„Súčasná kríza je príležitosťou na zmenu“

Rozhovor s Andreom Enriom, predsedom Rady pre dohľad, Supervision Newsletter

13. mája 2020

Predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria diskutuje o tom, ako sa európske banky vyrovnávajú s krízou spôsobenou epidémiou COVID-19, či využívajú nedávno zavedené podporné opatrenia dohľadu, aké riziká ich ešte čakajú a čo to všetko znamená pre Európu.

Ako sa európskym bankám doteraz darí vyrovnať s momentálnou situáciou?

Je tendencia terajšiu krízu porovnávať s krízou z roku 2008. Avšak napriek tomu, že výsledkom oboch kríz je vážny hospodársky útlm, úloha a postavenie bánk sú odlišné. Po prvé, banky do súčasnej krízy vstupovali v oveľa lepšej forme ako na začiatku predchádzajúcej krízy – do značnej miery aj vďaka rozsiahlym regulačným reformám uskutočneným za posledných desať rokov. Po druhé, banky tentoraz nie sú príčinou problému. Ich schopnosť absorbovať straty a pokračovať v úverovaní ekonomiky je naopak nevyhnutným predpokladom rýchleho oživenia po skončení obmedzení sociálneho kontaktu.

Banky naďalej plnia svoju úlohu. Podľa výsledkov prieskumu bankových úverov zverejneného koncom apríla sa bankám podarilo uspokojiť výrazný nárast dopytu po úveroch, najmä po krátkodobých úveroch a čerpaní poskytnutých úverových liniek na financovanie zásob a prevádzkového kapitálu malých podnikov a obchodných spoločností. Na rozdiel od predchádzajúcich kríz pritom doteraz nedochádza k významnému sprísneniu úverových štandardov. Svedčí to o zvýšenej odolnosti bánk. Niektoré riziká sa však časom zrejme naplnia. S prepadom hospodárstva bude predovšetkým dochádzať k zhoršovaniu kvality aktív. To vyvolá tlak na znižovanie úrokových mier a rozsiahlejšiu korekciu hodnoty úverov. Banky tiež pravdepodobne zaznamenajú straty v dôsledku trhového rizika. Vzhľadom na tieto okolnosti sme prijali celý rad opatrení, ktoré majú bankám pomôcť pri podporovaní hospodárstva.

V reakcii na pandémiu koronavírusu (COVID-19) ste oznámili sériu opatrení na podporu bánk. Sú dôkazy o kladnom vplyve týchto opatrení na reálnu ekonomiku?

Hlavným účelom všetkých našich opatrení je zabezpečiť, aby banky naďalej dokázali absorbovať straty a poskytovať úvery ekonomike. V súlade s koncepciou regulačných reforiem zavedených po poslednej finančnej kríze sme bankám odporučili čerpať svoje kapitálové a likviditné rezervy – veď na to sú rezervy určené. Takže banky, ktoré svoje rezervy aj čerpajú, konajú zodpovedne. Na základe našich odporúčaní tiež chránia svoj kapitál odložením vyplácania dividend a odkupovania vlastných akcií. Zároveň prostredníctvom štátnej podpory hospodárstva, ktorá pomáha podnikom v ťažkostiach a tlmí účinok dopytového šoku, dochádza k zmierňovaniu kreditného rizika. V kombinácii s podpornými opatreniami dohľadu sa očakáva predovšetkým priaznivý účinok štátnych záruk za bankové úvery. V neposlednom rade menová politika účinne zareagovala na nárast nákladov financovania a trhových strát z investícií do dlhopisov.

Existuje viacero odhadov úverovej kapacity vytvorenej týmito opatreniami, najmä po zohľadnení ich vzájomného pozitívneho pôsobenia. Všetky odhady poukazujú na veľmi výrazný potenciálny účinok. Je však ešte priskoro povedať, do akej miery budú banky ochotné expandovať svoje súvahy. Do značnej miery to bude závisieť od účastníkov trhu – investorov, ratingových agentúr a trhových analytikov – aby sa nestavali negatívne k bankám, ktoré naozaj využívajú svoje kapitálové a likviditné rezervy. Podľa výsledkov úverového prieskumu banky očakávajú prudký nárast dopytu po úveroch v druhom štvrťroku 2020 a predpokladajú, že bude sprevádzaný uvoľnením úverových štandardov.

Zároveň by som chcel poukázať na to, že naše avizované opatrenia – predovšetkým pokiaľ ide o čerpanie kapitálových a likviditných rezerv – budú platiť dovtedy, kým to bude potrebné. Inými slovami, po zlepšení situácie opatrenia nezrušíme zo dňa na deň; umožníme veľmi postupný návrat na predkrízovú úroveň kapitálu a likvidity.

Zaznamenávate v bankovom sektore zvýšené riziká alebo riziká, ktoré sa môžu ešte len objaviť?

V kríze tohto druhu je samozrejme množstvo rizík, ktoré sa náhle môžu stať aktuálnymi. Na prvom mieste je často likviditné riziko. Vďaka menovopolitickým opatreniam ECB však situácia momentálne vyzerá pomerne stabilne.

Sú však i ďalšie riziká, ktoré sa môžu naplniť v neskoršej fáze, takže celkový vplyv krízy na bankový sektor zatiaľ nemôžeme posúdiť. Vezmime si napr. kreditné riziko, ktoré v čase hospodárskeho útlmu vystupuje do popredia. Očakávame napríklad, že nárast problémových úverov sa začne prejavovať až koncom druhého alebo tretieho štvrťroka tohto roka, čiže o približne jeden až štyri mesiace. Celkový rozsah zhoršenia kvality aktív bude do značnej miery závisieť od hĺbky a dĺžky recesie, pričom v súčasnosti stále prichádza do úvahy množstvo rôznych scenárov vývoja.

Ako budete v nasledujúcom období hodnotiť vplyv súčasnej krízy a zraniteľnosť bánk?

Stav bánk samozrejme nepretržite sledujeme a sme s nimi v úzkom kontakte. Zároveň vykonávame analýzu zraniteľnosti bánk na základe rôznych scenárov vývoja a hypotetických šokov. Vďaka analýze získame prehľad o potenciálnych následkoch krízy na súvahy bánk, zdrojoch najväčších rizík a možnostiach ich zmiernenia.

Niektoré veľké banky v Spojených štátoch v prvom štvrťroku 2020 zaznamenali výrazný pokles ziskov v dôsledku zvýšenej tvorby oprávok na krytie úverových strát. Európske banky sú v porovnaní s americkými spravidla menej ziskové a menej dobre kapitalizované. Majú podľa Vás vytvorený dostatok rezerv na prekonanie krízy?

Veľké americké banky v prvom štvrťroku 2020 tvorbu oprávok na krytie úverových strát naozaj podstatne zvýšili. Je to tiež dôsledkom požadovaných zmien účtovných pravidiel, ktoré banky v eurozóne začali zavádzať v roku 2018.

Napriek tomu je však pravda, že americké banky sú v poslednej dobe podstatne ziskovejšie než banky v eurozóne. A v čase krízy je solídna ziskovosť prvou obrannou líniou. Hoci banky v eurozóne v tomto smere môžu zaostávať, vo väčšine rokov od skončenia finančnej krízy boli stále ziskové. Predovšetkým navýšili svoje kapitálové a likviditné rezervy, ktoré sú zásadnou obrannou líniou v každej kríze. V ďalšom priebehu by nižšia ziskovosť mohla znamenať, že banky v eurozóne budú po kríze potrebovať viac času na doplnenie svojich rezerv. Ako som však už povedal, my im na to poskytneme dostatok času. Zároveň budeme na banky naďalej tlačiť, aby rýchlejšie zavádzali potrebné zmeny na obnovenie viac udržateľnej úrovne ziskovosti. Vyžaduje si to preorientovanie obchodných modelov, účinnejšie opatrenia na zlepšenie hospodárnosti a väčší dôraz na využívanie nových technológií.

Prečo podľa Vášho názoru banky svoje likviditné rezervy nevyužívajú vo väčšej miere?

Je ešte priskoro na vyvodzovanie záverov. Počas prvých týždňov platnosti opatrení na obmedzenie pohybu boli banky vystavené tlaku na svoje likviditné pozície. Tlak pramenil najmä z výrazného čerpania poskytnutých úverových liniek a z určitého tlaku na fondy peňažného trhu a správcovské spoločnosti v dôsledku zhoršovania podmienok na trhu s komerčnými cennými papiermi, ktoré banky pomáhali zmierniť. Banky však profitovali z akomodačného nastavenia menovej politiky ECB, ktoré mohlo nepriamo prispieť k nárastu ich likviditných rezerv. Presnejšie povedané, program nákupu aktív verejného sektora zvyšuje hodnotu dlhopisov ako vysoko kvalitných likvidných aktív, zatiaľ čo uvoľnenie kolaterálových požiadaviek bankám umožňuje na získanie likvidity zastavovať dodatočné nástroje.

Niektoré banky však stále môžu mať averziu voči čerpaniu svojich likviditných rezerv, a to predovšetkým bezprostredne pred zverejňovaním svojich likviditných pozícií. Podľa všetkého sa najviac obávajú toho, že ak sa svojich rezerv dotknú ako prvé, trhy to budú považovať za známku slabosti v porovnaní s konkurenciou. Dovolím si preto zopakovať: rezervy sú určené na to, aby sa používali v čase krízy, a my budeme ochotu bánk tieto rezervy čerpať i naďalej hodnotiť. Pokiaľ dokážeme odstrániť príslušné prekážky, túto možnosť zvážime.

Bankám odporúčate nevyplácať dividendy a neodkupovať vlastné akcie, a zasadzujete sa aj za obozretný postoj k pohyblivému úročeniu. Padá to u bánk a ich vedenia na úrodnú pôdu?

Áno, padá. Očakávame, že z pôvodne plánovaných výplat dividend v hodnote 35 mld. € zostane viac než 27 mld. € nerozdelených v súvahách bánk ako kapitál. Dochádza tiež k rušeniu plánovaného odkupovania akcií. Od bánk zároveň očakávame, že budú brať vážne našu výzvu na extrémne obmedzenie pohyblivého úročenia. Banky teda konajú zodpovedne a to sa odrazí aj na ich povesti v budúcnosti. V kríze tohto druhu by si banky mali nechať každé euro kapitálu na absorbovanie strát a nepretržité úverovanie hospodárstva. Som si dobre vedomý toho, že zdravé banky potrebujú byť atraktívne pre potenciálnych investorov, ako aj toho, že pravidelný tok dividend z bánk v eurozóne je pre kapitálových investorov jedným z rozhodujúcich faktorov, keďže miera ziskovosti zostáva dlhodobo nízka. Verím však, že z dlhodobejšieho hľadiska je v tomto bode zachovanie kapitálu aj v záujme investorov. Chcel by som opäť zdôrazniť, že ide o výnimočné a dočasné opatrenie na riešenie výnimočnej a dočasnej situácie.

Zazneli určité obavy, že by sme mohli uvažovať aj o ďalších obmedzeniach, napr. v prípade nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1. Poviem to na rovinu: platby spojené s týmito nástrojmi sa nechystáme nijakým spôsobom obmedziť. K obmedzeniu platieb z týchto nástrojov automaticky dochádza len vtedy, ak kapitál bánk klesne pod určité hranice stanovené v príslušných právnych predpisoch. K dnešnému dňu sú však banky od tohto bodu vďaka stále značným rezervám dostatočne vzdialené.

Očakáva sa, že hospodárska kríza spôsobí opätovný nárast hladiny problémových úverov (non-performing loans – NPL). Vrátia sa európske banky späť tam, kde boli pred piatimi rokmi? Ako sa tomu dá zabrániť?

Podľa prognóz sa má ekonomika eurozóny naozaj zmenšiť viac než počas poslednej finančnej krízy. Je preto pravdepodobné, že i napriek všetkých prijatým podporným opatreniam dôjde k podstatnému nárastu problémových úverov. A príčinou nebude nedostatočné riadenie rizík v bankách, ale symetrický exogénny šok. Jeho vplyv preto môže byť výrazný vo všetkých krajinách eurozóny, nielen v niektorých z nich. Banky sú však rozhodne odolnejšie než v roku 2008. Stav problémových úverov ku koncu roka 2019 bol v porovnaní s piatimi rokmi dozadu takmer polovičný. Prevažná väčšina bánk s vysokým objemom problémových úverov splnila svoje ciele redukcie NPL na rok 2019 a veľa bánk ich dokonca prekročilo. Oveľa lepšie pripravené sú i orgány dohľadu. Nie nadarmo sme strávili toľko času zavádzaním pravidiel určených na znižovanie stavu problémových úverov.

Od vypuknutia terajšej krízy sme preukázali pružnosť aj v otázke problémových úverov. Hoci je však dôležité banky počas momentálnej recesie chrániť, je rovnako dôležité zabezpečiť, aby naďalej správne sledovali a riadili zhoršovanie kvality aktív a zodpovedajúcim spôsobom nás informovali, v súlade s platnými pravidlami a všeobecnými zásadami ECB týkajúcimi sa postupu bánk v prípade problémových úverov. Len tak si dokážeme zachovať jasný a presný obraz o rizikách v bankovom sektore.

Je v každom prípade nevyhnutné, aby sa banky na očakávaný nárast počtu problémových dlžníkov a úverov náležite pripravili. V opačnom prípade by došlo nielen k spomaleniu hospodárskeho oživenia, ale aj k nepriaznivým dôsledkom na ziskovosť bánk a kvalitu ich aktív. Všetky banky preto vyzývam, aby zabezpečili svoju pripravenosť v hlavných oblastiach riadenia problémových úverov, uplatňovali primerané a jasné pravidlá určovania a merania kreditného rizika, zaistili potrebnú vedomostnú a materiálnu vybavenosť svojho personálu na zvládnutie zvýšeného počtu prípadov riešenia NPL, zaviedli spoľahlivé mechanizmy riadenia (s adekvátnym a častým monitorovaním vývoja rizík) a zabezpečili požadované kapacity v oblasti informačných technológií.

Bude mať táto kríza za následok žiaducu konsolidáciu európskeho bankového sektora?

Po prvé, potreba konsolidácie naďalej platí – na tom sa nič nemení. I naďalej evidujeme prebytočnú kapacitu, ktorá stojí v ceste ziskovosti a hospodárnosti bánk. Mimoriadne podporné opatrenia centrálnych bánk, orgánov dohľadu a rozpočtových orgánov sú určené na podporu domácností, malých podnikov a obchodných spoločností, nie na to, aby udržiavali pri živote banky, ktoré do krízy vstupovali s nezdravými obchodnými modelmi a ktoré už samy osebe neboli životaschopné. Pre tieto banky môže kríza znamenať ešte väčšiu potrebu konať, pričom konsolidácia by naozaj mohla byť súčasťou riešenia. I pre zdravé banky by však konsolidácia mohla byť prostriedkom na zvýšenie ziskovosti v prostredí nízkych úrokových mier.

Z pozície orgánu dohľadu budeme bankám naďalej odporúčať, aby možnosť konsolidácie zvážili v záujme zlepšenia udržateľnosti. Každý predložený konsolidačný projekt budeme posudzovať samostatne a výlučne na základe jeho technických a prudenciálnych aspektov. Zároveň sa snažíme objasniť náš všeobecný postoj ku konsolidácii a onedlho bankám a trhom v tomto smere poskytneme jednoznačnejšie informácie.

Rozhodnutie, či uprednostniť domácu konsolidáciu pred cezhraničnou akvizíciou, je na bankách. Je však poľutovaniahodné, že stále existuje toľko prekážok v cezhraničnej konsolidácii, napríklad fragmentácia v oblasti daňového práva, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa obchodných spoločností a platobnej neschopnosti. Ďalšou z prekážok sú dôsledky opatrení zameraných na oddelené hospodárenie (ring-fencing), ktoré boli prijaté počas predchádzajúcej finančnej krízy, ako aj zostávajúce obmedzenia v podobe prudenciálnych pravidiel, ktoré zabraňujú celoskupinovému riadeniu kapitálu a likvidity v rámci bankovej únie. Na prekonanie odporu proti odstraňovaniu týchto bariér potrebujeme naozaj európske ochranné mechanizmy vrátane európskeho systému ochranu vkladov.

Má podľa Vás táto kríza za následok posilňovanie alebo oslabovanie bankovej únie?

Rád by som zdôraznil, že banková únia v súčasnej kríze funguje spoľahlivo. Európsky bankový dohľad dokázal reagovať veľmi rýchlo a plne jednotným spôsobom. V porovnaní s rokom 2008 je to obrovský pokrok. Súčasná kríza je v prvom rade príležitosťou na zmenu: ukazuje, že na riešenie európskych problémov potrebujeme európske riešenia. Hoci táto myšlienka nie je nová, znova sa potvrdzuje jej pravdivosť.

Potrebujeme teda dokončiť bankovú úniu, predovšetkým vytvoriť európsky systém ochrany vkladov. To zostáva jednou z našich hlavných priorít. Tým sa to však nekončí. Musíme tiež bankám uľahčiť podnikanie v zahraničí, pretože tak podporíme súkromnú deľbu rizík a rozšírime prístup občanov k nízkonákladovým a kvalitným službám; potrebujeme zlepšiť a zjednotiť súbor nástrojov na riešenie kríz v malých a stredne veľkých bankách; a potrebujeme zvýšiť odolnosť finančného sektora voči šokom špecifickým pre jednotlivé krajiny. Naším celkovým cieľom by malo byť dokončenie bankovej únie v rámci terajšieho inštitucionálneho cyklu, do roku 2024.