V roku 2021 sme pokračovali v zápase s dôsledkami pandémie koronavírusu (COVID‑19) pre naše ekonomiky a životy. Silné a koordinované politické reakcie na pandemickú krízu spolu s pokrokom v očkovaní pomohli urýchliť tempo obnovy v priebehu roka. Hospodárska produkcia v eurozóne tak do konca roka 2021 dosiahla úroveň spred pandémie.

Na rozdiel od predchádzajúcich kríz bol bankový sektor v dobrej finančnej pozícii, aby mohol podporiť hospodárstvo a pomohol posilniť naše politické kroky. Opatrenia prijaté bankovým dohľadom ECB umožnili bankám bezproblémovú transmisiu našich menovopolitických opatrení zameraných na zachovanie priaznivých podmienok financovania pre všetky sektory hospodárstva. Odhaduje sa, že opatrenia menovej politiky a bankového dohľadu spolu zachránili viac ako milión pracovných miest.

Napriek nezvyčajne rýchlemu zotaveniu sa však teraz musíme pripraviť na pokrízové výzvy. Plný dosah pandémie sa prejaví až postupne. Keď vyjde na svetlo skutočné finančné zdravie firiem v niektorých odvetviach zraniteľnejších voči pandémii, mohlo by to mať vplyv na kvalitu aktív. Európsky dohľad preto pozorne sleduje nárast kreditných rizík.

Pandémia zároveň viedla k zásadnejším zmenám v prostredí, v ktorom banky pôsobia. Zrýchlila sa digitalizácia a zvýšila sa naliehavosť boja proti klimatickým zmenám. Dlhodobé problémy súvisiace s nízkou ziskovosťou a nadmernou kapacitou by mohli obmedziť schopnosť niektorých bánk prispôsobiť sa a udržať si konkurencieschopnosť pri riešení digitálnej a ekologickej transformácie. Potrebná reakcia pozostáva z dvoch častí.

Prvá časť spočíva v zlepšení nákladovej efektívnosti bánk a v preorientovaní ich obchodných modelov na väčšiu odolnosť a tvorbu dlhodobejších hodnôt. To zahŕňa ďalší pokrok pri začleňovaní klimatických a environmentálnych rizík do existujúcich stratégií a procesov riadenia rizík. Banky sú ešte stále ďaleko od splnenia očakávaní nášho dohľadu v tejto oblasti.

Druhú časť predstavuje dobudovanie bankovej únie. Robustnejší, integrovanejší a diverzifikovanejší finančný sektor by v Európe pomohol uvoľniť veľký objem súkromných investícií potrebných na urýchlenie digitálnej a ekologickej transformácie.

Som presvedčená, že sa to dá uskutočniť. Bankový sektor prispel k úspešnému riešeniu tejto krízy a rovnako môže prispieť aj k príprave nášho hospodárstva na ekologickejšiu a digitálnejšiu budúcnosť.

Úvodný rozhovor s Andreom Enriom, predsedom Rady pre dohľad

Aký bol rok 2021 pre bankový dohľad ECB?

Pandémia aj v roku 2021 prinášala výzvy pre všetkých vrátane bankového dohľadu. Ohromila ma prevádzková odolnosť, ktorú ECB ako inštitúcia počas pandémie preukázala. Aj keď sme stále nemohli vykonať toľko previerok v rámci dohľadu na mieste, koľko by sme chceli, náš dohľad zostal účinný. Frekvencia našich interakcií s bankami tiež zostala viac-menej zachovaná, hoci väčšinou prebiehali na diaľku. V rámci Rady pre dohľad sme viedli podnetné diskusie a pri väčšine otázok sa nám podarilo ľahko dosiahnuť konsenzus. Napriek ťažkostiam spôsobeným pandémiou sa nám podarilo zvýšiť spoluprácu a tímovú prácu vo všetkých odborných útvaroch ECB, v rámci európskeho bankového dohľadu i medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Teším sa však na to, že sa s kolegami opäť uvidíme naživo a že obnovíme návštevy príslušných vnútroštátnych orgánov, osobné stretnutia s bankármi a dohľad na mieste.

Keďže neistota týkajúca sa budúceho vývoja sa v priebehu roka 2021 znížila a makroekonomický výhľad sa zlepšil, zrušili sme väčšinu mimoriadnych opatrení, ktoré sme zaviedli, aby sme bankám umožnili vyrovnať sa s bezprostrednými dôsledkami krízy. Okrem toho sme obnovili pravidelný proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) po tom, ako sme v roku 2020 prijali pragmatický prístup s cieľom zamerať sa na výzvy spôsobené pandémiou. Po prvýkrát sme sa pozreli na klimatické riziká štruktúrovaným spôsobom a zmapovali sme, do akej miery sa postupy bánk stále líšia od očakávaní dohľadu. Po piatich rokoch intenzívnej práce sme dokončili cielenú revíziu interných modelov, čo predstavuje míľnik v obnovení spoľahlivosti a konzistentnosti pri používaní interných modelov na regulačné účely. Rok 2021 bol tiež rokom, v ktorom sme prevzali dohľad nad systémovými investičnými spoločnosťami v členských krajinách bankovej únie. Naša práca v oblasti dohľadu bola vždy spojená so snahou jasne komunikovať naše očakávania bankám a ostatným účastníkom trhu, a tak zvýšiť transparentnosť našich politík a informovať o pokroku pri dosahovaní cieľov dohľadu. V neposlednom rade sme otestovali inovatívny proces na určovanie priorít práce v oblasti dohľadu, ktorý by mal našim tímom umožniť viac sa zamerať na najdôležitejšie riziká a menej na zaťažujúcu kontrolu formou odškrtávania políčok.

Pandémia trvá už dva roky. Ako si podľa vás počínali banky počas tohto obdobia?

Európske banky od vypuknutia pandémie preukázali celkovo silnú odolnosť. Vnímam to ako výsledok reforiem po finančnej kríze, nášho dlhodobého úsilia o posilnenie kapitálu, kvality aktív a likvidných vankúšov bánk a rýchleho prijatia mimoriadnych podporných opatrení verejnými orgánmi. Kapitálová primeranosť bánk zostala počas celého tohto obdobia primeraná a banky dokázali pokračovať v poskytovaní úverov domácnostiam aj malým a veľkým podnikom. Zatiaľ neexistujú žiadne jasné dôkazy o zhoršení kvality aktív.

Aj keď makroekonomické prognózy pre eurozónu sú vo všeobecnosti pozitívne, stále nie je isté, ako sa bude pandémia vyvíjať. Najmä v niektorých sektoroch, ktoré sú zraniteľnejšie voči pandémii, sa pozorovali známky latentného kreditného rizika. Narušenie dodávateľských reťazcov má okrem toho negatívny vplyv na obchod a celkovú hospodársku činnosť. Pákový efekt vo finančnom systéme tiež rastie a keďže niektoré naše banky sú tomuto nárastu vystavené, musíme zostať ostražití. Úpravy úrokových sadzieb a úverových spreadov na ceste k oživeniu by mohli zvýšiť kreditné riziko pre mnohé banky a zároveň poškodiť tých veriteľov, ktorí sú zvlášť vystavení nebankovým finančným inštitúciám s vysokým pákovým efektom. To si zaslúži veľkú pozornosť.

Celkovo by som však povedal, že európske banky tvárou v tvár veľmi vážnej kríze ukázali odolnosť a sú v oveľa lepšej pozícii ako po kríze v roku 2008.

Aké sú podľa vás hlavné výzvy, ktoré čakajú európske banky? Je kríza spôsobená ochorením COVID‑19 už takmer za nimi?

Makroekonomický výhľad sa v roku 2021 našťastie zlepšil a už neočakávame vlnu problémových úverov, ktorej sme sa obávali na začiatku pandémie. Napriek tomu by však banky nemali poľaviť v ostražitosti. Pozitívny vývoj v roku 2021 podnietil banky, aby výrazne znížili tvorbu opravných položiek z najvyšších úrovní zaznamenaných v roku 2020. Posudzovanie úrovne rizika však zostáva náročné a výhľad stále poukazuje na známky latentného kreditného rizika. Podiel nedostatočne splácaných úverov v roku 2021 neklesol. V oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, ako aj v sektoroch leteckej dopravy a cestovného ruchu sa objem nedostatočne splácaných úverov počas roka ďalej výrazne zvyšoval. Preto budeme banky naďalej povzbudzovať, aby aktívne riešili kreditné riziká a pozorne sledovali svoje úverové portfóliá, a mohli tak identifikovať potenciálne významné zhoršenie kvality aktív.

Niektoré banky okrem toho zvýšili svoje expozície voči podnikovým protistranám s nadmerným pákovým efektom, a to nad rámec očakávaní dohľadu, ktoré sme oznámili v predchádzajúcom období, a niektoré sú nepriamo vystavené pákovému efektu prostredníctvom hedžových fondov a iných nebankových finančných inštitúcií. Tieto banky sú zvlášť vystavené možným náhlym úpravám úrokových sadzieb a spreadov, ku ktorým môže dôjsť, ak sa ukáže, že ustúpenie od nízkych úrokových sadzieb nebude jednoduché. V takom prípade možno budeme svedkami výrazných korekcií cien aktív a spreadov, nákladného oddlžovania a nečakaných spôsobov šírenia priamej a nepriamej finančnej nákazy.

Okrem toho sa príliš veľa európskych bánk stále potýka s nízkou ziskovosťou a s vysokými nákladmi – agregovaná dynamika pomeru nákladov k výnosom od roku 2015 poukazuje na pretrvávajúci problém neefektívnosti v európskom bankovom sektore.

Dobrou správou je, že niekoľko bánk nedávno spustilo komplexné a technologicky podporované programy optimalizácie nákladov, aj keď nejaký čas potrvá, kým sa toto úsilie premietne do zlepšených ukazovateľov ziskovosti a nákladovej efektívnosti. Vyzvali sme banky, aby preorientovali svoje obchodné modely na dlhodobú tvorbu hodnôt, pretože robustná a stabilná schopnosť dosahovať príjmy je prvou obrannou líniou v náročných podnikateľských prostrediach. Udržateľnosť obchodných modelov bánk je aj naďalej jednou z priorít dohľadu. V roku 2021 sme spustili sériu previerok obchodných modelov a ziskovosti, ktoré budú pokračovať aj v roku 2022.

Ďalšou aktuálnou témou je digitalizácia v bankovom a nebankovom sektore. Ako sa banky vyrovnávajú so zvýšenou konkurenciou, ktorú prináša, na jednej strane a s nárastom dopytu zákazníkov po digitálnych produktoch na strane druhej?

Digitálna transformácia sa počas pandémie zrýchlila a trvalo mení konkurenčné prostredie. Tento proces bude mať svojich víťazov i porazených, a to aj v bankovom sektore. Kľúčovými predpokladmi úspechu sa ukázali byť efektívne strategické riadenie, objem a kvalita investícií do IT a rozhodné opatrenia na zlepšenie nákladovej efektívnosti. Banky, ktoré boli v zavádzaní digitalizácie úspešné, teda investovali do modernizácie infraštruktúr IT a do optimalizácie procesov a zjednodušili a digitalizovali viaceré interné procesy.

Využívanie nových technológií zároveň predstavuje nové výzvy nielen pre banky, ale aj pre orgány dohľadu a regulátorov. Banky sú čoraz viac vystavené rizikám IT a kybernetickým rizikám. Zamestnanci nášho dohľadu musia byť v tejto oblasti tiež plne vyškolení, aby ECB mala o týchto rizikách jasný obraz. V rovnakom duchu by mal dohľad privítať aj digitálnu transformáciu: v roku 2021 sme pokračovali v zavádzaní širokej škály suptechových nástrojov na ďalšie zvýšenie efektívnosti a účinnosti práce orgánov dohľadu v celej bankovej únii.

V roku 2021 sa dostali do popredia riziká v oblasti klímy a životného prostredia. Myslíte si, že európske banky sú pripravené riešiť očakávaný nárast týchto rizík?

V roku 2021 ECB dosiahla značný pokrok pri podpore bánk, aby sa aktívnejšie podieľali na riadení klimatických rizík. Požiadali sme ich, aby vykonali hodnotenie svojej pripravenosti na riešenie týchto rizík, a urobili sme referenčné porovnanie ich odpovedí. Naše zistenia sme prediskutovali s bankami v rámci prebiehajúceho dohľadu a uverejnili sme správu obsahujúcu niektoré z najlepších postupov, ktoré sme v rámci tohto porovnania identifikovali. Zlou správou je, že podľa odhadov bánk až 90 % ich postupov čiastočne alebo vôbec nie je v súlade s našimi očakávaniami v oblasti dohľadu.

Banky však začali zohľadňovať riziká v oblasti klímy a životného prostredia vo svojich súčasných štruktúrach a približne polovica z nich primerane prispôsobuje svoje mechanizmy riadenia. V roku 2022 budeme pokračovať v práci na týchto rizikách a uskutočníme špecializované tematické preskúmanie v rámci SREP a klimatické záťažové testy v oblasti dohľadu. Obe aktivity budú slúžiť na zber poznatkov pre nás ako orgán dohľadu aj pre banky a položia základy pre štruktúrovanejšie zahrnutie rizík v oblasti klímy a životného prostredia do našej metodiky SREP.

Spomenuli ste, že ECB podniká ďalšie kroky na zvýšenie svojej transparentnosti. Aký pokrok ste dosiahli v roku 2021?

Bankový dohľad ECB bol vždy odhodlaný dosiahnuť tento cieľ a v roku 2021 sme zvýšili transparentnosť našich metód a výsledkov viacerými spôsobmi.

V kontexte záťažových testov v roku 2021 sme podnikli dva veľké kroky smerom k väčšej transparentnosti. Po prvýkrát sme uverejnili výsledky individuálnych záťažových testov bánk na vysokej úrovni, ktoré neboli zaradené do vzorky na celoúnijný záťažový test EBA, ako aj kategorizované výsledky týkajúce sa odporúčaní druhého piliera. Dúfame, že ďalšie podrobné podklady, ktoré sme poskytli k novej metodike odporúčaní druhého piliera, prispejú k lepšiemu pochopeniu využívania výsledkov záťažových testov v rámci SREP.

Okrem toho sme poskytli podrobnejšie informácie o tom, ako sme stanovili naše priority v oblasti dohľadu na nasledujúce tri roky. Jasne sme načrtli našu mapu rizík do budúcnosti, pričom sme každé identifikované slabé miesto prepojili s konkrétnou prioritou dohľadu. Na základe toho sa stanovilo aj prideľovanie zdrojov bankového dohľadu ECB ako celku na toto obdobie.

Okrem toho sme sa snažili zlepšiť transparentnosť našej práce na rizikách v oblasti klímy a životného prostredia zverejnením výsledkov už spomínaného referenčného porovnania pripravenosti bánk a zdieľaním osvedčených postupov v rámci odvetvia. To je zvlášť dôležité pre novú rizikovú kategóriu, pri ktorej treba rýchlo dosiahnuť značný pokrok.

Tiež sme revidovali naše všeobecné zásady hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Okrem zavedenia koncepcie individuálnej zodpovednosti sme sa zamerali na odborné znalosti členov predstavenstiev týkajúce sa rizík v oblasti klímy a životného prostredia a zdôraznili sme význam diverzity – vrátane rodovej diverzity – v zložení bankových rád.

Prepracovali sme tiež internetovú stránku bankového dohľadu ECB, aby umožňovala ľahšiu a intuitívnejšiu navigáciu pre verejnosť a banky, so zjednodušeným portálom pre banky a efektívnejšou platformou na oznamovanie porušení predpisov.

Celkovo som veľmi spokojný s pokrokom dosiahnutým v roku 2021, najmä keď vezmeme do úvahy, že sme čelili jedinečnej kríze a väčšinu času sme pracovali na diaľku.

1 Bankový dohľad v roku 2021

1.1 Dohliadané banky v roku 2021: výkonnosť a hlavné riziká

1.1.1 Celková odolnosť bankového sektora

Významné inštitúcie podliehajúce európskemu bankovému dohľadu vstúpili do krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu (COVID‑19) so silnými kapitálovými pozíciami. Po miernom poklese v prvom štvrťroku 2020 dosiahol celkový koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) v poslednom štvrťroku 2020 úroveň 15,6 % a na tejto úrovni sa v roku 2021 aj stabilizoval (graf 1). Odolnosť bánk počas krízy možno pripísať viacerým faktorom, najmä však verejným podporným opatreniam prijatým na ochranu platobnej schopnosti klientov a uľahčenie prístupu k úverom, výrazne akomodačnej menovej politike a včasným opatreniam v oblasti dohľadu a regulácie prijatým v reakcii na krízu. V marci 2020 bankový dohľad ECB navyše odporučil, aby banky nevyplácali dividendy ani neuskutočňovali spätne odkupy akcií a v decembri 2020, aby takéto rozdelenia zisku obmedzili. V prostredí relatívnej neistoty spojenej s rozsahom možných úverových strát to bankám umožnilo posilniť svoju kapitálovú základňu. Vzhľadom na skutočnosť, že makroekonomické prognózy poukazovali na hospodárske oživenie a zníženie neistoty, ECB sa v júni 2021 rozhodla svoje odporúčanie nepredĺžiť na obdobie po septembri 2021. Orgány dohľadu sa namiesto toho v rámci pravidelného dohľadového dialógu vrátili k predpandemickému hodnoteniu kapitálových plánov a plánov rozdeľovania zisku jednotlivých bánk. Banky by mali pri rozhodovaní o dividendách a spätných odkupoch akcií zostať obozretné a zároveň by mali dôkladne zhodnotiť svoje strednodobé kapitálové prognózy a udržateľnosť svojich obchodných modelov.

Graf 1

Kapitálová primeranosť významných inštitúcií (prechodná definícia)

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Podobný vývoj zaznamenal počas pandémie aj agregovaný ukazovateľ finančnej páky, keď sa v treťom štvrťroku 2021 stabilizoval na úrovni 5,9 %, po náraste z 5,3 % v druhom štvrťroku 2020. Banky sa náležite pripravili na uplatňovanie požiadavky na ukazovateľ finančnej páky od júna 2021. Na účely identifikovania bánk, v prípade ktorých by mohlo byť v súvislosti s ukazovateľom finančnej páky potrebné uloženie kvalitatívnych opatrení alebo požiadaviek druhého piliera, sa bude od roka 2022 uplatňovať novovytvorená metodika na hodnotenie rizika nadmerného pákového efektu. Jej cieľom je zachytávať podmienený pákový efekt vyplývajúci z rozsiahleho využívania derivátov, transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, podsúvahových položiek alebo regulačnej arbitráže. Tým sa ešte viac obmedzí rast nadmerného pákového efektu, čo prispeje k odolnosti bankového systému eurozóny. Naďalej však pretrvávajú riziká ohrozujúce kapitálovú primeranosť, banky by preto nemali podceňovať riziko možného vplyvu dodatočných strát na vývoj ich kapitálovej pozície po ukončení podporných opatrení.

Graf 2

Ukazovateľ finančnej páky významných inštitúcií

(v %)

ECB ďalej prispievala k zvyšovaniu odolnosti bánk tým, že kriticky posudzovala ich celkovú ozdravnú kapacitu, teda rozsah, v akom sa banky dokážu zotaviť z vážneho stresu realizovaním možností ozdravenia stanovených v ich plánoch ozdravenia.^[1]

Banky pokračovali v poskytovaní úverov klientom počas celej pandémie, ktorá doposiaľ nemala výraznejší vplyv na kvalitu aktív. Celkovo pozitívny trend v oblasti kvality aktív (graf 3) podporili viaceré faktory vrátane pokračujúceho znižovania objemu existujúcich problémových úverov (non-performing loans – NPL) zo strany bánk s vysokým stavom NPL a nárastu objemu poskytnutých úverov podporeného štátnymi zárukami a ďalšími opatreniami na podporu dlžníkov. Celý rad mimoriadnych podporných opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou COVID‑19 v rokoch 2020 a 2021 s cieľom uvoľniť podmienky financovania a podporiť domácnosti, malé podniky a korporácie pomohol zabrániť nárastu počtu bankrotov a problémových úverov. Zo strednodobého hľadiska však má bankový dohľad ECB naďalej obavy v súvislosti s kvalitou bankových aktív, keďže dosah pandémie sa môže naplno prejaviť až po ukončení väčšiny núdzových verejných podporných opatrení. Objem úverov klasifikovaných ako nedostatočne splácané (druhá úroveň) zostáva v porovnaní s obdobím pred pandémiou zvýšený a zdá sa, že úvery, na ktoré sa vzťahovali podporné opatrenia prijaté v súvislosti s COVID‑19, majú mierne vyšší rizikový profil. Podstatný nárast zadlženosti v rôznych segmentoch hospodárstva by sa navyše mohol premietnuť do vyššieho rizika platobnej neschopnosti, predovšetkým v hospodárskych sektoroch a/alebo krajinách, ktoré boli pandémiou zasiahnuté výraznejšie. ECB preto v rámci svojej činnosti dohľadu v oblasti kreditného rizika v roku 2021 zdôraznila potrebu venovať veľkú pozornosť účinným postupom riadenia kreditného rizika.^[2]

Graf 3

NPL významných inštitúcií (celkový objem úverov)

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Napriek mimoriadnym operačným problémom a problémom týkajúcim sa zachovania nepretržitej prevádzky, ktorým banky čelia od vypuknutia pandémie, bol objem realizovaných pandemických strát v dôsledku operačného rizika v roku 2021 podstatne nižší ako v roku 2020. To je v súlade s očakávaním, že straty v dôsledku operačného rizika súvisiace s pandémiou COVID‑19 sa prejavia najmä v počiatočných fázach pandémie, keďže tieto straty majú prevažne jednorazový charakter.^[3]

Po počiatočnej aktivácii plánov na zabezpečenie kontinuity činností v reakcii na pandémiu sa modely práce na diaľku od leta 2020 stabilizovali, pričom v roku 2021 pracovalo z domu 40 % až 50 % pracovnej sily významných inštitúcií (graf 4).

V prvej polovici roku 2021 došlo k miernemu nárastu počtu významných kybernetických incidentov oznámených ECB o 9,8 %, ich vplyv na dostupnosť informačných systémov a výška strát spôsobených týmito útokmi však boli veľmi obmedzené.^[4]

Graf 4

Práca na diaľku vo významných inštitúciách

(v % pracovnej sily pracujúcej na diaľku)

Vzhľadom na pretrvávajúce problémy, ktorým čelia banky a ich poskytovatelia služieb po celom svete, sú operačné riziká a riziká v oblasti IT aj naďalej vysoké. Pandémia sa podpísala pod nárast hrozieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, výziev spojených s riadením zmien a závislosti od infraštruktúr IT a od poskytovateľov služieb IT. V záujme zabezpečenia nepretržitého poskytovania finančných služieb je nevyhnutné, aby banky súvisiace riziká náležite riadili.

ECB naďalej zdôrazňovala potrebu, aby dohliadané banky zlepšili svoje rámce riadenia. Kríza súvisiaca s pandémiou COVID‑19 ukázala dôležitosť silných mechanizmov riadenia, funkcií internej kontroly a schopnosti agregácie údajov. Napriek určitým zlepšeniam pretrváva viacero štrukturálnych nedostatkov.

Pokiaľ ide o zloženie riadiacich orgánov, banky dosiahli určitý pokrok, napríklad pri postupnom rozširovaní kvalifikácie členov riadiacich alebo dozorných rád a pri vymenúvaní viac formálne nezávislých členov rád. Naďalej však pretrvávajú niektoré nedostatky, ako napríklad i) nízka miera angažovanosti dozorných orgánov a ich obmedzená schopnosť kriticky posúdiť strategické rozhodnutia v oblastiach najviac zasiahnutých krízou COVID‑19, ii) nedostatočné odborné znalosti v oblasti bankovníctva a riadenia rizík nevýkonných riadiacich pracovníkov v niekoľkých bankách, iii) chýbajúca politika diverzity a nedostatočné presadzovanie rôznorodosti v niektorých bankách, čo znižuje kolektívnu vhodnosť riadiaceho orgánu, iv) nízky podiel nestranných členov riadiacich orgánov v niektorých bankách, čo ešte viac obmedzuje schopnosť dozorných orgánov konštruktívne posudzovať konanie výkonných riadiacich pracovníkov.

Kríza COVID‑19 ešte prehĺbila existujúce nedostatky vo viacerých oblastiach riadenia a riadenia rizík. Po prvé, v agregácii údajov a vo vykazovaní sú nedostatky spôsobené fragmentovaným a neharmonizovaným prostredím IT, chýbajúcou automatizáciou, rozšíreným využívaním manuálnych kontrol aj nedostatkami v správe údajov (napr. nedostatočná nezávislá validácia kvality údajov). Uvedené nedostatky brzdia rozhodovacie procesy bánk. Po druhé, viaceré banky musia ešte zlepšiť svoje funkcie internej kontroly, najmä pokiaľ ide o nízky počet zamestnancov, nedostatočný status funkcie a nedostatky v procesoch (napríklad programy na monitorovanie dodržiavania predpisov a definovanie rizikového apetítu banky).

Likvidita a podmienky financovania pre významné inštitúcie sa naďalej zlepšovali, a to najmä v dôsledku opatrení menovej politiky. Bankám bolo umožnené fungovať do konca roka 2021 s nižším ako minimálnym ukazovateľom krytia likvidity (liquidity coverage ratio – LCR) na úrovni 100 %.^[5] Aj bez toho však likviditné pozície pokračovali v rastovom trende a v treťom štvrťroku 2021 ukazovateľ LCR dosiahol 173,8 %, najvyššiu úroveň zaznamenanú od začiatku fungovania európskeho bankového dohľadu (graf 5). Dá sa to vysvetliť najmä vysokým čerpaním cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO), ktoré bankám umožňovali získať finančné prostriedky a vytvoriť si hotovostné rezervy bez zaťaženia svojich vysokokvalitných likvidných aktív. Celkové čerpanie TLTRO k septembru 2021 dosiahlo 2,2 bil. €, čo predstavuje približne polovicu súčasnej nadbytočnej likvidity v Eurosystéme.

Graf 5

Vankúš likvidity, čistý odlev likvidity a ukazovateľ krytia likvidity

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Podobne ako v prípade LCR, aj ukazovateľ čistého stabilného financovania (net stable funding ratio – NSFR) od druhej polovice roka 2020 stabilne rástol a v septembri 2021 dosiahol najvyššiu hodnotu 129,3 % (graf 6). Dňa 28. júna 2021 nadobudla účinnosť požiadavka udržiavať ukazovateľ NSFR na priebežnej úrovni 100 % ako záväzná minimálna požiadavka. Aj keď banky musia požiadavku NSFR vo všeobecnosti spĺňať na konsolidovanej aj individuálnej úrovni, v roku 2021 ECB v prípade splnenia podmienok stanovených v nariadení a najmä v prípade existencie spoľahlivého riadenia rizika likvidity udelila niektorým bankám výnimku z plnenia požiadavky na individuálnej úrovni.

Graf 6

Dostupné stabilné financovanie, požadované stabilné financovanie a ukazovateľ NSFR

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Po mimoriadnych intervenciách vlád a centrálnych bánk, ktoré mali za následok nižšiu volatilitu, užšie úverové spready a dynamický rast na akciových trhoch, sa všeobecné podmienky na trhu pre banky eurozóny od druhého polroka 2020 ďalej zmierňujú. V dôsledku toho došlo k poklesu všeobecných ukazovateľov trhového rizika, ako je hodnota v riziku (value at risk) a rizikovo vážené aktíva (risk-weighted assets – RWA). V tejto súvislosti boli medzi priority dohľadu na roky 2022 až 2024 zaradené možné trhové riziká spojené najmä s kreditným rizikom protistrany a šokovým vývojom úrokových mier a úverových spreadov.

1.1.2 Všeobecná výkonnosť bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu

Ziskovosť významných inštitúcií podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu sa po dosiahnutí rekordne nízkej úrovne na vrchole pandémie v roku 2020 opäť v roku 2021 zvýšila. Celková anualizovaná rentabilita vlastného kapitálu bánk vzrástla na 7,2 % (graf 7), čo je síce najvyššia úroveň za posledných niekoľko rokov, avšak stále zaostáva za priemernou úrovňou nákladov na vlastný kapitál vykázaných bankami. Uvedený nárast bol spôsobený najmä cyklickým poklesom tokov zníženia hodnoty, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížili o viac ako polovicu. Vzhľadom na bezprecedentnú neistotu spojenú s následkami pandémie museli banky v roku 2020 zaúčtovať značné množstvo preventívnych opravných položiek. V roku 2021 sa takéto konanie zastavilo alebo v niektorých prípadoch dokonca zvrátilo v dôsledku hospodárskeho oživenia zaznamenaného v priebehu roka.

Graf 7

Agregovaná rentabilita vlastného kapitálu významných inštitúcií podľa zdrojov príjmov/výdavkov

(v % vlastného kapitálu)

Oživenie ekonomiky prospelo aj príjmom pred znížením hodnoty, opravným položkám a daniam, ktoré sa opäť vrátili na úroveň spred začiatku pandémie. Dôvodom bolo predovšetkým zvýšenie príjmov bánk z obchodných a investičných aktivít a čistých príjmov z poplatkov a provízií, pričom kľúčovú úlohu zohrali poplatky súvisiace so správou aktív. Naopak, v dôsledku pretrvávajúceho tlaku na úverové marže bánk zostali čisté úrokové výnosy tlmené a pod úrovňou spred pandémie. Celkovo sa bankám podarilo zvýšiť ich čisté prevádzkové výnosy o 15 % (graf 8). Nárast príjmov bol zásadným faktorom zlepšenia nákladovej efektívnosti bánk, keď pomer nákladov k príjmom v roku 2021 klesol o viac ako 2 percentuálne body na 63,5 %.

Graf 8

Pomery nákladov k príjmom a indexované zložky významných inštitúcií

(v %)

Príjmy z obchodovania zaznamenali kladný príspevok k ziskovosti bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu, pričom v prvom polroku 2021 dosiahli najvyššiu úroveň, a to najmä v prípade globálnych systémovo dôležitých bánk (global systemically important banks – G‑SIB) (graf 9). Banky tiež dokázali výrazne zvýšiť svoje čisté príjmy z poplatkov a provízií, pričom poplatky súvisiace so správou aktív profitovali z vysokých cien aktív.

Graf 9

Toky príjmov z obchodovania a z investícií^[6] podľa vybraných obchodných modelov

(štvrťročné toky v mld. EUR)

Pokiaľ ide o náklady, administratívne náklady a odpisy sa zvýšili o 3,3 %, a to najmä v dôsledku vyšších personálnych nákladov a nákladov súvisiacich s IT. Banky však zotrvali pri svojich širších strategických cieľoch znižovania nákladov a investovania do IT a digitálnych iniciatív. S takýmito stratégiami sú spojené značné náklady, ktoré je potrebné uhradiť okamžite, aj keď banky očakávajú, že prínosy transformácie sa prejavia až v strednodobom horizonte. Vzhľadom na to, že klienti v dôsledku pandémie vo väčšej miere využívajú digitálne kanály, banky by navyše mali byť schopné ďalej redukovať svoje nadmerné kapacity a dosiahnuť štíhlejšie nákladové štruktúry, čím by sa ešte viac zlepšila ich nákladová efektívnosť.

Zdá sa, že bankové fúzie a akvizície, vo všeobecnosti považované za najodvážnejšie a najtransformujúcejšie typy konsolidácie, pôsobia ako katalyzátor sektora pri zvyšovaní efektívnosti a návrate k udržateľnejším úrovniam ziskovosti.^[7] Aktivita v oblasti fúzií a akvizícií sa v posledných dvoch rokoch podľa všetkého do určitej miery zvýšila. Banky sa aktívnejšie zapájali do cielených konsolidácií na úrovni obchodnej línie. Pokiaľ ide o správu aktív, podnikanie v oblasti cenných papierov, služby úschovy a platobné technológie, niektoré inštitúcie expandovali alebo diverzifikovali, zatiaľ čo iné inštitúcie pristúpili k redukcii veľkosti s cieľom presmerovať zdroje.

Graf 10

Celkové aktíva cieľových bánk a počet fúzií a akvizícií v eurozóne

Pri plnohodnotných bankových fúziách a akvizíciách ide o prevažne domáce transakcie, hoci niektoré z cielenejších transakcií majú cezhraničný rozmer, čím prispievajú k finančnej integrácii v EÚ. Ďalšou cestou k prehĺbeniu cezhraničnej integrácie by bolo, keby banky prehodnotili svoje cezhraničné organizačné štruktúry. Spoliehanie sa vo väčšej miere na pobočky a voľné poskytovanie služieb namiesto dcérskych spoločností by mohlo byť sľubným spôsobom rozvoja cezhraničného podnikania v rámci bankovej únie a jednotného trhu.

Snaha o udržateľné zvýšenie ziskovosti by tiež mohla priniesť ďalšie konsolidačné iniciatívy, ktoré by mohli viesť k viac diverzifikovaným zdrojom príjmov a k vyššej efektívnosti, ak by sa vyznačovali jasným operačným cieľom a spoľahlivou obchodnou stratégiou. Tieto strategické kroky však musia navrhovať a riadiť samotné banky, pričom ich riadiace orgány musia zabezpečiť zavedenie spoľahlivých postupov riadenia, ktoré dokážu primerane identifikovať, riadiť a zmierňovať všetky významné riziká ohrozujúce výkon týchto konsolidačných aktivít. V rámci pomoci bankám pri plánovaní v tejto oblasti ECB v januári 2021 zverejnila všeobecné zásady týkajúce sa výkonu dohľadu v prípade fúzií a akvizícií,^[8] ktorých cieľom je zaručiť transparentnosť, pokiaľ ide o posudzovanie fúzií a akvizícií zo strany ECB, aby banky vedeli, čo môžu od svojho orgánu dohľadu očakávať.

Podobne ako v prípade významných inštitúcií, aj ziskovosť menej významných inštitúcií podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu vykazovala v roku 2021 známky oživenia. Priemerná rentabilita vlastného kapitálu stúpla ku koncu septembra 2021 na 3,3 % oproti 1,7 % na konci roka 2020. Pod tento nárast sa podpísala najmä nižšia úroveň znižovania hodnoty v porovnaní s rokom 2020, keď menej významné inštitúcie museli vytvoriť výrazné množstvo opravných položiek s cieľom predísť prudkému zhoršeniu svojich úverových portfólií. Tak ako v prípade významných inštitúcií, aj niektoré menej významné inštitúcie v roku 2021 uvoľnili časť predtým vytvorených opravných položiek, vďaka čomu sa im podarilo vrátiť na predpandemickú úroveň ziskovosti.

Menej významné inštitúcie dokázali vykompenzovať tlak na svoje úverové marže zvýšením aktivity v oblasti poplatkov a provízií. Čisté prevádzkové výnosy menej významných inštitúcií sa celkovo zvýšili medziročne o 9,7 %. Pozitívny vývoj príjmov menej významných inštitúcií prispel k zlepšeniu ich priemerného pomeru nákladov k príjmom, ktorý sa znížil zo 70,3 % na konci roka 2020 na 66,7 % na konci septembra 2021. Pokiaľ ide o náklady, menej významné inštitúcie nedokázali efektívne znížiť svoje administratívne náklady.

1.2 Priority dohľadu a projekty v roku 2021

1.2.1 Priority dohľadu na rok 2021

V roku 2021 sa bankový dohľad ECB zameriaval predovšetkým na štyri hlavné oblasti, ktoré boli významne zasiahnuté pandémiou COVID‑19: na riadenie kreditného rizika, kapitálovú vybavenosť, udržateľnosť obchodného modelu a riadenie. Cieľom činností a projektov v oblasti dohľadu uskutočnených počas roka bolo zvýšenie odolnosti a zlepšenie postupov dohliadaných bánk, s osobitným dôrazom na zraniteľnosti, ktoré sa v súvislosti s pandémiou považujú za kritické.

Kreditné riziko

Jednou z výnimočných čŕt krízy COVID‑19 je skutočnosť, že v čase enormného poklesu hospodárskej produkcie aj naďalej dochádza k znižovaniu objemu NPL, a to vďaka mimoriadnym opatreniam prijatým na podporu reálnej ekonomiky. Tieto bezprecedentné kroky však zároveň zastierajú skutočný stav úverovej bonity dlžníkov a ohrozujú schopnosť bánk riadiť kreditné riziko. V tejto súvislosti pokračovali aj v roku 2021 práce bankového dohľadu ECB začaté v roku 2020, ktorých cieľom je posúdiť primeranosť rámcov riadenia kreditného rizika bánk. Zámerom bolo zvýšiť prevádzkovú pripravenosť bánk včas riešiť otázku dlžníkov vo finančnej núdzi a tiež posilniť ich schopnosť adekvátne identifikovať, vyhodnocovať a zmierňovať možné zhoršenie kvality aktív dlžníkov, a to najmä v sektoroch najviac zasiahnutých pandémiou. Iniciatívy na dosiahnutie tohto cieľa, ktoré sa začali v roku 2021, zahŕňajú hĺbkové kontroly bankových expozícií v sektore ubytovacích a stravovacích služieb, špecializované činnosti dohľadu na mieste a následné činnosti spoločných dohliadacích tímov s bankami, pri ktorých boli zaznamenané výrazné odchýlky od očakávaní dohľadu.

Kapitálová vybavenosť

Vzhľadom na obavy zo zvýšeného kreditného rizika je pre orgány dohľadu nevyhnutné posúdiť silu kapitálových pozícií významných inštitúcií a včas identifikovať slabé miesta jednotlivých bánk, aby v prípade potreby mohli prijať včasné nápravné opatrenia. V roku 2021 bankový dohľad ECB preskúmal postupy kapitálového plánovania bánk s cieľom posúdiť ich schopnosť vypracovať realistické kapitálové prognózy, ktoré zohľadňujú hospodársku neistotu v súvislosti s pandémiou. Celoúnijný záťažový test v roku 2021 umožnil hĺbkovú kontrolu kapitálových pozícií bánk a jeho výsledky potvrdili, že bankový sektor eurozóny by zostal odolný aj v prípade nepriaznivého scenára.

V júli sa ECB rozhodla nepredĺžiť platnosť svojho odporúčania, aby všetky banky obmedzili vyplácanie dividend, na obdobie po septembri 2021. Namiesto toho sa budú kapitálové plány a plány vyplácania jednotlivých bánk posudzovať v rámci bežného postupu dohľadu. Od bánk sa očakáva, že budú aj naďalej obozretné pri rozhodovaní o dividendách a spätných odkupoch akcií a že budú dôkladne posudzovať udržateľnosť svojho obchodného modelu a riziko možného vplyvu dodatočných strát na vývoj ich kapitálovej pozície po ukončení verejných podporných opatrení. V súčasnej situácii ECB neplánuje predĺžiť svoje prudenciálne podporné opatrenia týkajúce sa využívania kapitálových vankúšov zo strany bánk na obdobie po konci roka 2022.

Udržateľnosť obchodných modelov

Ziskovosť bánk a udržateľnosť ich obchodných modelov zostali aj v roku 2021 pod tlakom, a to z dôvodu stavu hospodárskeho prostredia, ktoré sa vyznačuje nízkymi úrokovými sadzbami, nadmernými kapacitami a nízkou nákladovou efektívnosťou európskeho bankového sektora, a rastúcej konkurencie zo strany nebankových subjektov. Bankový dohľad ECB pokračoval v zdokonaľovaní svojho súboru nástrojov dohľadu s cieľom zhodnotiť obchodné stratégie bánk na riešenie týchto výziev, ako aj ich schopnosť účinne tieto stratégie realizovať, s osobitným dôrazom na stratégie digitalizácie. V tejto súvislosti spoločné dohliadacie tímy viedli štruktúrovaný dialóg s riadiacimi orgánmi bánk o dohľade nad ich obchodnými stratégiami. Okrem toho sa vykonali hĺbkové kontroly a previerky na mieste zamerané na preskúmanie faktorov ziskovosti a slabých miest jednotlivých bánk.

Riadenie

Účinné postupy riadenia a spoľahlivé vnútorné kontrolné mechanizmy sú nevyhnutné na zmierňovanie rizík, ktorým sú banky vystavené za normálnych okolností, pričom v čase krízy sa ich dôležitosť ešte zvyšuje. V roku 2021 bankový dohľad ECB vykonával viacero činností dohľadu v oblasti riadenia. Po prvé, preveroval postupy bánk uplatňované v prípade krízy, čo zahŕňalo hodnotenie schopnosti bánk vypracovať účinné plány ozdravenia a dôveryhodne preukázať ich celkovú ozdravnú kapacitu. Po druhé, nadviazal na výsledky tematického hodnotenia zameraného na agregáciu údajov o rizikách a na vykazovanie rizík a začal cielené hodnotenia konkrétnych bánk v snahe podporiť prístup riadiacich orgánov bánk k informáciám o rizikách a schopnosť kriticky posúdiť ich presnosť. A napokon pokračovali práce v oblasti rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorých súčasťou bola aktualizácia metodík dohľadu pre SREP a previerky na mieste s cieľom zohľadniť tieto riziká.

1.2.2 Riadenie kreditného rizika

V čase neistoty, ako napríklad počas pandémie COVID‑19, má riadenie kreditného rizika – a najmä jeho primeraná a včasná identifikácia, klasifikácia a meranie – kľúčový význam pri zabezpečovaní schopnosti bánk prinášať funkčné a rýchle riešenia pre dlžníkov vo finančnej núdzi. Dňa 4. decembra 2020 ECB poslala riaditeľom všetkých významných inštitúcií list, v ktorom stanovila očakávania dohľadu v tejto oblasti. Počas roka 2021 bankový dohľad ECB zhodnotil súlad postupov riadenia rizík bánk s týmito očakávaniami a dospel k záveru, že 40 % významných inštitúcií vykazuje značné nedostatky. Týkali sa hlavne systémov včasného varovania, klasifikácie (vrátane posúdenia úprav podmienok splácania a hodnotenia pravdepodobnosti nesplácania), postupov tvorby opravných položiek a v prípade niektorých bánk aj postupov pri oceňovaní kolaterálu a vypracúvaní finančných prognóz (graf 11). Zistené nedostatky sú dôležité a relevantné tak v kontexte krízy COVID‑19, ako aj v kontexte bežnej obchodnej činnosti. Je dôležité poznamenať, že nedostatky boli zistené a bude ich treba riešiť aj v prípade bánk, ktoré v predchádzajúcich rokoch nezaznamenali výrazný nárast kreditného rizika. Spoločné dohliadacie tímy následne spolupracovali s bankami na zavádzaní príslušných nápravných opatrení.

Graf 11

Nedostatky v riadení kreditného rizika vo významných inštitúciách

(v % významných inštitúcií)

Box 2
Analýza zraniteľných sektorov

Pandémia COVID‑19 zvýšila zraniteľnosť podnikov v niektorých sektoroch. Bezprostredný dosah šoku spôsobeného pandémiou do značnej miery zmiernili rozsiahle schémy prijaté na podporu menších spoločností, zatiaľ čo väčšie spoločnosti dokázali využiť kapitálové trhy na vyrovnanie sa s prvotnými dôsledkami tohto šoku. S postupným ukončovaním mimoriadnych podporných opatrení a blížiacou sa splatnosťou dlhu naakumulovaného počas krízy COVID‑19 sa však niektoré podniky môžu ocitnúť vo finančných ťažkostiach. Pretrvávajúce problémy s dodávateľským reťazcom spôsobujú v niektorých sektoroch rast nákladov a nedostatok likvidity, čo ešte zvyšuje kreditné riziko. Expozícia významných inštitúcií voči všetkým obchodným sektorom je znázornená v grafe A.

Graf A

Expozície významných inštitúcií voči nefinančným korporáciám podľa obchodného sektora

(v % hrubej účtovnej hodnoty celkových úverov a preddavkov nefinančným korporáciám)

Vzhľadom na zvýšenú zraniteľnosť niektorých sektorov začal bankový dohľad ECB na začiatku roka 2021 cielené hodnotenie sektora ubytovacích a stravovacích služieb, ktoré vychádza z analýzy expozícií vzorky významných inštitúcií voči tomuto sektoru. Cieľom hodnotenia bolo pochopiť a zhodnotiť, ako banky riadia kreditné riziko v jednom zo sektorov najviac postihnutých pandémiou COVID‑19. Bankový dohľad ECB identifikoval viacero oblastí v rôznych fázach cyklu kreditného rizika, ktoré vyvolávajú obavy; osobitným zdrojom vážnych obáv sú najmä dlžníci z radov malých a stredných podnikov.

V septembri 2021 bankový dohľad ECB pokračoval v práci v oblasti zraniteľných sektorov a začal cielené hodnotenie sektora komerčných nehnuteľností, s osobitným zameraním na trh s kancelárskymi a maloobchodnými priestormi. Toto cielené hodnotenie pokračuje aj v roku 2022. Napriek odlišnej miere expozície v jednotlivých členských krajinách sú komerčné nehnuteľnosti^[11] najväčšou sektorovou expozíciou významných inštitúcií v eurozóne a predstavujú približne 22 % celkovej expozície bánk voči nefinančným korporáciám.

1.2.3 Riziká v oblasti informačných technológií a kybernetické riziká

Vzhľadom na pokračujúci trend smerom k digitalizácii, ktorá sa v dôsledku pandémie ešte zrýchlila, boli v roku 2021 v bankovom sektore aj naďalej hlavným rizikovým faktorom riziká v oblasti IT a kybernetické riziká. Tento trend prinútil banky, aby zaviedli rozsiahle schémy práce na diaľku, čo zvýšilo ich expozíciu voči kybernetickým útokom a prehĺbilo ich závislosť od externých poskytovateľov služieb. Počet významných kybernetických incidentov oznámených ECB sa v prvom polroku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020 mierne zvýšil (o 9,8 %), ich vplyv však zostal pomerne obmedzený. Hoci niektoré z oznámených incidentov boli komplexnejšieho charakteru, mnohé z nich naďalej odrážajú zlyhanie základných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čo naznačuje, že banky doposiaľ nezaviedli komplexné postupy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

V júli 2021 bankový dohľad ECB zverejnil výročnú správu o výsledkoch prieskumu rizík IT v rámci postupu SREP za rok 2020, v ktorej sú uvedené hlavné pripomienky ECB k odpovediam významných inštitúcií na otázky v dotazníku. V správe sa uvádza, že i) významné inštitúcie sa stále viac spoliehajú na externých poskytovateľov služieb vrátane cloudových služieb, ii) existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o spôsob, akým banky prijímajú základné opatrenia na udržanie zdravia a bezpečnosti svojich systémov, iii) rastie počet systémov na konci životnosti a iv) riadenie kvality údajov je aj naďalej najmenej vyspelou oblasťou kontroly rizika. Hoci mnohé banky začali realizovať rozsiahle programy na zlepšenie svojich schopností v oblasti riadenia údajov, miera dosiahnutého pokroku sa líši. Príčinou sú ťažkosti pri riadení komplexných vzájomných závislostí medzi strategickými a regulačnými IT a operačnými projektmi v rámci programov, ako aj štrukturálne zmeny IT prostredí inštitúcií, ktoré tieto programy prinášajú. Pokrok v tejto oblasti pribrzdila aj prebiehajúca pandémia.

V záujme riešenia rizík v oblasti IT a kybernetických rizík bankový dohľad ECB naďalej zvyšoval mieru využívania nástrojov dohľadu, akými sú každoročné hodnotenie SREP, proces oznamovania kybernetických incidentov v rámci SSM, previerky na mieste a ďalšie cielené horizontálne činnosti.

Bankový dohľad ECB sa v roku 2021 tiež zapájal do aktivít medzinárodných pracovných skupín v tejto oblasti vrátane skupín pod vedením EBA, Bazilejského výboru pre bankový dohľad a Rady pre finančnú stabilitu.

1.2.4 Následné činnosti v súvislosti s brexitom

Prechodné obdobie, počas ktorého sa v Spojenom kráľovstve a na Spojené kráľovstvo naďalej uplatňovalo právo Európskej únie, sa skončilo 31. decembra 2020, čo znamenalo ukončenie príprav bánk na brexit.

V tejto súvislosti a v rámci priebežného dohľadu bankový dohľad ECB monitoroval implementáciu pobrexitových cieľových prevádzkových modelov významnými inštitúciami ovplyvnenými odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ s cieľom zabezpečiť ich napredovanie v súlade s vopred dohodnutými časovými harmonogramami. Horizontálne monitorovanie bolo doplnené následnými činnosťami v jednotlivých bankách a v prípade zistenia nedostatkov boli tiež prijaté opatrenia dohľadu. Aby splnili očakávania ECB v oblasti dohľadu, banky prijali opatrenia v oblasti interného riadenia, zakladania podnikania, účtovných modelov a financovania, aktualizácie zmlúv klientov z EÚ a usporiadania v rámci skupiny, ako aj infraštruktúry IT a vykazovania.

So zámerom zabezpečiť, aby po brexite boli banky prevádzkovo samostatné a neboli príliš závislé od subjektov v rámci skupín umiestnených mimo EÚ, sa ECB snažila zabrániť tomu, aby novozriadené dcérske spoločnosti medzinárodných bankových skupín v EÚ mali charakter tzv. prázdnych schránok. V tejto súvislosti ECB spustila tematické hodnotenie – harmonizované hodnotenie účtovných modelov významných inštitúcií – s cieľom zabezpečiť, aby postupy bánk dostatočne odrážali veľkosť, povahu a komplexnosť ich podnikania a rizík. ECB okrem toho začala cielené hodnotenie riadenia kreditného rizika a zdrojov financovania týchto bánk v záujme zaručiť, že sú schopné nezávisle riadiť všetky významné riziká, ktoré by ich mohli potenciálne ovplyvniť na lokálnej úrovni (t. j. v EÚ), a že majú kontrolu nad svojimi súvahami a expozíciami.

Bankový dohľad ECB tiež sledoval pobrexitový vývoj v oblasti regulácie, aby dokázal predpovedať jeho prípadný vplyv na finančný sektor. Predovšetkým požiadal banky, aby venovali osobitnú pozornosť oznámeniam Európskej komisie o rizikách vyplývajúcich z nadmerného spoliehania sa na centrálne protistrany v Spojenom kráľovstve v dlhodobom horizonte.

Podľa dohody o spolupráci uzatvorenej v roku 2019 bankový dohľad ECB a orgány dohľadu Spojeného kráľovstva naďalej úzko spolupracujú pri dohľade nad bankami, ktoré pôsobia v krajinách zapojených do európskeho bankového dohľadu a v Spojenom kráľovstve. Bankový dohľad ECB udržiava s orgánmi Spojeného kráľovstva úzku spoluprácu v otázkach spoločného záujmu, a to na riadiacej i operačnej úrovni.

Bankový dohľad ECB bude naďalej sledovať pobrexitový vývoj v oblasti regulácie a monitorovať, ako banky plnia svoje pobrexitové očakávania, a v prípade potreby bude ďalej upravovať svoj postoj k primeranosti štruktúr a systému riadenia bánk.

1.2.5 Fintech a digitalizácia

V roku 2021 bankový dohľad ECB pokračoval vo svojej práci v oblasti finančných technológií (fintech) a digitalizácie. Jej súčasťou bolo zorganizovanie workshopu so spoločnými dohliadacími tímami najväčších významných inštitúcií o aspektoch digitálnej transformácie súvisiacich so stratégiou, podnikovým riadením a riadením rizík. Bankový dohľad ECB tiež začal revíziu metodiky SREP uplatňovanej na obchodné modely s cieľom lepšie zohľadniť aspekty digitálnej transformácie v nadchádzajúcich cykloch dohľadu a pokračoval vo vývoji nástrojov na systematické hodnotenie rámcov digitálnej transformácie bánk. Hodnotenie sa zameriava na kľúčové výkonnostné ukazovatele a na využívanie nových technológií bankami, s dôrazom na relevantnosť týchto aspektov z hľadiska obchodných modelov.

Pandémia COVID‑19 ukázala dôležitosť digitálnej transformácie a technológií, ktoré bankám umožňujú zachovať si prevádzkovú odolnosť aj v kontexte práce na diaľku. Vzhľadom na úlohu, ktorú môžu technológie zohrávať pri znižovaní nákladov a plnení očakávaní klientov bánk čoraz viac orientovaných na digitálne technológie, je nevyhnutné, aby banky pokračovali v zavádzaní inovácií a v realizácii digitálnej transformácie a zachovali si tak konkurencieschopnosť v súčasnosti aj v budúcnosti.

Bankový dohľad ECB tiež podnikol ďalšie kroky s cieľom aktívne formovať aspekty digitalizácie v rámci pripravovaného európskeho regulačného rámca, keď sa zapojil do prípravy stanovísk ECB k legislatívnym návrhom týkajúcim sa trhov s kryptoaktívami,^[12] pilotného režimu pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií^[13] a nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.^[14] Okrem toho prispel aj k stanovisku ECB k právnemu rámcu pre umelú inteligenciu. V neposlednom rade sa bankový dohľad ECB zúčastňoval na diskusiách s európskymi orgánmi dohľadu o regulácii finančno-technologických a veľkých technologických spoločností a o rozsahu regulačnej konsolidácie.

1.3 Priamy dohľad nad významnými inštitúciami

1.3.1 Dohľad na diaľku

Prístup bankového dohľadu ECB k dohľadu nad významnými inštitúciami je založený na rizikách a zásade proporcionality, no zároveň je náročný a konzistentný. Aj preto si na každý rok stanovuje súbor hlavných činností priebežného dohľadu. Vychádzajú z existujúcich regulačných požiadaviek, príručky dohľadu SSM a priorít dohľadu SSM a tvoria súčasť programu previerok v oblasti priebežného dohľadu (supervisory examination programme – SEP) vypracovaného pre každú významnú inštitúciu.

Okrem aktivít zameraných na celosystémové riziká môžu byť do programu previerok v oblasti dohľadu zahrnuté aj iné činnosti dohľadu prispôsobené špecifikám bánk, čo spoločným dohliadacím tímom umožňuje analyzovať a znižovať idiosynkratické riziká.

Aktivity v súvislosti s previerkami na diaľku v oblasti priebežného dohľadu zahŕňajú: i) činnosti súvisiace s rizikami (napr. SREP), ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť program previerok v oblasti priebežného dohľadu špecifickým črtám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýzy obchodných modelov či riadiacich štruktúr jednotlivých bánk). Zatiaľ čo prvé dva súbory činností sú definované centrálne, činnosti v rámci tretieho súboru sa týkajú jednotlivých bánk a definujú ich príslušné spoločné dohliadacie tímy.

Zásada proporcionality

Program previerok v oblasti priebežného dohľadu zohľadňuje zásadu proporcionality; intenzita dohľadu závisí od veľkosti, systémovej dôležitosti, rizikového profilu a komplexnosti jednotlivých inštitúcií.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2021 bol priemerný počet plánovaných činností dohľadu na jednu významnú inštitúciu v súlade so zásadou proporcionality, čím sa zabezpečilo, aby spoločné dohliadacie tímy mali dostatočný priestor na riešenie špecifických rizík jednotlivých inštitúcií (graf 12).

Graf 12

Priemerný počet plánovaných úloh na jednu významnú inštitúciu v roku 2021

Rizikovo orientovaný prístup

Program previerok v oblasti priebežného dohľadu využíva rizikovo orientovaný prístup, v rámci ktorého sa pri jednotlivých významných inštitúciách zameriava na najrelevantnejšie kategórie rizika. Napríklad podiel úloh týkajúcich sa kreditného rizika je v bankách s vysokým stavom NPL vyšší ako pri iných bankách. Podobne aj v prípade bánk s výraznou expozíciou voči trhovým a obchodným aktivitám je podiel úloh týkajúcich sa trhového rizika vyšší ako pri bežných bankách (graf 13).

Graf 13

Kontrolné aktivity v oblasti priebežného dohľadu v rokoch 2020 a 2021: činnosti zamerané na kreditné a trhové riziko ako podiel na všetkých činnostiach

Kreditné riziko

(v %)

Trhové riziko

(v %)

Hlavné činnosti v rámci dohľadu na diaľku v roku 2021

V dôsledku reorganizácie bankového dohľadu ECB, pandémie COVID‑19 a úsilia o zjednodušenie bankový dohľad ECB preskúmal a repriorizoval postupy a činnosti v oblasti dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby sa spoločné dohliadacie tímy mohli primerane zamerať na monitorovanie podmienok dohliadaných bánk. Rovnako sa preskúmal aj plánovaný súbor činností dohľadu na diaľku na rok 2021 a prispôsobil sa rizikovým prioritám. Príkladmi centrálne plánovaných činností realizovaných v roku 2021 sú hodnotenie SREP, preskúmanie postupov riadenia kreditného rizika a sektorových slabých miest, záťažový test v rámci SSM, hodnotenie stratégií NPL a vlastné posúdenie klimatického rizika.

Počet aktivít zrealizovaných v roku 2021 bol o niečo nižší, ako sa pôvodne plánovalo na začiatku roka (graf 14), a to najmä z dôvodu zrušenia malého počtu administratívnych úloh počas roka, čo je porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi.

Graf 14

Priemerný počet úloh na jednu významnú inštitúciu v roku 2021

Hodnotenie SREP

V roku 2020 bankový dohľad ECB zaujal v súvislosti s pandémiou COVID‑19 pragmatický prístup k postupu SREP, v roku 2021 sa však vrátil k plnému rozsahu hodnotenia SREP. Výsledky hodnotenia SREP poukazujú na celkovú stabilitu skóre napriek výzvam súvisiacim s krízou COVID‑19, keďže banky vo všeobecnosti vstúpili do pandémie so silnými kapitálovými pozíciami; tie boli navyše podporené aj opatreniami, ktoré zostali v platnosti aj v roku 2021. V súlade s predchádzajúcimi cyklami hodnotenia SREP a prioritami dohľadu na rok 2021 sa väčšina opatrení zameriavala na odstraňovanie nedostatkov v oblasti kreditného rizika a interného riadenia.

Hodnotenie SREP sa zameriavalo najmä na kreditné riziko. Rámce riadenia rizík bánk boli podrobené hodnoteniu vzhľadom na očakávania dohľadu, ktoré boli bankám oznámené v liste riaditeľom zo 4. decembra 2020. Výsledkom hodnotenia bol zvýšený počet zistení, ktoré odrážali najmä obavy o kvalitu bankových procesov. Závažnosť zistení vo viacerých prípadoch vyvolala obavy týkajúce sa adekvátnosti procesu tvorby opravných položiek, a to aj v bankách, ktoré v minulosti nezaznamenali zvýšenú úroveň kreditného rizika.

Napriek výzvam spôsobeným pandémiou sa potvrdila odolnosť bánk, pokiaľ ide o ich kapitálovú primeranosť: orgány dohľadu dôkladne posúdili plány bánk v oblasti dividend a s bankami, ktorých plány boli vyhodnotené ako nezodpovedajúce ich rizikovému profilu, pokračovali v dohľadovom dialógu. Priemerné požiadavky druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R) a priemerné odporúčania druhého piliera (Pillar 2 guidance – P2G) zostali viac-menej stabilné a zodpovedali predchádzajúcim rokom: pod mierny nárast priemerných požiadaviek P2R sa podpísali dodatočné požiadavky P2R uložené bankám, ktorých tvorba opravných položiek k existujúcim problémovým expozíciám zatiaľ nezodpovedala vopred oznámeným očakávaniam týkajúcim sa ich krytia. Priemerné odporúčania PSG sa nepatrne zvýšili, a to v dôsledku vyššieho úbytku kapitálu v rámci celoúnijného záťažového testu v roku 2021. V rámci hodnotenia SREP v roku 2021 došlo k úprave metodiky určovania výšky odporúčaní P2G.

Zistenia dohľadu

Jedným z hlavných výsledkov bežných činností dohľadu sú zistenia dohľadu, teda nedostatky, ktoré musia banky odstrániť. Zodpovednosť za monitorovanie pokroku bánk dosiahnutého pri riešení týchto zistení nesú spoločné dohliadacie tímy. K 29. decembru 2021 bol celkový počet zistení v porovnaní s rokom 2020 vyšší a dosiahol podobnú úroveň ako pred pandémiou. Hlavným dôvodom bolo čiastočné obnovenie výkonu previerok na mieste a hodnotení interných modelov.^[15] Väčšina zistení sa týkala hodnotení interných modelov, previerok na mieste a činností súvisiacich so žiadosťami o udelenie povolení. Najviac zistení bolo identifikovaných v oblasti kreditného rizika (graf 15).

Graf 15

Zistenia dohľadu

1.3.2 Dohľad na mieste

Pandémia COVID‑19 mala v roku 2021 naďalej výrazný vplyv na výkon previerok na mieste a hodnotenia interných modelov. Väčšina previerok^[16] sa uskutočnila na diaľku, rovnako ako v roku 2020. Od októbra 2021 sa v prípade viacerých previerok uplatňoval hybridný prístup, v rámci ktorého sa spája tradičná prítomnosť na mieste v priestoroch dohliadaného subjektu s vyššou mierou využívania práce na diaľku otestovanej počas pandémie.

Po poklese v roku 2020 bolo v roku 2021 začatých 123 previerok na mieste a 96 hodnotení interných modelov, čím sa ich počet priblížil k úrovniam zaznamenaným pred pandémiou (graf 16).^[17]

Pri previerkach na mieste sa rovnako ako v minulých rokoch uplatňoval princíp kampaní,^[18] ktoré doplnili previerky na mieste v jednotlivých bankách požadované spoločnými dohliadacími tímami. V súlade s prioritami dohľadu na rok 2021 ECB spustila nasledujúce kampane: i) kampaň zameranú na komerčné nehnuteľnosti, pri ktorej sa hodnotila kvalita expozícií bánk voči tomuto sektoru prostredníctvom kritického posúdenia ocenení kolaterálu, ii) kampaň vo veľkých MSP (malých a stredných podnikoch) a korporáciách zameranú na riadenie, monitorovanie a kontrolu podporných opatrení poskytnutých v reakcii na krízu, iii) podrobnú kampaň zameranú na portfóliá, v rámci ktorej sa hodnotili rámce bánk pre tvorbu opravných položiek v súlade s IFRS 9, iv) kampaň zameranú na trhové riziko a riziko oceňovania, v) kampaň zameranú na oblasť IT a kybernetickú bezpečnosť, vi) kampaň zameranú na interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process – ICAAP) a vii) kampaň zameranú na obchodné modely a ziskovosť.

Pokiaľ ide o hodnotenia interných modelov, hlavné témy v roku 2021 sa týkali implementácie nových regulačných požiadaviek EBA, dočasnej tolerancie modelov v súvislosti s brexitom a následných činností súvisiacich s cieleným hodnotením interných modelov (targeted review of internal models – TRIM). V roku 2021 sa v prípade menej závažných alebo menej zložitých žiadostí o zmenu modelov po prvý raz uplatnil nový prístup k previerkam na diaľku, ktoré sa vyznačujú veľmi cieleným zameraním a koncepciou hodnotenia nenáročnou na zdroje.

Graf 16

Previerky na mieste a hodnotenia interných modelov začaté v rokoch 2019, 2020 a 2021

(počet previerok a hodnotení)

Pri postupnom návrate k normálnym pracovným podmienkam sa zachová prvoradosť výkonu previerok na mieste, no zároveň sa zohľadnia cenné skúsenosti a osvedčené postupy získané počas pandémie, pokiaľ ide o podmienky práce na diaľku. Bankový dohľad ECB začal v tejto súvislosti skúmať možnosti, ako rozšíriť tradičný model dohľadu na mieste integráciou hybridných pracovných postupov, ktoré môžu zvýšiť celkovú efektívnosť, agilitu a odolnosť previerok pri zachovaní ich dôkladnosti, dôslednosti a kvality. Cieľom týchto postupov je tiež znížiť environmentálny vplyv previerok a zároveň podporiť spoluprácu cezhraničných^[19] a zmiešaných^[20] tímov, prehĺbiť integráciu v rámci európskeho bankového dohľadu a podporiť diverzitu a inklúziu.

1.3.2.1 Hlavné zistenia z previerok na mieste

Nasledujúca analýza prináša prehľad najkritickejších zistení z previerok na mieste.^[21]

Kreditné riziko

V súvislosti s pandémiou COVID‑19 sa previerky na mieste týkajúce sa kreditného rizika uskutočňovali najmä na diaľku a zameriavali sa na kvalitatívne aspekty. Ich účelom bolo zhodnotiť spoľahlivosť riadenia a kontroly kreditného rizika, ako aj implementáciu podporných opatrení. Zo vzorky zahrnutej do analýzy bol iba obmedzený počet previerok založený na kvantitatívnejšom prístupe a zameraný na kontrolu úverových súborov; výsledkom týchto previerok bola dodatočná reklasifikácia expozícií v hodnote 855 mil. € a vytvorenie dodatočných opravných položiek v objeme 1 mld. €.

Previerky týkajúce sa kreditného rizika v roku 2021 upriamili pozornosť na nasledujúce závažné nedostatky v spôsobe, ako banky vykonávajú a monitorujú hlavné procesy súvisiace s kreditným rizikom v prostredí pandémie:

• Podhodnocovanie očakávaných úverových strát: nadhodnocovanie kolaterálu a nevhodný výpočet očakávaných úverových strát v dôsledku nedostatkov pri odhadovaní kľúčových parametrov.
• Poskytovanie úverov a vznik úverov: nedostatočná kontrola plnenia podmienok pri poskytovaní podporných opatrení v súvislosti s pandémiou COVID‑19.
• Nesprávna klasifikácia dlžníkov: nedostatky pri posudzovaní finančných ťažkostí vedúcich ku klasifikácii pravdepodobnosti nesplácania a úprav podmienok splácania a k identifikácii druhej úrovne v súlade s IFRS 9.
• Nedostatočné monitorovanie: neadekvátne sledovanie kreditného rizika riadiacimi orgánmi dohliadaných bánk a nedostatky pri prispôsobovaní systémov včasného varovania a ratingových modelov vývoju pandémie COVID‑19 a vládnym podporným opatreniam.

Interné riadenie

Najkritickejšie zistenia^[22] odhalili nedostatky v nasledujúcich oblastiach riadenia:

• Funkcie internej kontroly (vrátane zabezpečenia súladu s predpismi, riadenia rizík a interného auditu): závažné nedostatky v súvislosti so štatútom, zabezpečením a rozsahom činností všetkých funkcií internej kontroly.
• Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík: nedostatočne komplexné vykazovanie o riadení rizík a nedostatočná dátová architektúra a infraštruktúra IT.
• Outsourcing: neadekvátne hodnotenie rizík pri prijímaní rozhodnutí o outsourcingu a nedostatky pri poskytovaní a monitorovaní externe zabezpečovaných služieb, najmä pokiaľ ide o služby IT.
• Korporátna štruktúra a organizácia: nedostatočná riziková kultúra v celej inštitúcii, nedostatky rámcov vnútornej kontroly a nepostačujúce ľudské a technické zdroje.

Trhové riziko

V roku 2021 sa skončila kampaň zameraná na trhové riziko a riziko oceňovania. Cieľom tejto trojročnej iniciatívy bolo podporiť rovnaké podmienky pre všetky banky prostredníctvom spoločnej metodiky a zabezpečiť konzistentné následné činnosti v súvislosti so zisteniami z previerok na mieste. Hlavné nedostatky zistené v roku 2021 sa týkali merania reálnej hodnoty a dodatočných úprav hodnoty (nedostatočný rozsah nezávislého overovania ceny, nevhodné metodiky v rámci hierarchie reálnej hodnoty a dodatočných úprav hodnoty, neprimerané postupy vykazovania zisku prvého dňa). Nedostatky boli zistené aj pri správe trhových údajov s cieľom zabezpečiť spoľahlivé vstupy pri oceňovaní.

Riziká v oblasti IT

Previerky na mieste v oblasti IT sa v roku 2021 zameriavali najmä na kybernetickú bezpečnosť. Väčšina zo závažných zistení sa týkala nedostatkov v nasledujúcich oblastiach:

• riadenie kybernetickej bezpečnosti zo strany bánk s cieľom identifikovať možné kybernetické hrozby a riziká a viesť presný zoznam všetkých aktív IT,
• ochrana aktív IT zo strany bánk a zabezpečovanie dostatočnej odbornej prípravy zamestnancov v oblasti informovanosti o kybernetickej bezpečnosti,
• schopnosť bánk obnoviť činnosť po výpadkoch spôsobených kybernetickými incidentmi.

Regulačný kapitál a proces ICAAP

Hlavné zistenia týkajúce sa regulačného kapitálu (prvý pilier) súviseli s: i) podhodnocovaním rizikovo vážených aktív v dôsledku nesprávnej klasifikácie expozícií, ii) používaním neakceptovateľného kolaterálu pri postupoch zmierňovania kreditného rizika a iii) nízkou kvalitou údajov (napr. pri uznávaní záruk). Okrem toho boli zistené viaceré nedostatky v kontrolnom rámci, napríklad obmedzená schopnosť identifikovať nesprávne priraďovanie rizikových váh pri rizikách prvého piliera.

Najzávažnejšie zistenia z previerok zameraných na proces ICAAP sa týkali: i) metodík internej kvantifikácie (napr. kreditného rizika alebo penzijného rizika), ii) definície pojmu interný kapitál, iii) nevhodného návrhu a úrovne závažnosti nepriaznivého scenára a iv) neúplnosti procesu kapitálového plánovania.

Úrokové riziko bankovej knihy (IRRBB)

Väčšina kritických zistení sa týkala slabých miest v oblasti identifikácie rozsahu a výšky IRRBB, ako aj nedostatkov, pokiaľ ide o plán auditu pre funkcie riadenia IRRBB a meranie a monitorovanie IRRBB. Za obzvlášť nedostatočné alebo neadekvátne boli označené predpoklady modelovania správania, funkcie validácie modelov a systémy obmedzení.

Operačné riziko

Najzávažnejšie zistenia sa týkali riadenia operačného rizika (nedostatočné postupy monitorovania operačného rizika a neadekvátne hodnotenie kvality údajov o operačnom riziku, nepostačujúca prevencia rizík a nedostatočné nápravné opatrenia pri riešení incidentov spojených s operačným rizikom).

Riziko likvidity

Väčšina zistení s vysokým stupňom závažnosti súvisela s nedostatkami, ktoré sa týkali rámca záťažového testovania (scenáre záťažových testov s nedostatočným krytím všetkých významných zdrojov rizika likvidity, obmedzené využívanie postupov reverzného záťažového testovania a nedostatočne konzervatívne zmierňujúce opatrenia) a tiež merania a monitorovania rizika (nedostatky pri určovaní vnútorných limitov).

Obchodné modely a ziskovosť

Najkritickejšie zistenia súviseli s nedostatkami v oblasti prerozdeľovania príjmov, nákladov a kapitálu (skreslený obraz o ziskovosti jednotlivých obchodných línií) a analýzy citlivosti finančných prognóz (napr. obmedzená schopnosť predvídať zmeny hlavných rizikových faktorov, akými sú náklady na úvery).

1.3.2.2 Hlavné témy v rámci hodnotenia interných modelov

V apríli 2021 ECB zverejnila výsledky hodnotenia TRIM,^[23] ktorého cieľom bolo posúdiť, či sú interné modely prvého piliera využívané významnými inštitúciami primerané z hľadiska regulačných požiadaviek a či sú ich výsledky spoľahlivé a porovnateľné.

V rokoch 2017 až 2019 bolo v rámci projektu TRIM v 65 významných inštitúciách vykonaných 200 posúdení na mieste zameraných na interné modely. Výsledky previerok TRIM vo všeobecnosti potvrdili, že interné modely významných inštitúcií sa môžu aj naďalej používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje. V prípade viacerých modelov však boli potrebné obmedzenia na zabezpečenie primeranej úrovne vlastných zdrojov na krytie podkladového rizika. Celkovo bolo pri všetkých typoch rizika identifikovaných viac ako 5 800 zistení, z ktorých približne 30 % malo vysoký stupeň závažnosti a inštitúcie museli vynaložiť značné úsilie, aby zistené nedostatky odstránili vo vopred stanovenom termíne.

Hoci sa banky začali zaoberať zisteniami z hodnotenia TRIM a v niektorých prípadoch boli prijaté nápravné opatrenia zhodnotené v rámci posúdenia interných modelov, významný počet žiadostí týkajúcich sa interných modelov v roku 2021 súvisel s potrebou, aby banky upravili svoje modely v súlade s novými produktmi EBA.

Pokiaľ ide o kreditné riziko, značný počet žiadostí o zmenu modelu súvisel s usmerneniami EBA o uplatňovaní vymedzenia zlyhania^[24] a s programom korekcie založenej na interných ratingoch (internal ratings based – IRB),^[25] ktoré musia inštitúcie spĺňať od 1. januára 2021 v prípade vymedzenia zlyhania a od 1. januára 2022 v prípade korekcie. Vysoký počet žiadostí sa tiež týkal návratu k menej komplexným postupom, a to najmä v súvislosti s iniciatívami bánk zameranými na zjednodušenie modelov. V prípade trhového rizika bolo okrem následných činností súvisiacich so zisteniami z hodnotenia TRIM vykonaných niekoľko previerok zameraných na posúdenie zmien modelov týkajúcich sa zahrnutia úprav ocenenia do interných modelov trhového rizika, ako aj s ďalšími konkrétnymi žiadosťami o zmenu modelov. Hodnotenie bankového dohľadu ECB zahŕňalo aj počiatočné schválenia interných modelov, ktoré v minulosti spadali pod dočasnú toleranciu (napríklad v prípade nových významných inštitúcií spojených s brexitom alebo inštitúcií, ktoré sú predmetom konsolidácie).

Celkovo bolo v roku 2021 vydaných 214 rozhodnutí v oblasti dohľadu týkajúcich sa hodnotenia interných modelov^[26] (vrátane tých, ktoré spadajú pod TRIM).

1.4 Nepriamy dohľad nad menej významnými inštitúciami

Napriek zníženiu počtu menej významných inštitúcií v roku 2021 sa tomuto sektoru podarilo zachovať si svoj podiel na trhu na úrovni 18,4 % celkových aktív bankového sektora SSM. Váha sektora menej významných inštitúcií v krajinách, v ktorých pôsobia, sa však v jednotlivých krajinách zapojených do európskeho bankového dohľadu značne líši (graf 17). Zatiaľ čo v Luxembursku a Nemecku predstavujú menej významné inštitúcie približne 40 % celkových bankových aktív, v ostatných krajinách, ktorých bankovým systémom dominujú významné inštitúcie, je ich význam podstatne nižší, a to najmä v Grécku a Španielsku (3,4 % a 5,7 %). Z hľadiska veľkosti ich domácej ekonomiky je sektor menej významných inštitúcií najväčší v Luxembursku, kde sa menej významné inštitúcie zameriavajú predovšetkým na privátne bankovníctvo a správcovské služby a akumulujú aktíva v hodnote 210,8 % HDP. Ďalšie dva najväčšie sektory menej významných inštitúcií v pomere k HDP sa nachádzajú v Rakúsku (94,4 %) a v Nemecku (88,0 %).

Graf 17

Podiel významných a menej významných inštitúcií na trhu podľa krajiny

(v % celkových aktív)

Celkový počet menej významných inštitúcií sa v roku 2021 znížil,^[27] a to aj napriek tomu, že po nadviazaní úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) a Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou) bolo do zoznamu menej významných inštitúcií ECB pridaných 27 nových. Ku koncu decembra 2021 bolo na uvedenom zozname 2 187 menej významných inštitúcií, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles o 4,2 %. Ku koncu decembra 2021 bolo 81,5 % všetkých menej významných inštitúcií zriadených v Nemecku, Rakúsku a Taliansku, čo odráža prítomnosť veľkých decentralizovaných systémov sporiteľní a/alebo družstevných bánk v týchto krajinách. Na celkových bankových aktívach menej významných inštitúcií sa Nemecko podieľalo 53,6 %, zatiaľ čo Rakúsko a Taliansko mali zhodný podiel po 6,5 %.

V súlade so súčasnými trendmi v európskom bankovom sektore miera konsolidácie v sektore menej významných inštitúcií aj v roku 2021 rástla, hoci pomalším tempom. V roku 2021 sa predmetom akvizície alebo fúzie stalo 61 menej významných inštitúcií, v porovnaní so 69 inštitúciami v roku 2020. Vzhľadom na väčší počet menej významných inštitúcií v Nemecku sa väčšina fúzií v posledných dvoch rokoch týkala tamojšieho sektora (32 v roku 2020 a 49 v roku 2021). V Taliansku sa v roku 2019 dokončila konsolidácia sektora družstevného bankovníctva a vznikli dve veľké skupiny, zatiaľ čo v Rakúsku sa v roku 2020 zlúčilo 26 menej významných inštitúcií. V roku 2021 nedošlo v sektore menej významných inštitúcií týchto dvoch krajín k žiadnym významnejším udalostiam.

Tabuľka 1

Počet menej významných inštitúcií v jednotlivých krajinách

Vybrané činnosti dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami

Celkový pomer NPL menej významných inštitúcií sa napriek pandémii naďalej znižoval a v júni 2021 dosiahol 2,1 % (v porovnaní s 2,3 % v júni 2020). Rovnako aj počet menej významných inštitúcií s vysokým stavom NPL^[28] sa ďalej znížil na 217.

V rámci svojich právomocí v oblasti dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami sa ECB s podporou príslušných vnútroštátnych orgánov zameriavala na posúdenie vplyvu pandémie a ukončenia relevantných vnútroštátnych podporných opatrení na profily kreditného rizika menej významných inštitúcií, ako aj na pripravenosť menej významných inštitúcií riešiť prípadný nárast stavu zlyhávajúcich expozícií. Hoci sa sektor menej významných inštitúcií zdá byť viac-menej odolný voči nepriaznivým vplyvom krízy, skutočnosť, že väčšina vnútroštátnych podporných opatrení bola ukončená v polovici roka 2021, si do budúcnosti vyžiada ďalšiu pozornosť. Činnosti v oblasti kreditného rizika v roku 2022 sa preto budú aj naďalej zameriavať na posudzovanie vplyvu pandémie na kvalitu aktív menej významných inštitúcií a na zabezpečenie konzistentnej reakcie orgánov dohľadu vo všetkých krajinách zapojených do SSM.

V roku 2021 ECB začala dialóg s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi o najrýchlejšie rastúcich menej významných inštitúciách v ich krajinách. Príslušné vnútroštátne orgány predložili svoje hodnotenia každej z rýchlo rastúcich bánk a načrtli opatrenia v oblasti dohľadu prijaté na zabezpečenie toho, aby tieto banky nepodstupovali nadmerné riziko. Zároveň sa dohodlo, že v prípade dohliadaných menej významných inštitúcií sa toto hodnotenie vykoná každý rok.

Menej významné inštitúcie čoraz viac využívajú online vkladové platformy na získavanie vkladov. ECB úzko spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, aby získala lepší prehľad o spôsobe, akým banky tieto platformy využívajú, a aby zistila viac o prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k dohľadu v tejto oblasti. Cieľom práce v oblasti online vkladových platforiem je lepšie sa zorientovať v danej problematike a lepšie pochopiť súvisiace riziká.

Riadenie je už dlhodobo jednou z oblastí, na ktorú sa orgány dohľadu sústredia. V roku 2021 ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi začala tematické hodnotenie vnútorného riadenia menej významných inštitúcií.

Toto tematické hodnotenie sa zameriava na dve oblasti:

• na mechanizmy riadenia menej významných inštitúcií, pokiaľ ide o zloženie a činnosť ich dozorných orgánov (veľkosť, odbornosť, formálna nezávislosť, štruktúra výborov, hierarchické línie atď.), ako aj o ich funkcie vnútornej kontroly,
• na postupy dohľadu uplatňované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v prípade riadenia menej významných inštitúcií, s osobitným dôrazom na stanovovanie štandardov a činnosti dohľadu na diaľku i na mieste.

ECB a rakúsky úrad pre finančný trh (Finanzmarktaufsicht) v roku 2021 schválili systém inštitucionálneho zabezpečenia (institutional protection scheme – IPS) Raiffeisen. Tento reorganizovaný IPS je uznaný na prudenciálne účely od 28. mája 2021. ECB tiež vykonala ďalšie monitorovanie hybridných IPS, z ktorých niektoré prechádzajú výraznými zmenami. ECB a príslušný vnútroštátny orgán v tejto súvislosti nadväzujú na nápravné opatrenia prijaté jedným IPS v snahe odstrániť obavy Rady pre dohľad ECB.

Identifikácia finančných holdingových spoločností má priamy súvis s rozsahom a výkonom konsolidovaného dohľadu a nadobudla ešte väčší význam vzhľadom na prijatie osobitného režimu schvaľovania v revidovanej smernici o kapitálových požiadavkách (CRD V).^[29] V roku 2021 ECB úzko spolupracovala s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť konzistentné a dôkladné postupy v tejto oblasti pre menej významné inštitúcie v rámci európskeho bankového dohľadu, pričom individuálne a horizontálne následné činnosti budú pokračovať aj v roku 2022.

V roku 2021 ECB a príslušné vnútroštátne orgány analyzovali vplyv brexitu na sektor menej významných inštitúcií. Z výsledkov analýzy vyplýva, že brexit výraznejšie neovplyvnil sektory menej významných inštitúcií v piatich krajinách, v ktorých pribudlo približne 20 nových menej významných inštitúcií. Vzhľadom na nedostatočnú ekvivalenciu, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR)^[30] sa rizikovo vážené aktíva súvisiace s expozíciami voči úverovým inštitúciám v Spojenom kráľovstve zvýšili, čo však nemalo výrazný vplyv na kapitál, a to v dôsledku obmedzeného objemu dotknutých expozícií a objemu kapitálu dostupného na absorbovanie nárastu rizikovo vážených aktív. Analýza tiež potvrdila, že podiel mimoburzových derivátov obchodovaných prostredníctvom centrálnych protistrán v Spojenom kráľovstve nie je vo väčšine národných sektorov menej významných inštitúcií významný.

Metodiky dozoru nad výkonom dohľadu

Európsky bankový dohľad pokračoval v roku 2021 v úsilí o zdokonalenie spoločnej metodiky SREP pre menej významné inštitúcie a vyvinul nové prvky v oblasti riadenia kreditného rizika, hodnotenia obchodných modelov a odporúčaní druhého piliera, ktoré by mali začať platiť od roku 2022.

V súlade so širším cieľom, ktorým je priebežné zvyšovanie konzistentnosti výsledkov dohľadu v jednotlivých krajinách zapojených do SSM, ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vypracovali v roku 2021 postupy na meranie účinnosti dohľadu a dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami. Po ich skúšobnom uplatňovaní v roku 2022 sa tieto postupy zdokonalia a následne sa rozhodne o ich uplatňovaní v budúcnosti.

Od roku 2022 sa majú menej významné inštitúcie klasifikovať individuálne podľa dosahu a rizikového profilu. Ako inštitúcie s veľkým dosahom sú klasifikované menej významné inštitúcie, ktoré spĺňajú jedno z nasledujúcich kritérií dosahu: veľkosť, dôležitosť pre miestne hospodárstvo, zložitosť a obchodný model. Ako inštitúcie s vysokým rizikovým profilom sú menej významné inštitúcie klasifikované na základe hodnotenia rizík zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov a ich plnenia kapitálových požiadaviek a požiadaviek týkajúcich sa pákového efektu. Menej významné inštitúcie klasifikované ako inštitúcie s veľkým dosahom podliehajú zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov častejším a podrobnejším činnostiam v oblasti dohľadu, napríklad hodnoteniu SREP a previerkam na mieste. Menej významné inštitúcie s veľkým dosahom a menej významné inštitúcie s vysokým rizikovým profilom zároveň podliehajú zvýšenému dozoru nad výkonom dohľadu zo strany ECB, keďže príslušné vnútroštátne orgány sú povinné informovať ECB o postupoch a rozhodnutiach, ktoré zamýšľajú prijať vo vzťahu k týmto inštitúciám. Zoznam menej významných inštitúcií s veľkým dosahom na rok 2022 sa nachádza v kapitole 2 tejto správy. Zoznam menej významných inštitúcií s vysokým rizikovým profilom sa nezverejňuje.

V revidovanom nariadení o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR II)^[31] sa zaviedol nový pojem malé a nekomplexné inštitúcie so zámerom umožniť cielené zjednodušenie požiadaviek týkajúcich sa uplatňovania zásady proporcionality. Cielené zjednodušenie, ktoré majú malé a nekomplexné inštitúcie k dispozícii, zahŕňa menej časté a menej podrobné požiadavky na zverejňovanie informácií, s cieľom zmenšiť ich administratívnu záťaž. Ďalšie zjednodušenie zahŕňa jednoduchšiu a menej podrobnú verziu ukazovateľa čistého stabilného financovania (simplified net stable funding ratio – sNSFR). Ukazovateľ sNSFR znižuje zložitosť výpočtu, ale je konzervatívnejšie nastavený, vďaka čomu si malé a komplexné inštitúcie stále udržiavajú dostatočnú úroveň stabilného financovania.

1.5 Makroprudenciálne úlohy ECB

V súlade s makroprudenciálnymi úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM^[32] pokračovala ECB aj v roku 2021 v aktívnej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

V roku 2021 ECB prijala vyše 100 notifikácií od vnútroštátnych orgánov týkajúcich sa makroprudenciálnej politiky. Väčšina notifikácií sa týkala štvrťročných rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov (countercyclical capital buffer – CCyB) a rozhodnutí o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálnych systémovo dôležitých inštitúcií (global systemically important institution – G‑SII) alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institution – O‑SII). Viaceré vnútroštátne orgány sa v roku 2020 rozhodli uvoľniť vankúše s cieľom podporiť poskytovanie úverov počas pandémie. V roku 2021 sa niektoré vnútroštátne orgány rozhodli opätovne zaviesť požiadavky na proticyklické kapitálové vankúše s cieľom riešiť rastúce cyklické riziko. ECB tiež posúdila notifikácie o iných makroprudenciálnych opatreniach, napríklad o stanovení výšky vankúšov na krytie systémového rizika alebo o opatreniach uvedených v článku 458 nariadenia CRR.

Podľa metodiky vypracovanej Bazilejským výborom pre bankový dohľad ECB a vnútroštátne orgány identifikovali osem globálnych systémovo dôležitých inštitúcií^[33] podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu, ktoré budú mať v roku 2023 povinnosť vytvárať dodatočné kapitálové vankúše v rozpätí od 1,0 % do 2,0 %. V prípade jednej globálnej systémovo dôležitej inštitúcie^[34] sa príslušná sadzba vankúša zvýšila v porovnaní so sadzbou stanovenou v predchádzajúcom roku. V novembri 2021 Rada pre finančnú stabilitu a Bazilejský výbor pre bankový dohľad oznámili, že Bazilejský výbor v blízkej budúcnosti preskúma dôsledky vývoja súvisiace s európskou bankovou úniou na metodiku uplatňovanú v prípade globálnych systémovo dôležitých bánk (global systemically important banks – G‑SIB). Súčasťou preskúmania bude cielené hodnotenie zaobchádzania s cezhraničnými expozíciami v rámci európskej bankovej únie.^[35]

Vnútroštátne orgány identifikovali 124 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií a stanovili im výšku kapitálových vankúšov. Výška vankúšov bola stanovená v súlade s metodikou minimálnych úrovní kapitálových vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie, podľa ktorej ECB postupuje od roku 2016.

V júli 2021 ECB prijala výzvu Európskej komisie na poskytnutie poradenstva v súvislosti s revíziou makroprudenciálneho rámca. Výzva bola adresovaná aj Európskemu orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) a Európskemu výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB). Európska komisia požiadala všetky tri organizácie, aby svoje odpovede predložili do konca marca 2022.

Bankový dohľad ECB sa tiež aktívne podieľal na rôznych činnostiach ESRB, ktorý zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v EÚ. Jednou z týchto činností bola prebiehajúca práca ESRB v súvislosti s obmedzeniami týkajúcimi sa rozdeľovania zisku. V máji 2020 ESRB prijal odporúčanie ESRB/2020/7,^[36] v ktorom vyzval príslušné orgány, aby požiadali finančné inštitúcie patriace do ich pôsobnosti v oblasti dohľadu, aby sa do 1. januára 2021 zdržali rozdeľovania zisku. ESRB v decembri 2020 svoje odporúčanie prehodnotil a pozmenil, a finančné inštitúcie vyzval, aby rozdeľovanie zisku zodpovedalo konzervatívnej prahovej hodnote.^[37] Dňa 24. septembra 2021 ESRB oznámil, že sa rozhodol ponechať platnosť svojho odporúčania do konca septembra 2021.^[38] V rámci úzkej spolupráce s ESRB ECB zabezpečila, aby jej postoj k rozdeľovaniu zisku bol plne v súlade s odporúčaním ESRB.

1.6 Budúci vývoj: riziká a priority dohľadu na rok 2022

Bankový dohľad ECB priebežne hodnotí a monitoruje riziká a slabé miesta, ktoré ohrozujú inštitúcie pod jeho priamym dohľadom. Na základe výsledkov tohto hodnotenia sa stanovujú priority dohľadu a súvisiace činnosti na nasledujúce tri roky. Priebežné monitorovanie umožňuje upraviť priority vždy, keď si to situácia vyžiada.

V roku 2021 bankový dohľad ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uskutočnil hodnotenie hlavných rizík a slabých miest, ktorým čelia významné inštitúcie, a určil tri priority. Cieľom týchto priorít je zabezpečiť, aby dohliadané inštitúcie i) vyšli z pandémie v dobrom stave, ii) využili príležitosť na odstránenie štrukturálnych nedostatkov prostredníctvom účinných stratégií digitalizácie a efektívnejšieho riadenia a iii) venovali pozornosť vznikajúcim rizikám vrátane klimatických a environmentálnych rizík, rizík v oblasti IT a kybernetických rizík (obrázok 1). Pre každú prioritu bankový dohľad ECB vypracoval súbor strategických cieľov a súvisiace pracovné programy na obdobie rokov 2022 až 2024, ktorých cieľom je riešenie najzávažnejších slabých miest zistených počas hodnotenia rizík.

Obrázok 1

Priority dohľadu na obdobie 2022 – 2024 zamerané na zistené slabé miesta bánk

Priorita 1: Banky by mali vyjsť z pandémie v dobrom stave

Dohliadané inštitúcie dokázali odolať nepriaznivému hospodárskemu šoku vyvolanému vypuknutím pandémie a celkovo potvrdili výraznú odolnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že pandémia má naďalej nepriaznivý vplyv na výhľad hospodárskeho vývoja, banky musia byť pripravené vyrovnať sa s jej krátkodobými až strednodobými dôsledkami, najmä v súvislosti s potenciálnym zhoršením kvality aktív a možnosťou korekcií oceňovania na finančných trhoch.

Bezprecedentné menovopolitické podporné opatrenia pomohli zmierniť vplyv prudkého poklesu hospodárskej aktivity v roku 2020 na kvalitu bankových aktív. Tieto kroky však zároveň zastierajú skutočný stav úverovej bonity dlžníkov a ohrozujú schopnosť bánk presne ju posúdiť. Jednou z hlavných priorít bankového dohľadu ECB je preto aj naďalej odstránenie nedostatkov v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk, ktoré počas minulého roka odhalili orgány dohľadu. Osobitným zdrojom obáv je predovšetkým identifikácia a klasifikácia dlžníkov s finančnými ťažkosťami, oceňovanie kolaterálu a adekvátnosť postupov v oblasti tvorby opravných položiek. Bankový dohľad ECB preto nadviaže dialóg s bankami, pri ktorých boli v nadväznosti na list adresovaný riaditeľom bánk zistené významné nedostatky, a zabezpečí včasnú implementáciu nápravných akčných plánov. Orgány dohľadu budú tiež monitorovať a posudzovať, ako banky implementujú usmernenia EBA k vzniku a monitorovaniu úveru, najmä so zreteľom na realitné portfóliá.

Zlepšený výhľad hospodárskeho vývoja znížil riziko rozšírenia platobnej neschopnosti v podnikovom sektore, prinajmenšom v krátkodobom horizonte. Vysoko zadlžené podniky v sektoroch, ktoré sú na dôsledky pandémie COVID‑19 najviac citlivé, môžu byť aj naďalej ohrozené postupným ukončovaním mimoriadnych verejných podporných opatrení. Expozície bánk voči zraniteľným podnikom – najmä v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, ako aj v sektoroch leteckej prepravy a cestovného ruchu – si preto naďalej vyžadujú dôkladnú pozornosť zo strany bánk a orgánov dohľadu. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj sektor komerčných nehnuteľností, ktorý počas krízy zaznamenal výrazný útlm. Bankový dohľad ECB sa preto vo väčšej miere zameria na expozície bánk voči ohrozeným podnikom a uskutoční cielené hodnotenia so zámerom porovnať a kriticky posúdiť riadenie expozícií bánk v tejto oblasti.

Hľadanie výnosov v prostredí charakterizovanom dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami, prebytkom likvidity a rozsiahlymi podpornými opatreniami prispieva k ďalšiemu nárastu rizík na trhu úverov s pákovým efektom. Rastúci rizikový apetít niektorých veľkých dohliadaných bánk sprevádzaný uvoľňovaním úverových štandardov a rastom nových úverov s pákovým efektom predstavuje pre orgány dohľadu zdroj obáv, ktorý je potrebné dôsledne monitorovať. Bankový dohľad ECB preto zintenzívni svoje úsilie s cieľom zabezpečiť adekvátnosť postupov riadenia rizík bánk a zabrániť vzniku nekontrolovaných rizík v oblasti financovania s pákovým efektom. Zároveň bude podporovať banky, aby dodržiavali očakávania dohľadu stanovené vo všeobecných zásadách ECB týkajúcich sa transakcií s využitím pákového efektu.

Pokračujúce hľadanie výnosov podporené vysokým objemom likvidity v systéme a priaznivými podmienkami financovania vzbudzuje obavy z nadhodnoteného oceňovania vo viacerých segmentoch trhu, čo by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť rizika precenenia na dlhopisovom alebo akciovom trhu. Náhle úpravy výnosov spôsobené zmenou očakávaní investorov, pokiaľ ide o infláciu a úrokové sadzby, by mohli viesť ku korekciám cien aktív. Je preto nevyhnutné, aby boli banky na prípadné korekcie pripravené a schopné bezodkladne upraviť svoje postupy riadenia rizík. V záujme zabezpečenia adekvátnej pripravenosti bánk na zvládanie takýchto trhových šokov bude bankový dohľad ECB venovať väčšiu pozornosť rizikám spojeným s nadmerným vyhľadávaním vyšších výnosov, a to prostredníctvom pravidelnej činnosti spoločných dohliadacích tímov, cielených hodnotení a previerok na mieste.

Priorita 2: Štrukturálne nedostatky by sa mali odstraňovať prostredníctvom účinných stratégií digitalizácie a posilneného riadenia

V záujme podpory odolnosti a udržateľnosti obchodných modelov bánk je nevyhnutné, aby banky odstraňovali štrukturálne nedostatky v oblasti digitálnej transformácie, ako aj v riadiacich schopnostiach ich riadiacich orgánov.

Zmeny v preferenciách klientov a rastúca konkurencia zo strany finančno-technologických a veľkých technologických spoločností vyvíjajú tlak na banky, aby zrýchlili tempo zavádzania digitálnych technológií. Dohliadané banky navyše už od veľkej finančnej krízy zápasia s nízkou ziskovosťou, a to z dôvodu štrukturálnych zraniteľností súvisiacich s nadmernými kapacitami a nákladovou neefektívnosťou. Vyššie tempo digitálnej transformácie obchodných modelov bánk predstavuje pre banky dobrú príležitosť na zlepšenie ich udržateľnosti a otvára nové možnosti generovania príjmov. Orgány dohľadu sa zamerajú na dôkladnejšie hodnotenie stratégií digitalizácie s cieľom zabezpečiť, aby banky mali k dispozícii adekvátne mechanizmy na zvýšenie odolnosti a dlhodobej udržateľnosti ich obchodných modelov.

Pretrvávajúce slabé miesta bánk v oblasti interného riadenia a riadenia rizík sú pre orgány dohľadu aj naďalej zdrojom obáv. Napriek určitému pokroku dosiahnutému za posledných niekoľko rokov veľký počet dohliadaných inštitúcií aj naďalej vykazuje štrukturálne nedostatky vo funkciách internej kontroly, fungovaní riadiacich orgánov a schopnostiach v oblasti agregácie údajov o rizikách a vykazovaní rizík. Tieto nedostatky môžu obmedziť rozhodovanie a riadenie rizík a následne vzbudzovať oprávnené obavy, pokiaľ ide o účinnosť riadiacich orgánov bánk a ich schopnosť strategického riadenia. Je nevyhnutné, aby dohliadané inštitúcie bezodkladne odstránili zostávajúce nedostatky zistené orgánmi dohľadu a zvýšili účinnosť ich riadiacich orgánov. Bankový dohľad ECB preto bude realizovať cielené iniciatívy na zabezpečenie účinného riešenia zistených nedostatkov vo fungovaní a zložení riadiacich orgánov bánk, s osobitným dôrazom na ich kolektívnu vhodnosť a diverzitu.

Priorita 3: Banky by mali venovať pozornosť vznikajúcim rizikám

Rozloženie rizík sa neustále mení a banky musia čeliť množstvu vznikajúcich a stupňujúcich sa rizík v krátkodobom aj dlhodobejšom horizonte. Cieľom orgánov dohľadu preto bude zabezpečiť, aby banky proaktívne zmierňovali klimatické a environmentálne riziká, rastúce kreditné riziko protistrany voči rizikovejším a menej transparentným nebankovým finančným inštitúciám a riziká spojené s operačnou odolnosťou a odolnosťou IT.

Očakáva sa, že klimatické a environmentálne riziká budú mať významný vplyv a dohliadané inštitúcie budú musieť prijať opatrenia na odstránenie výziev vyplývajúcich z fyzických rizík a rizík prechodu.^[39] Je preto mimoriadne dôležité, aby banky adekvátnym spôsobom začlenili klimatické a environmentálne riziká do svojich obchodných stratégií a rámcov riadenia a riadenia rizík. Bankový dohľad ECB v tejto súvislosti uskutoční tematické hodnotenie opatrení, ktoré banky prijali v záujme plnenia tohto cieľa, ako aj záťažový test pre klimatické riziká, v rámci ktorého sa posúdi odolnosť bánk a ich schopnosti v oblasti riadenia klimatických a environmentálnych rizík.^[40] Pokiaľ ide o zverejňovanie informácií, keďže banky dosiahli len obmedzený pokrok v zosúlaďovaní svojich postupov s očakávaniami dohľadu, orgány dohľadu budú naďalej monitorovať vývoj v tejto oblasti,^[41] ako aj plnenie nových regulačných požiadaviek zo strany bánk.

Rastúci objem služieb kapitálového trhu, ktoré banky poskytujú rizikovejším a menej transparentným nebankovým finančným inštitúciám (napr. hedžovým fondom a rodinným investičným subjektom), ako aj možný výrazný dosah prípadných bankrotov takýchto inštitúcií upriamili pozornosť na riziká vyplývajúce z nedostatočného riadenia a neadekvátnych postupov riadenia rizík v tejto oblasti. Bankový dohľad ECB preto uskutoční cielené hodnotenia a previerky na mieste zamerané na riadenie kreditného rizika protistrany s cieľom identifikovať prípadné relevantné nedostatky. Osobitná pozornosť sa bude venovať aktivitám v oblasti „prime brokerage“ vykonávaným niekoľkými inštitúciami, ktoré sú do takýchto činností intenzívne zapojené. Spoločné dohliadacie tímy budú následne v tejto oblasti spolupracovať s bankami, aby zabezpečili včasnú implementáciu účinných nápravných opatrení.

Významné inštitúcie vykazovali počas pandémie vysokú operačnú odolnosť, počet kybernetických incidentov oznámených ECB sa však od roku 2020 neustále zvyšuje.^[42] Rýchlejšia realizácia digitálnych stratégií v bankách a ich čoraz väčšia závislosť od informačných technológií zdôrazňujú zásadný význam zvyšovania ich odolnosti voči kybernetickým hrozbám. Riziká spojené s outsourcingom IT spolu s čoraz väčšou závislosťou bánk od externých poskytovateľov IT vyvolávajú obavy, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť zo strany dohľadu. Bankový dohľad ECB preto bude postupne zvyšovať svoj dôraz na hodnotenie postupov bánk v týchto oblastiach a aktívne spolupracovať s bankami, ktoré v tejto oblasti vykazujú významné nedostatky.

Box 3
Následné kroky v súvislosti so všeobecnými zásadami ECB ku klimatickým a environmentálnym rizikám: zber údajov o sebahodnoteniach a akčných plánoch bánk

Vo všeobecných zásadách ku klimatickým a environmentálnym rizikám zverejnených v novembri 2020 bankový dohľad ECB uviedol 13 očakávaní dohľadu v súvislosti so spôsobom, akým by mali banky spadajúce pod jeho priamy dohľad začleniť klimatické riziká do svojich obchodných modelov a rámcov podnikového riadenia, riadenia rizík a zverejňovania informácií. Po zverejnení všeobecných zásad ECB požiadala banky, aby vykonali sebahodnotenie vzhľadom na uvedené očakávania a aby predložili akčné plány, v ktorých podrobne opíšu, ako zosúladia svoje postupy so všeobecnými zásadami.

V novembri 2021 ECB zverejnila správu o stave riadenia klimatických a environmentálnych rizík v bankovom sektore, ktorá obsahovala výsledky hodnotenia dohľadu, pokiaľ ide o postupy bánk v tejto oblasti. Hodnotenie zahŕňalo 112 inštitúcií pod priamym dohľadom ECB s celkovým objemom aktív vo výške 24 bil. EUR a predstavovalo bezprecedentný súbor údajov o pripravenosti európskych bánk adekvátne riadiť svoje expozície voči klimatickým a environmentálnym rizikám a zverejňovať súvisiace informácie.

Správa poskytuje horizontálny prehľad o aktuálnych trendoch v riešení klimatických a environmentálnych rizík a zverejňovaní súvisiacich informácií v bankovom sektore eurozóny a uvádza niektoré osvedčené postupy, ktoré sa v súčasnosti používajú pri riadení týchto rizík.

Záverom hodnotenia orgánmi dohľadu je, že hoci inštitúcie podnikli úvodné kroky na začlenenie klimatických rizík do svojich postupov riadenia rizík, ani jedna z nich sa neblíži k plneniu všetkých očakávaní dohľadu (obrázok A). Z inštitúcií, ktoré sa na hodnotení zúčastnili, v priemere až 90 % vykazuje len čiastočný, resp. žiadny súlad s očakávaniami dohľadu ECB. Mnohé banky však uznávajú, že klimatické a environmentálne riziká budú mať v období nasledujúcich troch až piatich rokov významný vplyv na ich rizikový profil, najmä pokiaľ ide o kreditné riziko, operačné riziko a riziko obchodného modelu.

Takmer všetky inštitúcie vypracovali implementačné plány s cieľom zlepšiť svoje postupy. ECB posúdila kvalitu týchto plánov a najmä to, či sa venujú odstraňovaniu existujúcich nedostatkov v postupoch inštitúcií. Kvalita implementačných plánov sa z inštitúcie na inštitúciu značne líšila (obrázok A); niektoré banky poskytli v dotazníku iba krátke a nepodložené odpovede, zatiaľ čo iné predložili rozsiahle projektové dokumenty s podrobnými informáciami o všetkých plánovaných opatreniach.

Obrázok A

Stav riadenia klimatických a environmentálnych rizík v bankovom sektore, pokiaľ ide o zosúladenie postupov inštitúcií s očakávaniami a adekvátnosť ich plánov na vylepšenie týchto postupov

(os y: miera súladu postupov 112 inštitúcií s očakávaniami dohľadu stanovenými vo všeobecných zásadách ECB; os x: miera adekvátnosti implementačných plánov 112 inštitúcií na odstránenie nedostatkov v postupoch)

ECB poslala všetkým bankám individuálne listy so spätnou väzbou a výzvou na odstránenie nedostatkov zistených v rámci hodnotenia dohľadu. V niektorých prípadoch môžu byť inštitúciám v rámci hodnotenia SREP uložené kvalitatívne požiadavky.

Ďalšie kroky

ECB si je vedomá toho, že výzvy spojené so začlenením klimatických a environmentálnych rizík do stratégií bánk a ich riadiacich postupov a postupov riadenia rizík sa neustále vyvíjajú, a je odhodlaná pokračovať s nimi v dialógu na túto tému.

V roku 2021 bankový dohľad ECB preskúmal aj zverejňovanie informácií o klimatických a environmentálnych rizikách zo strany inštitúcií. Identifikované zistenia zverejnení v správe a každej banke poskytol individuálnu spätnú väzbu.

ECB tiež vykoná kompletné posúdenie pripravenosti bánk na riadenie klimatických a environmentálnych rizík vrátane hĺbkovej kontroly začlenenia týchto rizík do ich stratégií a rámcov riadenia a riadenia rizík. Posúdenie sa uskutoční v prvej polovici roka 2022. ECB uskutoční aj záťažový test zameraný na klimatické riziká, pričom výsledky týchto dvoch hodnotení dohľadu budú mať kvalitatívny charakter. Prípadný dosah na banky bude nepriamy, a to prostredníctvom vplyvu skóre SREP na požiadavky druhého piliera; výsledky za jednotlivé banky nebudú zverejnené. Okrem toho jednotné začlenenie klimatických a environmentálnych rizík do usmernení EBA o spoločných postupoch a metodikách postupu SREP a záťažového testovania orgánmi dohľadu sa predpokladá aj v posilnených regulačných ustanoveniach o environmentálnych a sociálnych rizikách a rizikách riadenia, ktoré sú súčasťou revidovaných pravidiel pre banky v EÚ navrhovaných Európskou komisiou. ECB následne podnikne kroky na postupné začlenenie klimatických a environmentálnych rizík do svojej metodiky SREP, čo v konečnom dôsledku ovplyvní kapitálové požiadavky druhého piliera.

2 Udeľovanie povolení a donucovacie a sankčné konania

2.1 Udeľovanie povolení

2.1.1 Ročné hodnotenie významnosti (vrátane komplexných hodnotení) a identifikácia menej významných inštitúcií s veľkým dosahom

2.1.1.1 Ročné hodnotenie významnosti

V novembri 2021 sa vykonalo ročné hodnotenie kritérií významnosti bánk a bankových skupín^[43] v súlade s nariadením o rámci SSM^[44]. Doplnili ho ad hoc hodnotenia významnosti (vedúce k 48 rozhodnutiam o významnosti), ktoré sa uskutočnili po zmenách v štruktúre skupín.

K 30. novembru 2021 bolo tak ako významná inštitúcia klasifikovaných celkovo 115 subjektov,^[45] rovnako ako v predchádzajúcom hodnotení významnosti.

V roku 2021 boli na základe ročného hodnotenia do zoznamu dohliadaných významných subjektov pridané tri inštitúcie: Banca Mediolanum S.p.A., Finecobank S.p.A. (obe založené v Taliansku) a Danske Bank A/S, fínska pobočka, boli klasifikované ako významné, pretože ich aktíva prekračovali 30 mld. €. ECB vykonáva priamy dohľad nad týmito inštitúciami od 1. januára 2022. Vo vzťahu k Danske Bank A/S, fínska pobočka, ECB vykonáva právomoci príslušného orgánu hostiteľského členského štátu.^[46]

Zo zoznamu významných subjektov boli vyradené tri inštitúcie:

• BFA Tenedora De Acciones S.A.U., bývalá holdingová spoločnosť spoločnosti Bankia S.A., bola vyradená zo zoznamu dohliadaných inštitúcií v dôsledku zlúčenia formou prevzatia jej jedinej dcérskej spoločnosti Bankia S.A. s bankou Caixa Bank S.A. s účinnosťou od 26. marca 2021,
• Liberbank S.A. bola tiež vyradená zo zoznamu dohliadaných inštitúcií, keďže sa s účinnosťou od 30. júla 2021 zlúčila formou prevzatia s Unicaja Banco S.A.,
• C.R.H. - Caisse de Refinancement de l’Habitat bola klasifikovaná ako menej významná, pretože nespĺňala žiadne z kritérií významnosti počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov. Od 1. januára 2022 ju priamo dohliada francúzsky úrad pre prudenciálny dohľad a riešenie krízových situácií (Autorité de contrôle prudentiel et de résolution – ACPR).

Okrem toho došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré nemali vplyv na počet dohliadaných významných subjektov:

• Keďže spoločnosť Precision Capital S.A. v dôsledku vnútroskupinových zlúčení alebo splynutí prestala spĺňať kritérium významných cezhraničných aktivít, jej významnosť sa zmenila na vnútroštátnu hospodársku dôležitosť (po splnení príslušných prahových hodnôt k 31. decembru 2020),
• Piraeus Bank S.A. a Alpha Bank AE boli vyňaté v rámci reštrukturalizácie skupiny a z týchto inštitúcií sa stali finančné holdingové spoločnosti, pričom ich názvy sa zmenili na Piraeus Financial Holdings S.A. a ALPHA SERVICES AND HOLDINGS S.A. (okrem toho povolenie dostali dve nové úverové inštitúcie Piraeus Bank S.A. a ALPHA BANK S.A. ako dcérske podniky spoločnosti Piraeus Financial Holdings S.A., resp. ALPHA SERVICES AND HOLDINGS S.A.).

Zoznam dohliadaných subjektov sa často aktualizuje. Jeho aktuálna verzia je na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

Tabuľka 2

Významné a menej významné bankové skupiny alebo samostatné banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu po ročnom hodnotení 2021

2.1.1.2 Komplexné hodnotenia

V júli 2021 ECB ukončila komplexné hodnotenia dvoch talianskych družstevných bankových skupín (Iccrea Banca S.p.A. – Istituto Centrale del Credito Cooperativo a Cassa Centrale Banca – Credito Cooperativo Italiano S.p.A.) a dvoch pobaltských bánk (Luminor Bank AS v Estónsku a Akcinė bendrovė Šiaulių bankas v Litve).

V auguste 2021 ECB okrem toho začala komplexné hodnotenie troch bánk, ktoré spĺňajú kritérium na priamy dohľad ECB: Addiko Bank AG v Rakúsku (významné cezhraničné aktivity), Agri Europe Cyprus Limited (Slovinsko, jedna z troch najväčších úverových inštitúcií v členskom štáte) a Barclays Bank Ireland PLC v Írsku (veľkosť). Hodnotenie má byť ukončené ku koncu prvého polroka 2022.

2.1.1.3 Menej významné inštitúcie s veľkým dosahom

V dôsledku veľkého počtu menej významných inštitúcií a ich rozdielov vo veľkosti, v komplexnosti a rizikovom profile európsky bankový dohľad klasifikuje tieto inštitúcie podľa ich vplyvu na finančný systém a ich rizikového profilu. Od roku 2022 sa kritériá vplyvu a rizikové kritériá posudzujú samostatne. Menej významné inštitúcie s veľkým dosahom v rámci jednotlivých krajín zúčastnených v európskom bankovom dohľade sa určujú raz za rok.

Menej významná inštitúcia sa klasifikuje ako inštitúcia s veľkým dosahom, ak spĺňa niektoré z týchto kritérií:

• Veľkosť
  Celkové aktíva inštitúcie prevyšujú 15 mld. €.
• Hospodárska dôležitosť
  Celkové aktíva inštitúcie sú vyššie ako 15 % HDP krajiny, alebo ide o inú systémovo dôležitú inštitúciu (O‑SII) v zmysle nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRD).
• Potenciálne významná inštitúcia
  Menej významná inštitúcia je veľká inštitúcia v zmysle nariadenia CRR II (inštitúcia, ktorá spĺňa jedno z kritérií významnosti, ale nie je klasifikovaná ako významná.).
• Cezhraničné aktivity
  Menej významná inštitúcia vlastní jednu alebo viaceré úverové inštitúcie v jednej alebo viacerých zúčastnených krajinách.
• Obchodný model
  Menej významná inštitúcia je infraštruktúra finančného trhu s bankovým povolením, centrálna sporiteľňa alebo centrálna družstevná banka, prípadne centrálna inštitúcia v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia.
• Pravidlo minimálneho krytia
  Ak sa v jurisdikcii na základe uvedených kritérií identifikujú menej ako tri menej významné inštitúcie s veľkým dosahom, platí pravidlo minimálneho krytia. Pravidlo minimálneho krytia vyžaduje, aby sa ďalšie menej významné inštitúcie vyberali podľa veľkosti, až kým sa identifikujú tri menej významné inštitúcie s veľkým dosahom.

Menej významnú inštitúciu, ktorá je považovaná za malú a nekomplexnú inštitúciu v zmysle nariadenia CRR II, nemožno označiť za menej významnú inštitúciu s veľkým dosahom, pokiaľ to nie je najväčšia menej významná inštitúcia v jurisdikcii, v ktorej sú všetky menej významné inštitúcie zároveň aj malé a nekomplexné inštitúcie.

2.1.1.4 Dôsledky určenia menej významných inštitúcií s veľkým dosahom

Určenie menej významnej inštitúcie za menej významnú inštitúciu s veľkým dosahom je faktor, ktorý príslušné vnútroštátne orgány zohľadňujú pri stanovovaní frekvencie a úrovne podrobnosti svojich činností v oblasti dohľadu, napr. procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a previerok na mieste. Príslušné vnútroštátne orgány sú okrem toho povinné oznamovať ECB v súlade s článkami 97 a 98 nariadenia o rámci SSM všetky významné postupy dohľadu alebo rozhodnutia, ktoré plánujú v súvislosti s týmito inštitúciami prijať.

Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam dohliadaných menej významných subjektov s veľkým dosahom na rok 2022, ktorý prijala Rada pre dohľad ECB. V záujme transparentnosti klasifikácie sú pri jednotlivých inštitúciách uvedené dôvody na udelenie štatútu menej významnej inštitúcie s veľkým dosahom.

Tabuľka 3

Zoznam dohliadaných menej významných subjektov s veľkým dosahom na rok 2022

BelgickoBulharskoNemeckoEstónskoÍrskoGréckoŠpanielskoFrancúzskoChorvátskoTalianskoCyprusLotyšskoLitvaLuxemburskoMaltaHolandskoRakúskoPortugalskoSlovinskoSlovenskoFínsko

2.1.2 Povoľovacie konania

V roku 2021 bolo bankovému dohľadu ECB zaslaných spolu 651 notifikácií o povoľovacích konaniach (tabuľka 4). Tieto notifikácie zahŕňali 29 žiadostí o udelenie bankovej licencie, 24 prípadov odobratia bankovej licencie, 52 prípadov zániku povolenia, 111 prípadov nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, 404 passportingových konaní a 31 povolení finančných holdingových spoločností. Po nadobudnutí účinnosti nového rámca dohľadu nad investičnými spoločnosťami v júni 2021 sa príslušné vnútroštátne orgány a ECB podieľali aj na udeľovaní povolenia úverovej inštitúcie investičným spoločnostiam.

Tabuľka 4

Povoľovacie konania notifikované ECB

V roku 2021 bolo ukončených 200 rozhodnutí^[47] o povoľovacích konaniach. Z toho Rada pre dohľad predložila 90 návrhov rozhodnutí, ktoré následne schválila Rada guvernérov ECB. Zvyšných 110 rozhodnutí schválil vyšší manažment na základe rámca pre delegovanie^[48]. Týchto 200 rozhodnutí o povoľovacích konaniach predstavuje 8 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu v roku 2021.

Dve povoľovacie konania viedli k negatívnym rozhodnutiam. Okrem toho bolo v dôsledku negatívneho hodnotenia stiahnutých sedem žiadostí o udelenie licencie a osem oznámení o nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných účastí ešte pred vydaním rozhodnutia.

V porovnaní s rokom 2020 sa počet notifikovaných povoľovacích konaní v roku 2021, aj pri zohľadnení žiadostí podaných v súvislosti s novým rámcom pre povoľovanie (zmiešaných) finančných holdingových spoločností, v podstate nezmenil.

2.1.2.1 Vývoj v oblasti spoločných postupov

V roku 2021 bol počet notifikácií o spoločných postupoch udeľovania licencie, kvalifikovaných účastiach a odňatiach povolení predložených ECB podobný ako v predchádzajúcom roku.

Bankový dohľad ECB hodnotil vysoký počet kvalifikovaných účastí. V niekoľkých konaniach, v dôsledku obáv orgánov dohľadu počas prvotného hodnotenia alebo vydania záporného rozhodnutia ECB, sa žiadatelia rozhodli stiahnuť svoje notifikácie alebo uplatniť svoje právo na vypočutie. V iných prípadoch sa žiadatelia rozhodli stiahnuť žiadosť z dôvodu dlhotrvajúceho neistého makroekonomického prostredia alebo z individuálnych dôvodov. Viacero konaní týkajúcich sa kvalifikovaných účastí vyplývajúcich z internej reorganizácie podliehalo zjednodušenému postupu posudzovania kvalifikovaných účastí. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, a napriek väčšej dynamike transformácie a aktívnej konsolidácie, bola zaznamenaná len obmedzená cezhraničná konsolidácia.

Veľká väčšina konaní týkajúcich sa udelenia povolenia v roku 2021 súvisela so založením nových menej významných inštitúcií. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, hlavnou hybnou silou nových žiadostí bolo rastúce využívanie digitálnych inovácií pri poskytovaní služieb klientom v EÚ (napr. finančno-technologické obchodné modely).

Od zavedenia tzv. špecializovanej bankovej licencie v roku 2017 pokračovala vysoká miera žiadostí o udelenie licencie z Litvy. Lietuvos bankas a ECB v tejto súvislosti pokračovali v preskúmavaní obchodných modelov predložených žiadateľmi, čo viedlo k podstatne vyššiemu počtu žiadostí, ktoré žiadatelia stiahli alebo ktoré príslušný vnútroštátny orgán zamietol. Okrem toho boli počas prvotného hodnotenia stiahnuté niektoré žiadosti o udelenie povolenia v Nemecku, ktoré sa týkali inovatívnych technológií.

Niekoľko povoľovacích konaní týkajúcich sa významných inštitúcií vyplývalo najmä z potreby rozšíriť bankové licencie o ďalšie regulované činnosti plánované bankami.

Konania o odobratie povolenia sa týkali hlavne dobrovoľného ukončenia obchodnej činnosti a zlúčenia alebo splynutia, prípadne iného typu reštrukturalizácie. Štyri menej významné inštitúcie opustili trh v dôsledku nedobrovoľných likvidačných konaní vrátane konkurzného konania.

2.1.2.2 Vývoj v oblasti passportingových konaní, investičných spoločností a (zmiešaných) finančných holdingových spoločností

ECB a príslušné vnútroštátne orgány v roku 2021 spracovali 404 passportingových konaní. Investičné spoločnosti klasifikované ako úverové inštitúcie podľa upravenej smernice CRD/CRR po prvýkrát oznámili svoje passportingové činnosti v rámci nového režimu.

ECB a príslušné vnútroštátne orgány pokračovali aj v udeľovaní povolení investičným spoločnostiam. V júni 2021 vstúpil do platnosti nový rámec dohľadu nad investičnými spoločnosťami, ktorý zaviedol kritériá, na základe ktorých musia investičné spoločnosti požiadať o udelenie povolenia pre úverové inštitúcie. Takéto povolenie treba získať na základe kvalitatívnych kritérií (vykonávané činnosti), ako aj kvantitatívnych kritérií (hodnota aktív), a to na individuálnom alebo skupinovom základe. V rokoch 2021 a 2022 sa na investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú kritériá na udelenie povolenia ako úverové inštitúcie, vzťahuje režim na zachovanie predchádzajúceho stavu. Očakáva sa, že požiadavky na udelenie bankovej licencie sa budú vzťahovať približne na 20 inštitúcií. Príslušné vnútroštátne orgány doteraz ECB informovali o 11 žiadostiach.

Článkom 21 písm. a) smernice CRD V sa zaviedol nový režim dohľadu pre materské (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti^[49] v dohliadaných skupinách. Tieto finančné holdingové spoločnosti sú po schválení zodpovedné za plnenie prudenciálnych požiadaviek dohliadanou skupinou na konsolidovanom základe. V prípade významných dohliadaných skupín je ECB zodpovedná za udelenie súhlasu, resp. za udelenie výnimky týmto materským (zmiešaným) finančným holdingovým spoločnostiam. V roku 2021 ECB prijala 31 žiadostí a vydala 23 rozhodnutí (týkajúcich sa jednej novovytvorenej a 22 existujúcich (zmiešaných) finančných holdingových spoločností v dohliadaných skupinách): deväť (zmiešaných) finančných holdingových spoločností bolo schválených a 14 (zmiešaných) finančných holdingových spoločností bolo oslobodených od schvaľovania.

2.1.2.3 Portál IMAS

Portál IMAS je online platforma, ktorá umožňuje interakciu a výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a dohliadanými subjektmi/tretími stranami. Portál IMAS je súčasťou stratégie na digitalizáciu procesov dohľadu SSM a pokrýva celý cyklus dohľadu.^[50]

Od januára 2021 sa prostredníctvom portálu IMAS spracovala významná časť hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. V roku 2021 sa k nim pridali aj passportingové notifikácie a nadobudnutia/zvýšenia kvalifikovaných účastí. V roku 2022 sa do portálu IMAS pridajú žiadosti o udelenie povolenia, dobrovoľné odobratie povolení a povolenia finančným holdingovým spoločnostiam. Počet žiadostí a transakcií prostredníctvom portálu IMAS je preto čoraz vyšší.

2.2 Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť

V roku 2021 bolo bankovému dohľadu ECB oznámených spolu 2 627 hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti^[51] (individuálnych hodnotení členov predstavenstiev a dozorných rád, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie^[52] a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách) (tabuľka 5).

Tabuľka 5

Hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti predložené ECB

Približne 67 % všetkých hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v roku 2021 sa týkalo členov dozorných rád. Zvyšných 33 % sa týkalo členov predstavenstiev (približne 28 %), osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (4 %) a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách (1 %).

Celkový čas spracovania hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ukončených v roku 2021 bol v priemere 3,7 mesiaca, čo je menej ako maximálne obdobie štyroch mesiacov stanovené v odseku 179 spoločných usmernení ESMA a EBA o hodnotení vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie.

2.2.1 Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

ECB vzhľadom na prísnejší a detailnejší prístup k hodnoteniu odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ako aj na snahu o posilnenie riadenia dohliadaných bánk identifikovala problémy súvisiace s minimálne jedným kritériom spôsobilosti a dôveryhodnosti pri 58 % členov riadiacich orgánov. V porovnaní s rokom 2020 ide o nárast o 8 %. Najčastejšie išlo o záležitosti týkajúce sa praxe, konfliktu záujmov a časových záväzkov členov týchto orgánov. ECB následne uložila významným inštitúciám podmienky a povinnosti alebo vydala odporúčania na odstránenie zistených obáv.

ECB pri hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a tiež priamo s dohliadanými subjektmi. Ak existujú pochybnosti alebo obavy týkajúce sa vhodnosti menovanej osoby, často dochádza k stiahnutiu príslušnej žiadosti o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Tento dialóg medzi orgánmi dohľadu a bankami umožňuje predísť negatívnym rozhodnutiam ECB o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. V roku 2021 bolo týmto spôsobom stiahnutých 52 žiadostí, čo v porovnaní s rokom 2020 predstavuje nárast o 30 žiadostí.

ECB v roku 2021 vykonala aj 17 opätovných hodnotení viacerých členov riadiacich orgánov úverových inštitúcií. Päť z týchto opätovných hodnotení súviselo s rámcom boja proti praniu špinavých peňazí, štyri s trestnými konaniami, dve s občianskoprávnymi konaniami a šesť s inými problémami, ako sú bankrot a podvody.

Relevantné informácie týkajúce sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu sa zohľadnili aj pri posudzovaní vhodnosti členov predstavenstiev v celkovo 36 žiadostiach.

ECB sa usiluje o zefektívnenie svojich procesov hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, a to najmä skúmaním možností využívania suptechových nástrojov. Portál IMAS, ktorý dohliadané subjekty používajú na predkladanie žiadostí na hodnotenie spôsobilosti a dôveryhodnosti príslušným vnútroštátnym orgánom a ECB, sa osvedčil ako užitočný nástroj na zvýšenie efektívnosti.

2.3 Oznamovanie porušení predpisov, donucovanie, sankcie a iné peňažné opatrenia

2.3.1 Donucovacie a sankčné opatrenia

Na základe nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM závisí rozdelenie právomocí pri uplatňovaní donucovacích a sankčných konaní medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi od povahy údajného porušenia, zodpovednej osoby a prijímaného opatrenia (Výročná správa o činnosti dohľadu za rok 2014). V súlade s platným právnym rámcom sa sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu, zverejňujú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Na rovnakej stránke sa publikujú aj sankcie uložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na žiadosť ECB.

V roku 2021 ECB viedla osem sankčných konaní, z ktorých štyri prebiehali aj v roku 2020 (tabuľka 6). Výsledkom týchto ôsmich konaní bolo päť rozhodnutí ECB.

Tabuľka 6

Aktivita ECB v oblasti donucovacích a sankčných konaní v roku 2021

Z ôsmich sankčných konaní vedených v roku 2021 sa sedem konaní týkalo podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) zo strany siedmich významných inštitúcií. Dve z týchto konaní sa v roku 2021 ukončili dvoma rozhodnutiami ECB o uložení pokuty dvom dohliadaným subjektom rovnakej bankovej skupiny v celkovej výške 615 000 €. V roku 2021 sa okrem toho skončili dve konania týkajúce sa porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ: jedno z dôvodu proporcionality a druhé pre nepreukázanie nedbanlivého konania. Ďalšie tri konania neboli do konca roka 2021 ukončené.

Zvyšné konanie riešené v roku 2021 sa týkalo podozrenia z porušenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica EÚ, zo strany menej významnej inštitúcie a bolo ukončené žiadosťou ECB o začatie konania adresovanou príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

Úplné členenie údajných porušení (rozdelených podľa oblastí), pri ktorých ECB viedla v roku 2021 donucovacie a sankčné konania, je v grafe 18.

Graf 18

Podozrenia z porušenia, v ktorých sa v roku 2021 viedli donucovacie a sankčné konania

V nadväznosti na predchádzajúce žiadosti ECB o začatie konania a po posúdení prípadov v súlade s vnútroštátnym právom príslušné vnútroštátne orgány v roku 2021 uložili dve peňažné pokuty vo výške 24,7 mil. €.

Podrobné informácie vrátane ucelenej štatistiky o sankčných činnostiach, ktoré ECB a príslušné vnútroštátne orgány vykonali v rámci európskeho bankového dohľadu v súvislosti s porušeniami prudenciálnych požiadaviek, budú uvedené vo Výročnej správe o sankčných činnostiach v SSM v roku 2021. Správa bude zverejnená na internetovej stránke bankového dohľadu ECB v druhom štvrťroku 2022.

2.3.2 Ostatné peňažné opatrenia

Na základe nariadenia o SSM vykonáva ECB výhradne na účely výkonu svojich úloh v oblasti dohľadu aj právomoci, ktoré majú príslušné vnútroštátne orgány v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

V tejto súvislosti ECB v roku 2021 uložila dvom významným dohliadaným subjektom administratívne opatrenia, ktoré mal k dispozícii príslušný vnútroštátny orgán na základe vnútroštátneho práva implementujúceho smernicu o kapitálových požiadavkách. Uložené vnútroštátne administratívne opatrenia nemali sankčný charakter a pozostávali z platieb úrokov približne vo výške 21,5 mil. € za porušenie požiadaviek na limity veľkej majetkovej angažovanosti. Dohliadané subjekty sa proti rozhodnutiam ECB odvolali na Súdny dvor Európskej únie.

2.3.3 Oznamovanie porušení predpisov

ECB je podľa článku 23 nariadenia o SSM povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožnia oznámiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ (postup bežne označovaný ako whistleblowing). ECB preto prevádzkuje mechanizmus oznamovania porušení predpisov, ktorého súčasťou je štruktúrovaná internetová platforma prístupná na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

ECB zabezpečuje úplnú dôvernosť oznámení od whistleblowerov (nahlasujúcich osôb), ktoré dostáva prostredníctvom tejto internetovej platformy alebo iným spôsobom (napr. mailom alebo poštou), a pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu zohľadňuje všetky dostupné informácie.

ECB v roku 2021 dostala 152 oznámení od whistleblowerov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles o 27 %. Z týchto oznámení sa 78 prípadov týkalo podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, z toho 72 bolo vyhodnotených ako prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a šesť do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné oznámenia poukazovali najmä na možné porušenia, ktoré nesúviseli s obozretnými požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), a preto nespadali do pôsobnosti mechanizmu nahlasovania porušení právnych predpisov.

Najčastejšie údajné porušenia predpisov sa týkali riadenia (72 %) a neadekvátneho výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (8 %). Úplné členenie oznámení je znázornené v grafe 19. Oznámenia v oblasti riadenia sa týkali predovšetkým riadenia rizík a vnútornej kontroly, funkcií riadiacich orgánov, požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť a organizačnej štruktúry.^[57]

Graf 19

Údajné porušenia oznámené prostredníctvom mechanizmu pre whistleblowing

(v %)

Informácie oznámené prostredníctvom whistleblowingu boli poskytnuté príslušným spoločným dohliadacím tímom. ECB v rámci svojich úloh v oblasti dohľadu týmto informáciám venovala primeranú pozornosť a vykonala následnú kontrolu. Hlavné opatrenia prijaté v roku 2021 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení whistleblowerov o porušení príslušných právnych predpisov EÚ zahŕňali:

• interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (43 %),
• žiadosť o poskytnutie dokumentácie alebo zdôvodnenia adresované dohliadanému subjektu (27 %),
• žiadosť o interný audit alebo dohľad na mieste (19 %).

3 Spolupráca v oblasti krízového riadenia

3.1 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

Aj v roku 2021 prebiehala medzi bankovým dohľadom ECB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB) úzka spolupráca na všetkých úrovniach. Rada pre dohľad ECB pozvala predsedníčku SRB, aby sa ako pozorovateľka zúčastňovala na jej zasadaniach týkajúcich sa úloh SRB. Zástupca ECB sa tiež zúčastňoval na všetkých výkonných a plenárnych zasadnutiach SRB ako pozorovateľ. Medzi predsedami, ako aj vyšším a stredným manažmentom ECB a SRB navyše prebiehala pravidelná výmena názorov na témy spoločného záujmu, ako sú proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií a práca v oblasti politík súvisiacich s krízovým riadením. V súlade s memorandom o porozumení, ktoré spolu uzavreli SRB a ECB, si obe organizácie navzájom vymieňali širokú škálu relevantných údajov a informácií, ktoré mali k dispozícii. Pomohlo to zmierniť záťaž bánk spojenú s vykazovaním.

ECB a SRB si zároveň vymieňali názory na možné zlepšenia politického rámca pre krízové riadenie. Medzi príklady diskutovaných tém patrí súbor nástrojov, ktorý majú príslušné orgány k dispozícii, a využívanie externých finančných prostriedkov pri riešení krízových situácií. Pravidelné výmeny informácií s SRB tiež pomohli rozšíriť príspevok ECB k cielenej konzultácii Európskej komisie vo veci revízie rámca bankového krízového riadenia a poistenia vkladov.^[58]

ECB sa rovnako ako v minulosti zúčastnila aj na simuláciách krízových situácií organizovaných SRB. Ich cieľom bolo otestovať postupy a medzinárodnú spoluprácu a lepšie pochopiť rozhodovacie a prevádzkové procesy jednotlivých orgánov v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií.

Okrem toho sa organizovali spoločné školenia zamerané na rôzne témy (napr. plánovanie ozdravenia, metodika SREP a revidovaná politika SRB týkajúca sa minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (Minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL). Ich cieľom bolo posilniť spoluprácu a rozvíjať spoločné porozumenie medzi orgánmi v rôznych aspektoch ich práce.

Významnou súčasťou spolupráce medzi oboma organizáciami bola aj naďalej pravidelná interakcia medzi spoločnými dohliadacími tímami ECB a internými rezolučnými tímami SRB. Išlo napríklad o úzku spoluprácu v prípade inštitúcií podliehajúcich rámcu ECB pre krízové riadenie, t. j. inštitúcií so zhoršujúcimi sa finančnými podmienkami, a o účasť SRB v príslušných tímoch krízového riadenia s cieľom zabezpečiť plnú mieru súladu orgánov dohľadu a orgánov pre riešenie krízových situácií vo vzniknutých krízových situáciách.

V súlade s regulačným rámcom boli s SRB konzultované plány ozdravenia, ktoré významné inštitúcie predložili bankovému dohľadu ECB, a pri posudzovaní týchto plánov a príprave spätnej väzby pre dohliadané subjekty boli zohľadnené aj pripomienky SRB. Tieto pripomienky sa okrem iného týkali realizovateľnosti možností ozdravenia a nastavenia prahových hodnôt ukazovateľov ozdravenia v rámci MREL.

SRB v neposlednom rade konzultovala s bankovým dohľadom ECB návrhy plánov riešenia krízových situácií v súlade s nariadením o SRM.^[59] Rovnako ako v minulosti sa táto konzultácia okrem iného týkala stanovenia MREL a posudzovania riešiteľnosti. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, SRB konzultovala s bankovým dohľadom ECB aj výpočet príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, pričom hodnotenie ECB sa zameralo na hľadisko dohľadu a pretrvávajúce obavy.

3.2 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Krízové riadenie menej významných inštitúcií si vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušným vnútroštátnym orgánom a ECB. Aj keď za opatrenia dohľadu zamerané na menej významné inštitúcie priamo zodpovedá príslušný vnútroštátny orgán, v prípade, že menej významná inštitúcia dosiahne stav, keď je ohrozená jej životaschopnosť, treba zintenzívniť spoluprácu a výmenu informácií. V tomto štádiu ECB ako príslušný orgán zodpovedný za spoločné postupy spolupracuje s príslušným vnútroštátnym orgánom na prípadnom odobratí licencie.

V roku 2021 ECB a príslušné vnútroštátne orgány úzko spolupracovali a vymieňali si informácie o viacerých menej významných inštitúciách, pri ktorých sa zistilo, že čelia zhoršeniu finančnej situácie alebo sú v kríze. Príslušné vnútroštátne orgány oznámili ECB sedem nových prípadov týkajúcich sa zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií. ECB naďalej úzko spolupracovala s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a vymieňala si informácie o 29 aktívnych prípadoch zhoršenia finančnej situácie. V 15 prípadoch došlo k zintenzívneniu spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom v siedmich prípadoch bolo potrebné zriadiť špecializované kontaktné skupiny pre krízové riadenie. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, tieto skupiny zabezpečovali včasné a koordinované prijímanie opatrení a rozhodnutí dohľadu.

V roku 2021 príslušné vnútroštátne orgány oznámili ECB 12 prípadov týkajúcich sa odobratia povolenia menej významným inštitúciám. Z týchto prípadov sa dva týkali zlúčenia, resp. splynutia alebo integrácie, tri súviseli s likvidáciou a v siedmich prípadoch išlo o dobrovoľné ukončenie obchodnej činnosti. V štyroch z týchto 12 prípadov ECB prijala rozhodnutie o odobratí licencie a zvyšných osem prípadov ešte posudzuje.

Hlavnými príčinami zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií v roku 2021 boli neživotaschopné obchodné modely, pretrvávajúca nízka ziskovosť vedúca k problémom so solventnosťou a nedostatočné systémy riadenia (vrátane nevhodných rámcov boja proti praniu špinavých peňazí). K zhoršovaniu finančnej situácie výrazne prispievali aj účtovné podvody.

4 Cezhraničná spolupráca

4.1 Európska a medzinárodná spolupráca

4.1.1 ECB a kolégiá bankového dohľadu

ECB je orgánom konsolidovaného dohľadu nad európskymi bankovými skupinami so sídlom v krajinách, ktoré sú účastníkmi jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). To ECB umožňuje zaviesť komplexný a konzistentný dohľad za rovnakých podmienok pre všetky subjekty (dcérske spoločnosti alebo pobočky) bankovej skupiny, aj keď sa nachádzajú v členských štátoch EÚ, ktoré nie sú účastníkmi SSM, alebo v krajinách mimo Európy.

Jednou z úloh ECB je zaistiť pravidelnú spoluprácu so všetkými príslušnými orgánmi bankového a nebankového dohľadu, a to prostredníctvom zriadenia kolégií orgánov dohľadu. Keď má banková skupina sídlo mimo bankovej únie a ECB vykonáva dohľad aspoň nad jednou dcérskou spoločnosťou alebo pobočkou globálnej skupiny z dôvodu, že sa nachádza v členskom štáte SSM, ECB postupuje v súlade s dohodami o spolupráci s orgánmi danej krajiny mimo EÚ. Konsolidujúci orgán vo väčšine prípadov nadväzuje medzinárodnú spoluprácu prostredníctvom kolégií orgánov dohľadu, no časové lehoty a rozhodovacie procesy jednotlivých orgánov sa môžu z dôvodu miestnych požiadaviek a pravidiel dôvernosti líšiť.

Prierezový tím zložený zo zástupcov troch vertikálnych generálnych riaditeľstiev poskytuje priebežnú podporu spoločným dohliadacím tímom pri plnení ich povinností týkajúcich sa spolupráce v súlade s európskymi nariadeniami a smernicami (napr. mapovanie subjektov skupiny, výmena kľúčových finančných ukazovateľov medzi príslušnými orgánmi a program dohľadových previerok pre kolégiá). Prierezový tím tiež prispieva k harmonizácii a presadzuje osvedčené postupy dohľadu v oblasti medzinárodnej spolupráce.

V roku 2021 sa tento tím podieľal na revízii 13 písomných dohôd o spolupráci pre kolégiá orgánov dohľadu s cieľom zohľadniť zmenu postavenia britského Úradu pre prudenciálnu reguláciu, ktorý po brexite patrí medzi orgány tretích krajín.

4.1.2 Posilnenie spolupráce s orgánmi tretích krajín

ECB priebežne monitoruje vývoj v oblasti cezhraničného bankovníctva a posudzuje potrebu posilnených dohôd o spolupráci s prudenciálnymi orgánmi dohľadu z tretích krajín, ktoré môžu mať formu memoránd o porozumení (MoU), kolégií orgánov dohľadu alebo individuálnych dohôd. V priebehu roka 2021 ECB uzavrela ďalšie memorandá o porozumení s ministerstvom finančných služieb štátu New York (New York State Department of Financial Services – NYDFS) a s austrálskym prudenciálnym regulačným orgánom (Australian Prudential Regulation Authority – APRA). Tieto dohody sa považujú za dôležité vzhľadom na významné cezhraničné prepojenia medzi bankovými sektormi, ktoré sú predmetom bankového dohľadu v Európe, štáte New York a v Austrálii.

Obe memorandá o porozumení zabezpečujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pri plnení úloh v oblasti dohľadu nad cezhraničnými úverovými inštitúciami. V memorandách o porozumení sa predpokladá spolupráca s vynaložením maximálneho úsilia, pričom v prípade potreby ju možno iniciovať na žiadosť príslušných orgánov alebo z ich vlastnej iniciatívy. Spolupráca sa vzťahuje na všetky druhy informácií, ktoré by mohli orgánom pomôcť pri podpore bezpečného a zdravého fungovania dohliadaných subjektov.

4.1.3 Posilnenie spolupráce s orgánmi dohľadu nad trhmi s cennými papiermi

ECB a Komisia Spojených štátov pre cenné papiere a burzu (US Securities and Exchange Commission – SEC) podpísali 16. augusta 2021 memorandum o porozumení s cieľom zabezpečiť registráciu významných inštitúcií ako dílerov so swapmi založenými na cenných papieroch alebo ako významných účastníkov swapov založených na cenných papieroch v Spojených štátoch. Americké predpisy vyžadujú, aby sa díleri so swapmi založenými na cenných papieroch a významní účastníci swapov založených na cenných papieroch so sídlom mimo Spojených štátov, ktorí v Spojených štátoch uskutočňujú významné transakcie, zaregistrovali v SEC do 1. novembra 2021, resp. do 1. decembra 2021. SEC môže povoliť, že tieto subjekty spĺňajú určité požiadavky Spojených štátov, ak spĺňajú porovnateľné požiadavky EÚ a vnútroštátne požiadavky. Aby to však bolo možné, SEC a príslušné orgány pre dohľad a pre reguláciu trhov musia podpísať dohody o spolupráci.

Na základe tohto memoranda budú ECB a SEC komunikovať a vymieňať si informácie o aktivitách v oblasti swapov založených na cenných papieroch, ktoré subjekty dohliadané ECB vykonávajú v Spojených štátoch. Táto spolupráca bude predstavovať základ pre minimalizáciu duplicity úsilia príslušných subjektov SSM pri zabezpečovaní súladu s predpismi. Subjekty SSM sa budú môcť naďalej sústrediť na súlad s požiadavkami EÚ, pričom zároveň dosiahnu súlad s požiadavkami Spojených štátov.

Na úrovni EÚ ECB v roku 2021 uzavrela memorandum o porozumení s Autorité des Marchés Financiers (AMF) ako príslušným orgánom zodpovedným za trhy s finančnými nástrojmi vo Francúzsku.

4.1.4 Zverejnenie dohľadových memoránd o porozumení

V máji 2020 ECB schválila politiku zverejňovania existujúcich a budúcich memoránd o porozumení s ECB ako orgánom bankového dohľadu. Zverejňovanie týchto memoránd podlieha súhlasu zmluvných strán, ako aj možným obmedzeniam týkajúcim sa prístupu k dôverným informáciám v súlade s platnými právnymi predpismi. ECB 19. februára a 30. apríla 2021 zverejnila na svojej internetovej stránke 18 memoránd o porozumení, ktoré od roku 2014 uzavrela ako orgán bankového dohľadu. Patria medzi ne memorandá o porozumení s orgánmi dohľadu nad bankami a trhmi z tretích krajín vrátane memoranda s Bank of England/Prudential Regulation Authority podpísaného v roku 2019 v súvislosti s brexitom. ECB okrem toho v druhom polroku zverejnila ďalšie tri memorandá o porozumení, ktoré nedávno uzavrela so SEC, NYDFS a AMF.

4.1.5 Úzka spolupráca v rámci SSM

Spolupráca s Bulharskom a Chorvátskom, dvomi najnovšími členmi bankovej únie od októbra 2020, bola v roku 2021 veľmi plynulá. Hrvatska narodna banka a Българска народна банка (Bulharská národná banka) boli integrované do štruktúry SSM a ich zástupcovia sa podieľali na rozhodovaní v Rade pre dohľad, vďaka čomu bol dohľad ECB v rámci celej bankovej únie bezproblémový. Zamestnanci týchto dvoch príslušných vnútroštátnych orgánov boli zapojení do každodenného dohľadu nielen nad dcérskymi spoločnosťami európskych bánk v Bulharsku a Chorvátsku, ale aj nad ich materskými subjektmi a príslušnými bankovými skupinami. ECB do svojich činností v oblasti dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami začlenila aj bulharské a chorvátske menej významné inštitúcie s cieľom podporiť konzistentné uplatňovanie vysokých štandardov dohľadu nad menej významnými inštitúciami v oboch krajinách. V priebehu roka sa uskutočnili semináre a workshopy na podporu spoločnej práce. Táto spolupráca v oblasti dohľadu je nevyhnutným predpokladom integrovanejšieho bankového sektora.

4.1.6 Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora

Programy Medzinárodného menového fondu (MMF) pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Programs – FSAP) sú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej krajiny.

Program FSAP pre eurozónu z roku 2018 skúmal štruktúru bankového dohľadu a riešenia krízových situácií v eurozóne. Bankový dohľad ECB už mnohé z odporúčaní MMF implementoval do svojich postupov dohľadu, zatiaľ čo zákonodarcovia EÚ sa zaoberajú odporúčaniami, ktoré si vyžadujú úpravu právnych predpisov EÚ.

V roku 2021 MMF spustil národné programy FSAP pre Nemecko, Írsko a Fínsko. Tieto národné programy hodnotia nebankové oblasti, ako sú domáce poistné a makroprudenciálne rámce, a prinášajú ucelené hodnotenie bankových oblastí, najmä otázok v právomoci vnútroštátnych orgánov dohľadu nad menej významnými inštitúciami alebo otázok boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. MMF okrem toho v roku 2021 dokončil pravidelnú revíziu programov FSAP, ktorej výsledkom bol aktualizovaný zoznam jurisdikcií so systémovo dôležitými finančnými sektormi podliehajúcimi pravidelným povinným hodnoteniam.

Účasť ECB na národných konzultáciách MMF podľa článku IV pre krajiny zapojené do európskeho bankového dohľadu sa týka mikro- a makroprudenciálnych otázok, a to na základe jej kompetencií v týchto oblastiach.

4.2 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.2.1 Podpora činnosti Rady pre finančnú stabilitu

Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) sa aj v roku 2021 zameriavala na medzinárodnú spoluprácu s cieľom riešiť problémy spôsobené pandémiou koronavírusu (COVID‑19) a zachovať finančnú stabilitu.

Bankový dohľad ECB sa ako člen FSB prostredníctvom osobitnej správy aktívne podieľal na identifikovaní prvotných poznatkov získaných z pandémie COVID‑19 v oblasti finančnej stability.

ECB prispela aj k ďalším bodom programu FSB, ako sú napríklad: i) každoročná identifikácia globálnych systémovo významných bánk (global systemically important banks – G‑SIB) po konzultácii s Bazilejským výborom pre bankový dohľad vrátane plánovanej revízie vplyvu vývoja v oblasti bankovej únie na metodiku G‑SIB, ii) finalizácia správy o oznamovaní kybernetických incidentov, iii) koordinácia plánu riešenia finančných rizík súvisiacich s klímou a iv) príprava návrhov politík na zvýšenie odolnosti fondov peňažného trhu. Bankový dohľad ECB sa v tejto súvislosti zúčastňoval na zasadnutiach plenárneho zhromaždenia FSB, Stáleho výboru pre implementáciu štandardov (Standing Committee on Standards Implementation) a Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie (Standing Committee on Supervisory and Regulatory Cooperation). Bol tiež účastníkom Riadiacej skupiny pre riešenie krízových situácií (Resolution Steering Group) a Regionálnej poradnej skupiny FSB pre Európu (Regional Consultative Group for Europe).

Bankový dohľad ECB bude aj naďalej prispievať k pracovnému programu FSB vo viacerých oblastiach vrátane medzinárodnej spolupráce, koordinácie reakcie na COVID‑19, ďalšej činnosti v oblasti digitálnych inovácií a riešenia finančných rizík vyplývajúcich z klimatických zmien.

4.2.2 Účasť na bazilejskom procese

V roku 2021 skupina guvernérov centrálnych bánk a predstaviteľov orgánov dohľadu, ktorá je orgánom dohľadu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS), schválila strategické priority a pracovný program BCBS na roky 2021 a 2022. Medzi najvyššie priority patrili realizácia a hodnotenie už dohodnutých reforiem, preskúmanie a posúdenie vznikajúcich rizík a zraniteľných oblastí (t. j. digitalizácia a finančné riziká súvisiace s klímou) a rozvoj spolupráce medzi orgánmi dohľadu. ECB sa na tomto úsilí aktívne podieľala.

V tejto súvislosti ECB spolupredsedá pracovnej skupine BCBS pre finančné riziká súvisiace s klímou (Task Force on Climate-related Financial Risks) a skupine BCBS pre politiku a štandardy (Policy and Standards Group), ktorá je zodpovedná za vývoj a implementáciu jednotných prudenciálnych štandardov.

Výbor tiež začal pracovať na revízii metodiky hodnotenia G‑SIB. Bankový dohľad ECB sa aktívne podieľal na rozhodnutí výboru preskúmať vplyv vývoja v oblasti bankovej únie na metodiku G‑SIB, najmä pokiaľ ide o prístup k cezhraničným expozíciám v rámci bankovej únie.

Bankový dohľad ECB sa zúčastňoval aj na ďalších pravidelných diskusiách o politikách, prispieval odbornými skúsenosťami v pracovných skupinách BCBS, spolupracoval s členmi BCBS v EÚ a na celom svete a podporoval súvisiace analýzy vplyvu. Táto práca zahŕňala i) posúdenie a vývoj potenciálnych opatrení na riešenie finančných rizík súvisiacich s klímou pre globálny bankový systém, ii) zverejnenie zásad prevádzkovej odolnosti, ktorých cieľom je posilniť schopnosť bánk odolať závažným nepriaznivým udalostiam, prispôsobiť sa im a zotaviť sa z nich, a iii) verejnú konzultáciu o predbežných návrhoch na obozretné spracovávanie expozícií bánk voči kryptoaktívam.

4.2.3 Podpora činnosti EBA

Bankový dohľad ECB v roku 2021 naďalej úzko spolupracoval s Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) na podpore konzistentného dohľadu v celom európskom bankovom sektore a na zvyšovaní bezpečnosti a odolnosti úverových inštitúcií, ako aj stability finančného systému. Spoločné projekty zahŕňali celoúnijný záťažový test EBA na rok 2021, v rámci ktorého ECB zabezpečila kontrolu kvality. EBA a ECB tiež spolupracovali na opatreniach prijatých v reakcii na pandemickú krízu, na príprave reakcie na výzvu Komisie na poskytnutie poradenstva v súvislosti s digitálnymi financiami a na správe EBA o nezávislosti príslušných orgánov v oblasti dohľadu. V septembri ECB a EBA rozoslali aj spoločný list, v ktorom potvrdili dôležitosť úplného, včasného a presného dokončenia implementácie zostávajúcich štandardov Bazileja III v EÚ.

ECB okrem toho prispela k dokončeniu celoúnijných hodnotení transparentnosti za rok 2021, ktoré realizoval EBA, zabezpečením včasného poskytovania presných údajov dohľadu o 99 významných inštitúciách pod priamym dohľadom ECB. Hodnotenie poskytlo účastníkom trhu podrobné informácie o finančnej situácii bánk zapojených do európskeho bankového dohľadu vrátane informácií o vplyve krízy spôsobenej ochorením COVID‑19.

ECB tiež prispela k splneniu úlohy EBA vypracovať správu o realizovateľnosti integrácie výkazníctva v oblasti štatistiky, riešenia krízových situácií a prudenciálnych požiadaviek v zmysle článku 430c nariadenia o kapitálových požiadavkách. Správa, ktorá bola zverejnená 16. decembra 2021, považuje jednotný slovník údajov vo všetkých oblastiach vykazovania za kľúčový stavebný prvok a predpoklad zníženia vykazovacej záťaže bánk, zlepšenia kvality údajov a vytvorenia podmienok na ďalšiu integráciu rámca vykazovania. V správe sa tiež odporúča vytvoriť spoločný výbor, ktorý by riadil integračný proces a v ktorom by boli zastúpené európske orgány, príslušné vnútroštátne orgány a v prípade potreby aj bankový sektor. ECB v tejto súvislosti spolupracovala s EBA a ďalšími zainteresovanými stranami, pričom presadzovala jednotný výklad a predložila konkrétne návrhy na vytvorenie sémanticky integrovaného slovníka údajov s cieľom podporiť konvergenciu požiadaviek na vykazovanie.

Pokiaľ ide o postup EBA dodržiavaj alebo vysvetli,^[60] bankový dohľad ECB v roku 2021 oznámil EBA svoj stav dodržiavania 23 usmernení, ako sa uvádza na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Bankový dohľad ECB sa zaväzuje dodržiavať všetky príslušné usmernenia vydané EBA a Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu.

5 Organizačný rámec bankového dohľadu ECB

5.1 Plnenie požiadaviek na zodpovednosť

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov preukazujúcich plnenie zodpovednosti bankového dohľadu ECB vo vzťahu k Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie (Rada EÚ). Podľa tohto nariadenia úlohy ECB v oblasti dohľadu musia podliehať príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. ECB kladie veľký dôraz na dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý je podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení medzi Radou EÚ a ECB.

Všetky interakcie medzi Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON) a predsedom Rady pre dohľad v roku 2021 prebehli v dôsledku pandémie koronavírusu (COVID‑19) vo virtuálnom formáte. Predseda Rady pre dohľad dňa 23. marca 2021 vystúpil pred výborom ECON na verejnom vypočutí, na ktorom prezentoval Výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2020, a na dvoch riadnych verejných vypočutiach 1. júla a 1. októbra 2021. Diskusie sa zameriavali najmä na opatrenia dohľadu, ktoré ECB prijala v reakcii na pandémiu COVID‑19. Diskutovalo sa aj o výzvach v bankovom sektore, ako je udržateľnosť obchodných modelov bánk, ziskovosť bánk, riadenie klimatických rizík a vplyv digitalizácie. Medzi ďalšie oblasti patrili posilnenie bankovej únie s dôrazom na implementáciu balíka Bazilej III, problémy medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi, krízové riadenie bánk a ochrana vkladov a financovanie s pákovým efektom.

V roku 2021 predseda Rady pre dohľad odpovedal na osem písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu týkajúcich sa bankového dohľadu a v súlade s povinnosťou ECB podávať správy národným parlamentom aj na dve písomné otázky poslancov národných parlamentov. Všetky odpovede boli zároveň zverejnené. Išlo o rôzne témy, napríklad o riadenie kreditného rizika, o riziká v oblasti informačných technológií a kybernetické riziká, a tiež o otázky riadenia a prudenciálneho monitoringu systémov inštitucionálneho zabezpečenia.

ECB v súlade s medziinštitucionálnou dohodou sprístupnila Európskemu parlamentu aj záznamy zo zasadnutí Rady pre dohľad.

Pokiaľ ide o interakciu s Radou EÚ v roku 2021, predseda Rady pre dohľad sa 21. mája a 4. októbra zúčastnil na dvoch výmenách názorov s Euroskupinou, a to v obidvoch prípadoch vo virtuálnom formáte. ECB pred diskusiami s Euroskupinou zverejnila prehľad príslušných činností dohľadu ECB. Hlavnými diskutovanými témami boli opatrenia dohľadu ECB v oblasti kreditného rizika a ďalších vznikajúcich rizík, napríklad rizika spojeného s financovaním s pákovým efektom.

V roku 2021 sa ECB spolu s Komisiou a Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) podieľala aj na auditoch Európskeho dvora audítorov (ECA) v oblasti bankového dohľadu, konkrétne na jeho audite politiky Európskej únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v bankovom sektore. Audit bol ukončený v júni 2021. ECB pracuje na plnení odporúčaní týkajúcich sa efektívnosti rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rozsahu patriacom do pôsobnosti jej funkcií v oblasti dohľadu. ECB okrem toho v súčasnosti spolupracuje s ECA pri jeho audite zameranom na prevádzkovú efektívnosť ECB pri dohľade nad riadením nesplácaných úverov v bankách.

Okrem toho memorandum o porozumení podpísané ECB a ECA v roku 2019 uľahčilo obom inštitúciám dohodnúť sa na dojednaniach o výmene praktických informácií v súvislosti s opatreniami nadväzujúcimi na audity ECA v oblasti bankového dohľadu ECB. ECB sleduje stav implementácie odporúčaní ECA adresovaných ECB a taktiež ECA vykonáva následné kontroly implementácie už vydaných odporúčaní. V tejto súvislosti ECA uskutočnil v poslednom štvrťroku 2021 revíziu opatrení prijatých ECB na doriešenie zistení a odporúčaní uvedených v prvej správe ECA o fungovaní SSM a v druhej správe Európskeho dvora audítorov o krízovom riadení.^[65]

5.2 Transparentnosť a komunikácia

Vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu COVID‑19 sa bankový dohľad ECB aj v roku 2021 naďalej vo veľkej miere spoliehal na digitálne kanály a platformy na včasné, transparentné a efektívne šírenie informácií. V záujme lepšej komunikácie so širšou verejnosťou ECB zvýšila používanie vizuálneho, ako aj jednoduchého a dostupného jazyka. Využívala tiež rozličné formáty, ako napríklad príspevky na sociálnych sieťach, videá, podcasty a blogové príspevky, aby vysvetlila dohľad a bankovníctvo publiku s rôznym vzdelaním a profesionálnym zázemím a s rôznymi úrovňami vedomostí a porozumenia. Jedným z významných míľnikov bolo spustenie internetovej stránky bankového dohľadu ECB s novým dizajnom. Nový vzhľad je v súlade s modernými prístupmi k digitálnemu dizajnu so zameraním na rozprávanie príbehov a vizuály, lepšiu čitateľnosť a príťažlivejšie spôsoby prezentácie odborných tém.

Tieto inovatívne komunikačné nástroje tiež pomohli rozšíriť kľúčové posolstvá šírené tradičnými prostriedkami, ako sú príhovory a rozhovory. V roku 2021 predseda a podpredseda predniesli 26 príhovorov a zástupcovia ECB v Rade pre dohľad vystúpili s 12 príhovormi. Spolu poskytli 18 rozhovorov médiám a uverejnili šesť blogových príspevkov a stanovísk. Predseda Rady pre dohľad taktiež zvolal tlačovú konferenciu o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) za rok 2020 a o aktuálnom vývoji v súvislosti so situáciou COVID‑19. Bankový dohľad ECB uverejnil 23 tlačových správ a 44 ďalších informácií vrátane listov poslancom Európskeho parlamentu, usmernení pre banky a štatistík dohľadu. Štvrťročný informačný bulletin dohľadu, ktorý je digitálnou publikáciou s takmer 9 000 odberateľmi, prinášal informácie a novinky o prebiehajúcich projektoch a zisteniach dohľadu.

Bankový dohľad ECB zverejnil výsledky záťažového testu uskutočneného pod vedením EBA v júli 2021. Pri tejto príležitosti a po prvýkrát ECB zverejnila údaje na vysokej úrovni týkajúce sa stredne veľkých bánk, ktoré neboli súčasťou vzorky EBA. ECB okrem toho začala zverejňovať memorandá o porozumení s vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi. V roku 2021 bolo uverejnených 21 takýchto dohôd o spolupráci.

Bankový dohľad ECB tiež inicioval tri verejné konzultácie, ktoré sa týkali aj aktuálnych informácií o politikách súvisiacich s využívaním možností a právomocí a vlastného uváženia, ako aj dohľadu nad odbornou spôsobilosťou a dôveryhodnosťou. V roku 2021 sa v online formáte konala vlajková konferencia ECB o bankovom dohľade, ktorá sa koná každé dva roky, s dôležitými príhovormi a odbornými diskusiami expertov na tému úverových rizík, rizík spojených s klimatickou zmenou a bankovej únie.

ECB s cieľom podporiť dialóg medzi bankovým dohľadom ECB a trhovými expertmi z odvetvia, ktorí sa zaoberajú otázkami súvisiacimi s bankovým sektorom, zriadila novú trhovú kontaktnú skupinu bankového dohľadu (Banking Supervision Market Contact Group – BMCG). Skupinu vedie predseda Rady pre dohľad ECB a jej prvé zasadnutie sa konalo v júli 2021. V rámci skupiny sa diskutuje o vývoji v bankovom sektore, o štrukturálnych a regulačných trendoch a o dosahu činností bankového dohľadu ECB. Týmto spôsobom skupina získava informácie o trhu a prispieva tak k analýze hlavných rizík a slabých miest bánk, ktorú vykonáva ECB, a zároveň ponúka špecializovaný kanál na komunikáciu so zainteresovanými stranami v bankovom sektore. Cieľom bankového dohľadu ECB je udržiavať vyvážené zloženie skupiny, pričom sa snaží zapojiť širokú škálu inštitúcií a zainteresovaných strán bankového trhu a časom plánuje rotáciu členov. Dokumenty týkajúce sa činnosti tejto kontaktnej skupiny vrátane programov zasadnutí, zoznamov účastníkov a zápisníc z jednotlivých zasadnutí budú pravidelne uverejňované na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

V roku 2021 ECB odpovedala približne na 1 264 otázok verejnosti, ktoré sa týkali bankového dohľadu. Išlo o všeobecné informácie o dohľade, sťažnosti na banky alebo údajné porušenie európskeho práva, oprávnenia, záťažový test klimatických rizík a reakciu na krízu COVID‑19. Vďaka zavedeniu virtuálnej činnosti návštevníckeho centra ECB usporiadala šesť virtuálnych prednášok o bankovom dohľade, na ktorých sa zúčastnilo spolu 176 účastníkov, a privítala 892 virtuálnych návštevníkov, ktorí sa oboznámili s kľúčovými úlohami ECB a so základmi európskeho bankového dohľadu.

5.3 Dokončenie reorganizácie bankového dohľadu ECB

S nadobudnutím účinnosti novej organizačnej štruktúry od 1. októbra 2020 sa uskutočnilo viacero činností v rámci riadenia zmien, ktoré uľahčili ich vykonávanie. Patrí sem zriadenie skupiny na kontrolu zmien, ako aj príprava náboru zamestnancov na obsadenie všetkých voľných pozícií v novovytvorenej štruktúre.

Skupina na kontrolu zmien pozostávala z dobrovoľníkov zo všetkých odborných útvarov bankového dohľadu ECB a zo všetkých úrovní hierarchie. Dobrovoľníci boli zapojení do štyroch rôznych iniciatív projektu.

1. Spolupráca s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi – zameraná na uľahčenie spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, výmenu odborných znalostí a zvýšenie transparentnosti v rámci európskeho bankového dohľadu. Implementačnú časť tohto projektu tvorili napríklad semináre „brown bag“ otvorené všetkým zamestnancom zapojeným do európskeho bankového dohľadu, výmenné programy medzi ECB a niektorými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, virtuálne nástroje spolupráce v rámci SSM a uľahčenie prístupu k nástrojom IT v SSM v rámci IT Landscape.
2. Jasne vymedzené zodpovednosti a úlohy – ktorých cieľom je oboznámiť sa so všetkými stabilnými pracovnými skupinami, sieťami a expertnými skupinami v rámci SSM, definovať cieľový prevádzkový model a mandát všetkých odborných oblastí a vytvoriť funkčný telefónny zoznam, ktorý by uľahčil identifikáciu expertov v daných oblastiach. Implementáciu cieľov tejto pracovnej iniciatívy uľahčili funkcie siete SSMnet, online platformy na zdieľanie znalostí pre orgány dohľadu.
3. Procesy – zamerané na vizualizáciu kľúčových krokov a časových harmonogramov všetkých interných procesov bankového dohľadu spolu s informáciami o príslušných nástrojoch a expertoch zapojených do týchto procesov. Realizácia týchto opatrení stále prebieha a opiera sa o funkcie siete SSMnet.
4. Spolupráca naprieč generálnymi riaditeľstvami – zameraná na zlepšenie viditeľnosti práce rôznych odborných útvarov, ako aj na ich úspechy, prekonanie izolovanej práce jednotlivých oddelení a tímov a podpora tímového ducha v rôznych odborných oblastiach. V záujme splnenia týchto cieľov sa pracovná iniciatíva opierala napríklad o propagačné kampane, interaktívne veľtrhy a interné pracovné návštevy.

Jednou z najväčších snáh v rámci reorganizácie bolo obsadzovanie voľných pozícií v novovytvorenej štruktúre. Na tento účel sa v roku 2021 uskutočnila séria náborových činností a bolo spustených niekoľko mobilizačných výziev, zjednodušený interný výmenný program, ako aj interné a externé náborové konania. Okrem nájdenia správnych talentov na obsadenie voľných pozícií tento nábor zároveň odborným útvarom bankového dohľadu ECB poskytol príležitosť, aby ECB splnila ciele v oblasti rodovej rovnosti, ktoré si stanovila vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť.^[66]

Graf 20

Počet obsadených pozícií v skupinách zamestnancov

(od 1. januára 2021 do 9. decembra 2021)

5.4 Integrácia v rámci SSM

V roku 2021 bolo vyvinuté ďalšie úsilie na zlepšenie integrácie v rámci európskeho bankového dohľadu vo forme dvoch iniciatív: programu výmeny zamestnancov SSM medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a hub SSM.

Výmenný program SSM zahŕňa výmeny medzi bankovým dohľadom ECB a zamestnancami príslušných vnútroštátnych orgánov a národných centrálnych bánk. Program uľahčí mobilitu v rámci európskeho bankového dohľadu a podporí pracovné príležitosti v rámci SSM v súlade s výzvou v článku 31 nariadenia o SSM na „primeranú vzájomnú výmenu personálu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a medzi nimi a ECB a jeho dočasné vyslanie“ ako spôsob vytvorenia spoločnej kultúry dohľadu. Pre európsky bankový dohľad je mobilita hnacím motorom pre lepšiu spoluprácu, všestrannosť a organizačnú odolnosť, ako aj pre diverzitu a inklúziu.

V priebehu roka 2021 sa v rámci prvého pilotného projektu s francúzskym úradom pre obozretný dohľad a riešenie krízových situácií (Autorité de contrôle prudentiel et de resolution – ACPR) vymenilo šesť párov zamestnancov na rôznych úrovniach seniority na predpokladané obdobie dvoch rokov. Zamestnanci naďalej podliehajú pracovnému poriadku domovskej inštitúcie a musia dodržiavať existujúce pravidlá hostiteľskej inštitúcie týkajúce sa pracovného času, práce na diaľku, prevádzkových politík a postupov. Po skončení výmeny sa zamestnanci vrátia do svojej domovskej inštitúcie s ďalšími zručnosťami a rozšírenou perspektívou a využijú svoje skúsenosti na podporu spoločnej kultúry dohľadu.

Okrem toho bol zriadený prvý hub SSM koordinovaný príslušným vnútroštátnym orgánom, a to následne po prijatí nových kompetencií ECB v oblasti dohľadu nad požiadavkami na udržiavanie rizika, transparentnosť a resekuritizáciu, ako sa stanovuje v článkoch 6, 7 a 8 nariadenia EÚ o sekuritizácii. S cieľom pomáhať ECB pri výkone dohľadu nad dodržiavaním týchto požiadaviek bol v súlade s článkom 6 ods. 7 nariadenia o SSM vytvorený hub SSM.^[67] Vedú ho zamestnanci koordinujúceho príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý sa bude časom meniť, pričom zamestnanci z dobrovoľne zapojených príslušných vnútroštátnych orgánov^[68] a ďalší zamestnanci ECB pôsobia ako spoločný tím.

Hub SSM bude vykonávať každodenný dohľad a pomáhať ECB pri plnení jej úloh. Celková zodpovednosť zostane na ECB ako na orgáne, ktorý prijíma opatrenia potrebné vo vzťahu k dohliadaným subjektom podľa svojich obvyklých rozhodovacích procesov, pričom zabezpečuje jednotné uplatňovanie právnych ustanovení. Hub SSM podľa potreby poskytne aj technickú podporu a vykoná kontroly konzistentnosti.

Ako prvý míľnik bola na verejnú konzultáciu pripravená nezáväzná príručka k oznamovaniu sekuritizačných transakcií. Objasňujú sa v nej informácie, ktoré ECB od priamo dohliadaných bánk konajúcich ako originátori alebo sponzori sekuritizačných transakcií očakáva, že poskytnú svojim orgánom dohľadu. Od bánk sa očakáva, že sa budú riadiť príručkou vo vzťahu ku všetkým sekuritizačným transakciám vydaným po 1. apríli 2022, keď hub SSM začne svoju činnosť.

5.5 Rozhodovanie

5.5.1 Zasadnutia a rozhodnutia Rady pre dohľad a Riadiaceho výboru

Radu pre dohľad ECB tvorí predseda (menovaný na päťročné funkčné obdobie bez možnosti opätovného zvolenia), podpredseda, štyria zástupcovia ECB a zástupcovia príslušných vnútroštátnych orgánov. Ak príslušným vnútroštátnym orgánom nie je národná centrálna banka, zástupcu vnútroštátneho orgánu môže sprevádzať aj zástupca z centrálnej banky. V takom prípade sa títo zástupcovia na účely hlasovania považujú za jedného člena.

V roku 2021 sa uskutočnilo 16 zasadnutí Rady pre dohľad ECB. V dôsledku pandémie sa všetky formálne zasadnutia uskutočnili prostredníctvom videokonferencie. Virtuálny formát zasadnutí však nebránil rokovaniam a diskusiám Rady pre dohľad. Rada pre dohľad okrem toho na pozvanie Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique v októbri 2021 usporiadala v Bruseli strategické stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v súlade so všetkými miestnymi opatreniami proti šíreniu COVID‑19. Účastníci tohto stretnutia si vymenili informácie o rizikách a prioritách SSM na rok 2022, o problémoch v oblasti dohľadu v prostredí po pandémii a o možnostiach lepšej integrácie SSM. V tejto poslednej oblasti sa odsúhlasilo niekoľko iniciatív na zlepšenie spolupráce v rámci európskeho bankového dohľadu so zameraním na oblasti, ako je spoločná kultúra a kariérne príležitosti, integrované plánovanie, užšia spolupráca prostredníctvom cyklu dohľadu a nástrojov, technológii a školení.

Riadiaci výbor^[69] Rady pre dohľad zasadal v roku 2021 desaťkrát, pričom všetky tieto zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie.

Riadiaci výbor usporiadal dodatočných 14 zasadnutí zameraných na digitalizáciu a zjednodušenie procesov SSM, ako aj na integráciu v rámci SSM. Všetky tieto zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie a zúčastniť sa mohli všetci členovia Rady pre dohľad, ktorí prejavili záujem.

Rada pre dohľad

V roku 2021 ECB vydala 2 362 rozhodnutí dohľadu,^[70] ktoré boli adresované konkrétnym dohliadaným subjektom (obrázok 2). Z týchto rozhodnutí 1 162 prijali vedúci zamestnanci pracovných útvarov ECB v súlade so všeobecným rámcom delegovania rozhodovacích právomocí pre právne nástroje súvisiace s úlohami dohľadu. Ďalších 1 200 rozhodnutí prijala Rada guvernérov postupom implicitného súhlasu na základe návrhov rozhodnutí Rady pre dohľad. Popri týchto rozhodnutiach dohľadu ECB tiež postupom implicitného súhlasu, teda nevznesením námietky v zákonnej lehote, schválila 177^[71] úkonov (ako je napr. založenie pobočky).

Veľká časť rozhodnutí dohľadu sa týkala posudzovania odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (49,2 %), interných modelov (11,2 %), vlastných zdrojov (9,5 %) vnútroštátnych právomocí (9,5 %) a kvalifikovaných účastí (3,8 %).

Rada pre dohľad popri konečných návrhoch rozhodnutí týkajúcich sa bánk, ktoré boli Rade guvernérov predložené postupom implicitného súhlasu, rozhodovala aj o viacerých horizontálnych otázkach, a to najmä o uplatňovaní spoločných metodík a rámcov v konkrétnych oblastiach dohľadu. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad. Tieto štruktúry pozostávali z vyšších predstaviteľov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov a vykonávali prípravné práce na témy, ako napríklad sekuritizačné požiadavky pre banky a vývoj metodík záťažového testu klimatických rizík v roku 2022 s cieľom posúdiť, ako môžu extrémne poveternostné javy ovplyvniť banky, ako sú banky citlivé na prudký nárast cien emisií uhlíka a ako môžu banky v nasledujúcich 30 rokoch reagovať na rôzne transformačné scenáre.

Výsledkom niektorých rozhodnutí Rady pre dohľad boli aj verejné všeobecné zásady a správy ECB, napríklad všeobecné zásady ECB týkajúce sa hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, príručka k metóde stanovovania administratívnych peňažných sankcií a správa o preskúmaní prístupov bánk pri riadení klimatických a environmentálnych rizík orgánmi dohľadu.

Na zjednodušenie rozhodovacieho procesu má ECB zavedené niekoľko systémov delegovania, ktoré sa týkajú rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, rozhodnutí o významnosti a rozhodnutí o vlastných zdrojoch, ako aj rozhodnutí týkajúcich sa vnútroštátnych právomocí, passportingu a spoločných postupov. Na základe skúseností získaných z praktického zavedenia existujúcich systémov delegovania od roku 2017 sa v roku 2021 ukončilo technické preskúmanie týchto systémov delegovania. Výsledkom bolo zdokonalenie viacerých kritérií pre delegovanie, rozšírenie systému delegovania na pokyny v rámci úzkej spolupráce a zosúladenie rôznych systémov, čím sa ešte viac zvýšila ich efektívnosť a konzistentnosť. Okrem toho bol prijatý nový systém delegovania pre interné modely a na predĺženie termínov vo všeobecnosti.

Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomných konaní.^[72]

V roku 2021 požiadalo o predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ ako angličtina 32 zo 115 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB (v porovnaní s 33 v roku 2020).

Obrázok 2

Rozhodnutia Rady pre dohľad prijaté v roku 2021

5.5.2 Činnosti administratívneho revízneho výboru

V roku 2021 administratívny revízny výbor (Administrative Board of Review – ABoR)^[73] prijal jedno stanovisko k žiadosti o administratívne preskúmanie (tabuľka 7). V tomto stanovisku ABoR navrhol, aby Rada pre dohľad zrušila napadnuté rozhodnutie.

Stanovisko sa zaoberalo otázkami týkajúcimi sa právomoci ECB prijímať opatrenia dohľadu na základe vnútroštátneho práva, pričom výbor zdôraznil potrebu uplatňovania zásady proporcionality pri prijímaní rozhodnutí v oblasti dohľadu, ako aj zásadu, že opatrenia musia byť prijaté v primeranej lehote.

Rok sa niesol aj v znamení viacerých zmien v zložení ABoR. Po zverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku EÚ Rada guvernérov vymenovala Penttiho Hakkaainena za nového člena od 1. februára 2022 a Christiane Campillovú a Damira Odaka za nových alternátov od 1. decembra 2021. Súčasné zloženie ABoR je teda takéto: predseda: bude vymenovaný, podpredsedníčka: Concetta Brescia Morrová, členovia: Javier Arístegui, André Camilleri, Pentti Hakkarainen a René Smits, alternáti: Christiane Campillová a Damir Odak.

Tabuľka 7

Počet preskúmaní uskutočnených ABoR

5.5.3 Výber nového zástupcu ECB v Rade pre dohľad

S oficiálnym ukončením funkčného obdobia Penttiho Hakkaainena k 31. januáru 2022 sa uvoľnilo jedno miesto zástupcu ECB v Rade pre dohľad. Za jeho vymenovanie v súlade s nariadením o SSM a rozhodnutím ECB 2014/4^[74] zodpovedá Rada guvernérov ECB.

Na základe výzvy na vyjadrenie záujmu zverejnenej v novembri 2021^[75] Rada guvernérov 16. decembra 2021 vymenovala Anneli Tuominenovú, ktorá v súčasnosti zastáva funkciu generálnej riaditeľky fínskeho úradu pre finančný dohľad (Finanssivalvonta), za zástupkyňu ECB v Rade pre dohľad na päťročné funkčné obdobie bez možnosti opätovného zvolenia. Anneli Tuominenová sa pripojí k Edouardovi Fernandezovi-Bollo, Elizabeth McCaulovej a Kerstin af Jochnickovej v tíme zástupcov ECB od 1. júna 2022.

Anneli Tuominenová bude v rámci svojej každodennej činnosti poskytovať podporu predsedovi a podpredsedovi Rady pre dohľad a na žiadosť predsedu Rady pre dohľad interne i externe zastupovať bankový dohľad ECB.

5.6 Implementácia kódexu správania

ECB v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia o SSM ustanovila etický rámec pre svojich vysokých predstaviteľov, riadiacich a radových zamestnancov. Obsahuje jednotný Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov ECB, osobitnú kapitolu v Pracovnom poriadku zamestnancov ECB a usmernenie, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu^[76]. Implementáciu rámca a jeho ďalšie rozvíjanie podporujú etický výbor ECB, špecializovaná kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) a pracovná skupina pre etiku a dodržiavanie predpisov (Ethics and Compliance Officers Task Force – ECTF).

V roku 2021 Etický výbor v súlade so svojím mandátom posúdil vyhlásenia o záujmoch členov Rady pre dohľad pred ich zverejnením na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. ECB v súlade so svojou politikou transparentnosti aj naďalej na svojej internetovej stránke uverejňuje stanoviská etického výboru pre všetky prípady konfliktu záujmov a zárobkovej činnosti po ukončení mandátu^[77]. Výbor vydal štyri stanoviská, ktoré sa týkali vysokých predstaviteľov ECB zapojených do bankového dohľadu. Väčšina z týchto prípadov súvisela so súkromnými aktivitami.

Kancelária CGO tiež organizovala pravidelné monitorovanie dodržiavania pravidiel v súvislosti so súkromnými finančnými transakciami zamestnancov a vysokých predstaviteľov ECB. V rámci posúdenia sa zistil len obmedzený počet prípadov nedodržiavania pravidiel, z ktorých približne polovica sa týkala zamestnancov bankového dohľadu ECB. Žiadny z týchto prípadov nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné vážne porušenie pravidiel.

Okrem organizovania špecializovaných vzdelávacích kurzov, e-learningových programov a informačných kampaní k etickému rámcu, ako napríklad týždňa etického vzdelávania a dni otvorených dverí na tému etiky pre nových zamestnancov, kancelária CGO riešila približne 2 050 žiadostí v rôznych oblastiach, z ktorých približne 45 % predložili zamestnanci bankového dohľadu ECB. Takmer 54 % žiadostí sa týkalo súkromných finančných transakcií zamestnancov a ďalšie otázky súviseli s obmedzeniami po skončení pracovného pomeru a s externými aktivitami (graf 21).

Graf 21

Prehľad žiadostí zamestnancov bankového dohľadu ECB v roku 2021

Spomedzi zamestnancov zapojených do bankového dohľadu, ktorí odišli zo svojich funkcií počas roka 2021, sa v jednom prípade uplatnilo ustanovenie o prechodnom období v súlade s etickým rámcom ECB.

V rámci úsilia o budovanie silnej spoločnej etickej kultúry skupina ECTF podnikla v roku 2021 významné kroky k upevneniu a harmonizácii etických režimov príslušných vnútroštátnych orgánov prostredníctvom podstatnej revízie usmernenia, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca SSM^[78], ktoré prijala Rada guvernérov. V záujme efektívnejšieho riešenia konfliktov záujmov toto usmernenie posilňuje ustanovenia pred a po skončení pracovného pomeru, ako aj pravidlá súkromných finančných transakcií. ECB a príslušné vnútroštátne orgány zavedú nové požiadavky do júna 2023. V súčasnosti sa skupina ECTF pretransformovala na konferenciu o etike a dodržiavaní pravidiel (Ethics and Compliance Conference) s cieľom lepšie zohľadniť rastúci význam dobrého správania a dobrého riadenia.

5.7 Uplatňovanie zásady oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu

V roku 2021 sa zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu týkala najmä výmeny informácií medzi rozdielnymi funkčnými oblasťami.

Podľa rozhodnutia ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu^[79], sa výmena informácií riadila zásadou potreby poznať: každá politická oblasť musela preukázať, že požadované informácie sú nevyhnutné na splnenie jej cieľov vyplývajúcich z politík.

Vo väčšine prípadov prístup k dôverným informáciám udeľovala priamo tá funkčná oblasť ECB, ktorá dané informácie vlastnila. Tento postup bol v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, na základe ktorého prístup k anonymizovaným údajom alebo k informáciám, ktoré nie sú politicky citlivé, udeľuje priamo daná funkčná oblasť. Intervencie Výkonnej rady na riešenie prípadných konfliktov záujmov neboli potrebné.

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 sa však účasť Výkonnej rady vyžadovala v niekoľkých prípadoch, keď bolo treba umožniť výmenu neanonymizovaných údajov o individuálnych bankách alebo politicky citlivých hodnotení. Prístup k údajom bol poskytnutý len v opodstatnených prípadoch až po posúdení konkrétneho prípadu a na obmedzený čas, aby sa zaistilo priebežné dodržanie zásady potreby poznať.

Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa pandémie COVID‑19, Výkonná rada v marci 2020 aktivovala núdzové ustanovenie v článku 8 rozhodnutia ECB/2014/39. Tým sa odstránila potreba, aby Výkonná rada schvaľovala zdieľanie informácií týkajúcich sa pandémie, pri striktnom dodržaní zásady potreby poznať. V roku 2021 sa táto výnimka týkala viacerých výmen údajov o bankových údajoch zbieraných v súvislosti s pandémiou COVID‑19. Ako je uvedené vyššie, prístup k údajom bol poskytnutý len v opodstatnených prípadoch až po posúdení konkrétneho prípadu a na obmedzený čas, aby sa zabezpečilo, že požiadavka potreby poznať bola vždy splnená.

Oddelenie funkcií na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolávalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panelu.

5.8 Rámec pre vykazovanie údajov

5.8.1 Vývoj rámca pre vykazovanie údajov

V roku 2021 boli zavedené zmeny rámca EÚ pre vykazovanie na účely dohľadu, ktoré viedli k nahradeniu existujúceho vykonávacieho nariadenia Komisie^[80] niekoľkými novými^[81]. ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi úspešne implementovala zmeny v taxonómii 3.0, ktoré stanovila EBA, pričom zohľadnila aj úpravy vykonané na úrovni vykazujúcich bánk. Tieto umožňujú zhromažďovať informácie okrem iného o revidovanom ukazovateli finančnej páky, revidovanom pomere čistého stabilného financovania, kreditnom riziku protistrany, nových minimálnych požiadavkách na celkovú schopnosť absorbovať straty a na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a o zásadnom preskúmaní obchodnej knihy.

ECB tiež zaviedla nový spôsob zberu údajov dohľadu od externých strán prostredníctvom osobitnej aplikácie CASPER (Centralised Submission Platform), ktorá na centrálnu identifikáciu, overovanie a správu účtov používateľov využíva portál ECB Identity Portal. CASPER umožňuje externým organizáciám bezpečne odosielať štruktúrované údaje do ECB. Údaje sa automaticky overujú a výsledky je možné prediskutovať s príslušnými tímami ECB prostredníctvom tejto platformy. Prostredníctvom aplikácie CASPER bude ECB postupne zbierať ad hoc žiadosti bánk v oblasti dohľadu, ktoré v súčasnosti zhromažďujú spoločné dohliadacie tímy prostredníctvom rôznych procesov, napríklad výmenami e-mailov alebo zdieľanými priečinkami. Očakáva sa, že táto nová funkcia výrazne zlepší efektívnosť celkového zberu údajov a procesu validácie.

Po schválení hlavných zásad a požiadaviek na vysokej úrovni Radou pre dohľad v októbri 2020 pracovná skupina pre harmonizáciu sekvenčného prístupu^[82] vypracovala v roku 2021 podrobné prevádzkové požiadavky. Cieľom konečných prevádzkových požiadaviek, ktoré majú implementovať ECB a príslušné vnútroštátne orgány, je vytvoriť minimálny súbor spoločných štandardov na harmonizáciu postupov uplatňovaných v rámci SSM na zber, validáciu a šírenie údajov dohľadu a vytvorenie rovnakých podmienok pre dohliadané inštitúcie.

Cieľom spoločnej databázy údajov v rámci SSM^[83] je znížiť vykazovaciu záťaž bánk odstránením duplicitných požiadaviek na údaje, ktoré posielajú orgány dohľadu v rámci SSM. V roku 2021 bola databáza zmenená s cieľom získať ďalšie informácie o počte údajov každej žiadosti o údaje na ďalšiu analýzu. V snahe znížiť vykazovaciu záťaž dohliadaných subjektov a zjednodušiť rozpoznávanie duplicitných údajov boli všetky žiadosti ECB o horizontálne údaje modelované pomocou spoločného dátového slovníka ECB.

ECB ďalej zvýšila mieru transparentnosti a dostupnosti údajov dohľadu zverejnených na internetovej stránke bankového dohľadu v sekcii údajov v oblasti dohľadu, kde bol predstavený nový interaktívny panel, ktorý verejnosti poskytuje prehľad kľúčových ukazovateľov. Po prvýkrát tiež zverejnila informácie o jednotlivých subjektoch tretieho piliera o expozíciách podliehajúcich legislatívnym a nelegislatívnym moratóriám a o novovzniknutých expozíciách podliehajúcich systémom verejných záruk (v súlade s usmerneniami EBA k vykazovaniu a zverejňovaniu expozícií, ktoré podliehajú opatreniam uplatňovaným v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID‑19). ECB uskutočnila porovnanie vybraných informácií podľa tretieho piliera s regulačným vykazovaním, čo viedlo k podstatnému zlepšeniu konzistentnosti údajov.

5.8.2 Riadenie informácií

Systém riadenia informácií SSM (SSM Information Management System – IMAS) je základným informačným systémom, ktorý podporuje každodennú prácu všetkých európskych orgánov bankového dohľadu a poskytuje im potrebné informácie. V roku 2021 bolo do systému IMAS doplnených viacero postupov dohľadu vrátane novej metodiky procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), prístupu založeného na jednotlivých rizikách pri určovaní dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje, hodnotenia spúšťacích mechanizmov pre opatrenia včasnej intervencie a nových postupov schvaľovania (zmiešaných) finančných holdingových spoločností.

Nový portál IMAS bol spustený v októbri 2020 a umožňuje online interakciu a výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a dohliadanými subjektmi. Od januára 2021 využívajú portál IMAS významné inštitúcie na predkladanie svojich žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, na overovanie stavu ich hodnotení online a na výmenu súvisiacich informácií s orgánmi dohľadu. V tomto smere je portál IMAS veľmi dôležitým krokom v procese digitalizácie SSM, ktorý zlepšuje transparentnosť pre dohliadané inštitúcie, znižuje operačné riziko pre orgány dohľadu i banky a zvyšuje efektívnosť. Okrem hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti boli v roku 2021 na portáli IMAS doplnené aj postupy dohľadu zamerané na predkladanie oznámení o passportingových konaniach, žiadosti o nadobudnutie kvalifikovaných účastí a oznámenia o nemateriálnych zmenách modelov.

Okrem toho bolo zavedených niekoľko zmien týkajúcich sa vykazovacieho modulu IDRA (IMAS Data Reporting and Analytics). Tieto zmeny boli zamerané na sprístupnenie nových súborov údajov dohľadu na extrakciu a skúmanie, ako aj na vybavenie modulu modernými vykazovacími nástrojmi na vizualizáciu údajov.

V roku 2021 začal bankový dohľad ECB integrovať základné systémy SSM v rámci digitálneho programu SSM Digital Agenda, pričom cieľom je, aby sa SSM stal popredným užívateľom vyspelých technológií v bankovom dohľade.

6 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

6.1 Výdavky v roku 2021

Nariadenie o SSM ustanovuje, že ECB musí disponovať primeranými prostriedkami na účinný výkon jej úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce dohľadu ECB.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s úlohami dohľadu, sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne. Vzniknuté výdavky pozostávajú z priamych výdavkov funkčných oblastí bankového dohľadu ECB. Funkčné oblasti dohľadu využívajú aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú existujúce podporné odborné útvary ECB.^[84]

Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov. Rada guvernérov schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady po konzultácii otázok súvisiacich s bankovým dohľadom s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje rozpočtový výbor (BUCOM), ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB. BUCOM poskytuje Rade guvernérov hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

V roku 2021 predstavovali skutočné ročné výdavky na výkon úloh dohľadu ECB 577,5 mil. €, čo je o 2,9 % menej v porovnaní s odhadom 594,5 mil. € z marca 2021.

Výdavky na hlavné úlohy dohľadu boli aj v roku 2021 na nižšej ako bežnej úrovni. Nárast výdavkov o 7,9 % v porovnaní s rokom 2020 súvisí hlavne so zavádzaním nových systémov IT zameraných na bankový dohľad, ktoré sú zaradené do kategórie horizontálnych úloh a špecializovaných služieb. Ďalšie informácie o týchto činnostiach sú v časti 5.8.

Tabuľka 8

Náklady na úlohy dohľadu ECB členené podľa funkcií (2019 – 2021)

(v mil. EUR)

Klasifikácia poskytnutá v tabuľke 8 slúži na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich postavenia ako významnej alebo menej významnej inštitúcie. V súlade s metodikou rozdelenia ročných poplatkov za dohľad podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch^[85] sa náklady spojené s horizontálnymi úlohami a špecializovanými službami delia pomerne na základe všetkých nákladov súvisiacich s dohľadom nad významnými inštitúciami a s dozorom nad dohľadom nad menej významnými inštitúciami. Náklady vykázané v rámci každej skupiny zahŕňajú tiež pridelené zdieľané služby zabezpečované podpornými odbornými útvarmi ECB.

V súlade so záväzkom ECB dosiahnuť transparentnosť a zodpovednosť sa vykonali úpravy vo vykazovaní výdavkov ECB na úlohy dohľadu. V tabuľke 9 sa uvádzajú podrobnejšie informácie o výdavkoch na základe vykonaných činností, najmä:

• dohľadu na diaľku a kontroly, čo zahŕňa náklady na účasť ECB v spoločných dohliadacích tímoch a dozor nad dohľadom nad menej významnými bankami alebo bankovými skupinami;
• účasti ECB na dohľade na mieste vrátane cezhraničných misií;
• politických, poradenských a regulačných funkcií vrátane hodnotení významnosti, povoľovania, spolupráce s inými agentúrami, metodiky a plánovania, zabezpečenia kvality dohľadu a donucovacích a sankčných konaní;
• krízového riadenia;
• makroprudenciálnych úloh vrátane úloh súvisiacich so záťažovým testovaním a politikami dohľadu;
• štatistiky dohľadu súvisiacej s rámcom pre vykazovanie údajov;
• rozhodovaním Rady pre dohľad, jej sekretariátom a právnymi službami.

Tabuľka 9

Výdavky na úlohy dohľadu ECB

(v mil. EUR)

Pokiaľ ide o vývoj v oblasti systémov IT, nárast výdavkov na politické, poradenské a regulačné funkcie, ako aj na makroprudenciálne úlohy sa týka systému riadenia informácií SSM (IMAS) a platformy na vykazovanie údajov v rámci záťažových testov (Stress Test Account Reporting Platform – STAR). Hlavný nárast výdavkov v Rade pre dohľad, na sekretariáte a v právnych službách v oblasti dohľadu bol v roku 2021 spôsobený významnými investíciami do technológií dohľadu (suptech), ktoré využívajú potenciál umelej inteligencie a iných priekopníckych technológií v súvislosti s bankovým dohľadom, pre interné a externé zainteresované strany.

V prípade dočasného nedostatku zdrojov ECB popri svojich vnútorných kapacitách využíva aj externé poradenské podporné služby na poskytovanie špecializovaného odborného alebo integrovaného poradenstva pod kvalifikovaným interným vedením. ECB v roku 2021 vynaložila na poradenské služby v rámci hlavných úloh dohľadu spolu 38,9 mil. €, čo je o 8,5 mil. € viac ako v roku 2020. Z tejto sumy sa 23,7 mil. € vzťahuje na externé zdroje vynaložené na vývoj systémov IT, 7,9 mil. € na komplexné hodnotenia a 6,4 mil. € na výkon pravidelných úloh dohľadu na mieste vrátane cezhraničných misií. Ďalšie informácie o týchto činnostiach sú v kapitole 1.

V roku 2021 pokračoval pokles výdavkov na služobné cesty v súvislosti s činnosťou priameho dohľadu nad významnými a menej významnými inštitúciami, s výdavkami vo výške 0,3 mil. € v dôsledku pretrvávajúcich dopadov pandémie na cestovanie.

Vo výročnej správe o činnosti dohľadu za rok 2020 ECB zaviedla vykazovanie, ktoré sa zameriava na účel výdavkov, pričom uvádza členenie nákladov podľa ich kategórií, na základe nákladov a zdieľaných služieb, ktoré možno priamo pripísať bankovému dohľadu ECB.

Graf 22

Náklady na úlohy dohľadu ECB členené podľa kategórií

(v mil. EUR)

Priamo priraditeľné výdavky tvoria náklady na zamestnancov hlavných oblastí dohľadu, iniciatívy dohľadu (vrátane nákladov v súvislosti s komplexnými hodnoteniami), iné prevádzkové výdavky ako služobné cesty a odborná príprava, špecializované informačné technológie ako IMAS a STAR a súvisiace projekty, a technológie dohľadu.

Kategória zdieľaných služieb zahŕňa služby, ktoré využíva funkcia centrálneho bankovníctva aj funkcia bankového dohľadu a ktoré sú zoskupené do týchto oblastí: technické služby, ľudské zdroje, zdieľané služby informačných technológií, zdieľané právne, kontrolné a administratívne služby, komunikácia a prekladateľské služby a iné služby. Náklady na tieto zdieľané služby sú rozdelené medzi jednotlivé funkčné oblasti na základe mechanizmu rozdeľovania nákladov, ktorý uplatňuje štandardné metriky, ako sú ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (FTE), kancelárske priestory a počet žiadostí o preklad. Keďže je ECB odhodlaná dôsledne zlepšovať efektívnosť, pravidelne zdokonaľuje aj metriky rozdeľovania nákladov.

V roku 2021 boli celkové skutočné výdavky 577,5 mil. €. Priamo priraditeľné výdavky dosiahli 337,9 mil. € a zdieľané služby predstavovali 239,6 mil. €, t. j. 58,5 % a 41,5 % skutočných výdavkov.

Amortizácia IMAS a STAR prispela k zvýšeniu výdavkov na priamo priraditeľné informačné technológie a súvisiace projekty vo výške 17,0 mil. €. Priamo priraditeľné výdavky na technológie dohľadu predstavovali 14,9 mil. €.

V roku 2021 sa výdavky na zdieľané služby v porovnaní s rokom 2020 znížili o 11,2 mil. €. Naďalej pretrvával vysoký dopyt po technických službách, aby sa zachovalo bezpečné pracovné prostredie v priestoroch ECB. Toto však bolo viac ako vyvážené zníženým dopytom po zdieľaných službách informačných technológií a ľudských zdrojov, čo odrážalo lepšiu priamu alokáciu služieb.

6.2 Výhľad poplatkov za bankový dohľad v roku 2022

Na základe nižšej úrovne skutočných nákladov na úlohy dohľadu za posledné dva roky má ECB naďalej konzervatívny prístup k odhadovaniu výdavkov na rok 2022, čoho výsledkom je odhadovaný poplatok za dohľad na rok 2022 vo výške 624,1 mil. €. Celkové plánované výdavky ECB na úlohy dohľadu na rok 2022 predstavujú 678,9 mil. €. Zohľadňuje to očakávaný návrat k bežnej úrovni činnosti, prebiehajúce investície do vývoja informačných systémov súvisiacich s bankovým dohľadom vrátane internalizácie nákladov na konzultačné služby v súvislosti so systémom STAR, ako aj vyššie personálne náklady súvisiace s 25 zamestnancami na plný úväzok (FTE), ktoré schválila Rada guvernérov v roku 2020 pre SSM a súvisiace zdieľané služby.

ECB zostane flexibilná vo svojej reakcii na vonkajšie faktory v prípade, že podmienky umožnia obnovenie bežnej úrovne činnosti v roku 2022.

V súlade so záväzkom dosiahnuť cenovú stabilitu v strednodobom horizonte ECB od roku 2023 predpokladá stabilizáciu plánovaných výdavkov na plnenie svojich súčasných mandátov súvisiacich s európskym bankovým dohľadom.

Tabuľka 10

Odhadované náklady na bankový dohľad ECB v roku 2022 členené podľa funkcií

(v mil. EUR)

Ročný poplatok za dohľad na rok 2022, ktorý sa má vyberať v roku 2023, bude známy až na konci poplatkového obdobia a bude zahŕňať skutočné výdavky za celý rok 2022 upravené o sumy vrátené jednotlivým bankám alebo vybrané od jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia, úroky z omeškania platieb a poplatky, ktoré nie je možné vybrať. Pomer celkovej sumy, ktorá sa má vybrať za jednotlivé kategórie, sa odhaduje na 95,6 % pre významné inštitúcie a 4,4 % pre menej významné inštitúcie.

Tabuľka 11

Odhad výdavkov na úlohy dohľadu ECB v roku 2022

(v mil. EUR)

6.3 Rámec poplatkov za rok 2021

Nariadenie o poplatkoch spolu s nariadením o SSM vytvárajú právny rámec pre výber ročných poplatkov za dohľad, ktorými ECB pokrýva svoje výdavky spojené s výkonom úloh v oblasti dohľadu. Nariadením o poplatkoch a súvisiacim rozhodnutím^[86] sa ustanovujú metódy: i) určovania celkovej výšky ročného poplatku za dohľad, ii) výpočtu výšky poplatkov, ktoré majú uhradiť jednotlivé dohliadané inštitúcie a iii) výberu ročného poplatku za dohľad.

ECB v roku 2021 dokončila implementáciu zmien vyplývajúcich z revízie rámca poplatkov za dohľad v roku 2019. Nový jazykový režim, v rámci ktorého sa oznamy o poplatkoch ECB vydávajú vo všetkých úradných jazykoch EÚ, bol zavedený v apríli 2021. Inštitúciám to umožnilo dostať oznámenie o poplatkoch za rok 2020 vo svojom preferovanom jazyku EÚ. Postup týkajúci sa oznámenia o úmysle vylúčiť aktíva a/alebo rizikovú expozíciu dcérskych spoločností zriadených v nezúčastnených krajinách bol úspešne zautomatizovaný, čo bankám umožnilo efektívne informovať ECB o svojich zámeroch v stanovenom termíne do 30. septembra 2021. Okrem toho, keďže ECB v roku 2020 prešla na následnú (ex post) fakturáciu skutočných nákladov, už neexistuje prebytok ani deficit prenesený z predchádzajúcich rokov.

6.4 Celková suma za poplatkové obdobie 2021

Ročný poplatok za dohľad, ktorý sa má vybrať za poplatkové obdobie 2021, predstavuje 577,5 mil. €. Táto suma takmer úplne pozostáva zo skutočných ročných nákladov na rok 2021 vo výške 577,5 mil. € s úpravou o úroky z omeškania vo výške 47 000 €.

Ročný poplatok za dohľad je možné upraviť aj o i) sumy vrátené jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia a ii) odpísané sumy, ktoré nebolo možné vybrať. V roku 2021 takéto úpravy neboli potrebné.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti. Toto členenie vychádza z postavenia dohliadaných subjektov ako významných alebo menej významných a odráža s tým súvisiacu rozdielnu úroveň dohľadu ECB, ktorému podliehajú.

V roku 2021 je celková suma poplatkov, ktoré sa majú vybrať od významných inštitúcií, 546,1 mil. €; pre menej významné inštitúcie táto suma predstavuje 31,4 mil. €. Rozdeľovanie výdavkov je podporované vylepšeným systémom, ktorý umožňuje presnejšie rozdelenie nákladov do kategórií. Za rok 2021 zaplatia významné inštitúcie 94,6 % celkových nákladov na bankový dohľad za poplatkové obdobie a menej významné inštitúcie zaplatia 5,4 %.

Tabuľka 12

Celkové príjmy z úloh v oblasti bankového dohľadu

(v mil. EUR)

6.5 Individuálne poplatky za dohľad

Na úrovni bánk sa poplatky vypočítavajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky, pričom sa použijú faktory pre výpočet ročných poplatkov za dohliadané banky. Pre väčšinu bánk je referenčným dátumom pre údaje 31. december predchádzajúceho roka. V prípade bánk, ktoré počas poplatkového obdobia podliehajú novému dohľadu na najvyššej úrovni konsolidácie, ECB zohľadňuje celkové aktíva a celkovú rizikovú expozíciu vykázané bankou k referenčnému dátumu čo najbližšie k 31. decembru. Tieto údaje potom použije na výpočet variabilnej zložky poplatku za všetky mesiace, za ktoré je poplatok za dohľad splatný.^[87] Poplatok za dohľad vypočítaný na banku sa potom účtuje ako ročná platba.

Obrázok 3

Variabilná zložka poplatku určená podľa dôležitosti a rizikového profilu banky

Poplatok za dohľad sa stanovuje na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SSM. Skladá sa z variabilnej a minimálnej zložky. Minimálna zložka poplatku sa vzťahuje rovnako na všetky banky a predstavuje 10 % z celkovej vyrubenej sumy. V prípade najmenších významných bánk s celkovými aktívami vo výške 10 mld. € a menej sa minimálna zložka poplatku znižuje na polovicu. Od roku 2020 využívajú zníženie minimálnej zložky poplatku o polovicu aj menšie menej významné banky, ktorých celkové aktíva nepresahujú 1 mld. €.

Na základe článku 7 nariadenia o poplatkoch sa príslušný poplatok mení, ak v situácii banky nastanú tieto zmeny: i) zmena postavenia dohliadaného subjektu, t. j. ak je subjekt preklasifikovaný z významného na menej významný a naopak, ii) vydanie povolenia novému dohliadanému subjektu a iii) odobratie existujúceho povolenia. V rámci prechodu na fakturáciu ex post bola do štandardných výpočtov poplatkov zahrnutá aj väčšina zmien súvisiacich s článkom 7, ku ktorým došlo počas roka. V dôsledku toho ECB v roku 2021 neprijala dodatočné rozhodnutia o poplatkoch za dohľad, ktoré by sa mali zahrnúť do ročných poplatkov za dohľad fakturovaných v roku 2022.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Príslušné stránky sa pravidelne dopĺňajú užitočnými, praktickými informáciami vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

6.6 Iné príjmy súvisiace s úlohami bankového dohľadu

ECB je oprávnená ukladať administratívne pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnom bankovom dohľade (vrátane rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu). Príjem z pokút sa nezapočítava do ročného poplatku za dohľad. Nariadenie o poplatkoch ustanovuje, že odškodné vyplatené tretím stranám ani administratívne pokuty (sankcie) pre dohliadané subjekty splatné v prospech ECB nemajú vplyv na poplatky za dohľad. Administratívne pokuty dohliadaných subjektov sa vykazujú ako príjem vo výkaze ziskov a strát ECB. Príjem z pokút uložených dohliadaným subjektom v roku 2021 predstavoval 0,6 mil. €.

ECB vráti peňažné prostriedky dohliadaným subjektom, ak súd zruší administratívne pokuty, ktoré im boli predtým uložené. V roku 2021 boli vrátené peňažné prostriedky vo výške 4,8 mil. €. Súviseli s administratívnymi pokutami, ktoré ECB predtým uložila trom dohliadaným subjektom v rámci tej istej skupiny a v prípade ktorých súd príslušné rozhodnutia čiastočne zrušil. Tieto výdavky nie sú zahrnuté vo výpočte ročných poplatkov za dohľad, ale sú vykázané vo výkaze ziskov a strát ECB a znižujú jej čistý hospodársky výsledok.

7 Právne nástroje prijaté ECB

Medzi právne nástroje, ktoré prijíma ECB, patria nariadenia, rozhodnutia, usmernenia, odporúčania a pokyny pre príslušné vnútroštátne orgány (uvedené v treťom pododseku článku 9 ods. 1 nariadenia o SSM a v článku 22 nariadenia o rámci SSM). V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2021 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a/alebo na internetovej stránke ECB. Ide o právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia o SSM a o iné relevantné právne nástroje.

7.1 Nariadenia ECB

ECB/2021/24
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/943 zo 14. mája 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/534 o vykazovaní finančných informácií na účely dohľadu (Ú. v. EÚ L 210, 14.6.2021, s. 1)

7.2 Nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2021/7
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/432 z 1. marca 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2017/1198 o poskytovaní informácií o plánoch financovania úverových inštitúcií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi Európskej centrálnej banke (Ú. v. EÚ L 86, 12.3.2021, s. 14)

ECB/2021/8
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/490 z 12. marca 2021 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2020 (Ú. v. EÚ L 101, 23.3.2021, s. 107)

ECB/2021/27
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1074 z 18. júna 2021 o dočasnom vylúčení určitých expozícií voči centrálnym bankám z veľkosti celkovej expozície vzhľadom na pandémiu COVID‑19, ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2020/1306 (Ú. v. EÚ L 230 I, 30.6.2021, s. 1)

ECB/2021/31
Odporúčanie Európskej centrálnej banky z 23. júla 2021, ktorým sa zrušuje odporúčanie ECB/2020/62 (Ú. v. EÚ C 303, 29.7.2021, s. 1)

ECB/2021/33
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1437 z 3. augusta 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2017/934 o delegovaní právomoci prijímať rozhodnutia o významnosti dohliadaných subjektov (Ú. v. EÚ L 314, 6.9.2021, s. 1)

ECB/2021/34
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1438 z 3. augusta 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2017/935 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a posúdení požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť (Ú. v. EÚ L 314, 6.9.2021, s. 3)

ECB/2021/35
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1439 z 3. augusta 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2018/546 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia o vlastných zdrojoch (Ú. v. EÚ L 314, 6.9.2021, s. 8)

ECB/2021/36
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1440 z 3. augusta 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2019/1376 o delegovaní právomoci prijímať rozhodnutia o passportingu, nadobúdaní kvalifikovaných účastí a odňatí povolení úverovým inštitúciám (Ú. v. EÚ L 314, 6.9.2021, s. 14)

ECB/2021/37
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1441 z 3. augusta 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2019/322 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (Ú. v. EÚ L 314, 6.9.2021, s. 17)

ECB/2021/38
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1442 z 3. augusta 2021 o delegovaní právomoci prijímať rozhodnutia o interných modeloch a o predĺžení lehôt (Ú. v. EÚ L 314, 6.9.2021, s. 22)

ECB/2021/39
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1396 z 13. augusta 2021, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2014/29 o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú príslušným vnútroštátnym orgánom podľa vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014 a (EÚ) 2016/2070, Európskej centrálnej banke (Ú. v. EÚ L 300, 24.8.2021, s. 74)

ECB/2021/40
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1443 z 26. augusta 2021 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o interných modeloch a o predĺžení lehôt (Ú. v. EÚ L 314, 6.9.2021, s. 30)

ECB/2021/42
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1486 zo 7. septembra 2021 o prijatí vnútorných pravidiel týkajúcich sa obmedzení práv dotknutých osôb v súvislosti s úlohami Európskej centrálnej banky, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 328, 16.9.2021, s. 15)

Korigendum k rozhodnutiu Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/1074 z 18. júna 2021 o dočasnom vylúčení určitých expozícií voči centrálnym bankám z veľkosti celkovej expozície vzhľadom na pandémiu COVID‑19, ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2020/1306 (ECB/2021/27) (Úradný vestník Európskej únie L 230 I z 30. júna 2021) (Ú. v. EÚ L 234, 2.7.2021, s. 102)