici o kapitálových požiadavkách. Keďže vnútroštátne rámce upravujúce kryptoaktíva a súvisiace činnosti sa v súčasnosti líšia, ECB podniká kroky na harmonizáciu posudzovania žiadostí o udelenie licencií týkajúcich sa kryptoaktív.

S nadobudnutím účinnosti nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (MiCAR) v júni 2023 a s jeho uplatňovaním od roku 2024 úverové inštitúcie v celej EÚ zvažujú, či sa zapoja do činností a služieb súvisiacich s kryptoaktívami, ako sa ustanovujú v MiCAR. Úverové inštitúcie, ako sú vymedzené v nariadení o kapitálových požiadavkách, nepotrebujú v prípade služieb a činností súvisiacich s kryptoaktívami dodatočné povolenie podľa MiCAR, ale podliehajú notifikačnej povinnosti. ECB bude aj naďalej zabezpečovať, aby úverové inštitúcie zapojené do činností súvisiacich s kryptoaktívami postupovali bezpečne a spoľahlivo.

V roku 2023 ECB naďalej dostávala veľký počet žiadostí o licenciu pre banky s fintech obchodným modelom. Z posúdenia vyplynulo, že fintech spoločnosti zvyknú v dôsledku obmedzeného počtu zamestnancov významne využívať outsourcing kritických služieb. Outsourcingom kritických služieb od externých dodávateľov sa výrazne zvyšuje operačné riziko, najmä v oblasti služieb IT a ukladania údajov na cloude, ale aj v rámci postupov autentifikácie a postupov spojených so zásadou „poznaj svojho klienta“. Fintech spoločnosti často využívali režim passportingu, ktorý úverovým inštitúciám v EÚ umožňuje poskytovať služby alebo zakladať pobočky v ktorejkoľvek krajine EÚ na základe udelenej pôvodnej licencie.

Autorizačné povolenia udelené trom menej významným inštitúciám (v Nemecku, Grécku a Lotyšsku) boli odobraté z dôvodu zlyhania kapitálu a závažného porušenia predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Dve rozhodnutia ECB boli napadnuté na Administratívnom revíznom výbore ECB a Súdnom dvore Európskej únie. V jednom z napadnutých prípadov Súdny dvor EÚ potvrdil rozhodnutie ECB o odobratí licencie a súdne konanie bolo ukončené, zatiaľ čo konanie v druhej veci stále prebieha.

2.1.2.2 Vývoj v oblasti passportingových konaní a (zmiešaných) finančných holdingových spoločností

ECB a príslušné vnútroštátne orgány v roku 2023 viedli 558 passportingových konaní.

V článku 21a smernice CRD V sa zaviedli schválenia a výnimky pre materské (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti. V roku 2023 ECB schválila dve a udelila výnimku piatim (zmiešaným) finančným holdingovým spoločnostiam, ktoré už boli súčasťou významných bankových skupín alebo mali byť do nich zaradené. Zo všetkých schválení a výnimiek sa tri týkali (zmiešaných) finančných holdingových spoločností, ktoré boli novo zriadené v rámci významnej dohliadanej skupiny. Ďalšie schválenia a výnimky súviseli s meškaním transpozície článku 21a smernice CRD V do vnútroštátneho práva (t. j. po 29. decembri 2020), čo viedlo k oneskoreniam notifikácií už existujúcich (zmiešaných) finančných holdingových spoločností. Po rozsiahlom príleve konaní v rokoch 2021 a 2022 v súvislosti s transpozíciou CRD V sa ich počet v roku 2023 stabilizoval. V dohliadaných skupinách sa tiež uskutočnilo viacero reorganizácií, ktorými sa zo skupinovej štruktúry vylúčili (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti.

2.2 Hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2023 bolo ECB notifikovaných spolu 2 573 individuálnych hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti^[46] týkajúcich sa významných inštitúcií (tabuľka 3).

V roku 2023 sa 62 % všetkých individuálnych hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti týkalo členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu, kým v 28 % išlo o členov riadiaceho orgánu v jeho výkonnej funkcii. Ostatné individuálne hodnotenia sa týkali osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (8 %), riaditeľov pobočiek v tretích krajinách (1,5 %) a ďalších nevýkonných riadiacich funkcií (0,5 %).

Priemerný čas hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a čas, ktorý ECB potrebovala na prijatie rozhodnutia, predstavoval spolu 109 dní, čo je v medziach maximálneho obdobia štyroch mesiacov stanoveného v odseku 179 spoločných usmernení ESMA a EBA k posúdeniu vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie.

2.2.1 Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

Ako sa uvádza v druhej správe Európskej komisie o jednotnom mechanizme dohľadu,^[47] ECB prijíma rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti účinnejšie vďaka zjednodušeniu procesov a vypracovaniu a aktualizácii všeobecných zásad a vzorov hlásení. Komisia tiež zistila, že sa dosiahol významný pokrok v posilňovaní spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. ECB so sektorom komunikovala aj na spoločnom seminári s Európskym univerzitným inštitútom vo Florencii o diverzifikovaných a efektívnych orgánoch a výboroch v meniacom sa konkurenčnom prostredí.

Pokiaľ ide o zabezpečenie diverzifikovaných riadiacich orgánov, ECB v roku 2023 využila kritérium odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti kolektívnej vhodnosti, aby podporila rozmanitosť zručností a skúseností, pohlavia, veku a geografického pôvodu vo vrcholových orgánoch bánk. Zároveň sa rozhodla zvýšiť svoje očakávania týkajúce sa kolektívnej vhodnosti na rok 2024 a v rámci riadiaceho orgánu v jeho dozornej funkcii sa sústredila na odborné znalosti v oblasti informačných a komunikačných technológií a bezpečnostných rizík.

Posúdenie vhodnosti môže viesť k uloženiu doplňujúcich ustanovení, ak je na základe piatich kritérií odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti potrebné zmierniť určité obavy týkajúce sa menovanej osoby. Koncepcia doplňujúcich ustanovení bola v roku 2022 revidovaná, pričom z tejto revízie vyplynuli konkrétnejšie požiadavky a lehoty. Odvtedy sa doplňujúce ustanovenia v rozhodnutiach stali presnejšími a počet rozhodnutí obsahujúcich doplňujúce ustanovenia sa znížil z 32 % všetkých rozhodnutí v roku 2022 na 9,5 % v roku 2023. Najčastejšie znepokojenie pri posudzovaní odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v roku 2023 vyvolávali časový záväzok, skúsenosti a konflikty záujmov. To viedlo k vydaniu 47 podmienok, 179 povinností a 21 odporúčaní, ktorých počet klesol z 58, 225 a 95 v roku 2022.

V prípade významných obáv o vhodnosť menovanej osoby môže ECB považovať za potrebné vykonať podrobnejšie hodnotenie a nakoniec môže avizovať svoj zámer prijať záporné rozhodnutie. Banky následne zvyknú žiadosť počas dohľadového dialógu stiahnuť. V roku 2023 sa tak stalo v desiatich prípadoch.

ECB uskutočnila 19 opätovných hodnotení členov riadiacich orgánov bánk, a to najmä pre obavy týkajúce sa ich dobrej povesti (14 prípadov).

V roku 2023 ECB pokračovala vo vývoji a podpore IT nástrojov na spracovanie hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (časť 5.9.2).

2.3 Oznamovanie porušení predpisov, donucovanie a ukladanie sankcií

2.3.1 Donucovacie a sankčné opatrenia

Na základe nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM závisí rozdelenie právomocí v oblasti donucovania a ukladania sankcií medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi od povahy údajného porušenia, zodpovednej osoby a opatrenia, ktoré sa má prijať. Sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu, a sankcie uložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na žiadosť ECB sú zverejnené na internetovej stránke ECB o sankciách v oblasti dohľadu.

Účelom sankcií je potrestať porušenie predpisov a odrádzať od ich porušovania nielen dohliadaný subjekt, ale aj celý bankový sektor. Cieľom donucovacích opatrení, ako sú periodické sankčné platby, je prinútiť dohliadané subjekty dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v rozhodnutiach alebo regulácii v oblasti dohľadu.

V roku 2023 ECB viedla 14 donucovacích a sankčných konaní. Z toho v 13 prípadoch išlo o sankčné konania, ktoré viedli k vydaniu 9 rozhodnutí ECB,^[48] a v jednom prípade o donucovacie konanie, ktoré viedlo k jednému rozhodnutiu ECB (tabuľka 4).

ECB okrem toho v roku 2023 vydala 18 záväzných rozhodnutí v oblasti dohľadu, v ktorých sa predpokladajú periodické sankčné platby za každý deň porušenia, ak dotknuté banky v stanovených lehotách, ktoré sa pohybujú od konca roka 2023 do konca roka 2024, nesplnia prudenciálne požiadavky na posilnenie procesu identifikácie klimatických a environmentálnych rizík (časť 1.2.4). Konania týkajúce sa dodatočných návrhov rozhodnutí, s predpokladanými periodickými sankčnými platbami, na konci roka 2023 stále prebiehali.

Z trinástich konaní vedených v roku 2023 sa päť konaní týkalo podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) zo strany piatich významných inštitúcií. Tri z týchto konaní boli ukončené v roku 2023, keď ECB trom dohliadaným subjektom uložila pokuty vo výške 17 925 000 € za porušenie kapitálových požiadaviek a za nesprávne vykazovanie požiadaviek na vlastné zdroje pri trhovom a kreditnom riziku. Dve konania neboli do konca roka 2023 ukončené.

Osem zvyšných sankčných konaní vedených v roku 2023 sa týkalo podozrenia z porušenia požiadaviek odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, odmeňovania, riadenia a kvalifikovaných účastí stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva smernica o kapitálových požiadavkách. Tieto konania sa týkali piatich významných inštitúcií a jednej menej významnej inštitúcie a boli ukončené šiestimi žiadosťami ECB o začatie konania adresovanými príslušným vnútroštátnym orgánom.

Donucovacie konanie vedené v roku 2023 sa týkalo možného uloženia periodických sankčných platieb významnej inštitúcii s cieľom prinútiť ju dodržiavať prudenciálne požiadavky týkajúce sa úrokového rizika v bankovej knihe uložené rozhodnutím ECB. Vzhľadom na prijaté opatrenia a dokumentáciu, ktorú inštitúcia predložila počas fázy vypočutia v rámci donucovacieho konania, ECB rozhodla, že periodické sankčné platby nie sú potrebné, pretože začatie konania už pomohlo dosiahnuť želaný výsledok.

Úplné členenie podozrení z porušenia (rozdelených podľa oblastí porušenia), pri ktorých ECB viedla v roku 2023 donucovacie a sankčné konania, je znázornené v grafe 9.

Graf 9

Podozrenia z porušenia, pri ktorých sa v roku 2023 viedli donucovacie a sankčné konania

V nadväznosti na predchádzajúce žiadosti ECB o začatie konania a po posúdení prípadov v súlade s vnútroštátnym právom uložili v roku 2023 dva príslušné vnútroštátne orgány dve peňažné pokuty v hodnote 60 000 €.

Podrobné informácie vrátane komplexných štatistík o sankčných činnostiach, ktoré ECB a príslušné vnútroštátne orgány vykonali v roku 2023 v súvislosti s porušením prudenciálnych požiadaviek, budú uvedené vo Výročnej správe o sankčných činnostiach v rámci SSM za rok 2023. Správa bude zverejnená na internetovej stránke bankového dohľadu ECB v druhom štvrťroku 2024.

2.3.2 Oznamovanie porušení predpisov

ECB je podľa článku 23 nariadenia o SSM povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožnia nahlásiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ, čo je postup bežne označovaný ako whistleblowing. ECB preto prevádzkuje online platformu na oznamovanie porušení predpisov.

ECB zabezpečuje úplnú dôvernosť oznámení o porušení predpisov, ktoré dostáva prostredníctvom tejto webovej platformy alebo iným spôsobom (napr. e‑mailom alebo poštou), a pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu zohľadňuje všetky dostupné informácie.

ECB v roku 2023 prijala 355 oznámení o porušení predpisov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 74 %. Z týchto oznámení sa 117 prípadov týkalo podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, pričom 106 z nich sa považovalo za prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a 11 do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné oznámenia poukazovali najmä na údajné porušenia, ktoré nesúviseli s prudenciálnymi požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), a preto nepatrili do pôsobnosti mechanizmu oznamovania porušení predpisov.

V rámci pôsobnosti dohľadu ECB sa najčastejšie údajné porušenia predpisov týkali otázok riadenia (87 %) a výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (9 %). Nedostatky v oblasti riadenia sa týkali najmä riadenia rizík a vnútornej kontroly, požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť, organizačnej štruktúry a funkcií riadiacich orgánov. Úplné členenie oznámení je znázornené v grafe 10.

Graf 10

Údajné porušenia nahlásené prostredníctvom mechanizmu oznamovania porušení predpisov

(v %)

Informácie nahlásené prostredníctvom mechanizmu oznamovania porušení predpisov boli poskytnuté príslušným spoločným dohliadacím tímom, ktoré rozhodli o vhodných následných opatreniach.

Hlavné opatrenia prijaté v roku 2023 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení o porušení príslušných právnych predpisov EÚ podaných v priebehu tohto roka alebo skôr zahŕňali:

• interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (48 %),
• žiadosť o poskytnutie dokumentácie alebo zdôvodnenia adresovanú dohliadanému subjektu (42 %),
• žiadosť o interný audit alebo dohľad na mieste (10 %).

3 Spolupráca v oblasti krízového riadenia

3.1 Krízové prípady v roku 2023

Turbulencie na jar 2023, ktoré sa začali v bankovom sektore Spojených štátov a vyvrcholili prevzatím spoločnosti Credit Suisse, boli najvýznamnejším systémovým napätím v bankovom sektore od veľkej finančnej krízy. Bankový sektor v európskej bankovej únii sa však ukázal ako odolný so stabilnými úrovňami kapitálu a likvidity. Vďaka tomu neboli v roku 2023 žiadne významné inštitúcie vyhodnotené ako inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. a) a článkom 18 ods. 4 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.^[49]

3.2 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB) pokračovali aj v roku 2023 v úzkej spolupráci na všetkých úrovniach. Prebiehali pravidelné výmeny medzi predsedami organizácií aj medzi vrcholovým a stredným manažmentom. Okrem toho predseda Rady pre dohľad ECB a predseda SRB uskutočnili spoločné návštevy viacerých príslušných vnútroštátnych orgánov.

ECB a SRB zintenzívnili spoluprácu po bankových turbulenciách na jar 2023.^[50] ECB a SRB pokračovali v diskusii o získaných skúsenostiach a vykonávali následné činnosti.

ECB a SRB naďalej úzko spolupracovali na politických témach spoločného záujmu. V októbri 2023 ECB a SRB spoločne zorganizovali seminár na vysokej úrovni o navrhovaných zmenách rámca pre krízové riadenie a ochranu vkladov z hľadiska dohľadu a riešenia krízových situácií.

ECB tiež aktualizovala svoje interné prevádzkové pokyny s cieľom podporiť úplné implementovanie bilaterálneho memoranda o porozumení, ktoré bolo revidované v roku 2022. ECB sa rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zúčastnila na simulácii krízových situácií organizovanej SRB a na trojstrannom stretnutí na najvyššej úrovni, na ktorom sa zišli orgány pre riešenie krízových situácií, orgány dohľadu, centrálne banky, ministerstvá financií Spojených štátov a Spojeného kráľovstva a banková únia.

ECB a SRB pokračovali v spoločnom úsilí v oblasti merania a vykazovania likvidity. V tejto súvislosti bola spoločná pracovná skupina poverená vykonávaním každoročných spoločných previerok likvidity zameraných na testovanie pripravenosti bánk na krízu. V októbri 2023 pracovná skupina úspešne zrealizovala svoje prvé hodnotenie 204 bánk.

Významnou súčasťou spolupráce medzi oboma organizáciami bola aj naďalej pravidelná interakcia medzi spoločnými dohliadacími tímami ECB a internými rezolučnými tímami SRB. Spolupráca bola obzvlášť úzka v prípade bánk spadajúcich do rámca krízového riadenia ECB.

V súlade s regulačným rámcom boli s SRB konzultované plány ozdravenia, ktoré významné inštitúcie predložili ECB.

SRB konzultovala s ECB návrhy plánov riešenia krízových situácií a výpočet navrhovaných príspevkov ex ante, ktoré majú významné inštitúcie uhradiť do jednotného fondu na riešenie krízových situácií v súlade s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

3.3 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Krízové riadenie menej významných inštitúcií (less significant institutions – LSI) si vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušným vnútroštátnym orgánom a ECB. Hoci zodpovednosť za dohľad nad krízovým riadením menej významných inštitúcií nesú príslušné vnútroštátne orgány, potreba intenzívnejšej spolupráce a výmeny informácií nastáva, keď je ohrozená životaschopnosť takejto inštitúcie, pretože za odobratie licencie zodpovedá ECB.

V počiatočných fázach krízy spôsobenej zhoršením finančnej situácie menej významnej inštitúcie príslušný vnútroštátny orgán informuje ECB prostredníctvom oficiálnej notifikácie. V roku 2023 ECB prijala od príslušných vnútroštátnych orgánov 13 takýchto notifikácií.

Po predložení notifikácie o zhoršení finančnej situácie sa vo všeobecnosti zriaďujú kontaktné skupiny pre krízové riadenie. V 2023, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, tieto skupiny zložené zo zástupcov ECB aj príslušných vnútroštátnych orgánov zabezpečovali dôkladné monitorovanie kríz, ako aj včasné a koordinované prijímanie opatrení a rozhodnutí v oblasti dohľadu. V priebehu roka bolo zriadených 17 kontaktných skupín pre krízové riadenie. Zároveň boli v desiatich prípadoch odobraté bankové licencie a v troch prípadoch licencia zanikla, teda dotknuté menej významné inštitúcie sa samé vzdali svojej bankovej licencie. Dôvodom na odobratie licencie môžu byť neudržateľné obchodné modely, slabá alebo negatívna ziskovosť alebo nedostatky v riadení a kontrole rizík.

V roku 2023 ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zrevidovala rámec pre spoluprácu v prípade krízového riadenia menej významných inštitúcií, pričom vychádzala zo skúseností s riadením krízových situácií menej významných inštitúcií od začiatku činnosti európskeho bankového dohľadu. Projekt, ktorého cieľom bolo posilniť a zefektívniť tento rámec, je súčasťou širšieho úsilia viacerých európskych inštitúcií o preskúmanie postupov krízového riadenia pre finančné inštitúcie v ťažkostiach.

4 Medziinštitucionálna spolupráca

4.1 Európska a medzinárodná spolupráca

4.1.1 Spolupráca s orgánmi dohľadu v EÚ a s orgánmi z krajín mimo EÚ

Memorandá o porozumení dohodnuté medzi ECB a inými orgánmi dohľadu sú zverejnené na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

4.1.1.1 ECB a kolégiá orgánov dohľadu

ECB sa zúčastňuje na kolégiách orgánov dohľadu v prípade významných bankových skupín s operáciami mimo bankovej únie. To ECB umožňuje prijímať koordinované prístupy a rozhodnutia v oblasti dohľadu a zabezpečovať spoločné pracovné programy s inými orgánmi dohľadu, ktoré vykonávajú dohľad nad rovnakou cezhraničnou bankovou skupinou. ECB organizuje kolégiá v prípadoch, keď je ako domáci orgán dohľadu zodpovedná za dohľad nad bankovou skupinou na konsolidovanom základe. Ak je ECB hostiteľským orgánom dohľadu a vykonáva dohľad nad konkrétnymi subjektmi v rámci bankovej skupiny, v kolégiách orgánov dohľadu sa zúčastňuje na pozvanie. V roku 2023 bolo zriadené kolégium orgánov dohľadu pre 47 bánk pod priamym dohľadom ECB.

4.1.1.2 Posilnenie spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy a orgánmi EÚ mimo SSM

Významné bankové skupiny vykonávajú operácie na trhoch s finančnými nástrojmi, preto ECB v súlade s právom Únie spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy v EÚ.

ECB pokračovala v posilňovaní výmeny informácií a spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v členských štátoch EÚ mimo SSM, a to v súvislosti s operáciami významných bankových skupín v týchto krajinách.

4.1.1.3 Spolupráca so sektorovými orgánmi dohľadu v EÚ a s orgánmi prudenciálneho dohľadu mimo EÚ

Podľa smernice o finančných konglomerátoch^[51] je ECB povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi pre doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi. ECB zodpovedá za zavedenie príslušných mechanizmov koordinácie v prípade skupín vedených inštitúciami, pre ktoré je ECB konsolidujúcim orgánom dohľadu. V roku 2023 bola ECB koordinátorom pre 29 finančných konglomerátov.^[52]

Konzistentný prístup k dohľadu nad finančnými konglomerátmi v rámci SSM zabezpečuje prierezový tím zložený z odborníkov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov.

V roku 2023 ECB posilnila aj výmenu informácií o používaní technológií dohľadu s orgánmi prudenciálneho dohľadu mimo EÚ. Zahŕňalo to spoluprácu s Federálnym rezervným systémom, Bank of England a s Úradom pre finančný dohľad Spojeného kráľovstva (Financial Conduct Authority) na vývoji aplikácie pre strojové učenie, ktorá by orgánom dohľadu pomáhala identifikovať konkrétne riziká v oblasti IT a kybernetické riziká pomocou spracovania prirodzeného jazyka. Odborníci z týchto štyroch inštitúcií aktuálne spolupracujú v interdisciplinárnom, multifunkčnom špecializovanom tíme s cieľom predložiť v septembri 2024 dôkaz o platnosti predpokladov.

4.1.1.4 Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora

Programy Medzinárodného menového fondu (MMF) pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Programs – FSAP) sú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej krajiny.

V rámci programu FSAP pre eurozónu z roku 2018 sa skúmala štruktúra bankového dohľadu a riešenia krízových situácií v eurozóne. ECB implementovala väčšinu odporúčaní MMF do svojich postupov dohľadu. Spoluzákonodarcovia EÚ zároveň riešili odporúčania, ktoré si vyžadujú úpravy práva EÚ. Nasledujúci program FSAP pre eurozónu je naplánovaný na rok 2024 a očakáva sa, že bude zahŕňať hĺbkové hodnotenie dohľadu nad významnými inštitúciami.

V roku 2023 MMF ukončil národný program FSAP pre Belgicko, pokračoval v programe pre Holandsko a začal programy FSAP pre Luxembursko, Slovensko a Španielsko. Národné programy FSAP hodnotia nebankové oblasti, ako sú domáce poisťovacie a makroprudenciálne rámce, a prinášajú ucelené hodnotenie bankovej problematiky, najmä otázok v právomoci vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad menej významnými inštitúciami alebo otázok boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom zohľadňujú potrebu ďalšej práce na dobudovanie bankovej únie.

Účasť ECB na národných konzultáciách MMF podľa článku IV pre krajiny zapojené do európskeho bankového dohľadu sa týka mikroprudenciálnych aj makroprudenciálnych otázok, a to v súlade s jej úlohami v týchto oblastiach.

4.2 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.2.1 Podpora činnosti Rady pre finančnú stabilitu

V kontexte pretrvávajúcej inflácie, vyšších úrokových sadzieb a zhoršovania finančných podmienok sa Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) v roku 2023 zamerala na riešenie existujúcich slabých miest finančného systému a na zvýšenie jeho odolnosti prostredníctvom štrukturálnych zmien. Tieto činnosti podporili priority predsedníctva G20 v oblasti finančného sektora.

Bankový dohľad ECB sa ako člen FSB zúčastnil na rôznych pracovných aktivitách, ktoré zahŕňali i) dokončenie odporúčaní k činnostiam a trhom s kryptoaktívami; ii) prácu týkajúcu sa klimatického plánu, ako je dosiahnutie konzistentného zverejňovania finančných informácií súvisiacich s klímou; iii) finalizáciu súboru nástrojov na riadenie rizika tretej strany; iv) záverečnú správu o odporúčaniach na dosiahnutie väčšej konvergencie v podávaní správ o kybernetických incidentoch; v) plánovanie riešenia krízových situácií a pripravenosť na krízy vrátane odstránenia prekážok cezhraničného financovania pri riešení krízových situácií a diskusie o operacionalizácii nástrojov na riešenie krízových situácií a vi) preskúmanie získaných skúseností (aj v súvislosti s medzinárodným rámcom pre riešenie krízových situácií) z bankových otrasov na jar 2023.

Bankový dohľad ECB sa zúčastňoval na plenárnych zasadnutiach FSB či zasadnutiach Stáleho výboru pre implementáciu štandardov (Standing Committee on Standards Implementation) a Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie (Standing Committee on Supervisory and Regulatory Cooperation). V júni 2023 ECB usporiadala zasadnutie Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie a v júli plenárne zasadnutie FSB. Prispela tiež k práci Riadiacej skupiny pre riešenie krízových situácií a Regionálnej poradnej skupiny pre Európu, ako aj k Okrúhlemu stolu o externom audite.

Okrem uvedených tém bude bankový dohľad ECB v roku 2024 spolupracovať s FSB aj na stratégii plánovania transformácie, následných krokoch v súvislosti s bankovými otrasmi na jar 2023, na otázkach pripravenosti marží a na zavádzaní primeraných postupov odmeňovania.

4.2.2 Účasť na bazilejskom procese a revidovaných bazilejských základných zásadách účinného bankového dohľadu

ECB sa v roku 2023 naďalej vo významnej miere podieľala na práci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS). Aktívne sa zúčastňovala na práci vo viacerých oblastiach, poskytovala svoje odborné znalosti v skupinách BCBS a spolupracovala s členmi Bazilejského výboru v rámci EÚ aj na celom svete.

Jedným z hlavných míľnikov bola Správa o bankových turbulenciách v roku 2023, ktorá bola zhrnutím poznatkov v oblasti regulácie a dohľadu získaných z bankových turbulencií na jar 2023. Zdôraznila význam postupov riadenia rizika a mechanizmov riadenia bánk, potrebu silného a účinného dohľadu na zaistenie bezpečnosti a zdravia bánk a kľúčový význam obozretných a spoľahlivých regulačných noriem pri zabezpečovaní finančnej stability.

Ďalším dôležitým míľnikom bolo otvorenie verejnej konzultácie o preskúmaní základných zásad efektívneho bankového dohľadu. Zmeny navrhované v konzultačnom dokumente zahŕňajú výslovné uznanie nadnárodných rámcov dohľadu, ako je jednotný mechanizmus dohľadu, vplyv finančných rizík súvisiacich s klímou a digitalizáciou financií, ako aj význam hodnotenia udržateľnosti obchodných modelov a prevádzkovej odolnosti bánk.

Medzi ďalšie kľúčové úspechy patrilo začatie verejných konzultácií k i) rámcu pre zverejňovanie informácií 3. piliera o finančnom riziku súvisiacom s klimatickými zmenami (box 7); ii) zverejňovaniu expozícií bánk súvisiacich s kryptoaktívami, v ktorom sa navrhuje štandardizovaná tabuľka a súbor vzorov hlásení pre vykazovanie expozícií a operácií bánk súvisiacich s kryptoaktívami; iii) zmenám štandardu o expozíciách bánk voči kryptoaktívam uverejneného v decembri 2022 a k iv) navrhovaným úpravám štandardu o úrokovom riziku v bankovej knihe.

ECB naďalej spolupredsedala pracovnej skupine BCBS pre finančné riziká súvisiace s klímou a skupine BCBS pre politiky a štandardy. V júni 2023 ECB usporiadala vo Frankfurte nad Mohanom zasadnutie skupiny pre spoluprácu v oblasti dohľadu.

4.2.3 Podpora činnosti Európskeho orgánu pre bankovníctvo

Bankový dohľad ECB v roku 2023 naďalej úzko spolupracoval s Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), s cieľom podporiť konzistentný dohľad v celom európskom bankovom sektore a zvyšovať bezpečnosť a odolnosť úverových inštitúcií, ako aj stabilitu finančného systému.

Spoločné projekty zahŕňali celoúnijný záťažový test v roku 2023, ktorý orgánom dohľadu umožnil posúdiť odolnosť európskeho bankového sektora. ECB spolupracovala s EBA aj na spustení jednorazovej analýzy scenárov klimatických rizík v rámci legislatívneho balíka EÚ Fit for 55, ktorej cieľom bolo posúdiť odolnosť finančného sektora v súlade s týmto balíkom. ECB a EBA spolu s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií vydali spoločné vyhlásenie po odpísaní dlhopisov v rámci dodatočného kapitálu Tier 1 Credit Suisse. To pomohlo objasniť rámec EÚ pre riešenie krízových situácií a upokojiť európske trhy s dodatočnými nástrojmi Tier 1.

ECB sa tiež podieľala na práci EBA v oblasti regulácie a poskytla vstupy a podporu viacerým projektom vrátane plánu rozvoja politík EBA pre nariadenie o trhoch s kryptoaktívami a finalizácie usmernení EBA o celkovej ozdravnej kapacite v rámci plánovania ozdravenia, ktorých cieľom je zlepšiť použiteľnosť ozdravných plánov a zefektívniť pripravenosť na krízy. ECB sa okrem toho podieľala na príprave návrhov mandátov v rámci aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti ako člen podvýboru pre digitálnu prevádzkovú odolnosť Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. ECB prispela aj k správe EBA o monitorovaní rámca Bazilej III, ktorá analyzuje vplyv úprav špecifických pre EÚ, čo je kľúčová súčasť procesu finalizácie Bazileja III.

Čo sa týka postupu EBA „dodržiavaj alebo vysvetli“, bankový dohľad ECB v roku 2023 oznámil EBA svoj stav dodržiavania v súvislosti s jedným usmernením, ako sa uvádza na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Bankový dohľad ECB sa zaviazal dodržiavať všetky príslušné usmernenia vydané EBA alebo Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu.

ECB spolupracuje s EBA a ďalšími zainteresovanými stranami na zriadení spoločného výboru pre výkazníctvo bánk, ktorý bude zložený zo zástupcov európskych a vnútroštátnych orgánov, a kontaktnej skupiny pre výkazníctvo, ktorá sa bude skladať z odborníkov z bankového sektora. Prvé zasadnutie spoločného výboru pre výkazníctvo bánk by sa malo uskutočniť v roku 2024. Začala tiež práca na vývoji slovníka sektorových údajov v súlade so stratégiou Európskej komisie v oblasti údajov dohľadu, na vykazovaní podrobnejších údajov na účely dohľadu a na ďalšej integrácii štatistického vykazovania a vykazovania na účely dohľadu.

5 Organizačný rámec bankového dohľadu ECB

5.1 Plnenie požiadaviek na zodpovednosť

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov preukazujúcich plnenie zodpovednosti bankového dohľadu ECB voči Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie (Rada EÚ). Podľa tohto nariadenia úlohy dohľadu ECB podliehajú príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. ECB kladie veľký dôraz na dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý je podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení medzi Radou EÚ a ECB.

V roku 2023 predseda Rady pre dohľad vystúpil pri štyroch príležitostiach vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci – na troch pravidelných verejných vypočutiach a jednej ad hoc výmene názorov. Na verejnom vypočutí 21. marca 2023 predseda predstavil Výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2022. V ten istý deň sa zúčastnil s predsedom Európskeho orgánu pre bankovníctvo na ad hoc výmene názorov o zlyhaní banky Silicon Valley Bank a jeho dôsledkoch pre finančnú stabilitu v Európe. Ďalšie dve pravidelné verejné vypočutia sa uskutočnili 28. júna a 7. novembra 2023. Diskusie sa venovali rizikám vyplývajúcim z makroekonomického výhľadu, najmä vplyvu zvyšovania úrokových sadzieb na bankový sektor a vkladateľov, poznatkom získaným z jarných turbulencií na trhu a vývoju problémových úverov. Ďalšími diskutovanými otázkami boli vznikajúce riziká súvisiace so sektorom kryptoaktív a nefinančnými bankovými inštitúciami a legislatívne materiály na posilnenie bankovej únie, ako je balík opatrení v oblasti bankovníctva a preskúmanie rámca krízového riadenia bánk a ochrany vkladov.

V roku 2023 predseda Rady pre dohľad odpovedal na dve písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu týkajúce sa záležitostí bankového dohľadu a, v súlade s povinnosťou ECB podávať správy národným parlamentom, na jednu písomnú otázku poslanca národného parlamentu. Všetky odpovede v listoch poslancom Parlamentu boli uverejnené na jeho webovej stránke. Listy sa týkali činností dohliadaných inštitúcií v Rusku, práce dohľadu súvisiacej s expozíciami bánk voči zraniteľným sektorom a legislatívnych iniciatív na podporu sekundárneho trhu s problémovými úvermi.

ECB v súlade s medziinštitucionálnou dohodou sprístupnila Európskemu parlamentu tiež záznamy zo zasadnutí Rady pre dohľad a zhrnutia seminárov Rady pre dohľad.

Okrem toho, bankový dohľad ECB s cieľom ďalej posilňovať dialóg medzi Európskym parlamentom a ECB odpovedal na pripomienky a návrhy Európskeho parlamentu uvedené v jeho Správe o bankovej únii – výročnej správe za rok 2022. ECB sa vo svojej odpovedi^[55] vyjadrila k vývoju v bankovom sektore, ku klimatickým a environmentálnym rizikám a k legislatívnym predpisom relevantným z hľadiska bankového dohľadu.

Pokiaľ ide o interakciu s Radou EÚ v roku 2023, predseda Rady pre dohľad sa v dňoch 15. mája a 8. novembra zúčastnil na dvoch výmenách názorov s Euroskupinou. Pred každou z týchto diskusií ECB zverejnila prehľad svojich relevantných činností dohľadu.^[56] Hlavnými témami diskusie boli stav európskeho bankového systému v súčasnom makroekonomickom a geopolitickom prostredí, priority dohľadu a regulačné a inštitucionálne otázky.

5.1.1 Preskúmanie SSM Európskou komisiou a osobitná správa Európskeho dvora audítorov o dohľade EÚ nad kreditným rizikom bánk

Európska komisia zverejnila 18. apríla 2023 správu o svojom druhom preskúmaní SSM. Pri preskúmaní sa dospelo k záveru, že SSM celkovo funguje dobre a stal sa vyspelým, etablovaným orgánom dohľadu, ktorý plní ciele stanovené pri jeho zriadení. Pomáha zabezpečiť, aby boli banky dobre kapitalizované a pripravené na hospodárske a finančné krízy. Zároveň poskytuje kvalitný a proaktívny bankový dohľad a rýchlo sa prispôsobuje výzvam v oblasti dohľadu, ako sa ukázalo počas krízy spôsobenej koronavírusom (COVID‑19).

Európsky dvor audítorov uverejnil 12. mája 2023 svoju osobitnú správu Dohľad EÚ nad úverovým rizikom bánk. Správa dospela k záveru, že hodnotenia kreditného rizika bánk dohľadom ECB majú určité nedostatky, ale vo všeobecnosti sú kvalitné. Pripomienky ECB k zisteniam sú uvedené v prílohe k správe. ECB víta výsledok auditu Dvora audítorov aj jeho odporúčania, ktoré prispejú k ďalšiemu zdokonaleniu procesov. ECB je naďalej odhodlaná uplatňovať najvyššie štandardy bankového dohľadu a skvalitňovať svoje postupy dohľadu.

Dvor audítorov dokončil tiež kroky nadväzujúce na audit za rok 2016 – Osobitná správa č. 29/2016, Jednotný mechanizmus dohľadu – Dobrý začiatok, ale potreba ďalších zlepšení. Výsledky boli uverejnené v prílohe k osobitnej správe o dohľade EÚ nad úverovým rizikom bánk.

5.2 Transparentnosť a komunikácia

V roku 2023 predseda a podpredseda Rady pre dohľad predniesli 26 príhovorov a zástupcovia ECB v Rade pre dohľad vystúpili s 12 príhovormi. Spolu poskytli 32 rozhovorov médiám a uverejnili 9 blogových príspevkov a stanovísk. Predseda tiež usporiadal dve tlačové konferencie o výsledkoch procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) v rokoch 2022 a 2023. Bankový dohľad ECB uverejnil štyri diely podcastu a 28 tlačových správ či iné informácie ako listy poslancom Európskeho parlamentu, usmernenia pre banky a štatistiky dohľadu. Štvrťročný informačný bulletin dohľadu (digitálna publikácia s 10 000 odberateľmi) prinášal informácie a správy o prebiehajúcich projektoch a zisteniach dohľadu.

V roku 2023 bankový dohľad ECB zverejnil výsledky záťažového testu a začal štyri verejné konzultácie. Tieto konzultácie sa týkali osvedčených postupov správy a riadenia kreditného rizika protistrany, revidovaných všeobecných zásad ECB o interných modeloch, všeobecných zásad k účinnej agregácii údajov o rizikách a vykazovaniu rizík, ako aj návrhu všeobecných zásad vykazovania významných koncentrácií rizík a vnútroskupinových transakcií vo finančnom konglomeráte. V reakcii na švajčiarske bankové otrasy bankový dohľad ECB urýchlene vysvetlil pravidlá riešenia krízových situácií bánk uplatňované v EÚ. Zároveň poskytol informácie o viacerých sankčných prípadoch a zverejnil výsledky externého hodnotenia SREP (časť 1.3.1.7). ECB tiež zorganizovala piate Fórum ECB o bankovom dohľade. S cieľom podporiť dialóg medzi bankovým dohľadom ECB a odborníkmi na trhu usporiadala dve zasadania kontaktnej skupiny bankového dohľadu pre trhy, pričom diskusie sa zamerali na výhľad rizík pre európsky bankový sektor.

V roku 2023 ECB odpovedala na 1 355 otázok verejnosti týkajúcich sa bankového dohľadu. Venovala sa najmä jednej petícii, v ktorej občania vyjadrili obavy v súvislosti s účinkami zmeny klímy na európsky finančný sektor, a odpovedala na otázky týkajúce sa záťažových testov klimatických rizík. V návštevníckom centre usporiadala prednášky o bankovom dohľade, ktorých sa zúčastnilo 401 účastníkov, a privítala 9 096 návštevníkov (8 903 na mieste a 193 virtuálne), ktorí sa oboznámili s hlavnými úlohami ECB a základmi európskeho bankového dohľadu.

5.3 Zamestnanci bankového dohľadu ECB

5.3.1 Prijímanie zamestnancov

Bankový dohľad ECB vo všeobecnosti inzeruje voľné pracovné miesta najskôr interne, s výnimkou začiatočníckych pozícií, ktoré sa inzerujú na externom trhu. V roku 2023 bankový dohľad ECB prijal na dlhodobejšie pozície 40 uchádzačov z externých kampaní.

Graf 11

Počet obsadených pozícií v skupinách zamestnancov v roku 2023

V rámci každoročnej rotácie bolo 48 zamestnancov presunutých do nového spoločného dohliadacieho tímu s cieľom zabezpečiť nezávislosť dohľadu a podporiť ich osobný a profesijný rozvoj.

5.3.2 Výmenné programy

Okrem programu výmeny zamestnancov v rámci SSM (časť 5.4) sa bankový dohľad ECB zapojil aj do Schumanovho programu, ktorý umožňuje zamestnancom z Európskeho systému centrálnych bánk a európskeho bankového dohľadu pracovať v iných inštitúciách na spoločných projektoch.

Popri výmene zamestnancov medzi Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a ECB, ktorá sa začala 1. februára 2023, bola vydaná výzva na predloženie žiadostí o účasť na výmenách medzi ECB a Európskou investičnou bankou, Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií.

5.3.3 Budovanie spôsobilostí

V roku 2023 bankový dohľad ECB vykonal hodnotenie organizačnej pripravenosti a identifikoval tri oblasti, ktoré je potrebné rozvinúť: IT a kybernetické riziko, klimatické riziko a digitálnu transformáciu.

Táto analýza nedostatkov predstavovala základ plánu budovania spôsobilostí SSM na rok 2024. Plán bude obsahovať opatrenia na lepšie vyhľadávanie talentov vhodných z hľadiska organizačných potrieb, odbornej prípravy a ďalších možností vzdelávania, ako aj opatrenia na nábor nových talentov. Vzhľadom na to sa na rok 2024 vyčlenilo 35 pozícií pre skupinu pre flexibilitu v rámci SSM, s cieľom podporiť iniciatívy v troch oblastiach rozvoja.

5.3.4 Rozmanitosť a inklúzia

Bankový dohľad ECB je odhodlaný dbať na rozmanitosť a inklúziu vo všetkých ich formách. Kľúčovou strategickou prioritou zostáva rodová rovnováha. Ženy tvoria 43 % zamestnancov dohľadu. Podiel zamestnankýň sa na jednotlivých hierarchických úrovniach do istej miery líši. Na úrovni analytikov sa podiel žien zvýšil o 2 percentuálne body na 52 %. Na úrovni expertov poklesol o 4 percentuálne body na 39 %. Na úrovni vedenia tímov a na riadiacej úrovni sa zvýšil o 2 a 1 percentuálny bod na 34 % a 35 %. ECB bude pokračovať v posilňovaní svojho úsilia o dosiahnutie rodovej rovnováhy.

Schéma 1

Zamestnanci bankového dohľadu ECB v číslach

5.4 Integrácia v rámci SSM

V roku 2023 ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vypracovala multidisciplinárny vzdelávací program nadácie SSM, ktorý bol spustený začiatkom roka 2024. Tento program vytvorený v spolupráci s Európskym univerzitným inštitútom je prístupný pre všetkých zamestnancov pracujúcich pre európsky bankový dohľad. Jeho cieľom je vybudovať jednotnú úroveň odborných zručností a znalostí kľúčových a vznikajúcich tém v oblasti dohľadu.

Nový obsah a funkcie prispôsobené potrebám používateľov prispeli k tomu, aby sa SSMnet – spoločná platforma na výmenu informácií a poznatkov – stala účinnejším kanálom priamej komunikácie v rámci európskeho bankového dohľadu. Prispievatelia zo všetkých vnútroštátnych orgánov dohľadu a ECB pripravili zaujímavý obsah a informovali čitateľov napríklad o interných aktivitách, dôležitých stretnutiach a výsledkoch pravidelného prieskumu spolupráce v rámci celého SSM.

Na posilnenie spoločnej kultúry dohľadu bola v roku 2023 pripravená významná integračná iniciatíva, ktorá sa začala uplatňovať od začiatku roka 2024. Zámerom tejto iniciatívy je urobiť z roku desiateho výročia SSM „rok integrácie“, v ktorom všetky vnútroštátne orgány dohľadu a ECB ponúknu zamestnancom viac príležitostí na nadviazanie vzájomných vzťahov.

V rámci výmenného programu SSM boli v roku 2023 zorganizované výmeny zamestnancov s etablovanými partnerskými inštitúciami (Autorité de contrôle prudentiel et de résolution či Banco de España) aj s novými inštitúciami (Banca d’Italia a De Nederlandsche Bank). Táto výmena odborných pracovníkov ECB a vnútroštátnych orgánov dohľadu má zásadný význam pre podporu integrovaných kariérnych dráh v rámci európskeho bankového dohľadu. Do výmeny sa zapojilo 15 dvojíc zamestnancov.

Nadviazala sa tiež užšia spolupráca v kľúčových oblastiach dohľadu. Viac ako 50 pracovníkov vnútroštátnych orgánov dohľadu sa úspešne zapojilo do odborných skupín pre hybridnú spoluprácu. Komunita pracovníkov dohľadu na mieste spustila v rámci pilotného programu dve kompetenčné centrá pre osobitné rizikové oblasti s cieľom ďalej posilniť spoluprácu a výmenu odborných skúseností medzi inšpektormi. V záujme ďalšieho posilnenia spolupráce boli tiež identifikované osvedčené postupy výmeny poznatkov a prevádzkovania sietí SSM.

Keďže užšia spolupráca je prepojená s integrovaným plánovaním, zaviedol sa rámec tolerancie rizík s cieľom podporiť hodnotenie orgánmi dohľadu a uľahčiť premietnutie strategických priorít do plánovania dohľadu (časť 1.3.1).

5.5 Digitálna agenda SSM

Vzhľadom na to, že bankový sektor je čoraz zložitejší a zdroje dohľadu sú obmedzenejšie, európsky bankový dohľad pristúpil k digitalizácii, aby udržal krok so zmenami v bankovom sektore a bol schopný riešiť vznikajúce riziká dohľadu. Na tento účel si európsky bankový dohľad od roku 2020 stanovil za prioritu digitálnu agendu a investoval do portfólia technológií dohľadu (suptech).

V súčasnosti už funguje 14 nástrojov suptech, ktoré účinne reagujú na rôzne potreby orgánov dohľadu. Napríklad Navi – platforma pre sieťové analýzy a pokročilé vizualizácie – čerpá kľúčové poznatky z prepojených údajov, napríklad z údajov o vlastníckych štruktúrach významných inštitúcií. Agora zas poskytuje centralizovaný prístup ku všetkým prudenciálnym údajom používaným v európskom bankovom dohľade.

Kým v roku 2022 sa podarilo spustiť viacero nástrojov, rok 2023 sa niesol v znamení veľkého úsilia o lepšie prepojenie a integráciu týchto nástrojov v IT prostredí, rozšírenie platforiem suptech, podporu ich prijatia orgánmi dohľadu a preskúmanie nových technológií. Počiatočné investície do technológií takisto pomohli rozvoju špičkovej infraštruktúry s cieľom rozšíriť uplatňovanie umelej inteligencie (AI). Pozoruhodným príkladom je Virtual Lab, najmodernejšia cloudová platforma. Nielenže posilnila spoluprácu a digitálnu výmenu, ale tiež umožnila používateľom preskúmať priekopnícke technológie, ako sú generatívne aplikácie umelej inteligencie. Patrilo sem vyhľadávanie údajov dohľadu pomocou prirodzeného jazyka a testovanie funkcií chatbotu v súvislosti s nariadeniami a metodikami v oblasti dohľadu.

Okrem toho sa v roku 2023 ukončil prvý strategický cyklus digitálnej agendy SSM, v rámci ktorého sa v plnej miere implementovala koncepcia digitalizácie SSM. Na obdobie rokov 2024 – 2028 sa pripravuje nová digitálna stratégia SSM. Jedným z hlavných cieľov tejto novej stratégie je vybudovať jednotný dohľadový kokpit, ktorý spája najžiadanejšie údaje, správy, IT aplikácie a systémy.

Európsky bankový dohľad začal zavádzať operačný model svojej digitálnej agendy v stabilnom stave, čo zahŕňa posilnenie interných tímov a zníženie závislosti od externých konzultantov pri vývoji a údržbe suptech aplikácií a platforiem. V tejto súvislosti spustil iniciatívu suptechového centra, v ktorom niektoré príslušné vnútroštátne orgány budú vyvíjať suptech riešenia a budú ich zdieľať v rámci celého SSM.

5.6 Rozhodovanie

5.6.1 Zasadnutia a rozhodnutia Rady pre dohľad a Riadiaceho výboru

V roku 2023 sa uskutočnilo 20 zasadnutí Rady pre dohľad ECB. Po ďalšom uvoľnení protipandemických opatrení sa päť zasadnutí konalo vo Frankfurte nad Mohanom a jedno v Dubrovníku. Ostatné zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie.

Rada pre dohľad okrem toho usporiadala dva kontaktné body na výmenu informácií o aktuálnom finančnom vývoji a zorganizovala seminár, na ktorom sa diskutovalo o témach relevantných pre dohľad. Rada pre dohľad na pozvanie Banca d’Italia v októbri 2023 uskutočnila v Ríme strategické stretnutie, na ktorom členovia diskutovali o ďalšom postupe v oblasti integrácie SSM, o opatreniach nadväzujúcich na správu expertnej skupiny pre SREP, o spôsoboch zvýšenia účinnosti dohľadu a o prioritách EBA na rok 2024.

Riadiaci výbor^[57] Rady pre dohľad zasadal v roku 2023 štyrikrát, pričom všetky tieto zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie.

Riadiaci výbor usporiadal 13 dodatočných zasadnutí zameraných na digitalizáciu, zjednodušenie procesov SSM a integráciu SSM. Všetky tieto zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencií a zúčastniť sa mohli všetci členovia Rady pre dohľad, ktorí prejavili záujem.

Po májovom uverejnení oznámenia o voľnej pozícii Rada guvernérov ECB z užšieho zoznamu kandidátov, ktorý predtým predložila Európskemu parlamentu a Rade EÚ, 13. septembra 2023 vymenovala za predsedníčku Rady pre dohľad Claudiu Buchovú, ktorá od 1. januára 2024 vo funkcii nahradila Andreu Enriu. Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci usporiadal 20. septembra verejné vypočutie pani Buchovej a hlasoval za ňu. Európsky parlament následne 3. októbra na plenárnom zasadnutí schválil nomináciu navrhovanú ECB a 19. októbra 2023 ju potvrdil vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ s účinnosťou od 1. januára 2024.

ECB v roku 2023 prijala 2 403 rozhodnutí v oblasti dohľadu,^[58] ktoré sa týkali konkrétnych dohliadaných subjektov (schéma 2). Z toho 1 286 rozhodnutí prijali vedúci zamestnanci pracovných útvarov ECB v súlade so všeobecným rámcom delegovania rozhodovacích právomocí pre právne nástroje súvisiace s úlohami dohľadu. Ďalších 1 117 rozhodnutí prijala Rada guvernérov postupom implicitného súhlasu na základe návrhov rozhodnutí Rady pre dohľad. Tento počet zahŕňa 189 operácií^[59] (napríklad zriadenie pobočky), ktoré ECB schválila postupom implicitného súhlasu, teda nevznesením námietky v zákonnej lehote.

Veľká časť rozhodnutí dohľadu sa týkala hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (48,4 %), vlastných zdrojov (9,6 %), vnútroštátnych právomocí (7,9 %), interných modelov (7,7 %), SREP (4,7 %) a vykazovania ad hoc (4,7 %).

Rada pre dohľad okrem konečných návrhov rozhodnutí týkajúcich sa bánk predložených na prijatie Rade guvernérov rozhodovala aj o viacerých horizontálnych otázkach. Tieto rozhodnutia sa týkali predovšetkým záťažového testu kybernetickej odolnosti SSM v roku 2024, konečných výsledkov celoúnijného záťažového testu EBA v roku 2023, spôsobov a prevádzkových aspektov zverejňovania periodických sankčných platieb, ktoré uložila ECB, priorít dohľadu na roky 2024 – 2026 a politiky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti pri hodnotení odborných znalostí v oblasti informačných a komunikačných technológií a bezpečnostných rizík vo vrcholových orgánoch bánk. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad. Tieto štruktúry sa skladali zo zástupcov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov a vykonali prípravné práce týkajúce sa napríklad revízií metodiky pre hodnotenie prevádzkovej odolnosti, operačného rizika a rizika IT, ktorá sa má zaviesť v rámci cyklu SREP 2024, a kalibrácie metodík pre stanovenie odporúčaní druhého piliera a odporúčaní druhého piliera pre riziko nadmerného využívania finančnej páky.

Niektoré rozhodnutia Rady pre dohľad viedli tiež k vypracovaniu verejných všeobecných zásad, správ a preskúmaní, napríklad všeobecných zásad ECB ku konaniam týkajúcim sa kvalifikovaných účastí.

Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomného konania.^[60]

V roku 2023 požiadalo o predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ ako angličtina 32 zo 113 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB.

Schéma 2

Rozhodnutia Rady pre dohľad prijaté v roku 2023

5.6.2 Činnosti Administratívneho revízneho výboru

Administratívny revízny výbor (Administrative Board of Review – ABoR) je orgán ECB pozostávajúci z členov, ktorí sú individuálne a kolektívne nezávislí od ECB a sú na základe prípustnej žiadosti o preskúmanie poverení preverovaním rozhodnutí v oblasti dohľadu prijatých Radou guvernérov.

V roku 2023 prijal ABoR štyri žiadosti o administratívnu revíziu rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu (tabuľka 5). Jednu z nich žiadateľ stiahol po vyjasnení záležitosti s ECB mimo konania ABoR.

Z troch zostávajúcich žiadostí sa dve týkali odobratia bankovej licencie zo strany ECB. V oboch prípadoch, po vypočutí žiadateľa, ABoR navrhol Rade pre dohľad, aby sa rozhodnutie nahradilo rozhodnutím s rovnakým obsahom. V treťom prípade, taktiež po vypočutí žiadateľa, prijal ABoR stanovisko, v ktorom navrhol, aby Rada pre dohľad nahradila rozhodnutie rozhodnutím, ktorým sa stanovujú tie isté opatrenia dohľadu. Výbor okrem toho odkázal Radu pre dohľad na nové informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a zahrnul ich do svojho stanoviska.

V máji 2023 bol v informačnom bulletine dohľadu uverejnený rozhovor s predsedom ABoR Pentti Hakkarainenom. V rozhovore vysvetľuje spôsob fungovania výboru a jeho pracovný plán na nadchádzajúce roky.

V roku 2023 výboru ABoR predsedal Pentti Hakkarainen. Jeho ďalšími členmi boli André Camilleri (podpredseda, od mája 2023), F. Javier Aríztegui Yáñez, René Smits a Christiane Campillová (členka, od marca 2023, predtým alternátka). Alternátom bol Damir Odak. Súčasné zloženie ABoR sa uvádza na internetovej stránke ECB venovanej ABoR.

5.6.3 Oblasti pôsobnosti zástupcov ECB v Rade pre dohľad

Na základe nariadenia o SSM a rozhodnutia ECB 2014/4^[61] Rada guvernérov vymenúva do Rady pre dohľad štyroch zástupcov ECB.

V súčasnosti sú zástupcami ECB v Rade pre dohľad Kerstin af Jochnicková, Edouard Fernandez-Bollo, Elizabeth McCaulová a Anneli Tuominenová.

Títo zástupcovia v rámci svojej bežnej pracovnej činnosti poskytujú podporu predsedovi a podpredsedovi Rady pre dohľad a interne i externe zastupujú bankový dohľad ECB.

Keďže funkčné obdobie Kerstin af Jochnickovej, Edouarda Fernandez-Bolla a Elizabeth McCaulovej sa skončí v roku 2024, oblasti pôsobnosti zástupcov ECB v Rade pre dohľad sa po vymenovaní ich nástupcov prerozdelia.

5.7 Implementácia kódexu správania

ECB v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia o SSM ustanovila etický rámec pre svojich vysokopostavených úradníkov, riadiacich a radových zamestnancov. Obsahuje jednotný Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov ECB, príslušnú kapitolu Služobného poriadku ECB a usmernenie, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu. Implementáciu tohto rámca a jeho ďalšie rozvíjanie podporujú Etický výbor ECB, Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) a Výbor pre etiku a právny súlad.

Od 1. januára 2023 sa na všetkých vysokopostavených úradníkov ECB vzťahujú prísnejšie pravidlá a povinnosti väčšej transparentnosti v oblasti súkromných finančných transakcií. Podľa nových pravidiel musia úradníci získať predchádzajúce povolenie aj na predaj alebo výkon akýchkoľvek práv spojených s aktívami nadobudnutými v minulosti a predkladať zoznamy súkromných finančných transakcií uskutočnených počas kalendárneho roka.

Etický výbor v súlade so svojím mandátom vykonal ročné hodnotenie vyhlásení o záujmoch členov Rady pre dohľad pred ich zverejnením na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Výbor takisto odpovedal na žiadosti o poradenstvo podané vysokopostavenými úradníkmi ECB činnými v oblasti bankového dohľadu a v tejto súvislosti vydal 13 stanovísk, z ktorých sa väčšina týkala súkromných aktivít a aktivít po skončení pracovného pomeru. Stanoviská Etického výboru sa zverejňujú na internetovej stránke ECB šesť mesiacov po ich vydaní.

V roku 2023 Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie pokračovala vo svojom úsilí o digitalizáciu s cieľom poskytovať zamestnancom etické poradenstvo rýchlejšie, bezpečnejšie a používateľsky ústretovejším spôsobom. Okrem etického chatbota, ktorý poskytuje odpovede na priame otázky, môžu zamestnanci ECB využívať aj internú platformu, kde nájdu formuláre na podávanie informácií a môžu sledovať následné kroky. Nový nástroj je prístupný z viacerých typov zariadení. V porovnaní s 1 690 žiadosťami v roku 2022 bolo v roku 2023 podaných 2 767 žiadostí, ktoré si vyžadovali vyjadrenie zamestnancov Kancelárie pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie. Približne 44 % žiadostí o poradenstvo podali zamestnanci bankového dohľadu ECB.

Graf 12

Prehľad žiadostí zamestnancov bankového dohľadu ECB v roku 2023

(počet žiadostí)

Okrem špecializovaných školiacich kurzov a programov elektronického vzdelávania Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie zorganizovala v októbri informačné kampane o etickom rámci, ako napríklad Dni etiky (Open Ethics Days) pre nových pracovníkov a Sezóna zvyšovania povedomia o etike (Ethics Awareness Season), ktoré zahŕňali príspevky k mesiacu povedomia o kybernetickej bezpečnosti. Globálny deň etického správania 2023 pre všetkých zamestnancov sa zameral okrem iného na pravidlá súkromných finančných transakcií, obdobie po skončení pracovného pomeru, stretnutia s externými stranami a na dôležitosť nebáť sa prehovoriť.

Na zabránenie skutočným alebo pociťovaným javom „otáčavých dverí“ Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie hodnotila možné konflikty záujmov vyplývajúce z potenciálneho prijatia pracovnej ponuky v súkromnom sektore a poskytovala poradenstvo o platných pravidlách a zmierňujúcich opatreniach. Spomedzi zamestnancov zapojených do bankového dohľadu, ktorí odišli zo svojich funkcií počas roka 2023, sa v dvoch prípadoch uplatnil dočasný zákaz vykonávania inej pracovnej činnosti v súlade s etickým rámcom ECB. V siedmich prípadoch boli s cieľom zabrániť javu „otáčavých dverí“ vydané ochranné opatrenia ako priradenie iných pracovných úloh, preradenie na iné funkcie a/alebo odobratie prístupových práv, čím sa účinne internalizovalo prechodné obdobie po skončení funkcie.

Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie zorganizovala svoje pravidelné monitorovanie dodržiavania pravidiel v súvislosti so súkromnými finančnými transakciami zamestnancov a vysokopostavených úradníkov ECB. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa v rámci tohto posúdenia zistil len obmedzený počet prípadov nedodržania pravidiel, z ktorých menej ako 40 % sa týkalo zamestnancov bankového dohľadu ECB. Žiadny z týchto prípadov nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné závažné porušenie pravidiel.

Výbor pre etiku a právny súlad je fórum na výmenu informácií a spoluprácu v záležitostiach týkajúcich sa etiky a integrity v rámci Eurosystému a SSM. V roku 2023 patrilo medzi jeho činnosti zriadenie pracovnej skupiny pre riziká spojené so správaním s cieľom porovnať, zlepšiť a harmonizovať existujúce rámce hodnotenia rizík správania a postupy monitorovania a podávania správ používané v príslušných vnútroštátnych orgánoch. ECB na zasadnutí Výboru pre etiku a právny súlad predstavila svoj rámec rizík správania pre dodávateľov a jeho dôsledky pre dodávateľov SSM.

5.8 Uplatňovanie zásady oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu

V roku 2023 sa zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu týkala najmä výmeny informácií medzi rozdielnymi funkčnými oblasťami.

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu,^[63] sa výmena informácií riadila zásadou potreby poznať: každá funkčná oblasť musela preukázať, že informácie požadované od druhej funkčnej oblasti sú nevyhnutné na splnenie jej strategických cieľov.

Podľa rozhodnutia ECB/2014/39 si výmena neanonymizovaných údajov zo spoločného výkazníctva (COREP) a finančného výkazníctva (FINREP), ďalších nespracovaných údajov, ako aj informácií, ktoré obsahujú hodnotenia alebo strategické odporúčania, vyžaduje súhlas Výkonnej rady. Jednotlivé odborné útvary týchto dvoch funkčných oblastí ECB si takéto údaje vymieňali v rámci, ktorý schválila a pravidelne posudzuje Výkonná rada.

V prípadoch, keď sa požadované informácie týkali anonymizovaných údajov alebo informácií, ktoré nie sú politicky citlivé, prístup k dôverným informáciám poskytla v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 priamo tá funkčná oblasť ECB, ktorá tieto informácie vlastní.

V máji 2023 Výkonná rada rozhodla o povolení výmeny dôverných informácií medzi týmito dvoma funkčnými oblasťami na základe článku 8 rozhodnutia ECB/2014/39 vzhľadom na nepriaznivý vývoj na trhu, ktorý by mohol potenciálne ohroziť likviditu trhu a finančnú stabilitu. Povolenie udelené na základe jednoznačnej potreby poznať bolo preskúmané a až do konca júna 2023 sa každý mesiac predlžovala jeho platnosť. Aj naďalej sa zdieľajú údaje o vplyve ruskej invázie na Ukrajinu na bankový sektor. Zdieľanie podľa jednoznačnej potreby poznať bolo aktivované vo februári 2022 na základe núdzového ustanovenia článku 8 rozhodnutia ECB/2014/39. Výnimka vzťahujúca sa na výmenu bankových údajov zozbieraných v súvislosti s pandémiou COVID‑19 bola zrušená v októbri 2023.

Oddelenie funkcií na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolávalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panelu.

5.9 Rámec pre vykazovanie údajov a riadenie informácií

5.9.1 Vývoj rámca pre vykazovania údajov

V roku 2023 ECB a príslušné vnútroštátne orgány naďalej dosahovali významný pokrok pri vykonávaní opatrení na ďalšiu harmonizáciu spoločných postupov zberu dohľadových údajov pomocou „sekvenčného prístupu“. Do praxe bola zavedená požiadavka na bezodkladné predkladanie dohľadových údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi do ECB a došlo k súvisiacim úpravám právneho rámca ECB (kapitola 7).

Platforma centrálnej podateľne ECB (Centralised Submission Platform – CASPER), ktorá mala v roku 2023 viac ako 3 400 interných a externých používateľov, sa modernizuje, aby bolo možné prichádzajúce údaje už pri ich prijatí validovať voči ostatným súborom údajov ECB.

V reakcii na odporúčanie interného auditu začala ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pracovať na súbore jasných pravidiel s cieľom určiť významnosť opätovne predkladaných dohľadových údajov v rámci rozsahu vykonávacích technických predpisov EBA o vykazovaní na účely dohľadu. Začal sa pilotný projekt zameraný na vymedzenie kritérií na identifikáciu významných opätovných podaní a na zhromaždenie ich podrobných zdôvodnení, ak prekročia príslušné regulačné prahy alebo prahy významnosti.

ECB tiež uverejnila správu manažmentu o riadení údajov a kvalite údajov.^[64] Cieľom správy, ktorá obsahuje súbor kvantitatívnych ukazovateľov a dotazník pre banky, je zvýšiť zodpovednosť riadiacich orgánov, ako aj identifikovať a potenciálne znížiť štrukturálne nedostatky bánk v oblasti agregácie a vykazovania údajov o rizikách.

V roku 2023 ECB rozšírila obsah svojej štvrťročnej štatistiky bankového dohľadu o nové ukazovatele čistej úrokovej marže, o ďalšie členenie ukazovateľa čistého stabilného financovania a členenie dlhových cenných papierov podľa protistrán. Okrem toho v máji 2023 ECB zverejnila nový súbor agregovaných bankových štatistík za menej významné inštitúcie, ktorý obsahuje kľúčové ukazovatele o kapitáli, ziskovosti, likvidite a kvalite aktív.

Na konci roka 2023 ECB zverejnila údaje tretieho piliera za jednotlivé banky, v rámci ktorých vybrané výkazy o kapitálových a likviditných ukazovateľoch a kreditnej kvalite doplnila o informácie o expozíciách bánk voči environmentálnym rizikám. ECB uskutočnila zosúladenie vybraných údajov tretieho piliera a regulačného výkazníctva, čo viedlo k podstatnému zlepšeniu konzistentnosti údajov.

5.9.2 Riadenie informácií

Systém riadenia informácií SSM (Information Management System – IMAS) tvorí súbor systémov pre procesy dohľadu. IMAS spravuje aplikáciu pre procedúry SREP, všetky hlavné pracovné postupy dohľadu, dátovú službu na získavanie a analýzu vykazovania na účely dohľadu (IDRA) a aplikáciu pre dohliadané subjekty na digitálne spojenie s dohľadom a na predkladanie žiadostí a notifikácií prostredníctvom online formulárov (portál IMAS).

Základná technická infraštruktúra systému IMAS bola v roku 2023 úplne prepracovaná. Systém v súčasnosti využíva moderné technológie, je efektívnejší, rozšíriteľný a udržateľnejší. Zároveň bol prispôsobený zmenám vo finančnom systéme a v jeho regulačnom rámci, ako aj metodike a stratégii SSM. Nové prvky v roku 2023 zahŕňali i) zmeny s cieľom zohľadniť aktualizácie a kalibráciu metodiky SREP vrátane špecifických nástrojov na referenčné porovnávanie a horizontálnu analýzu; ii) prepracovanie modulu plánovania programu previerok v oblasti priebežného dohľadu (Supervisory Examination Programme – SEP); iii) úpravy vykazovania pre rozhodovacie orgány SSM; iv) modernizáciu modulu hodnotenia významnosti a registra dohliadaných inštitúcií a v) zlepšenie vyhľadávania a vnútornej kontroly v rámci všetkých procesov dohľadu podporovaných systémom IMAS.

V roku 2023 sa portál IMAS tiež aktualizoval o renovované používateľské rozhranie, ktoré zjednodušuje navigáciu. Pridali sa nové postupy dohľadu, konkrétne i) predkladanie úverových záznamov v rámci hodnotenia kreditnej kvality pri dohľade na mieste; ii) nový postup pre banky a orgány dohľadu na monitorovanie nápravy zistení a súvisiacich opatrení a iii) rozšírenie jednotného vstupného formulára žiadosti o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti pre bulharské a chorvátske inštitúcie.

Používanie portálu IMAS v roku 2023 výrazne vzrástlo a bolo podaných viac ako 3 900 nových procesov vrátane žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, passportingových notifikácií, navrhovaného nadobudnutia kvalifikovaných účastí, nových licencií, schválení a výnimiek finančných holdingových spoločností, notifikácií o nevýznamných zmenách modelov a notifikácií o dohodách o externom zabezpečovaní činností. Využívanie portálu IMAS na predkladanie žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a monitorovanie ich pokroku sa zvýšilo z 89 % podielu v roku 2022 na 96 % v roku 2023.

V neposlednom rade bol v súvislosti s notifikáciami o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti od 1. septembra 2023 zavedený nástroj na strojové čítanie Heimdall. Heimdall získava informácie, ktoré banky predkladajú prostredníctvom portálu IMAS, napríklad dotazníky, a analyzuje ich obsah predtým, ako spracovatelia jednotlivých prípadov hodnotenie verifikujú a dokončia pomocou nástroja hodnotenia na základe rizík. Používanie nástroja Heimdall a nástroja hodnotenia na základe rizík zvyšuje efektívnosť procesu hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a zabezpečuje konzistentnosť jednotlivých hodnotení.

6 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

6.1 Výdavky v roku 2023

Nariadenie o SSM ustanovuje, že ECB musí vyčleniť primerané prostriedky na účinné vykonávanie svojich úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce priamemu a nepriamemu dohľadu ECB. ECB vynakladá maximálne úsilie na reprioritizáciu a optimalizáciu svojich zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby bankový dohľad mohol v neustále sa meniacom kontexte primerane plniť svoje úlohy, a tým zvyšovať efektivitu a obmedzovať náklady v súlade so záväzkom celej organizácie stabilizovať náklady.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s úlohami dohľadu, sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne. Vzniknuté výdavky pozostávajú z priamych výdavkov funkcie bankového dohľadu ECB. Funkcia dohľadu využíva aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú podporné odborné útvary ECB.^[65]

Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov. Rada guvernérov schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady, po konzultácii otázok súvisiacich s bankovým dohľadom s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje Rozpočtový výbor, ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB. Rozpočtový výbor poskytuje Rade guvernérov hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

V roku 2023 predstavovali skutočné ročné výdavky na výkon úloh dohľadu ECB 653,5 mil. €, čo je v súlade s odhadom vo výške 649,0 mil. € oznámeným v marci 2023 a 7,4 % pod rozpočtovým stropom ECB na úlohy dohľadu stanoveným na rok 2023 vo výške 705,6 mil. €.

Klasifikácia poskytnutá v tabuľke 6 slúži na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich postavenia ako významnej alebo menej významnej inštitúcie podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch^[66].^[67] V tabuľke 7 sa uvádzajú podrobnejšie informácie o výdavkoch na základe vykonaných činností.

Výdavky na plnenie úloh dohľadu v roku 2023 (653,5 mil. €) sa zvýšili o 10,1 % v porovnaní s rokom 2022, v ktorom boli na úrovni 593,8 mil. €. Tento nárast sa zaznamenal pri všetkých hlavných úlohách dohľadu a odráža nárast nákladov súvisiacich so zamestnancami, ako aj prvý ucelený rok návratu k normálnej úrovni činnosti bankového dohľadu po pandémii. Okrem toho výdavky odrážajú aj zavedenie nových IT služieb v súvislosti s projektmi v oblasti technológií dohľadu (suptech) a pokračujúci vývoj v iných informačných systémoch bankového dohľadu. Ďalšie informácie o týchto aktivitách sa nachádzajú v časti 5.9. Na záver treba uviesť, že tento nárast odráža účinky inflácie a vysokých cien energií. Nárast výdavkov na makroprudenciálne úlohy o 20,4 % odráža dvojročný záťažový test Európskeho orgánu pre bankovníctvo, ktorý sa uskutočnil v roku 2023.

Na doplnenie interných zdrojov počas najväčšieho pracovného vyťaženia ECB popri svojich vnútorných kapacitách využíva aj externé poradenské podporné služby na poskytovanie špecializovaného odborného alebo integrovaného poradenstva pod kvalifikovaným interným vedením ECB. V roku 2023 ECB vynaložila 33,9 mil. € na konzultačné služby v rámci hlavných úloh dohľadu, čo je v porovnaní s rokom 2022 pokles o 6,9 mil. €, predovšetkým v dôsledku internalizácie zdrojov na dohľad na mieste. Z toho 9,4 mil. € tvorili výdavky na vývoj systémov IT, 8,3 mil. € na hodnotenie kvality aktív a 16,2 mil. € na výkon úloh dohľadu na mieste vrátane cezhraničných misií. Ďalšie informácie o týchto činnostiach sa nachádzajú v kapitole 1. Okrem toho vznikli náklady na poradenstvo vo výške 11,2 mil. €, ktoré sú odvodené z oblastí podporujúcich funkciu bankového dohľadu ECB a primárne sa týkali prevádzky, vývoja a údržby systémov IT.

V roku 2023 sa významne zvýšili výdavky na služobné cesty súvisiace s aktivitami bankového dohľadu, pričom ich výška sa v porovnaní so 6,8 mil. € v roku 2022 vyšplhala na 11,3 mil. €. Odráža to skutočnosť, že rok 2023 bol prvým uceleným rokom, v ktorom boli služobné cesty po pandémii neobmedzené.

Rozdelenie nákladov medzi výdavky priamo súvisiace s úlohami dohľadu ECB a výdavky na zdieľané služby bolo vo všeobecnosti podobné ako v predchádzajúcom roku (graf 13).

Graf 13

Náklady na úlohy dohľadu ECB členené podľa kategórií

(v mil. EUR)

Priamo priraditeľné výdavky tvoria náklady na zamestnancov hlavných oblastí dohľadu, iniciatívy dohľadu (vrátane nákladov v súvislosti s komplexnými hodnoteniami), iné prevádzkové výdavky ako služobné cesty a odborná príprava, špecializované informačné technológie ako systém IMAS a platforma na účtovné vykazovanie v rámci záťažových testov (STAR) a súvisiace projekty, ako aj pokročilý vývoj suptech.

Kategória zdieľaných služieb zahŕňa služby, ktoré využíva tak funkcia centrálneho bankovníctva, ako aj funkcia bankového dohľadu.^[68] Náklady na zdieľané služby sú rozdelené medzi jednotlivé funkčné oblasti na základe mechanizmu rozdeľovania nákladov, ktorý uplatňuje štandardné metriky, ako sú ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (FTE), kancelárske priestory a počet žiadostí o preklad. Keďže je ECB odhodlaná dôsledne zlepšovať efektívnosť, pravidelne zdokonaľuje aj metriky rozdeľovania nákladov.

V roku 2023 dosiahli celkové skutočné výdavky 653,5 mil. €. Priamo priraditeľné výdavky predstavovali 403,0 mil. € a zdieľané služby tvorili 250,5 mil. €, t. j. 61,7 % a 38,3 % skutočných výdavkov (čo je vo všeobecnosti podobné úrovniam z roku 2022, ktoré boli 59,2 % a 40,8 %). Amortizácia systému IMAS a platformy STAR prispela v roku 2023 k výdavkom na priamo priraditeľné informačné technológie a súvisiace projekty vo výške 22,9 mil. €.

Z celkového nárastu skutočných výdavkov v roku 2023 vo výške 59,7 mil. € pripadalo 70,7 % (42,2 mil. €) na náklady súvisiace so zamestnancami. V roku 2022 sa náklady na zamestnancov znížili v dôsledku úpravy ocenenia dlhodobých benefitov z dôvodu výrazne vyššej diskontnej sadzby uplatnenej v aktuárskom ocenení. K nárastu osobných nákladov v roku 2023 prispel vyšší priemerný počet zamestnancov bankového dohľadu ECB – vrátane zamestnancov potrebných na dvojročné záťažové testy Európskeho orgánu pre bankovníctvo a na čiastočnú internalizáciu nákladov na poradenstvo spojené s dohľadom na mieste a hodnoteniami interných modelov – ako aj úprava platov.

Okrem toho návrat k plnej úrovni činnosti po pandémii viedol nielen k vyššej miere obsadenosti zamestnancov, ale mal vplyv aj na väčšinu druhov nákladov (napríklad na služobné cesty), čo tiež prispelo k celkovému zvýšeniu nákladov.

Zostávajúci nárast bolo možné pozorovať vo väčšine ostatných nákladových kategórií, a to tak v priamo priraditeľných výdavkoch, ako aj vo výdavkoch na zdieľané služby, čo opäť odrážalo návrat k plnej úrovni aktivity a vplyv inflácie.

6.2 Výhľad poplatkov za dohľad ECB v roku 2024

Po zmiernení účinkov pandémie na očakávanú spotrebu plánovaných výdavkov zmenila ECB pri odhade výdavkov na rok 2024 svoj prístup. Očakávané zvýšenie spotreby plánovaných výdavkov viedlo k odhadovaným výdavkom na rok 2024 vo výške 661,0 mil. €. Rozpočtový strop ECB na úlohy dohľadu v roku 2024 je na úrovni 698,9 mil. €. Tieto plánované výdavky, v súlade so záväzkom ECB stabilizovať náklady, zohľadňujú úsilie o reprioritizáciu a optimalizáciu zdrojov, ako aj skutočnosť, že v roku 2024 sa neuskutoční záťažový test Európskeho orgánu pre bankovníctvo, či internalizáciu konzultačných nákladov spojených s projektmi v oblasti suptech a s dohľadom na mieste, ktoré sú kompenzované znížením nákladov na konzultačné služby.

ECB v súlade so záväzkom stabilizovať náklady celej organizácie do roku 2023 predpokladá stabilizáciu plánovaných výdavkov na jej súčasné mandáty.

Ročný poplatok za dohľad na rok 2024, ktorý sa má vyberať v roku 2025, bude známy až na konci poplatkového obdobia 2024 a bude zahŕňať skutočné výdavky za celý rok 2024, upravené o sumy vrátené jednotlivým bankám alebo vybrané od jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia, úroky z omeškania platieb a poplatky, ktoré nie je možné vybrať.

Pomer celkovej sumy, ktorá sa má vybrať za jednotlivé kategórie v roku 2024, sa odhaduje na 95,8 % pre významné inštitúcie a 4,2 % pre menej významné inštitúcie.

6.3 Rámec poplatkov za rok 2023

Nariadenie o SSM spolu s nariadením o poplatkoch a súvisiacim rozhodnutím^[69] vytvárajú právny rámec pre výber ročných poplatkov za dohľad, ktorými ECB pokrýva svoje výdavky spojené s výkonom úloh dohľadu.

6.3.1 Celková suma za poplatkové obdobie 2023

Ročný poplatok za dohľad, ktorý sa má vybrať za poplatkové obdobie 2023, predstavuje 653,7 mil. €. Táto suma takmer úplne pozostáva zo skutočných ročných nákladov za rok 2023 vo výške 653,5 mil. € s celkovou úpravou vo výške 220 129 €, ktorá zahŕňa úpravy o (čisté) refundácie jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia v hodnote 402 266 € a úpravy o prijaté úroky z omeškania v hodnote 182 137 €.

Ročný poplatok za dohľad môže byť upravený aj o odpísané sumy poplatkov, ktoré nie je možné vybrať. Takáto úprava nebola v roku 2023 potrebná.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti. Toto členenie vychádza z postavenia dohliadaných subjektov ako významných alebo menej významných a odráža s tým súvisiacu rozdielnu úroveň dohľadu ECB, ktorému podliehajú. Výdavky sa rozdeľujú jednotlivým kategóriám inštitúcií na základe metodiky, ktorá umožňuje neustále skvalitňovanie a včasné úpravy, čím sa zabezpečí stále zlepšovanie rozdeľovania v priebehu času.

Celková suma poplatkov za rok 2023 účtovaných významným inštitúciám predstavuje 626,5 mil. € a menej významným inštitúciám 27,2 mil. €, čo zodpovedá 95,8 % a 4,2 % celkových nákladov ECB na úlohy dohľadu.

6.3.2 Individuálne poplatky za dohľad

Na úrovni subjektu alebo skupiny sa poplatky vypočítavajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky, pričom sa použijú faktory pre výpočet ročných poplatkov za dohliadané banky.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

6.4 Iné príjmy súvisiace s úlohami dohľadu ECB

ECB je oprávnená ukladať administratívne pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách v oblasti bankovníctva (vrátane rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu). Tieto príjmy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad nezohľadňujú, čo platí aj pre kompenzácie takýchto pokút v prípade zmeny alebo odvolania predchádzajúcich rozhodnutí o sankciách; príslušné sumy sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát ECB. Príjem z pokút uložených dohliadaným subjektom v roku 2023 predstavoval 17,9 mil. €.

7 Právne nástroje prijaté ECB

Medzi právne nástroje, ktoré prijíma ECB, patria nariadenia, rozhodnutia, usmernenia, odporúčania a pokyny pre príslušné vnútroštátne orgány (uvedené v článku 9 ods. 1 treťom pododseku nariadenia o SSM a v článku 22 nariadenia o rámci SSM). V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2023 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovom sídle EUR-Lex. Ide o právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia o SSM a iné relevantné právne nástroje.

7.1 Nariadenia ECB

ECB/2023/20
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/1678 zo 17. augusta 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/534 o vykazovaní finančných informácií na účely dohľadu (ECB/2015/13) (ECB/2023/20) (Ú. v. EÚ L 216, 1.9.2023, s. 93)

7.2 Právne nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2023/2
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/656 z 28. februára 2023 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2022 (ECB/2023/2) (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2023, s. 42)

ECB/2023/5
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/672 z 10. marca 2023 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú kontrol na mieste a hodnotenia interných modelov (ECB/2023/5) (Ú. v. EÚ L 84, 23.3.2023, s. 18)

ECB/2023/6
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/673 zo 14. marca 2023 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí, ktoré sa týkajú kontrol na mieste a hodnotenia interných modelov (ECB/2023/6) (Ú. v. EÚ L 84, 23.3.2023, s. 24)

ECB/2023/11
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/864 z 13. apríla 2023, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2014/16 o zriadení Administratívneho revízneho výboru a jeho pravidlách činnosti (ECB/2023/11) (Ú. v. EÚ L 112, 27.4.2023, s. 46)

ECB/2023/18
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/1681 zo 17. augusta 2023 o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú príslušným vnútroštátnym orgánom, Európskej centrálnej banke (ECB/2023/18) (Ú. v. EÚ L 216, 1.9.2023, s. 105)

ECB/2023/19
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/1680 zo 17. augusta 2023 o poskytovaní informácií o plánoch financovania úverových inštitúcií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi Európskej centrálnej banke (ECB/2023/19) (Ú. v. EÚ L 216, 1.9.2023, s. 98)

ECB/2023/24
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/2530 z 28. septembra 2023 o delegovaní právomoci prijímať rozhodnutia o nevznesení námietok proti zamýšľaným makroprudenciálnym opatreniam príslušných vnútroštátnych orgánov alebo určených vnútroštátnych orgánov (ECB/2023/24) (Ú. v. EÚ L, 2023/2530, 24.11.2023)

ECB/2023/26
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2023/2531 z 24. októbra 2023 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o nevznesení námietok proti zamýšľaným makroprudenciálnym opatreniam príslušných vnútroštátnych orgánov alebo určených vnútroštátnych orgánov (ECB/2023/26) (Ú. v. EÚ L, 2023/2531, 24.11.2023)