Predslov Maria Draghiho, prezidenta ECB

Päť rokov existencie európskeho bankového dohľadu ukázalo jeho nesporné výhody. Devätnásť rôznych modelov dohľadu nahradil jeden spoločný – európsky. Vyššia miera harmonizácie a transparentnosti pomohla zaviesť rovnocennejšie podmienky pre všetky banky v eurozóne.

Orgány dohľadu majú v súčasnosti komplexnejší prehľad o bankovom sektore. Jednotný dohľad umožňuje efektívne porovnať veľký počet podobných bánk v eurozóne z hľadiska ich obchodných modelov a rizikových profilov. Zároveň sme schopní jednoduchšie monitorovať cezhraničné prepojenia a vplyvy, a tým lepšie porozumieť rizikám na úrovni bánk, ako aj systémovým rizikám vznikajúcim vnútri bankového sektora.

Tieto výhody zohrali mimoriadne dôležitú úlohu pri posilňovaní odolnosti európskeho bankového sektora. Banky navýšili svoje koeficienty kapitálu CET1 z 11,3 % na konci roku 2014 na 14,1 % v roku 2018. Pokrok nastal aj pri redukcii dlhodobo držaných aktív a problémových úverov, ktorých objem sa podarilo v uvedenom období znížiť o približne 300 miliónov €. Vyššiu mieru stability vykázali aj zdroje financovania a likvidita.

Banky však naďalej čelia dôležitým výzvam. Ziskovosť bánk bola aj v roku 2018 nízka, čo malo vplyv na ich schopnosť poskytovať úvery ekonomike. V rokoch 2016 až 2018 sa úspešnejším bankám v eurozóne podarilo vykompenzovať nižšie úrokové marže zvýšením objemu poskytnutých úverov, zatiaľ čo v prípade horšie hospodáriacich bánk sa naopak podiel poskytnutých úverov znížil.

Vyššia ziskovosť sa dá dosiahnuť redukciou nadmerných kapacít a vysokých nákladov. Okrem toho treba pokračovať v znižovaní zostávajúceho objemu problémových úverov, ako aj skrytých strát a neistoty týkajúcej sa oceňovania niektorých komplexných finančných aktív, akými sú napríklad aktíva 3. úrovne. Riešenie týchto výziev musí byť v budúcnosti spoločným cieľom bánk, orgánov dohľadu a regulátorov, rovnako ako spĺňanie vysokých štandardov riadenia rizík zo strany bánk.

Nemenej dôležitým je vytvorenie konzistentného regulačného a inštitucionálneho rámca pre pevnú cezhraničnú integráciu. Integrovanejší bankový sektor by podporil cezhraničnú konsolidáciu a prehĺbil mieru zdieľania rizík v súkromnom sektore v rámci eurozóny, a tým prispel k stabilite makroekonomického prostredia. Regulátori a orgány dohľadu by mali naďalej presadzovať jednotnejší prudenciálny rámec, ktorý bráni vyčleňovaniu regulačného kapitálu a likvidity.

Tieto snahy idú ruka v ruke s potrebou dokončenia procesu budovania bankovej únie. Európsky bankový dohľad by sa mal opierať o silný rámec pre riešenie krízových situácií a účinný systém ochrany vkladov, čím by zaručil nespochybniteľnú integritu jednotného bankového trhu.

Úvodný rozhovor s Andreom Enriom, predsedom Rady pre dohľad

Na pozíciu predsedu Rady pre dohľad ECB ste nastúpili v januári 2019. Ako budete pristupovať k tejto dôležitej úlohe?

Predovšetkým treba povedať, že Danièle Nouy, Sabine Lautenschläger a všetci naši kolegovia – tak v ECB, ako aj v príslušných vnútroštátnych orgánoch – urobili veľký kus práce a založili dobre fungujúcu organizáciu. Takže nemusím znova objavovať koleso. Bude treba zachovať vysokú úroveň štandardov dohľadu a pokračovať v prísnom a náročnom prístupe zadefinovanom v počiatočnej fáze.

Zavedenie jednotného mechanizmu dohľadu bolo významným krokom vpred, musíme však pripustiť, že stále nemáme plne integrovaný európsky bankový trh. Aby sme v tejto oblasti mohli napredovať, bude potrebné odstrániť legislatívne bariéry, čo, samozrejme, nie je našou úlohou. Jednako si myslím, že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pokročili v budovaní bankovej únie ako jednotnej jurisdikcie, teda jurisdikcie jednotnej z hľadiska bankovej regulácie a dohľadu. To by položilo základy skutočného domáceho trhu pre európske banky.

Jedna vec, na ktorú pritom musíme pamätať, je, pre koho pracujeme: pre európskych občanov, vkladateľov, investorov, dlžníkov a ekonomiku ako takú. Naša práca im musí prinášať prospech a máme voči nim zodpovednosť. Beriem to veľmi vážne a mám dobré dôvody na čo najväčšiu transparentnosť našej práce. Ľudia by mali chápať, čo robíme a čo im to prináša. Banky by mali rozumieť našim politikám a krokom a mali by byť schopné predvídať ich. To isté platí aj pre investorov. Dnes žijeme vo svete, v ktorom si každý musí pomôcť sám; ak má banka problémy, straty musia znášať jej investori. Preto musia lepšie chápať riziká, ktorým sú vystavení.

Hneď po nástupe do funkcie ste sa museli zaoberať problémovou bankou. Aká bola vaša prvá skúsenosť s novým rámcom EÚ pre krízové riadenie?

Čo ma najviac zaujalo, bola oddanosť našich zamestnancov. Všetci pracovali veľmi usilovne, cez Vianoce aj v čase Nového roka. Každý vedel, čo bolo v stávke a ako veľmi môžu ťažkosti banky ovplyvniť životy ľudí. A to je to, čo sa v kríze ráta. Všetky procesy prebehli plynulo a všetky zainteresované orgány dobre spolupracovali.

Treba však povedať, že vždy je čo vylepšovať. Keď my, dohľad, riešime krízu, musíme pracovať v rámci hraníc stanovených existujúcou reguláciou. A regulácia sa v jednotlivých krajinách stále líši. Napríklad smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) nebola do vnútroštátnych právnych poriadkov transponovaná jednotne. Každá krajina má taktiež svoj vlastný predpis o platobnej neschopnosti. To znamená, že nástroje, ktoré môžeme v čase krízy použiť, nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. Nemôžeme si byť istí, či je vo všetkých prípadoch možné zaistiť hladký odchod z trhu. Je to problém, a nielen v prípade cezhraničných bánk. Inou záležitosťou, ktorej sa aktuálne venovala väčšia pozornosť, je chýbajúca úprava likvidity v čase riešenia krízy. Takže stále máme čo robiť, aby sme boli pripravení na budúce krízy.

Ďalšou očakávanou veľkou zmenou je vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ako to vnímate?

Pre mňa je brexit veľmi smutnou udalosťou – nielen preto, že som v Spojenom kráľovstve študoval a potom som 12 rokov žil v Londýne. Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti môžem tiež povedať, že Európska únia nie je v Spojenom kráľovstve vždy pravdivo vykresľovaná. Zdá sa, že mnohí ľudia preceňujú náklady a podceňujú prínosy zjednotenej Európy.

Pokiaľ ide o bankový sektor, brexit prinesie veľa zmien. Relatívne mnoho bánk sa presídli do eurozóny, čo zmení podobu bankového sektora. Vyvoláva to mnohé otázniky, pričom otázka, ako regulovať a kontrolovať pobočky alebo investičné firmy z tretích krajín, je len jedným z nich. Banky, regulácia aj dohľad museli vykonať veľa príprav na brexit a množstvo práce bude treba urobiť aj po brexite. Som však presvedčený, že túto výzvu zvládneme aj vďaka našej efektívnej spolupráci s orgánmi dohľadu Spojeného kráľovstva.

Akým ďalším výzvam musia banky čeliť?

Nuž, takých výziev určite nie je málo. Banky musia pokračovať v úpravách svojich bilancií, musia si premyslieť úpravy obchodných modelov, zlepšiť svoje riadenie a byť schopné riešiť krízy. A to sú len výzvy z minulosti a aktuálne výzvy.

Do budúcna by banky mali pozorne sledovať, čo sa deje na trhoch. Už nejaký čas máme dostatok likvidity a je lacná. Táto situácia spolu s nízkymi výnosmi viedla banky k rizikovejším operáciám. Musia však byť opatrné, vysokú hodnotu aktív a nízku rizikovú prémiu nemožno považovať za samozrejmosť. V určitom okamihu sa veci môžu zmeniť, pričom zmena môže prísť náhle. Rizikové a časové prémie by sa mohli zrazu zvýšiť a poškodiť banky mnohými spôsobmi, potenciálne by mohli zasiahnuť ich zisky, likviditu a kapitál. Riziká financovania a trhové riziká budú pravdepodobne čoraz viac reálne. My na dohľade ich berieme veľmi vážne. Rovnako by mali aj banky.

Spomenuli ste, že riadenie je niečo, na čom by mali banky viac pracovať. Aké je to dôležité?

Banky v súčasnosti držia väčšie kapitálové objemy a kvalitnejší kapitál, majú viac likvidity a prešli na stabilnejšie zdroje financovania. Toto všetko však nemá veľkú hodnotu, ak má banka zlé riadenie, krátkozraké vedenie a problematickú kultúru. Bankári musia pamätať na dve veci. Krátkodobé zisky by nemali byť hlavným cieľom operácií banky; to, čo sa ráta, je dlhodobé podnikanie. Kľúčová je udržateľnosť. Okrem toho, že je to neakceptovateľné zo spoločenského hľadiska, krátkodobé zisky, ktoré by vychádzali z dlhodobého poškodzovania klientov, akcionárov a daňových platiteľov, nie sú pre banky prospešné. Názorným príkladom je rad aktuálnych škandálov a prípadov prania špinavých peňazí.

Je všeobecne známe, že tieto časy sú pre banky ťažké. Čo sa môžeme naučiť od bánk, ktoré však stále prosperujú?

V eurozóne je skutočne rad bánk, ktoré si vedú lepšie ako mnohé iné. Čo majú tieto banky spoločné? Na prvý pohľad toho veľa nie je; všetky sú veľmi rozdielne. Zdá sa, že neexistuje garantovaná stratégia, ako dosahovať zisky. Dôležité však je mať stratégiu. Tieto úspešné banky majú jednu vec spoločnú: sú vynikajúce v tom, čo voláme strategické riadenie. Sú schopné vymyslieť stratégiu a uspieť v jej realizácii. Nie je to len to, čo robia, ale ako to robia. To je ponaučenie, ktoré ponúkajú.

Musíme tiež pripustiť, že na európskych bankových trhoch pretrváva štrukturálny problém: veľa bánk bolo rekapitalizovaných, no nie mnohé skutočne odišli z trhu. Európa sa preto stále zdá byť preplnená bankami, čo sa odráža na ziskovosti. V iných odvetviach konsolidácia výrazne pomohla eliminovať nadmernú kapacitu nahromadenú pred krízou.

Pokiaľ ide o zmeny v štruktúre trhov, aký je váš názor na digitalizáciu? Je to výzva, príležitosť alebo oboje?

Technologické zmeny sú vždy komplikovaným procesom, ktorý je ťažké predvídať. Vidím však príležitosti. Digitalizácia môže bankám pomôcť dosahovať väčšiu efektívnosť a odhaliť nové zdroje príjmov; vedie k priamejším a rýchlejším procesom a umožňuje bankám ponúkať lepšie služby a nové produkty pre klientov. Ak sa bankám podarí chopiť sa tejto príležitosti, budú profitovať. Ak však nebudú konať, činiť sa budú iní, či už malé a aktívne fintech start-upy alebo dobre etablovaní technologickí giganti. A to je pre banky výzva.

Určite nie je úlohou regulácie ani dohľadu, aby chránili etablované banky pred efektívnejšou konkurenciou. V tejto súvislosti však musíme riešiť nové riziká, pričom kybernetické riziko je ukážkovým príkladom. Musíme takéto nové riziká pozorne sledovať a zhodnotiť, či si vyžadujú zmenu pravidiel. Digitalizácia zároveň môže regulácii a dohľadu pomôcť k väčšej efektívnosti a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov, najmä v prípade menších a jednoduchších firiem. Inými slovami, je to príležitosť aj pre nás.

Hlavnou témou od vypuknutia krízy bola úprava pravidiel. Aký je váš názor na reformu regulácie – zašlo to priďaleko, ako tvrdia niektorí, alebo nie dosť ďaleko?

Reforma bola potrebná. Kríza odhalila množstvo medzier v regulačnom rámci a my ich musíme odstrániť. Verím, že balík predpisov pripravený na úrovni skupiny G20 je vyvážený: výrazne zvýšil bezpečnosť a zdravie bánk, pričom požiadavky boli nastavené a postupne načasované tak, aby sa predišlo nežiaducim vplyvom na poskytovanie úverov a reálny rast. Niektoré právne poriadky išli nad rámec požiadaviek stanovených medzinárodnými štandardmi v niektorých oblastiach a v súčasnosti túto voľbu prehodnocujú. Vo všeobecnosti si myslím, že by sme mali odolať tlakom na zmiernenie požiadaviek v dobrých časoch. Ako som už povedal, banky sa musia vyhnúť krátkodobému rozmýšľaniu, a to isté platí pre reguláciu. Musíme myslieť na dlhodobú stabilitu systému a vyhnúť sa procyklickým prístupom pri tvorbe pravidiel.

Je, samozrejme, pravda, že revidované pravidlá sú celkom komplikované. Takže musíme sledovať ich účinky a upraviť ich, ak to bude potrebné. Teraz je však prvoradé ukončiť konzistentné zavádzanie reforiem na celom svete.

V Európe sa už finalizuje balík bankových predpisov, ktorý bude v nasledujúcich rokoch tvarovať podobu regulácie. Ste spokojný s výsledkom?

Balík bankových predpisov je veľmi dôležitá časť legislatívy, a nielen preto, že implementuje bazilejské štandardy do európskeho práva. Celkové hodnotenie je pozitívne, sú tu však niektoré oblasti, v ktorých sa navrhovaná legislatíva odkláňa od medzinárodných štandardov. Týka sa to niekoľkých odborných detailov ukazovateľa finančnej páky, pomeru čistého stabilného financovania a nových pravidiel pre obchodné knihy bánk. Takže na globálnej úrovni nebudú podmienky pre všetkých celkom rovnaké, ako by mohli byť.

Pokiaľ ide o Európsku úniu, myslím si, že balík bankových predpisov mohol byť ambicióznejší v zámere dosiahnuť skutočne integrovaný bankový sektor, aspoň v rámci bankovej únie. Ak ašpirujeme na spoločnú jurisdikciu pre bankovníctvo, musíme prekonať ochranársky inštinkt. Bankové skupiny musia mať možnosť voľne alokovať svoj regulačný kapitál a likviditu po celej eurozóne. Balík bankových predpisov však, žiaľ, zachoval úzky národný prístup, pokiaľ ide o výnimky z kapitálových a likviditných požiadaviek v rámci bankových skupín. Vzhľadom na to, že sa na dokončenie bankovej únie podnikajú ďalšie kroky, dúfam, že zákonodarcovia svoj prístup v blízkej budúcnosti prehodnotia.

Čo ešte treba urobiť, aby sme sa priblížili skutočne európskemu bankovému sektoru?

Je jasné, že pri absencii čisto európskej záchrannej siete budú vnútroštátne orgány naďalej váhať, pokiaľ pôjde o umožnenie integrovaného riadenia kapitálu a likvidity v cezhraničných skupinách pôsobiacich v bankovej únii. Určitý pokrok sa dosiahol pri zavedení poistky pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, no politické debaty o zriadení tretieho piliera bankovej únie, európskeho systému ochrany vkladov, pokračujú len veľmi ťažko. Som presvedčený, že polarizácia medzi „táborom za zníženie rizika“, ktorý argumentuje, že riziká by sa mali pred zavedením spoločných záruk znížiť, a „táborom za spoločné znášanie rizík“, ktorý argumentuje, že teraz je ideálny čas na integrované poistenie vkladov, nikam nevedie. Oba ciele sú previazané. Takže Európska únia by mala urobiť to, v čom je dobrá, a prísť s jasným plánom. Plán by mal potvrdiť, ako úzko spojené sú zvyšné časti reformy. Umožnilo by nám to harmonizované napredovanie vo všetkých týchto oblastiach.

1 Implementácia modelu dohľadu SSM

1.1 Úverové inštitúcie: hlavné riziká a celková výkonnosť

Hlavné riziká v bankovom sektore

Bankový dohľad ECB v úzkej spolupráci s národnými orgánmi dohľadu vykonal každoročnú identifikáciu a hodnotenie rizík a na základe získaných výsledkov aktualizoval mapu rizík SSM, ktorá obsahuje hlavné riziká ohrozujúce banky eurozóny v horizonte dvoch až troch rokov. Plošný nárast hospodárskej aktivity eurozóny v sledovanom období prispel k rastu ziskovosti bánk a posilňovaniu ich súvah. Rovnako pomohol zvýšiť odolnosť bankového sektora eurozóny a zmierniť niektoré súvisiace riziká, predovšetkým tie, ktoré sú spojené s existujúcimi problémovými úvermi (non-performing loan – NPL) a s prostredím nízkych úrokových sadzieb. V medzinárodnom porovnaní je však súčasná celková úroveň NPL v eurozóne naďalej príliš vysoká.

Na druhej strane, miera geopolitickej neistoty a riziko preceňovania na finančných trhoch sa od roku 2017 zvyšovali. V dôsledku neustále sa prehlbujúcej digitalizácie výrazne rástli aj riziká súvisiace s (často zastaranými) bankovými IT systémami a s kybernetickou bezpečnosťou (graf 1).

V sledovanom období došlo k nárastu miery geopolitickej neistoty, a to najmä v súvislosti s politickou situáciou v niektorých krajinách eurozóny, rastúcim obchodným protekcionizmom a nepriaznivým vývojom v niektorých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, pričom každý z týchto faktorov by mohol mať negatívny dopad na finančné trhy a hospodársky výhľad eurozóny. Pokiaľ ide o brexit, naďalej nie je isté, či bude do termínu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie uzavretá dohoda o vystúpení, a teda či bude nutné uplatňovať prechodné obdobie. Banky a orgány dohľadu sa preto musia pripraviť na všetky možné scenáre.

Napriek výraznému zlepšeniu kvality aktív za posledné roky je pre veľký počet bánk v eurozóne aj naďalej zdrojom obáv vysoká úroveň NPL. Pokračovaním v implementácii stratégií na znižovanie stavu NPL sa týmto bankám podarilo dosiahnuť významný posun v znižovaní objemu existujúcich NPL. Pomer NPL v prípade významných inštitúcií klesol z 8 % v roku 2014 na 4,2 % v treťom štvrťroku 2018. Napriek tomu je však súčasná celková úroveň NPL naďalej vysoká a na účinné riešenie otázky NPL v eurozóne je potrebné vynaložiť primerané úsilie.

Pokračujúce snahy bánk o dosiahnutie vyšších výnosov by mohli viesť k potenciálnemu nárastu NPL v budúcnosti. V priebehu roka 2018 banky v eurozóne vykazovali uvoľňovanie úverových štandardov, no v poslednom štvrťroku 2018 sa tento vývoj spomalil.^[1] Navyše sa podľa všetkého začínajú orientovať na rizikovejšie sektory a akceptujú aj nižšiu mieru ochrany. Poskytovanie úverov financovaných z cudzích zdrojov v eurozóne dosiahlo nový rekord v roku 2017, pričom úvery s miernejšími zmluvnými podmienkami (covenant-lite) predstavovali historicky najväčšiu časť z celkového objemu.

Počítačová kriminalita a výpadky informačných technológií v prostredí pokračujúcej digitalizácie sú pre banky čoraz väčšou výzvou. Banky sú pod stále väčším tlakom zvyšovať investície a modernizovať svoju základnú IT infraštruktúru v záujme zvyšovania efektívnosti, skvalitňovania služieb vo vzťahu k zákazníkom a zvyšovania konkurencieschopnosti voči finančno-technologickým a veľkým technologickým spoločnostiam. Banky zároveň čelia čoraz väčšiemu počtu kybernetických hrozieb.

Globálne vyhľadávanie vyšších výnosov, dostatok likvidity a nízke rizikové prémie spolu s vysokou mierou geopolitickej neistoty prispeli k zvýšeniu rizika prudkého preceňovania na finančných trhoch. Priemerná miera udržateľnosti dlhu verejného sektora v eurozóne sa zvýšila, a to najmä v dôsledku pozitívneho cyklického vývoja. Viaceré krajiny však stále zaznamenávajú vysokú stavovú nerovnováhu, ktorá zvyšuje ich náchylnosť potenciálne preceňovať riziko štátneho dlhu.

Priaznivý hospodársky vývoj v sledovanom období prispel k rastu ziskovosti bánk, ktorá však i napriek tomu zostáva nevýrazná. Dlhé obdobie charakterizované nízkymi úrokovými sadzbami na jednej strane podporilo hospodársky vývoj, na druhej strane však vyvinulo tlak na úrokové marže bánk. V rokoch 2019 a 2020 významné inštitúcie očakávajú celkový nárast svojich čistých úrokových výnosov. Z hľadiska rentability vlastného kapitálu v nadchádzajúcich rokoch však mnohé z nich naďalej očakávajú nízke zisky.

Výsledky záťažového testu na úrovni EÚ za rok 2018, ktorý koordinoval Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), potvrdili, že 33 najväčších bánk pod priamym dohľadom ECB za posledné dva roky zvýšilo svoju odolnosť. Vďaka ich úsiliu pri riešení otázky existujúcich problémových aktív a konzistentnému navyšovaniu kapitálu vstúpili do záťažového testu s oveľa silnejšou priemernou kapitálovou základňou, keď koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) zaznamenal nárast z 12,2 % na začiatku záťažového testu v roku 2016 na súčasných 13,7 %.

V prípade 33 najväčších bánk pod priamym dohľadom ECB došlo pri nepriaznivom scenári k celkovému zníženiu kapitálu CET1 o 3,8 percentuálneho bodu na plne funkčnom základe,^[2] teda o 0,5 percentuálneho bodu viac ako pri záťažovom teste v roku 2016. Uvedené zníženie zohľadňuje aj vplyv zavedenia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 9, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018, v celkovej výške 0,3 percentuálneho bodu. Výsledok odráža aj uplatnenie negatívnejšieho makroekonomického scenára a metodiky viac orientovanej na riziko než v roku 2016. Všetky spomenuté faktory vykompenzovali pozitívny dopad zvýšenia kvality aktív po úspešnom znížení stavu NPL.

Napriek výraznejšiemu zníženiu kapitálu bol celkový koeficient kapitálovej primeranosti po záťažovom teste vyšší ako v nepriaznivom scenári z roku 2016 a zaznamenal nárast z 8,8 % na 9,9 %. To potvrdzuje, že odolnosť zúčastnených bánk voči makroekonomickým šokom sa zvýšila. Testovanie však zároveň odhalilo slabé miesta niektorých jednotlivých bánk, na ktoré sa orgány dohľadu v roku 2019 bližšie zamerajú.

Okrem 33 bánk zo vzorky EBA Európska centrálna banka vykonala vlastné záťažové testovanie ďalších 54 bánk podliehajúcich jej priamemu dohľadu, ktoré neboli zahrnuté do vzorky EBA. Výsledky záťažového testovania ukázali, že v prípade všetkých 54 bánk sa zvýšila úroveň kapitalizácie a tým aj ich schopnosť absorbovať finančné šoky. Vďaka priebežnému posilňovaniu kapitálovej základne v predchádzajúcich rokoch tieto banky vstúpili do záťažových testov s vyšším priemerným koeficientom kapitálu CET1, ktorý sa v porovnaní s rokom 2016 zvýšil zo 14,7 % na 16,9 %. Na konci testovania dosiahli vyššiu úroveň priemerného konečného koeficientu kapitálu CET1 na úrovni 11,8 %, v porovnaní s 8,5 % v roku 2016.^[3]

Priority dohľadu SSM

Priority dohľadu SSM predstavujú oblasti, na ktoré sa bude dohľad v danom roku zameriavať. Diskutuje o nich a schvaľuje ich Rada pre dohľad ECB. Vychádzajú z hodnotenia hlavných rizík ohrozujúcich dohliadané banky a zohľadňujú najnovší vývoj v hospodárskom, regulačnom a dohľadovom prostredí. Priority sa prehodnocujú každý rok a predstavujú dôležitý nástroj koordinácie opatrení dohľadu v jednotlivých bankách primerane harmonizovaným, proporčným a efektívnym spôsobom, čo prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok a zvýšeniu účinku dohľadu (obrázok 1).

Všeobecná výkonnosť významných bánk v roku 2018

Po zlepšení v roku 2017 zostala ziskovosť bánk v eurozóne v roku 2018 viac-menej stabilná. Priemerná ročná rentabilita vlastného kapitálu významných inštitúcií sa zmenila iba mierne a dosiahla úroveň 6,9 %, v porovnaní so 7,0 % v roku 2017 a 5,4 % v roku 2016. Celkovo stabilná miera ziskovosti však zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými bankami. Mnohé verejne obchodovateľné akcie bánk sa stále obchodujú pri pomere ich trhovej ceny k účtovnej hodnote nižšom ako jeden, čo naznačuje, že na splnenie očakávaní investorov je potrebné ďalšie zlepšenie.

Celkové tržby bánk v roku 2018 ovplyvnili dva hlavné faktory. Po náraste v roku 2017 prevádzkový zisk pred znížením výrazne poklesol, a to o 7,1 % v prvých deviatich mesiacoch roka 2018. Tento pokles bol do veľkej miery vyvážený prudkým prepadom miery zníženia hodnoty (–31,8 % oproti roku 2017).

K poklesu prevádzkového zisku pred znížením došlo najmä v dôsledku nižších čistých príjmov z obchodovania (–50 %)^[5] v porovnaní s prvými tromi štvrťrokmi 2017. Naopak čisté príjmy z poplatkov a provízií naďalej rástli a dosiahli o 1,4 % vyššiu úroveň ako v prvých troch štvrťrokoch 2017. Čisté úrokové výnosy boli v rovnakom období relatívne stabilné (pokles o 0,1 %).

Stabilný vývoj čistých úrokových príjmov zakrýva dva základné trendy, keďže rastúci objem úverov bol vyvážený nižšími úrokovými maržami. Objem poskytnutých úverov sa medzi tretím štvrťrokom 2017 a tretím štvrťrokom 2018 zvýšil o 2,8 %, pričom najdynamickejší vývoj bol zaznamenaný v segmentoch finančné inštitúcie (úvery poskytnuté úverovým inštitúciám narástli o 3,7 % a úvery ostatným finančným korporáciám o 12,1 %) a nefinančné korporácie (nárast o 3,3 %). V prvých troch štvrťrokoch 2018 približne polovica významných inštitúcií dokázala zlepšiť svoje čisté úrokové príjmy, zatiaľ čo v prípade zvyšných inštitúcií bol zaznamenaný ich pokles.

Prevádzkové náklady sa za prvé tri štvrťroky 2018 zvýšili o 2,0 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017, a to i napriek reštrukturalizačným opatreniam prijatým niektorými bankami v eurozóne.

1.2 Práce v oblasti problémových úverov (NPL)

1.2.1 Situácia v Európe

Objem NPL v súvahách významných inštitúcií predstavoval v treťom štvrťroku 2018 takmer 628 mld. €, oproti 1 bil. € na začiatku roka 2015. Medzi tretím štvrťrokom 2017 a tretím štvrťrokom 2018 sa znížil o 131 mld. € a hrubý pomer NPL klesol o 1 percentuálny bod na 4,2 %. Tempo znižovania stavu NPL sa za posledné dva roky zrýchlilo a v krajinách s vysokým pomerom NPL bolo mimoriadne vysoké.

V medzinárodnom porovnaní je však celková úroveň NPL v európskom bankovom sektore naďalej zvýšená a na vyčistenie súvah bude potrebné viac času.

Riešenie problematiky NPL patrilo medzi najdôležitejšie priority bankového dohľadu ECB na rok 2018 a aj v roku 2019 bude jednou z hlavných oblastí záujmu. Bude sa pritom stavať na dosiahnutých výsledkoch a do procesu stanovovania očakávaní dohľadu v prostredí harmonizovaného rámca budú zapojené aj jednotlivé dotknuté inštitúcie. Hlavným cieľom je zabezpečiť trvalé znižovanie kumulovaných rizík a dosiahnuť konzistentnú mieru krytia nielen existujúcich, ale aj nových NPL v strednodobom horizonte.

Pokiaľ ide o štatistiky týkajúce sa NPL, ECB štvrťročne zverejňuje štatistiky bankového dohľadu^[6] vrátane údajov o kvalite aktív významných inštitúcií. Tabuľka 1 zobrazuje pokles úrovne NPL v rokoch 2017 až 2018.

Ako ukazuje tabuľka 2, pomery NPL sa v jednotlivých krajinách eurozóny naďalej výrazne líšia. Najvyšší pomer NPL zaznamenali významné inštitúcie v Grécku, na Cypre a v Portugalsku. V treťom štvrťroku 2018 predstavovali ich vážené priemery 43,4 %, 20,7 %, a 14,5 %. Z hľadiska trendu najvýraznejší medziročný pokles pomeru NPL bol zaznamenaný v prípade významných inštitúcií na Cypre
(–13,3 p. b.), v Slovinsku (–5,3 p. b.), v Írsku (–3,7 p. b.), v Portugalsku (–3,6 p. b.), v Grécku (–3,2 p. b.) a v Taliansku (–2,5 p. b.). V treťom štvrťroku 2018 mali najvyšší objem NPL významné inštitúcie v Taliansku (153 mld. €), vo Francúzsku (130 mld. €), v Španielsku (95 mld. mld. €) a v Grécku (90 mld. mld. €).

1.2.2 Úloha bankového dohľadu ECB v komplexnej stratégii na riešenie problematiky NPL v EÚ

Vyriešenie rizík súvisiacich s vysokým stavom NPL je dôležité pre hospodárstvo ako celok, keďže NPL znižujú ziskovosť bánk, pohlcujú hodnotné zdroje a obmedzujú schopnosť bánk poskytovať nové úvery. Problémy v bankovom sektore sa môžu rýchlo rozšíriť na ostatné časti hospodárstva a zhoršiť tak výhľad zamestnanosti a rastu. ECB v rámci svojho mandátu pomáhať zabezpečiť bezpečnosť a odolnosť európskeho bankového systému preto bankám odporúča, aby vyvinuli vyššie úsilie pri znižovaní stavu NPL.

Bankový dohľad ECB vypracoval rámec dohľadu pre NPL. Zahŕňa tri strategické prvky, ktoré buď priamo riešia problematiku existujúcich NPL, alebo ktorých cieľom je predchádzať hromadeniu nových NPL v budúcnosti:

• všeobecné zásady NPL pre všetky významné inštitúcie, ktoré približujú kvalitatívne očakávania dohľadu v súvislosti s riadením a znižovaním stavu NPL,
• rámec riešenia stavu NPL ako súčasť dohľadového dialógu, ktorý zahŕňa i) hodnotenie stratégií jednotlivých bánk na znižovanie objemu NPL a ii) očakávania dohľadu určené jednotlivým bankám s cieľom zabezpečiť primeranú tvorbu opravných položiek k existujúcim NPL,
• dodatok k všeobecným zásadám NPL, ktorý stanovuje kvantitatívne očakávania dohľadu v súvislosti s včasnou tvorbou opravných položiek k novým NPL.

Rámec vypracovala špeciálna pracovná skupina, ktorej členmi boli predstavitelia príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB. V pozícii pozorovateľa mal v skupine zastúpenie aj orgán EBA. Činnosť pracovnej skupiny riadila skupina na vysokej úrovni zameraná na oblasť NPL pod vedením predsedníčky Sharon Donneryovej (viceguvernérka Central Bank of Ireland). V rokoch 2015 až 2018 mala skupina na vysokej úrovni 16 zasadnutí, na ktorých diskutovala o návrhoch týkajúcich sa prípravy a implementácie rámca dohľadu pre NPL. Predsedníčka skupiny podala 14 správ Rade pre dohľad a päť správ Rade guvernérov. Po naplnení jej mandátu bola pracovná skupina na konci roka 2018 rozpustená a zodpovednosť za uplatňovanie rámca dohľadu pre NPL úspešne prevzal bankový dohľad ECB.

Vyriešenie problematiky NPL však výrazne presahuje činnosť bankového dohľadu. Pri riešení tejto problematiky je potrebný spoločný postup vnútroštátnych orgánov a európskych inštitúcií. Taký bol aj jeden z hlavných záverov prieskumu ECB o národných postupoch týkajúcich sa NPL, ktorého posledná verzia bola zverejnená v júni 2017. Uznala to aj Rada pre hospodárske a finančné záležitosti v júli 2017, keď ministri financií prijali akčný plán riešenia nesplácaných úverov v Európe. Plán konštatuje nutnosť podniknúť kroky v troch oblastiach: bankový dohľad, reforma rámcov pre platobnú neschopnosť a vymáhanie dlhov, a rozvoj sekundárnych trhov. V súvislosti s akčným plánom Európska komisia v novembri 2018 zverejnila tretiu správu o pokroku, v ktorej zhodnotila, že pri zavádzaní akčného plánu bol dosiahnutý významný pokrok. Bankový dohľad ECB sa aktívne podieľal na viacerých iniciatívach týkajúcich sa NPL v uvedených troch oblastiach vrátane tých, ktoré sú spomenuté v akčnom pláne.

Bankový dohľad ECB úzko koordinoval svoje kroky s príslušnými európskymi inštitúciami, napríklad s Európskou komisiou, aby zaručil doplnkový charakter i) návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách a ii) dodatku k všeobecným zásadám ECB týkajúcim sa postupu bánk v prípade problémových úverov.

Bankový dohľad ECB okrem toho podporil orgán EBA pri príprave všeobecných usmernení týkajúcich sa riadenia problémových expozícií a expozícií s upravenými podmienkami splácania a usmernení o vykazovaní problémových expozícií a expozícií s upravenými podmienkami splácania. Uplatňovanie týchto usmernení sa vzťahuje na všetky úverové inštitúcie v EÚ. V prípade menej významných inštitúcií usmernenia predpokladajú ich uplatňovanie proporčným spôsobom. ECB, v úzkej spolupráci s EBA a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB), asistovala útvarom Európskej komisie pri príprave technických plánov vytvárania vnútroštátnych spoločností na riadenie aktív, ktoré boli zverejnené v marci 2018.

Bankový dohľad ECB pokračoval v spolupráci s EBA na zvyšovaní štandardov nových úverov. V rámci svojho členstva v pracovnej skupine Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) sa bankový dohľad ECB podieľal aj na príprave správy o makroprudenciálnych prístupoch k problémovým úverom, ktorá sa zameriava na možnú úlohu makroprudenciálnej politiky pri predchádzaní nárastu NPL naprieč celým systémom.

1.2.3 Hlavné prvky prístupu bankového dohľadu ECB v prípade NPL

Stratégie bánk na znižovanie NPL – dosiahnutý pokrok a hodnotenie

V marci 2017 ECB zverejnila všeobecné zásady postupu bánk v prípade problémových úverov. V nadväznosti na tieto všeobecné zásady boli významné inštitúcie s vyšším stavom NPL a zabavených aktív vyzvané, aby bankovému dohľadu ECB predložili svoje stratégie na znižovanie NPL a zabavených aktív. V danom kontexte predstavujú všeobecné zásady NPL základ priebežného dohľadového dialógu s jednotlivými bankami. Práve banky sú zodpovedné za implementáciu primeraných stratégií riešenia problematiky NPL a za riadenie svojich portfólií NPL prostredníctvom rôznych strategických nástrojov vrátane riešenia a starostlivosti o problémové úvery, portfóliových predajov a podobne.

Stratégie riešenia problematiky NPL by mali obsahovať ciele znižovania stavu NPL na úrovni jednotlivých portfólií na obdobie troch rokov. Tieto ciele si stanovujú samotné banky a predkladajú ich spoločným dohliadacím tímom. Druhá kapitola všeobecných zásad NPL približuje osvedčené postupy pri vytváraní stratégií na znižovanie NPL a poskytuje súbor nástrojov na ich implementáciu, ako napríklad úpravu podmienok splácania, aktívnu redukciu portfólií, zmenu druhu expozície a právne možnosti. Okrem toho sa na tomto mieste spomína, že banky by mali zabezpečiť, aby ich stratégia NPL „nezahŕňala len jednu strategickú možnosť, ale skôr kombinácie rôznych stratégií a možností, ktoré im umožnia najlepšie dosiahnuť stanovené ciele v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte“. Najvhodnejšia kombinácia nástrojov závisí od charakteristických čŕt portfólií jednotlivých bánk a od trhového a právneho prostredia, v ktorom pôsobia. Treba tiež poznamenať, že výber vhodných nástrojov je právomocou riadiacich orgánov každej banky, malo by mu však predchádzať dôkladné posúdenie. ECB neuprednostňuje žiadny z navrhnutých nástrojov na znižovanie stavu NPL.

Úlohou spoločných dohliadacích tímov je zhodnotiť, preveriť a monitorovať pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov bánk v oblasti znižovania stavu NPL. Táto úloha je súčasťou ich bežnej činnosti dohľadu a tvorí neoddeliteľnú zložku procesu SREP. Pri hodnotení stratégií sa spoločné dohliadacie tímy zameriavajú na tri základné prvky: i) úroveň ambicióznosti, ii) dôveryhodnosť stratégie a iii) aspekty riadenia. Hodnotenia vychádzajú z mimoriadne podrobného preskúmania bankových portfólií hrubých problémových expozícií a zabavených aktív, ktoré sa dajú spoločne označiť ako „problémové aktíva“.

Banky s vyšším objemom NPL musia spoločným dohliadacím tímom na štvrťročnej báze vykazovať špecifické údaje o NPL, ktoré zahŕňajú podrobné informácie o základných faktoroch znižovania stavu NPL. Spoločné dohliadacie tímy na základe týchto štvrťročných správ monitorujú pokrok dosiahnutý bankami a porovnávajú ho s cieľmi znižovania stanovenými v ich stratégiách, a to celkovo i na úrovni jednotlivých portfólií. S cieľom zaručiť holistický prístup analýzy sa pri monitorovaní pokroku bánk hodnotia ciele neočistené aj očistené od opravných položiek. V rámci pravidelnej spolupráce so spoločnými hodnotiacimi tímami sa od bánk vyžaduje, aby dvakrát ročne vypracovali a predložili správy o implementácii svojich stratégií.

Cieľom implementačných správ je zhodnotiť postup bánk pri plnení ich stratégií v oblasti riešenia NPL z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Kvantitatívny pokrok možno merať na základe štvrťročných údajov o NPL, ktoré prinášajú informácie o konkrétnych faktoroch znižovania stavu NPL, ako napríklad o hotovostných splátkach, predajoch, odpisoch atď. Pri analýze aktuálnej situácie by sa banky nemali zameriavať iba na celkové znižovanie, ale tiež na faktory na úrovni jednotlivých portfólií a na príčiny nadpriemerných alebo podpriemerných výsledkov. Dôvodom je skutočnosť, že medzi schopnosťou banky plniť ciele znižovania NPL v minulosti a v budúcnosti existuje významný súvis.

V rámci dokumentovania uvedených kvantitatívnych aspektov by mali banky uskutočniť cielenú analýzu a hodnotenie konkrétnych tried alebo portfólií problémových aktív vrátane ich dopadu na úroveň kapitálu v jednotlivých portfóliách. Zároveň by mali zaručiť pravidelnú aktualizáciu svojich stratégií riešenia NPL, pri ktorej využijú všetky vstupy a analýzy na potvrdenie ich dôveryhodnosti, vhodnosti a uplatniteľnosti.

Nemenej dôležité sú aj kvalitatívne aspekty pokroku dosiahnutého bankami. Každá stratégia riešenia NPL by preto mala zahŕňať aj jasne definovaný operatívny plán a z neho odvodené kvalitatívne medzníky, opatrenia a ciele. Pri hodnotení kvalitatívneho pokroku by banka mala proaktívne identifikovať akúkoľvek prekážku úspešnej implementácie svojej stratégie. Z tohto pohľadu vyžaduje každý faktor znižovania stavu NPL niečo iné. Náprava úverov napríklad vyžaduje silný operačný rámec, dostatočné zdroje a komplexný rámec na úpravu podmienok splácania, zatiaľ čo predaj portfólií vyžaduje kvalitné údaje, sofistikovanú IT infraštruktúru, skúsené riadiace orgány a vhodných finančných poradcov. Spoločné hodnotiace tímy posúdia kvalitatívne aspekty stratégií jednotlivých bánk a poskytnú im spätnú väzbu k zisteným nedostatkom.

Všeobecné zásady NPL sa na veľkom priestore venujú dôležitosti samostatných útvarov riešenia NPL, jednoznačných politík a postupov i jasne definovaných možností úpravy podmienok splácania. Okrem toho zdôrazňujú potrebu aktívnej účasti riadiacich orgánoch na riešení problematiky NPL. V súvislosti s riadením NPL by preto banky mali prehodnotiť svoje systémy interného riadenia a prevádzkové postupy tak, aby riadiace orgány mohli prevziať plnú zodpovednosť za riešenie tejto otázky.

Väčší dôraz na nápravu, riešenie a reštrukturalizáciu môže podporiť vznik prudenciálnejších postupov v oblasti kreditného rizika, ktoré následne bankám pomôžu uplatňovať štandardy a spôsoby riadenia lepšie zodpovedajúce existujúcim rizikám.

Za posledných niekoľko rokov banky vo všeobecnosti dosiahli značný pokrok pri uplatňovaní svojich stratégií riešenia NPL, čo dokazuje aj výrazný pokles stavu NPL v mnohých európskych krajinách a bankách. Súčasná úroveň NPL však i napriek tomu zostáva vysoká. Spoločné dohliadacie tímy preto aj naďalej spolupracujú s bankami a v prípade potreby ich nabádajú k tomu, aby vo svojom úsilí vytrvali. V prípade nesplnenia cieľov, ktoré si banky samy stanovili, sa očakáva, že bezodkladne príjmu dostatočné a primerané nápravné opatrenia.

Na znižovanie stavu NPL využívajú banky v jednotlivých krajinách rôzne nástroje. Tie zahŕňajú úpravu podmienok splácania a s tým spojené hotovostné splátky, portfóliové predaje, odpisy či zabavovanie aktív. Vzhľadom na individuálne okolnosti v jednotlivých krajinách sa niektoré nástroje využívajú častejšie než iné. Rozdielne prístupy, vychádzajúce z individuálnych okolností, však využívajú aj jednotlivé banky pôsobiace v tej istej krajine.

Stratégie na znižovania stavu NPL už v súčasnosti tvoria neoddeliteľnú súčasť procesov bánk s vysokou úrovňou NPL a postupov bankového dohľadu ECB. Riešenie tejto priority dohľadu preto bude pokračovať aj v roku 2019.

Očakávania dohľadu pre jednotlivé banky v súvislosti s tvorbou opravných položiek k NPL

Dňa 11. júla 2018 ECB oznámila ďalšie kroky v rámci postupu dohľadu zameraného na riešenie stavu NPL (t. j. expozícií klasifikovaných ako problémové v súlade s definíciou EBA z 31. marca 2018). Tento postup zavádza konzistentný rámec riešenia tejto problematiky ako súčasť dohľadového dialógu prostredníctvom očakávaní dohľadu určených jednotlivým bankám, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú tvorbu opravných položiek k existujúcim NPL a prispieť tak k odolnosti bankového systému eurozóny ako celku.

Na základe tohto postupu bankový dohľad ECB v rámci ďalšej komunikácie s jednotlivými bankami stanoví svoje očakávania v oblasti dohľadu. Hodnotenie vychádzalo z aktuálnych pomerov NPL v jednotlivých bankách, ich hlavných finančných aspektov, stratégií na znižovanie stavu NPL (v prípade ich existencie) a referenčných hodnôt porovnateľných bánk z dôvodu zaručenia konzistentného prístupu. Okrem toho tiež zohľadňovalo najnovšie ukazovatele a schopnosť bánk absorbovať dodatočné opravné položky.

Hodnoteniu boli podrobené všetky významné inštitúcie pod priamym dohľadom ECB s cieľom stanoviť pre každú banku očakávania, ktoré zabezpečia trvalé znižovanie kumulovaných rizík v jednotlivých bankách a pomôžu dosiahnuť rovnakú mieru krytia existujúcich a nových NPL v strednodobom horizonte.

Dokončenie dodatku k všeobecným zásadám NPL

Na začiatku roka 2018 ECB dokončila dodatok k všeobecným zásadám týkajúcim sa postupu bánk v prípade problémových úverov. Predchádzala tomu verejná konzultácia, ktorá prebiehala od 4. októbra do 8. decembra 2017. ECB dodatok zverejnila 15. marca 2018 spolu s podrobnými pripomienkami prijatými počas konzultácie a s reakciou na tieto pripomienky.

Dodatok stanovuje očakávania dohľadu ECB v súvislosti s obozretnou úrovňou opravných položiek k novým NPL a je doplnením všeobecných zásad NPL, zverejnených 20. marca 2017, ktoré sa zameriavajú na kvalitatívne aspekty. Dodatok je nezáväzný a slúži ako východiskový bod dohľadového dialógu medzi významnými inštitúciami a bankovým dohľadom ECB. Vzťahuje sa na úvery klasifikované ako problémové v súlade s definíciou EBA od 1. apríla 2018.

Dôvodom prijatia dodatku bola skutočnosť, že v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD IV) sú orgány dohľadu povinné hodnotiť a riešiť riziká špecifické pre jednotlivé inštitúcie, ktoré nie sú kryté povinnými prudenciálnymi požiadavkami stanovenými v nariadení o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR, často označovanými ako pravidlá prvého piliera), resp. sú nimi kryté len nedostatočne. Platný prudenciálny rámec predovšetkým od orgánov dohľadu vyžaduje, aby posudzovali primeranosť a včasnosť opravných položiek bánk z prudenciálneho hľadiska a prijímali rozhodnutia v tejto oblasti. Bankový dohľad ECB prostredníctvom svojich očakávaní banky informuje, z čoho bude v rámci dohľadového dialógu vychádzať. Podobne ako v prípade iných očakávaní dohľadu, tento dodatok má dopĺňať akékoľvek záväzné právne predpisy; zahŕňa to aj návrh zmeny a doplnenia nariadenia CRR, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách. Z toho dôvodu je dodatok výsledkom úzkej spolupráce ECB s relevantnými európskymi inštitúciami, ako napríklad s Európskou komisiou.

Očakávania dohľadu stanovené v dodatku zohľadňujú mieru zabezpečenia NPL. V prípade plne nezabezpečených expozícií a nezabezpečených zostatkov čiastočne zabezpečených expozícií sa očakáva dosiahnutie 100 % krytia do dvoch rokov od zaradenia expozície medzi problémové. Pri plne zabezpečených expozíciách a zabezpečených zostatkoch čiastočne zabezpečených expozícií sa očakáva postupné dosiahnutie 100 % krytia do siedmich rokov od zaradenia expozície medzi problémové. Očakávania dohľadu pre zabezpečené expozície vychádzajú z prudenciálnej zásady, že zabezpečenie kreditného rizika musí byť realizované včas.

Dodatok sa bude do praxe zavádzať prostredníctvom dohľadového dialógu, počas ktorého spoločné dohliadacie tímy prediskutujú s každou bankou prípadný odklon od očakávaní prudenciálnej tvorby opravných položiek stanovených v dodatku. V nadväznosti na tento dialóg a so zreteľom na situáciu konkrétnej banky bankový dohľad ECB prijme individuálne rozhodnutia o potrebe konkrétnych opatrení dohľadu. Závery dialógu budú prvýkrát zapracované do procesu SREP v roku 2021. Banky by mali zostávajúci čas využiť na prípravu, ako aj na prehodnotenie svojich pravidiel poskytovania úverov a úverových podmienok s cieľom obmedziť vznik nových NPL, najmä vzhľadom na momentálne priaznivé hospodárske podmienky.

1.3 Práce na metodike SREP

1.3.1 Dôležitejšia úloha procesov ICAAP a ILAAP pri dohľadovom hodnotení

Intenzitu finančných šokov v bankovom sektore často znásobuje a niekedy aj spôsobuje nedostatočná úroveň a kvalita kapitálu a likvidity v držbe bánk. Dôležitou súčasťou úsilia o posilnenie odolnosti bankových inštitúcií sú dva hlavné procesy – interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti (Internal Capital Adequacy Assessment Process – ICAAP) a interný proces hodnotenia likvidity (Internal Liquidity Adequacy Assessment Process – ILAAP). Požiadavky týkajúce sa ICAAP a ILAAP upravuje smernica CRD IV.

Cieľom procesov ICAAP a ILAAP je motivovať inštitúcie, aby merali a riadili svoje riziká súvisiace s kapitálom a likviditou štruktúrovaným spôsobom a využívali pritom postupy primerané špecifickým okolnostiam inštitúcie. Nejde iba o vypracovanie správy pre potreby orgánov dohľadu. ICAAP a ILAAP predstavujú dôležité, komplexné interné procesy bánk na identifikovanie, hodnotenie a účinné riadenie a krytie rizík týkajúcich sa kapitálu a likvidity. Banky sú zodpovedné za implementáciu procesov ICAAP a ILAAP proporčným spôsobom, teda aby zodpovedali, okrem iného, obchodnému modelu inštitúcie, jej veľkosti, komplexnosti a rizikovosti, ako aj očakávaniam trhu.

Ako je uvedené v prioritách dohľadu SSM, ICAAP a ILAAP majú pre inštitúcie zásadný význam pri riadení primeranosti kapitálu a likvidity a aj preto patria medzi hlavné oblasti záujmu orgánov dohľadu. Kvalita a výsledky procesov ICAAP a ILAAP sa zohľadňujú pri stanovovaní kapitálových, likviditných a kvalitatívnych opatrení v rámci hodnotenia SREP. Dobre nastavené procesy ICAAP a ILAAP znižujú u inštitúcií a ich orgánov dohľadu neistotu, pokiaľ ide o riziká, ktorým je inštitúcia vystavená. Orgány dohľadu majú zároveň vďaka nim väčšiu dôveru v schopnosť inštitúcie pokračovať v činnosti prostredníctvom udržiavania adekvátnej miery kapitálovej a likviditnej primeranosti.

Váha procesov ICAAP a ILAAP v rámci hodnotenia SREP sa v budúcnosti zvýši s cieľom motivovať banky, aby ďalej zdokonaľovali svoje interné procesy. Kvalitatívne a kvantitatívne aspekty procesu ICAAP napríklad zohrajú dôležitejšiu úlohu pri určovaní požiadaviek na vlastné zdroje druhého piliera vyplývajúcich z jednotlivých rizík.

1.3.2 Dokončenie všeobecných zásad pre banky týkajúcich sa riadenia kapitálu a likvidity

Výsledky posledných hodnotení SREP odhalili vážne nedostatky u viac ako polovice významných inštitúcií, pokiaľ ide o procesy ICAAP, a u viac ako jednej tretiny významných inštitúcií, pokiaľ ide o procesy ILAAP, čo bankový dohľad ECB premietol do celkového hodnotenia „nedostatočné“ alebo „slabé“. Slabé procesy ICAAP a ILAAP nepredstavujú pevný základ pre obozretné riadenie kapitálu a likvidity, ako ani pre stanovovanie požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje. Inštitúcie preto musia vyvinúť ďalšie úsilie na (výraznejšie) zlepšenie svojich procesov ICAAP a ILAAP.

V novembri 2018 bankový dohľad ECB zverejnil všeobecné zásady týkajúce sa interných procesov inštitúcií ICAAP a ILAAP. Zásady zohrajú dôležitú úlohu pri dosahovaní potrebného pokroku v tejto oblasti. Predstavujú významný medzník v úsilí ECB zlepšiť prístup bánk k riadeniu kapitálu a likvidity, ktoré začalo v januári 2016 zverejnením očakávaní dohľadu v súvislosti s procesmi ICAAP a ILAAP. Začiatkom roka 2017 ECB naštartovala viacročný plán zameraný na ICAAP a ILAAP, ktorého cieľom bolo predstaviť podrobnejší súbor očakávaní a zabezpečiť včasnú informovanosť inštitúcií o smere, ktorým by sa mali uberať. Všeobecné zásady vychádzajú z očakávaní zverejnených v roku 2016 a prešli tromi kolami úprav, v rámci ktorých sa prihliadlo na približne 800 pripomienok prijatých počas dvoch verejných konzultácií. Hlavná myšlienka očakávaní sa však počas celého procesu pripomienkovania nezmenila.

Očakávania uvedené vo všeobecných zásadách sú oveľa komplexnejšie a ECB ich začala uplatňovať od januára 2019. Účelom dokumentu však nie je poskytnúť vyčerpávajúce pokyny ku všetkým aspektom relevantným z hľadiska spoľahlivých procesov ICAAP a ILAAP. Naopak, sú v ňom zhrnuté zásady, ktoré sa zameriavajú na vybrané aspekty považované za kľúčové z hľadiska dohľadu. Bankový dohľad ECB tým zdôrazňuje, že ICAAP a ILAAP sú predovšetkým interné procesy, ktoré by mali zohľadňovať špecifické podmienky príslušnej inštitúcie. Implementácia procesov ICAAP a ILAAP, ktoré sú primerané špecifickým okolnostiam inštitúcie, je naďalej zodpovednosťou príslušnej inštitúcie. Všeobecné zásady sú v tom bankám nápomocné tým, že približujú očakávania v súvislosti s procesmi ICAAP a ILAAP vo forme siedmich zásad, doplnených viacerými grafmi a ilustračnými príkladmi.

Pri hodnotení SREP, no tiež pri ďalších činnostiach vrátane previerok na mieste, budú orgány dohľadu vyhodnocovať, či si jednotlivé inštitúcie plnia svoje povinnosti a či ich spôsob riadenia kapitálu a likvidity zodpovedá ich obchodným aktivitám, rizikovému profilu a ďalším relevantným okolnostiam. Očakáva sa, že závery týchto hodnotení budú mať čoraz väčší vplyv na proces SREP a následné činnosti v podobe opatrení dohľadu. Spoľahlivé a odolné procesy ICAAP a ILAAP sa pozitívne premietnu do výsledkov hodnotenia SREP jednotlivých bánk.

Vzhľadom na skutočnosť, že spoľahlivé, účinné, komplexné a výhľadovo zamerané procesy ICAAP a ILAAP predstavujú dôležitý nástroj na zabezpečenie ich odolnosti, banky by mali všeobecné zásady využiť na čo najrýchlejšie odstránenie prípadných nedostatkov v oblasti riadenia kapitálu a likvidity. Celková filozofia a smerovanie očakávaní ECB v oblasti dohľadu sa od ich prvotného zverejnenia v januári 2016 nezmenili, významné inštitúcie by preto mali vyvinúť maximálne úsilie pri ich čo najrýchlejšom zapracovaní do svojich procesov. Príprava všeobecných zásad predstavovala viacročný proces a v súvislosti s postupným stupňovaním svojich očakávaní bola ECB veľmi transparentná. Krátke obdobie medzi zverejnením všeobecných zásad v novembri 2018 a začiatkom ich uplatňovania v januári 2019 neslúži ako ospravedlnenie nečinnosti.

1.3.3 Kroky na riešenie rizík v oblasti IT

Riziká v oblasti IT vrátane kybernetického rizika boli od začiatku hlavnou oblasťou záujmu bankového dohľadu ECB a stali sa jednou z priorít dohľadu na rok 2019.

Dohľad nad rizikami v oblasti IT vykonávajú spoločné dohliadacie tímy ako súčasť priebežného dohľadu nad operačným rizikom. V roku 2018 absolvovali dodatočné školenia o všetkých relevantných rizikách IT, ktorých cieľom bolo zvýšiť ich povedomie a zručnosti potrebné na zabezpečovanie činností spojených s priebežným dohľadom a každoročným procesom SREP. Bankový dohľad ECB predstavil spoločnú, štandardizovanú metodiku hodnotenia rizík v oblasti IT, ktorá vychádza z usmernenia EBA pre posudzovanie rizík súvisiacich s informačnými a komunikačnými technológiami v rámci procesu SREP. V tomto smere sa uskutočnil celý súbor horizontálnych analýz založených na komplexných, samohodnotiacich dotazníkoch pre banky a výsledkoch hodnotení rizík v oblasti IT spoločnými dohliadacími tímami. Analýzy priniesli množstvo záverov, ktoré boli zohľadnené v činnostiach dohľadu spoločných dohliadacích tímov, ako aj tematickú spätnú väzbu týkajúcu sa celkového stavu riadenia rizík v oblasti IT vo významných inštitúciách. Vo všeobecnosti analýzy potvrdili relevantnosť doterajších oblastí záujmu bankového dohľadu ECB, konkrétne bezpečnosť IT, závislosť od tretích strán a riadenie tretích strán a prevádzka IT.

Previerky na mieste zamerané na riziká v oblasti IT pokračovali aj v roku 2018 a dopĺňali činnosti priebežného dohľadu vykonávané spoločnými dohliadacími tímami. V súlade s metodikou previerok na mieste bankového dohľadu ECB boli pri previerkach na požiadanie spoločných dohliadacích tímov preskúmané konkrétne ciele týkajúce sa rizík v oblasti IT. Previerky nadviazali na hodnotenia rizík v oblasti IT vykonané spoločnými dohliadacími tímami, potvrdili ich závery a priniesli dôležité informácie o spôsobe riadenia rizík IT významnými inštitúciami. V roku 2019 budú vybrané previerky na mieste vykonané formou kampaní, pri ktorých sa bude tá istá oblasť hodnotiť naraz vo viacerých porovnateľných významných inštitúciách. Zvýši sa tým efektívnosť pri príprave a realizácii previerok a uľahčí porovnanie výsledkov.

Podobne ako v minulých rokoch mali všetky významné inštitúcie z 19 krajín eurozóny povinnosť oznamovať významné kybernetické incidenty ihneď po ich odhalení. Bankový dohľad ECB tak dokáže identifikovať a monitorovať trendy v súvislosti s kybernetickými incidentmi ohrozujúcimi významné inštitúcie. Zároveň je schopný rýchlo reagovať v prípade veľkých incidentov, ktoré sa týkajú jednej alebo viacerých významných inštitúcií.

S cieľom zaručiť koordinovaný postup v otázkach IT a kybernetických rizík a podporiť výmenu poznatkov a osvedčených postupov sa bankový dohľad ECB naďalej zúčastňoval bilaterálnych rokovaní a medzinárodných pracovných skupín, prostredníctvom ktorých udržiaval úzky kontakt so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami (príslušné vnútroštátne orgány, zainteresované strany v rámci ECB, odborníci v oblasti platobných systémov a infraštruktúry trhu, iné orgány dohľadu v rámci aj mimo EÚ, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) a ďalšie).

1.4 Tematické hodnotenia

Tematické hodnotenie obchodných modelov a faktorov ziskovosti

V roku 2018 bankový dohľad ECB ukončil tematické hodnotenie zamerané na obchodné modely a faktory ziskovosti a zverejnil záverečnú správu. Tematické hodnotenie sa začalo v roku 2016 s cieľom vykonať hĺbkovú analýzu schopnosti jednotlivých významných inštitúcií odstraňovať slabé miesta svojich obchodných modelov, monitorovať dopady nízkej ziskovosti a doplniť horizontálnu analýzu o zistenia spoločných dohliadacích tímov konzistentne pre všetky banky. Prvé dva roky hodnotenia boli venované príprave nástrojov, zhromažďovaniu údajov a hĺbkovým analýzam vykonávaným spoločnými dohliadacími tímami.

Začiatkom roka 2018 spoločné dohliadacie tímy informovali významné inštitúcie o svojich zisteniach a hlavných záveroch. V rámci špeciálneho dohľadového dialógu s nimi prediskutovali prípadné identifikované nedostatky a námietky k ich obchodným plánom. Zistenia boli následne zhrnuté v záverečných listoch, ktoré tiež formalizovali výsledky dohľadového dialógu. Zistenia boli zohľadnené v hodnotení obchodných modelov v rámci cyklu SREP na rok 2018. V septembri 2018 bankový dohľad ECB na svojej internetovej stránke zverejnil súhrnnú správu o výsledkoch tematického hodnotenia.

Hodnotenie ukázalo, že hoci sa ekonomická situácia bánk v eurozóne vo všeobecnosti zlepšila, ziskovosť a obchodné modely zostávajú aj naďalej pod tlakom. Na rozdiel od celkových trendov sa ziskovosť jednotlivých významných inštitúcií výrazne líši, no v dôsledku očakávaného výrazného rastu ziskovosti zo strany najmenej výkonných bánk sa pomaly približuje k plánovanej úrovni (graf 3). Banky, ktoré v predchádzajúcich rokoch dosahovali lepšie výsledky ako iné porovnateľné inštitúcie, sa odlišujú svojou geografickou polohou, veľkosťou aj obchodnými modelmi.

Analýza dokázala, že schopnosť strategického riadenia^[7] má v prípade bánk významný vplyv na ich ziskovosť. Spoločné dohliadacie tímy tiež konštatovali, že mnohé banky sa v záujme dosiahnutia vyššej ziskovosti orientujú na aktivity potenciálne zahŕňajúce väčšie riziko (predovšetkým kreditné riziko^[8] alebo operačné riziko^[9]). Vzhľadom na skutočnosť, že takéto konanie môže byť opodstatnené z obchodného hľadiska, individuálne odporúčania nemusia nevyhnutne takúto stratégiu spochybňovať, ale skôr sa venujú zlepšovaniu strategického riadenia a riadenia rizík prostredníctvom monitorovania a obmedzovania tohto rizika. Spoločné dohliadacie tímy sa podieľali na identifikácii a hodnotení tohto problému a pri hľadaní riešení v rámci pravidelného monitorovania bánk využívajú všetky nástroje dohľadu, ktoré majú k dispozícii.

Tematické hodnotenie zamerané na IFRS 9

V januári 2018 nadobudol účinnosť nový účtovný štandard pre finančné nástroje (IFRS 9). Nadväzuje na poučenia z finančnej krízy, a to najmä na skutočnosť, že opravné položky vytvorené na základe modelov vzniknutej straty boli často nedostatočné a oneskorené (problematika známa ako „primálo a prineskoro“). Štandard IFRS 9 preto zavádza model očakávaných úverových strát, ktorý zohľadňuje výhľadové informácie na zostávajúcu dobu splatnosti úveru. Vzhľadom na povahu tejto zmeny je implementácia štandardu mimoriadne náročná a prináša so sebou potenciálne riziká v súvislosti s ťažko odhadnuteľnou efektívnosťou modelu očakávaných úverových strát v praxi.

ECB preto v roku 2016 rozhodla o začatí tematického hodnotenia zameraného na IFRS 9 ako jednej z priorít dohľadu. Cieľom bolo zhodnotiť pripravenosť inštitúcií na zavedenie nového štandardu a podporiť jeho kvalitnú a konzistentnú implementáciu. Na základe pokroku dosiahnutého pri implementácii štandardu IFRS 9 boli inštitúcie rozdelené do dvoch skupín. Výsledky tematického hodnotenia prvej skupiny boli zverejnené vo forme správy na internetovej stránke bankového dohľadu ECB v roku 2017. Výsledky za druhú skupinu boli zverejnené v článku v informačnom bulletine v roku 2018.

Vo všeobecnosti tematické hodnotenie pomohlo zvýšiť povedomie o ťažkostiach, ktorým banky pri zavádzaní štandardu IFRS 9 čelia. Zároveň však potvrdilo, že naďalej existuje priestor na zlepšenie.

Inštitúciám bolo odporučené, aby v rámci odstraňovania nedostatkov identifikovaných počas tematického hodnotenia v rokoch 2017 a 2018 zaviedli nápravné opatrenia. Bankový dohľad ECB v súčasnosti pozorne sleduje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti. Tematické hodnotenie odhalilo, okrem iného, výrazné rozdiely medzi jednotlivými bankami v spôsobe tvorby opravných položiek. Spoločné dohliadacie tímy sa tejto otázke venovali v rámci následnej činnosti v roku 2018 a budú ju pozorne sledovať aj v roku 2019. Ďalšou oblasťou, na ktorú sa orgány dohľadu v roku 2018 sústredili, bol dopad zavedenia štandardu IFRS 9 vrátane zmeny v spôsobe klasifikácie expozícií, alokácie opravných položiek a migrácie expozícií medzi jednotlivými rizikovými stupňami. ECB sa preto pri skúmaní účtovníctva bánk zameriava na regulačný kapitál a vykazovanie.

V rámci následných činností súvisiacich so zavedením štandardu IFRS 9 bankový dohľad ECB spolupracuje v účtovných otázkach s ESRB, EBA a ESMA v záujme dosiahnutia kvalitnej a konzistentnej implementácie IFRS 9 a zaručenia vysokej miery transparentnosti pre investorov v celej EÚ.^[10]

Bankový dohľad ECB pozorne sleduje aj spôsob, akým banky aplikujú prechodné opatrenia týkajúce sa štandardu IFRS 9. Tie do prudenciálneho rámca zapracovali európski zákonodarcovia s cieľom zmierniť nepriaznivý vplyv nových požiadaviek v rámci IFRS 9 týkajúcich sa merania zníženia hodnoty na kapitál CET1 bánk. Vzhľadom na možný dopad pravidiel postupného zavádzania štandardu IFRS 9 na kapitálové koeficienty niektorých bánk ECB monitoruje ich správnu aplikáciu.

Tematické hodnotenie zamerané na zásady BCBS 239

Zásady Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS) týkajúce sa účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík boli zverejnené v januári 2013. V rokoch 2016 až 2018 sa na vzorke 25 významných inštitúcií uskutočnilo tematické hodnotenie agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík zo strany bánk. Výsledky hodnotenia boli zverejnené vo forme samostatnej správy na internetovej stránke ECB v máji 2018. Správa konštatovala, že hodnotené významné inštitúcie implementovali zásady BCBS 239 neuspokojivým spôsobom. O výsledkoch hodnotenia boli banky informované a zároveň im boli zaslané záverečné listy s výzvou na prijatie nápravných opatrení. V tomto kontexte boli banky tiež vyzvané, aby predložili jednoznačné, presné a podrobné akčné plány. Centralizovaná pracovná skupina v spolupráci so spoločnými dohliadacími tímami tieto akčné plány posúdila, aby zaručila horizontálnu konzistenciu, a v súčasnosti pozorne monitoruje ich postupnú implementáciu zo strany bánk.

Metodika použitá pri tematickom hodnotení obohatí metodiku dohľadového hodnotenia agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík. Špeciálny koncepčný tím v súčasnosti zapracúva túto metodiku do metodiky SREP, ktorá sa bude v budúcnosti vzťahovať na všetky významné inštitúcie.

Hodnotenie sa riadilo zásadami účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík, ktoré vypracoval výbor BCBS. ECB monitoruje pokroky inštitúcií v oblasti agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík a o svojich relevantných zisteniach pravidelne informuje pracovnú skupinu BCBS Risk Data Network.

Tematické hodnotenie zamerané na outsourcing

Technologický pokrok v posledných rokoch zmenil spôsob, akým banky na celom svete poskytujú svoje služby. Externé zabezpečovanie služieb – outsourcing – môže bankám na jednej strane pomôcť dosiahnuť vyššiu efektivitu, no zároveň môže predstavovať výzvy v súvislosti s riadením rizík a spôsobom kontroly externe zabezpečovaných činností. Banky tiež vykazujú rastúci záujem o externé zabezpečovanie činností poskytovateľmi cloudových služieb. Okrem určitých výhod (napr. úspora z rozsahu a efektívnosť nákladov) však cloudové služby so sebou prinášajú výzvy, pokiaľ ide o ochranu údajov a ich umiestnenie.

Bankový dohľad ECB preto vývoj v oblasti outsourcingu pozorne sleduje a v roku 2017 ho zaradil medzi priority dohľadu SSM. V tomto smere sa v roku 2017 uskutočnilo tematické hodnotenie vzorky významných inštitúcií, ktoré pokračovalo aj v roku 2018 následnými činnosťami v rámci štandardného priebežného dohľadu. Tematické hodnotenie zamerané na externé zabezpečovanie činností bankami odhalilo výrazné rozdiely, pokiaľ ide o správu a riadenie. V záujme ďalšieho zlepšenia situácie bankový dohľad ECB tiež identifikoval osvedčené postupy v tejto oblasti. V nadväznosti na tematické hodnotenie prispel k práci orgánu EBA na i) odporúčaniach EBA týkajúcich sa outsourcingu poskytovateľom cloudových služieb^[11] a ii) nových usmerneniach EBA k outsourcingu, ktoré po nadobudnutí účinnosti neskôr v roku 2019 nahradia usmernenia CEBS a už spomínané odporúčania.

EBA sa v týchto dokumentoch venuje viacerým relevantným otázkam, ktoré vyvstali počas tematického hodnotenia bankového dohľadu ECB. Odporúčania EBA sa venujú najmä špecifickým aspektom významného externého zabezpečovania činností prostredníctvom cloud computingu, akými sú bezpečnosť a umiestnenie údajov či systémov. Ďalším dôležitým aspektom, ako napríklad záruke prístupových práv a práva vykonať audit v písomných dohodách o outsourcingu, otázkam dôvernosti, stratégiám na ukončenie zmluvných vzťahov a outsourcingu prostredníctvom subdodávateľa, resp. „reťazovému“ outsourcingu sa venujú upravené usmernenia. Uvedené dokumenty zároveň zavádzajú povinnosť udržiavať register informácií o všetkých externe zabezpečovaných činnostiach a sprístupniť ho orgánom dohľadu.

V súlade s upraveným rámcom EBA si bankový dohľad ECB kladie za cieľ zabezpečiť, aby banky v plnom rozsahu využívali výhody, ktoré inovácie prinášajú, no aby zároveň udržiavali bezpečné prostredie a dôsledne monitorovali a zmierňovali riziká. Bankový dohľad ECB preto zapracoval odporúčania EBA do svojich štandardov dohľadu a v plnej miere ich zohľadňuje pri výkone priebežného dohľadu. Okrem toho sa zaviazal implementovať usmernenia a monitorovať postup bánk pri úprave svojich pravidiel outsourcingu. S cieľom zaručiť, že využívanie outsourcingu neobmedzí efektívny výkon dohľadu, venuje bankový dohľad ECB pozornosť aj možným problémom s outsourcingom v súvislosti s brexitom a relokačnými plánmi bánk.

1.5 Priebežný dohľad

Prístup ECB k dohľadu nad významnými inštitúciami je rizikovo orientovaný, založený na zásade proporcionality, no zároveň je prísny a konzistentný. Aj preto si každý rok stanovuje súbor hlavných činností priebežného dohľadu. Vychádzajú z existujúcich regulačných požiadaviek, príručky dohľadu SSM a priorít dohľadu SSM a tvoria súčasť programu priebežného dohľadového procesu vypracovaného pre každú významnú inštitúciu.

Okrem centrálne definovaných hlavných aktivít môžu spoločné dohliadacie tímy v prípade potreby stanoviť aj činnosti dohľadu prispôsobené špecifikám bánk a tým reagovať na rýchlo sa meniace riziká v jednotlivých bankách alebo na úrovni celého systému.

Program priebežného dohľadového procesu na rok 2018 zahŕňal: i) činnosti súvisiace s rizikami (t. j. SREP a záťažové testovanie), ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť program priebežného dohľadového procesu špecifikám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýzy zamerané na vybrané úverové portfóliá a triedy aktív).

Zásada proporcionality

Program dohľadového procesu zohľadňuje zásadu proporcionality; intenzita dohľadu sa preto prispôsobuje veľkosti, systémovej dôležitosti a komplexnosti jednotlivých inštitúcií. Práve tieto faktory majú vplyv na celkový počet činností dohľadu vykonávaných v konkrétnych inštitúciách (graf 4).

Rizikovo orientovaný prístup

Program dohľadového procesu využíva rizikovo orientovaný prístup, v rámci ktorého sa pri jednotlivých významných inštitúciách zameriava na najrelevantnejšie kategórie rizika. Príkladom sú banky s vysokým stavom NPL. V týchto bankách boli v roku 2018 vykonávané špeciálne úlohy, ako napríklad hodnotenie súladu stratégií na znižovanie NPL s očakávaniami ECB. Podiel úloh týkajúcich sa kreditného rizika bol preto v bankách s vysokým stavom NPL vyšší ako pri iných bankách. To isté platí aj pri inštitúciách s vysokým podielom trhových a obchodných aktivít. V týchto bankách sa činnosti dohľadu sústredili najmä na otázky týkajúce sa trhového rizika (graf 5).

Hlavné činnosti v rámci priebežného dohľadu v roku 2018

Z pohľadu spoločných dohliadacích tímov boli v kontexte priebežného programu dohľadového procesu na rok 2018 najvýznamnejšie aktivity týkajúce sa hodnotenia SREP, celoúnijného záťažového testu a následné činnosti v súvislosti s analýzou citlivosti na úrokové riziko bankovej knihy (interest rate risk in the banking book – IRRBB).

SREP patrí medzi hlavné úlohy spoločných dohliadacích tímov. Tie sa procesu SREP zúčastňovali počas celého roka 2018, a to najmä v súvislosti s dôležitými medzníkmi, akými boli predbežné hodnotenie kapitálových, likviditných a kvalitatívnych opatrení a príprava návrhov rozhodnutí. Aby bolo možné do hodnotenia SREP zahrnúť výsledky celoúnijného záťažového testu, termín na prípravu listov s návrhmi záverečných rozhodnutí bol posunutý na január 2019.

Ďalšou aktivitou, ktorá vyžadovala významné zapojenie spoločných dohliadacích tímov, bolo záťažové testovanie. Pozostávala z celoúnijného záťažového testu (vzorka EBA zahŕňala 33 významných inštitúcií) a záťažového testu ECB (54 významných inštitúcií, ktoré neboli zahrnuté do vzorky EBA).^[12]

Jednou z hlavných aktivít spoločných dohliadacích tímov v roku 2018 boli aj následné činnosti v súvislosti s analýzou citlivosti IRRBB vykonanou v roku 2017. Banky, pri ktorých analýza preukázala potenciálne slabé miesta, boli v prvom štvrťroku 2018 podrobené následnému výkonu dohľadu spoločných dohliadacích tímov. Nápravné opatrenia prijaté v reakcii na jednotlivé zistenia boli počas celého roka monitorované ako súčasť priebežného dohľadového dialógu s bankami.

Hĺbkové kontroly

Spoločné dohliadacie tímy majú v rámci priebežného dohľadu možnosť venovať sa aj rizikám špecifickým pre jednotlivé inštitúcie. Túto možnosť vykonávajú napríklad stanovením rozsahu hĺbkových kontrol, teda analýz osobitných problémov, ktoré tvoria súčasť programu dohľadového procesu. V roku 2018 sa spoločné dohliadacie tímy sústredili najmä na riadenie, kreditné riziko a na obchodné modely a ziskovosť. Toto zameranie vo všeobecnosti kopírovalo priority dohľadu na rok 2018 (graf 6).

Stav aktivít v rámci programu dohľadového procesu

Programy dohľadového procesu boli v roku 2018 úspešne realizované. Ku koncu roka sa uskutočnilo 95 % zo všetkých aktivít, z toho 82 % aktivít už bolo ukončených a pri 13 % ich realizácia prebieha podľa plánu (napr. hodnotenie plánov ozdravenia, ktoré bolo spustené v roku 2018 a jeho ukončenie je naplánované na rok 2019). Ďalšie 3 % aktivít budú ukončené s miernym oneskorením a necelé 2 % aktivít boli zrušené, a to najmä z dôvodu zmien v štruktúrach bánk alebo odobratia povolenia (graf 7). Najdôležitejšie aktivity, ktoré pokrývajú hlavné riziká ohrozujúce bankový systém, však boli vykonané podľa plánu. Nízky podiel oneskorených alebo zrušených aktivít vo všeobecnosti potvrdzuje vhodnosť a stabilitu programov priebežného dohľadového procesu a tiež schopnosť spoločných dohliadacích tímov realizovať aktivity v súlade s prijatým plánom.

Zistenia dohľadu

Jedným z hlavných výsledkov bežných činností dohľadu sú tzv. zistenia dohľadu, teda nedostatky, ktoré musia banky odstrániť. Zodpovednosť za monitorovanie pokroku bánk dosiahnutého pri riešení týchto zistení nesú spoločné dohliadacie tímy. Po raste zaznamenávanom v prvých rokoch fungovania SSM sa počet zistení identifikovaných počas jedného roka stabilizoval. V roku 2018 sa väčšina zistení týkala previerok interných modelov (sčasti v dôsledku zvyšujúcej sa angažovanosti orgánov dohľadu v súvislosti s projektom TRIM), previerok na mieste a tematických hodnotení (napr. obchodných modelov a faktorov ziskovosti, graf 8).

1.6 Dohľad na mieste

Program dohľadového procesu na mieste na rok 2018 bol štvrtým ročným cyklom dohľadu na mieste od zriadenia SSM. Celkovo bolo v roku 2018 vo významných inštitúciách začatých 156 previerok na mieste, čo predstavuje rovnaký počet ako v roku 2017 (graf 9). K 31. decembru 2018 bola väčšina previerok dokončená (t. j. preverovaným subjektom bola doručená záverečná správa z previerky) alebo sa nachádzala vo fáze prípravy správy, resp. vo fáze preverovania.

Vďaka lepšiemu systému prioritizácie previerok sa v roku 2018 zvýšila stabilita programu dohľadového procesu na mieste. V porovnaní s rokom 2017 sa podiel previerok začatých podľa plánu zvýšil z 84 % na 95 %. Pravidelnou aktualizáciou programu dohľadového procesu na mieste sa však podarilo zabezpečiť jeho dostatočnú flexibilitu, aby dokázal reagovať na naliehavé situácie a neočakávané udalosti.

Previerky na mieste sa plánujú a personálne zabezpečujú v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré poskytujú väčšinu vedúcich a členov tímov. V roku 2018 príslušné vnútroštátne orgány viedli 88 % previerok, ktoré boli zamerané najmä na bankové skupiny so sídlom v krajinách jednotlivých vnútroštátnych orgánov. Zvyšných 12 % previerok viedol bankový dohľad ECB, konkrétne odbor pre centralizované previerky na mieste (Centralised On-site Inspections Division – COI).

Bankový dohľad ECB dosiahol v roku 2018 svoj cieľ zvýšiť celkový počet previerok vykonaných cezhraničnými a zmiešanými tímami. Ide o súčasť viacročného úsilia postupne zvýšiť podiel takýchto previerok na celkovom počte kontrol. Dohliadací tím možno považovať za cezhraničný, ak jeho vedúci a aspoň jeden ďalší člen nepochádzajú z príslušného domáceho, resp. hostiteľského vnútroštátneho orgánu. Za zmiešaný možno považovať taký tím, ktorého vedúci pochádza z príslušného domáceho, resp. hostiteľského vnútroštátneho orgánu, no aspoň dvaja jeho členovia nepochádzajú z príslušného domáceho, resp. hostiteľského vnútroštátneho orgánu. V roku 2018 zmiešané alebo cezhraničné tímy vykonali 44 zo 156 previerok na mieste (28 %), čo v porovnaní s rokom 2017 predstavuje výrazný nárast (tabuľka 3).

Približne jedna tretina z 1 150 inšpektorov SSM vykonávajúcich previerky na mieste absolvovala v roku 2018 vzdelávací program zameraný na previerky na mieste, ktorý vypracoval odbor COI. V ponuke bolo viac než 25 školení rozdelených do desiatich tematických okruhov, ktoré pokrývali všetky hlavné druhy rizika v rámci procesu SREP a tiež procesy využívané pri previerkach na mieste. Vzdelávací program je výsledkom úzkej spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Každé zo školení pripravili a realizovali inšpektori vykonávajúci prehliadky na mieste, pričom 75 % školení v roku 2018 sa konalo v sídlach príslušných vnútroštátnych orgánov.

1.6.1 Hlavné zistenia z previerok na mieste

Nasledujúca analýza prináša prehľad najkritickejších zistení zo 154 previerok na mieste ukončených v roku 2018, ktoré boli súčasťou programov dohľadového procesu na roky 2017 a 2018.^[13]

Kreditné riziko

Viac ako polovica previerok týkajúcich sa kreditného rizika bola zameraná najmä na kvalitu aktív a vykonaná prostredníctvom posúdenia úverových zložiek. Zvyšné previerky sa venovali predovšetkým kvalitatívnym aspektom bankových procesov riadenia kreditného rizika. V roku 2018 boli vo viacerých bankách spustené tri koordinované kampane previerok týkajúcich sa kreditného rizika, ktoré boli zamerané na i) nehnuteľnosti na bývanie, ii) komerčné nehnuteľnosti a iii) banky s vysokým stavom NPL. Najkritickejšie zistenia:

• Nedostatočné postupy pri poskytovaní úveru: nedostatočné hodnotenie rizík v súvislosti s dlžníkom, neadekvátne úrovne povoľovania a neprimerané pravidlá poskytovania úveru a výnimky zo schvaľovacích procesov.
• Nesprávna klasifikácia a monitorovanie dlžníkov: nedostatky pri definovaní a/alebo identifikácii zlyhaných alebo problémových expozícií a slabé procesy monitorovania vysokorizikových dlžníkov.
• Nesprávny výpočet opravných položiek: nadhodnocovanie kolaterálu a mier nápravy, neprimerané odhady peňažných tokov a nedostatky pri zrážkach z hodnoty kolaterálu a pri parametroch tvorby kolektívnych opravných položiek.
• Regulačné ukazovatele: nesprávny výpočet rizikovo vážených aktív a porušenia nariadení týkajúcich sa veľkých expozícií.

Riziko riadenia

Zistenia týkajúce sa interného riadenia a riadenia rizík boli identifikované nielen pri previerkach na mieste zameraných výlučne na túto oblasť, ale tiež pri previerkach venovaných iným druhom rizík. Kritické nedostatky boli zistené najmä v nasledujúcich oblastiach:

• Korporátna štruktúra a organizácia: nedostatočné rámce vnútornej kontroly, podzamestnanosť a chýbajúca koordinácia v rámci skupiny.
• Úlohy a zodpovednosti riadiacich orgánov: nedostatky pri delegovaní právomocí a nedostatočná implementácia strategických a riadiacich postupov inštitúcie.
• Funkcie internej kontroly vrátane zabezpečenia súladu s predpismi, riadenia rizík a interného auditu: kritické zistenia sa týkali štatútu, zabezpečenia a rozsahu činností všetkých funkcií internej kontroly.

Operačné riziko

Väčšina kritických zistení sa týkala merania operačného rizika (nedostatky v zhromažďovaní údajov o operačnom riziku, neadekvátne akčné plány riešenia incidentov spojených s operačným rizikom) a rozsahu riadenia rizík a identifikácie rizík (nepostačujúce pokrytie a definícia významných operačných rizík, nekonzistentné používanie ukazovateľov právnickými subjektmi v rámci skupiny).

Riziká v oblasti IT

Väčšina mimoriadne dôležitých zistení sa týkala riadenia prevádzky IT (nedostatočné procesy riadenia incidentov, chýbajúce komplexné a presné inventáre aktív), riadenia prístupových práv (neefektívne recertifikačné procesy, nedostatočné rozdelenie úloh), riadenia kvality údajov (slabé prevádzkové procesy overovania manuálnych vstupov) a riadenia bezpečnosti IT (oneskorené a nevhodné opatrenia na odhaľovanie a zmierňovanie dopadu incidentov).

Kapitálové riziko

Zistenia týkajúce sa regulačného kapitálu (prvý pilier) súviseli s nedostatkami pri priraďovaní správnych rizikových váh expozíciám, čo viedlo k podhodnocovaniu rizikovo vážených aktív (najmä pokiaľ ide o kreditné riziko v dôsledku nesprávnej klasifikácie expozícií a neschopnosti identifikovať špekulatívne financovanie nehnuteľností).

Najkritickejšie zistenia z previerok zameraných na ICAAP sa týkali nedostatočne vypracovaných rámcov pre záťažové testovanie (neschopnosť riešiť všetky významné riziká a vykonať spätné záťažové testy), kvantifikácie slabých miest (najmä pri modelovaní kreditného rizika) a výrazných nedostatkov pri integrácii procesu ICAAP do riadiaceho rámca inštitúcie.

Úrokové riziko bankovej knihy

Vážne zistenia v súvislosti s úrokovým rizikom bankovej knihy (interest rate risk in the banking book – IRRBB) sa väčšinou týkali merania a riadenia rizika, a to najmä nedostatočného odôvodnenia modelovania vkladov bez splatnosti a chýbajúcej pravidelnej validácie modelov IRRBB.

Riziko likvidity

Väčšina zistení v oblasti rizika likvidity sa týkala merania rizika a záťažového testovania. Medzi najčastejšie problémy patrilo nedostatočné modelovanie rizík, nedostatky pri odhadovaní tzv. run-off profilu finančných produktov, chybovosť výpočtov ukazovateľa krytia likvidity (liquidity coverage ratio – LCR) a používanie záťažových scenárov, ktoré nezodpovedali komplexnosti inštitúcie.

Obchodné modely a faktory ziskovosti

Najkritickejšie zistenia sa týkali analýzy skutočnej ziskovosti (nedostatočná analýza hlavných faktorov ziskovosti a obchodných línií, nedostatky nástrojov oceňovania, pokiaľ ide o zahrnutie všetkých nákladov a rizík) a analýzy finančných prognóz (príliš optimistické finančné prognózy a scenáre a nedostatočná analýza nových podmienok v oblasti regulácie, účtovníctva a konkurencie a ich integrácia do výhľadovej obchodnej stratégie).

Trhové riziko

Najkritickejšie zistenia súviseli s otázkou merania rizika, a to z účtovného aj prudenciálneho hľadiska, predovšetkým pokiaľ ide o odhad reálnej hodnoty. Zistenia sa týkali nedostatkov rámca na určovanie úrovne aktív, ktoré spôsobovali nesprávnu klasifikáciu, nedostatočné rezervy reálnej hodnoty a neadekvátne dodatočné úpravy oceňovania.

1.7 Cielené hodnotenie interných modelov (TRIM)

TRIM je viacročný projekt vykonávaný v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Po analytických prípravách v roku 2016 bol projekt oficiálne spustený v roku 2017 s cieľom znížiť neodôvodnenú variabilitu rizikovo vážených aktív inštitúcií a posúdiť vhodnosť a primeranosť interných modelov. Podporou jednotného uplatňovania postupov dohľadu zameraných na správne a konzistentné uplatňovanie regulačných požiadaviek týkajúcich sa interných modelov projekt vo všeobecnosti prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky subjekty a dopĺňa opatrenia ustanovené v dohode Bazilej III.

Projekt TRIM je najväčší spomedzi doposiaľ spustených projektov bankového dohľadu ECB. V súvislosti s cieľom dosiahnuť harmonizáciu v oblasti dohľadu nad internými modelmi možno projekt považovať za prelomovú iniciatívu. V roku 2018, teda iba v polovici jeho realizácie, projekt TRIM priniesol dôležité výsledky a priblížil sa k dosiahnutiu stanovených cieľov.

Prvým a najdôležitejším úspechom projektu TRIM bola definícia a vypracovanie harmonizovaných postupov dohľadu nad internými modelmi používanými významnými inštitúciami. Ide o kľúčový predpoklad zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetky subjekty v rámci SSM. Projekt TRIM pomohol dosiahnuť zhodu príslušných vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o európske nariadenia o interných modeloch. Dôkazom toho je príručka ECB o interných modeloch a spoločný metodický rámec, ktorý sa bude uplatňovať pri previerkach na mieste v rámci projektu TRIM a z ktorého bude dohľad nad internými modelmi v rámci SSM čerpať ešte dlho po skončení projektu.

Príručka ECB o interných modeloch preto zostane živým dokumentom, ktorý sa bude priebežne aktualizovať a dopĺňať. Dôležitým medzníkom v roku 2018 bolo zverejnenie jej upravenej verzie,^[14] ktoré nasledovalo po dvoch verejných konzultáciách. Upravená verzia príručky zohľadňuje spätnú väzbu od inštitúcií zahrnutých do hodnotenia TRIM, skúsenosti získané počas previerok na mieste v rámci projektu TRIM a najnovší vývoj v oblasti regulácie.

Druhým dôležitým úspechom projektu TRIM v rámci harmonizácie postupov dohľadu je miera transparentnosti, ktorú prináša pri bežných nedostatkoch zistených v súvislosti s internými modelmi významných inštitúcií. Keďže z plánovaného počtu približne 200 previerok v rámci projektu TRIM v rokoch 2017 až 2019 bolo doposiaľ ukončených 60 %, bankový dohľad ECB mohol vykonať systematické horizontálne analýzy a porovnania významných inštitúcií na rovnakej úrovni, na základe čoho vypracovali prehľad najzávažnejších a najčastejších nedostatkov v preverovaných inštitúciách. Z hľadiska dohľadového hodnotenia sa tým zabezpečila konzistentnosť previerok.^[15]

Rozhodnutia v oblasti dohľadu týkajúce sa previerok na mieste v rámci projektu TRIM sú jeho tretím významným úspechom, keďže pomáhajú zvyšovať kvalitu interných modelov a odstraňovať zistené nedostatky. Deje sa tak vďaka systematickému a konzistentnému uplatňovaniu opatrení dohľadu, ktorých cieľom je vykompenzovať možné podcenenie rizika. Tieto následné činnosti v rámci projektu TRIM prispievajú k znižovaniu neopodstatnenej variability rizikovo vážených aktív v interných modeloch bánk.

Dosiahnutie uvedených výsledkov v rámci projektu TRIM si vyžiadalo nasadenie značných zdrojov dohľadu. S cieľom nenarušiť bežnú činnosť inštitúcií pri udržiavaní modelov sa významné zmeny modelov a ich počiatočné schvaľovanie naďalej posudzovali na mieste, a to nad rámec previerok TRIM alebo, niekedy, v rámci nich. Počas roka 2018 bolo okrem 59 previerok na mieste v rámci projektu TRIM začatých aj 85 previerok interných modelov vo významných inštitúciách (z toho 55 na mieste).^[16] Celkovo bolo v roku 2018 vydaných 121 rozhodnutí v oblasti dohľadu týkajúcich sa previerok interných modelov.^[17]

Práce vykonané v rámci projektu TRIM vrátane bežného dohľadového posudzovania významných zmien modelov a žiadostí o počiatočné schválenie modelov budú pokračovať aj v roku 2019. V druhom polroku 2019 by mali byť ukončené aj zvyšné previerky na mieste v rámci tohto projektu a celý projekt TRIM by sa mal uzavrieť v prvých mesiacoch roka 2020.

1.8 Nepriamy dohľad nad menej významnými inštitúciami

Nariadenie o SSM^[18] poveruje ECB, aby zabezpečovala účinné a konzistentné fungovanie SSM, a zveruje jej funkciu monitorovania činností dohľadu, pokiaľ ide o menej významné inštitúcie, zatiaľ čo primárna zodpovednosť za výkon dohľadu nad týmito inštitúciami bola ponechaná príslušným vnútroštátnym orgánom. Spoločným cieľom tejto funkcie je zaručiť konzistentné uplatňovanie vysokých štandardov dohľadu v celej eurozóne. Bankový dohľad ECB preto úzko spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na príprave operačného rámca dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami.

Jednotné štandardy a politiky dohľadu

Spoločné štandardy dohľadu (joint supervisory standards – JSS) nad menej významnými inštitúciami, vyvíjané v posledných rokoch ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, predstavujú i naďalej dôležitý nástroj na podporu postupov zaručujúcich konzistentný a kvalitný výkon dohľadu nad týmito inštitúciami.

Predchádzajúci rok priniesol doladenie existujúcich^[19] a dokončenie nových JSS. Okrem toho boli spustené iniciatívy na podporu zdieľania osvedčených postupov a konzistentnej implementácie štandardov v hlavných oblastiach záujmu dohľadu. Uskutočnilo sa niekoľko pracovných seminárov za účasti príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorých cieľom bolo identifikovať ich osvedčené postupy pri dohľade nad interným riadením menej významných inštitúcií a podporiť výmenu skúseností s aplikovaním nových usmernení EBA o komunikácii medzi príslušnými orgánmi, ktoré vykonávajú dohľad nad úverovými inštitúciami, a štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami vykonávajúcimi štatutárny audit úverových inštitúcií^[20] a skúseností s krízovým riadením. V súvislosti s krízovým riadením boli dokončené tri nové JSS.^[21]

Po verejnej konzultácii, ktorá prebehla na jeseň 2017, bola v marci 2018 zverejnená konečná verzia všeobecných zásad hodnotenia žiadostí o udelenie licencie finančno-technologickým úverovým inštitúciám. V opodstatnených prípadoch sa zásady v súčasnosti aplikujú pri posudzovaní nových žiadostí o udelenie licencie. Práce pokročili aj pri hodnotení vplyvu finančných technológií na bankový dohľad.

V záujme zaručenia efektívnej implementácie JSS v oblasti inštitúcií financujúcich kúpu automobilov boli v užšej spolupráci medzi orgánmi dohľadu nad týmito inštitúciami z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov spustené iniciatívy podporujúce výmenu informácií a vzájomné porovnávanie. Okrem toho pokračuje aj dialóg so zástupcami sektora vo forme pracovných seminárov. V roku 2018 sa dialóg zameriaval na plánovanie ozdravenia, digitalizáciu a iné štrukturálne trendy, ktoré ovplyvňujú automobilový priemysel a ktoré by v budúcnosti mohli mať vplyv aj na inštitúcie financujúce kúpu automobilov.

V úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pokračovalo v roku 2018 tematické hodnotenie zamerané na nový štandard IFRS 9, ktorého cieľom je zaručiť jeho konzistentnú implementáciu vo všetkých bankách eurozóny. Na podporu orgánov dohľadu pri kontrole miery pripravenosti menej významných inštitúcií na zavedenia IFRS 9 bolo, okrem iného, spustených niekoľko iniciatív.

Po ukončení programu MMF pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Program – FSAP)^[22] eurozóny sa bankový dohľad ECB v niektorých krajinách eurozóny^[23] aktívne podieľal na hodnotení dohľadu nad menej významnými inštitúciami ako súčasti národných programov FSAP. Išlo najmä o monitorovanie činnosti dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ako aj vysvetlenie postavenia ECB a jej spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Metodika SREP pre menej významné inštitúcie

Rok 2018 bol prvým rokom, keď príslušné vnútroštátne orgány aplikovali spoločnú, harmonizovanú metodiku procesu SREP pre menej významné inštitúcie. V januári 2018 Rada pre dohľad schválila prvú verziu metodiky SREP pre tieto inštitúcie, na ktorej príprave pracovali odborníci príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB spoločne od roku 2015. Hladký prechod z vnútroštátnych metodík na spoločnú metodiku by mala uľahčiť jej postupná implementácia, ktorá je rozvrhnutá na obdobie troch rokov. Príslušné vnútroštátne orgány súhlasili s uplatňovaním spoločnej metodiky SREP v roku 2018 pri hodnotení menej významných inštitúcií s vysokou prioritou a do roku 2020 už v prípade všetkých menej významných inštitúcií.

Metodika vychádza z usmernení EBA týkajúcich sa hodnotenia SREP, prístupu ECB aplikovaného v prípade významných inštitúcií a existujúcich národných metodík. Metodika SREP je flexibilná a proporčná. Príslušným vnútroštátnym orgánom umožňuje prispôsobiť intenzitu a frekvenciu činností dohľadu rizikovosti jednotlivých bánk a ich možnému vplyvu na finančný systém. Proporčný prístup prináša rôznu frekvenciu a úroveň podrobnosti hodnotenia miery rizikovosti bánk a ich mechanizmov riadenia rizík, resp. kontroly, ako banky interne posudzujú svoje kapitálové a likviditné potreby za normálnych i sťažených podmienok. Flexibilita umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom zohľadniť vnútroštátne špecifiká (napr. účtovné štandardy, nariadenia) a prijímať rozhodnutia SREP. Metodika SREP pre menej významné inštitúcie sa pravidelne aktualizuje a jej vývoj preto bude pokračovať aj v budúcnosti.

V záujme zvýšenia miery transparentnosti na trhu a informovania bánk o očakávaniach v oblasti dohľadu ECB na internetovej stránke bankového dohľadu zverejnila stručný prehľad o metodike SREP pre menej významné inštitúcie. Zameriava sa na všeobecné aspekty metodiky a tiež na aspekty, ktoré sú dôležité z hľadiska menej významných inštitúcií, napr. zásadu proporcionality. Okrem toho ECB diskutovala o metodike SREP pre menej významné inštitúcie aj s európskymi bankovými asociáciami.

Spolupráca v prípade jednotlivých menej významných inštitúcií

Efektívna spolupráca medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi je zárukou konzistentného a kvalitného dohľadu nad menej významnými inštitúciami. Počas roka 2018 sa spolupráca medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi prehĺbila v nasledujúcich troch hlavných oblastiach: i) spolupráca na riadiacej a technickej úrovni, ii) nepriamy dohľad nad menej významnými inštitúciami a iii) sektorové a tematické analýzy.

Spolupráca na riadiacej a technickej úrovni: V tejto oblasti existuje program pravidelnej spolupráce (vrátane rokovaní a telefonických hovorov) medzi vyššími predstaviteľmi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. V prípade dohľadu nad menej významnými inštitúciami a postupov dohľadu došlo k prehĺbeniu spolupráce aj na technickej úrovni. Dôležitú úlohu pri výmene informácií a osvedčených postupov v oblasti dohľadu medzi jednotlivými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zohrávajú tímy ECB pre jednotlivé krajiny.^[24]

Nepriamy dohľad nad menej významnými inštitúciami: V súlade s prístupom uplatňovaným v predchádzajúcich rokoch a zásadou proporcionality sa monitorovanie činnosti menej významných inštitúcií riadilo rámcom určovania priorít.^[25] Pri spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sa ECB sústredila na pravidelné monitorovanie menej významných inštitúcií s vysokou prioritou a menej významných inštitúcií so špecifickými problémami v oblasti dohľadu, predovšetkým inštitúcií so zhoršujúcou sa finančnou situáciou. ECB a príslušné vnútroštátne orgány spolupracovali aj na implementácii doplňujúcich ustanovení^[26], ktoré boli súčasťou rozhodnutí o povolení (napr. udeľovanie povolení alebo súhlas s nadobudnutím kvalifikovanej účasti). Rok 2018 bol zároveň prvým, keď boli v plnom rozsahu zavedené všeobecné zásady týkajúce sa oznamovacej povinnosti.^[27] ECB svoje stanovisko k oznamovacej povinnosti zverejnila v rámci pokračujúcej spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to najmä v oblasti výmeny informácií o jednotlivých menej významných inštitúciách a postupov dohľadu uplatňovaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Sektorové a tematické analýzy: Kvalitu dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami sa podarilo zvýšiť aj prostredníctvom sektorových a tematických analýz. Vzhľadom na dôležitosť družstevných sektorov v niektorých krajinách ECB spolu s relevantnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uskutočnila v posledných dvoch rokoch spoločné hodnotenie týchto sektorov v dvoch krajinách. Na monitorovanie postupu reformy družstevného sektora v jednej z krajín a na podporu konzistentnej implementácie bola zriadená skupina pre spoluprácu (jej členmi sa stali predstavitelia ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov). Pokiaľ ide o systémy inštitucionálneho zabezpečenia (institutional protection scheme – IPS), v relevantných krajinách bolo už po tretíkrát vykonané ročné monitorovanie hybridných IPS.^[28] V krajinách, kde banky podali žiadosť (resp. uvažovali o jej podaní) o uznanie IPS, sa príslušným vnútroštátnym orgánom dostalo podpory od ECB. V roku 2018 bola tiež vykonaná referenčná analýza požiadaviek druhého piliera kladených na menej významné inštitúcie s vysokou prioritou, ktorej cieľom bolo porovnať prístupy jednotlivých príslušných vnútroštátnych orgánom v súvislosti s požiadavkami SREP a dosiahnuť konzistentné výsledky dohľadu. Pokiaľ ide o inštitúcie poskytujúce služby v oblasti infraštruktúry finančného trhu, ECB a príslušné vnútroštátne orgány začali práce na ročnej sektorovej analýze infraštruktúr finančného trhu s bankovým povolením.

1.9 Makroprudenciálne úlohy

V súlade s úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM pokračovala ECB aj v roku 2018 v aktívnej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti makroprudenciálnej politiky v eurozóne. V tomto vymedzenom rámci makroprudenciálnej politiky ECB môže: i) uplatňovať vyššie požiadavky na príslušné kapitálové vankúše, než uplatňujú vnútroštátne orgány a ii) ukladať prísnejšie opatrenia na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík. Makroprudenciálne fórum slúži ako platforma na diskusie medzi členmi Rady guvernérov a Rady pre dohľad, ktorá spája mikroprudenciálne a makroprudenciálne pohľady v rámci SSM.^[29] Fórum zároveň zabezpečuje účinné prepojenie mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych opatrení.

V roku 2018 ECB prijala vyše 100 notifikácií od vnútroštátnych orgánov týkajúcich sa makroprudenciálnej politiky. Väčšina notifikácií sa týkala štvrťročných rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov (countercyclical capital buffers – CCyB) a rozhodnutí o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálnych systémovo dôležitých inštitúcií a/alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií. Okrem toho prijala notifikácie o ďalších opatreniach, napríklad o opatreniach uvedených v článku 458 nariadenia CRR, o zavádzaní vankúšov na krytie systémového rizika a o reciprocite makroprudenciálnych opatrení prijatých v iných členských štátoch.

Využívajúc metodiku BCBS, ECB a vnútroštátne orgány identifikovali osem globálnych systémovo dôležitých inštitúcií,^[30] ktoré majú v roku 2020 povinnosť vytvárať kapitálové vankúše v rozpätí od 1,0 % do 2,0 %. ECB tiež dostala notifikácie o stanovení výšky kapitálových vankúšov 107 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií. Výška vankúšov bola v súlade s metodikou minimálnych úrovní kapitálových vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie, ktorú ECB využíva už od roku 2016.^[31] Metodika v súčasnosti reviduje.

ECB sa tiež podieľala na činnosti Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorý zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v EÚ. Spoločné dohliadacie tímy využívajú informácie od ESRB a ďalšie makroprudenciálne analýzy ECB, aby zaručili zohľadnenie všetkých relevantných rizík. Podobne aj ESRB a iné makroprudenciálne orgány využívajú údaje poskytnuté spoločnými dohliadacími tímami na to, aby zaručili, že celosystémová analýza rizík zahŕňa aj informácie o jednotlivých inštitúciách, resp. na určenie možných opatrení na zmiernenie týchto rizík.

2 Prínos k rámcu EÚ pre krízové riadenie a riešenie krízových situácií

2.1 Krízové situácie v roku 2018

2.1.1 ABLV Bank vyhlásená za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá

V súlade s rámcom EÚ pre krízové riadenie môže ECB po konzultácii s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB)^[32] konštatovať, že banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá (failing or likely to fail – FOLTF). Dňa 23. februára 2018 bankový dohľad ECB rozhodol o vyhlásení lotyšskej významnej inštitúcie ABLV Bank AS za FOLTF v súlade s článkom 18 ods. 4 písm. c) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism Regulation – SRMR), keďže existoval predpoklad, že v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti. ECB vydala konštatovanie FOLTF aj vo vzťahu k dcérskej spoločnosti ABLV Bank v Luxembursku, ABLV Bank, S.A.

Kroky vedúce k vydaniu konštatovania FOLTF

Dňa 13. februára 2018 americká Sieť na presadzovanie práva v oblasti finančných trestných činov (Financial Crimes Enforcement Network – FinCEN), spadajúca pod ministerstvo financií, zverejnila návrh opatrenia, ktorým v súlade s článkom 311 vlasteneckého zákona (USA PATRIOT Act) označila ABLV Bank za „inštitúciu podozrivú z prania špinavých peňazí“. Následný výrazný odlev vkladov a strata prístupu k zdrojom financovania v amerických dolároch spôsobili, že banka nebola schopná naďalej uskutočňovať platby v amerických dolároch. Dňa 19. februára 2018 lotyšská Komisia pre finančný a kapitálový trh (Financial and Capital Market Commission – FCMC) vyhlásila na základe požiadavky bankového dohľadu ECB vo vzťahu k ABLV Bank AS moratórium,^[33] ktorým jej zakázala uskutočňovať akékoľvek platby zo svojich finančných záväzkov. Moratórium bolo považované za potrebné, aby banka získala čas na vyriešenie svojej nepriaznivej likviditnej situácie. V ten istý deň bolo v Luxembursku prijaté rozhodnutie o zastavení platieb vo vzťahu k ABLV Bank, S.A.

ABLV Bank AS ani jej dcérska spoločnosť ABLV Bank, S.A. nemali dostatok finančných prostriedkov, aby zvládli výrazný odlev vkladov, ktorý sa dal očakávať v prípade zrušenia moratória. Dňa 22. februára 2018 preto Rada pre dohľad rozhodla o začatí procesu FOLTF a iniciovala formálnu konzultáciu s SRB. Rada pre dohľad a Rada guvernérov ECB následne vydali vo vzťahu k ABLV Bank AS a ABLV Bank, S.A. konštatovanie FOLTF. Dňa 23. februára 2018 boli konštatovania FOLTF v súlade s článkom 18 nariadenia SRMR zaslané SRB a Európskej komisii. V súlade s článkom 81 smernice BRRD a smernicou CRD IV informoval bankový dohľad ECB o svojich rozhodnutiach aj všetky príslušné orgány.

Spolupráca a výmena informácií s SRB

Bankový dohľad ECB informoval SRB ihneď, ako sa o návrhu opatrenia FinCEN dozvedel. Zhoršujúcej sa likviditnej situácii bánk sa podrobne venoval aj na zasadnutiach venovaných krízovému riadeniu, ktoré organizovala ECB a na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia SRB. Zástupcovia SRB boli prizvaní ako pozorovatelia aj na relevantné zasadnutia Rady pre dohľad ECB. ECB mala svojho zástupcu na všetkých výkonných zasadnutiach SRB venovaných tomuto prípadu vrátane zasadnutia, na ktorom SRB rozhodla o nezačatí riešenia krízovej situácie.

Opatrenia prijaté po vydaní konštatovania FOLTF

Dňa 24. februára 2018 SRB rozhodla, že v prípade ABLV Bank AS a ABLV Bank, S.A. neprijme opatrenia na riešenie krízových situácií. Rada dospela k záveru, že aj keď podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia SRMR splnené boli, podmienka z článku 18 ods. 1 písm. c), týkajúca sa verejného záujmu, splnená nebola. V rovnakom čase lotyšská FCMC a luxemburská Komisia pre dohľad nad finančným sektorom (Commission de Surveillance du Secteur Financier – CSSF), ako určené vnútroštátne orgány podľa smernice 2014/49/EÚ,^[34] rozhodli o nedostupnosti krytých vkladov^[35] ABLV Bank AS, resp. ABLV Bank, S.A. Následne ABLV Bank AS podala návrh na dobrovoľnú samolikvidáciu v súlade s lotyšským zákonom o úverových inštitúciách. Na návrh FCMC, ktorá naďalej dozerá na priebeh procesu samolikvidácie, bankový dohľad ECB v júli 2018 odňal ABLV Bank AS bankové povolenie. V prípade ABLV Bank, S.A. príslušný luxemburský súd rozhodol, že neboli splnené podmienky na začatie vnútroštátneho konkurzného konania. Následne ju v súlade s národnými právnymi predpismi umiestnil do režimu zastavených platieb a vymenoval dvoch externých správcov, ktorí prevzali kontrolu nad riadením bankových aktív.^[36]

Hlavné ponaučenia

Prípad ABLV zdôraznil možný nesúlad medzi rámcom EÚ pre krízové riadenie a právnymi predpismi jednotlivých krajín týkajúcimi sa platobnej neschopnosti. Podľa smernice BRRD a nariadenia SRMR nielen skutočný nedostatok likvidity, ale tiež pravdepodobný nedostatok likvidity v blízkej budúcnosti predstavujú dostatočný dôvod na vydanie konštatovania FOLTF. Naopak, vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti na začatie konkurzného konania z dôvodu nedostatku likvidity zvyčajne vyžadujú skutočný nedostatok likvidity. Bankový dohľad ECB preto presadzoval a podporil úpravu právneho rámca EÚ s cieľom zabezpečiť automatické uplatňovanie vnútroštátnych postupov likvidácie bánk v prípade, že bankový dohľad ECB vydá konštatovanie FOLTF a SRB rozhodne, že nebolo splnené kritérium verejného záujmu na začatie riešenia krízovej situácie.

V súvislosti s otázkami týkajúcimi sa boja proti praniu špinavých peňazí (anti-money laundering – AML) je potrebné spomenúť, že zodpovednosť za uplatňovanie vnútroštátnej legislatívy v oblasti AML nesú relevantné vnútroštátne orgány. V medziach svojich právomocí a v kontexte dostupných informácií však otázky týkajúce sa prania špinavých peňazí zohľadňuje aj SSM, a to napríklad v rámci hodnotenia SREP, keďže závažné porušenia požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môžu predstavovať riziko, pokiaľ ide o schopnosť banky pokračovať vo svojej činnosti. Kľúčovú úlohu pri tom zohráva výmena informácií medzi relevantnými orgánmi (viac v boxe 2).

2.1.2 Komunikácia v prípadoch FOLTF

Pri riadení krízovej situácie predstavuje komunikácia kľúčovú zložku celého procesu. Dôkaz, že zodpovedné orgány vzniknutú krízovú situáciu riešia, môže zmierniť reakcie trhu a znížiť riziko šírenia nákazy. V prípade zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania banky je dôležité nielen nájsť riešenie krízovej situácie, ale ho aj efektívne odkomunikovať širokej verejnosti.

Pri vysielaní jednoznačného a dostatočne podrobného odkazu verejnosti je mimoriadne dôležitá koordinácia medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

Pokiaľ ide o prípad ABLV Bank, Európska centrálna banka, SRB a FCMC úzko spolupracovali na svojich komunikačných aktivitách. V nedeľu 18. februára 2018 bankový dohľad ECB zverejnil informáciu o vyhlásení moratória.^[37] O šesť dní neskôr, v sobotu 24. februára, SRB v nadväznosti na rozhodnutie ECB o vydaní konštatovania FOLTF vo vzťahu k ABLV Bank AS a ABLV Bank, S.A. oznámila, že rozhodnutie o začatí riešenia krízovej situácie nie je vo verejnom záujme.^[38] Tesne na to bol zverejnený koordinovaný oznam bankového dohľadu ECB^[39] a FCMC týkajúci sa konštatovania FOLTF zo strany ECB. FCMC a CSSF tiež zverejnili tlačové správy o svojich rozhodnutiach o nedostupnosti vkladov.^[40]

V súvislosti s konštatovaním FOLTF v prípade ABLV Bank boli ECB zaslané otázky od člena Európskeho parlamentu a od predsedu nemeckého Bundestagu. ECB na ne odpovedala v súlade so zodpovedajúcimi pravidlami zachovania dôvernosti a odpovede zverejnila na internetovej stránke bankového dohľadu.^[41]

Publikovanie verejne dostupnej verzie konštatovaní FOLTF

Konštatovania FOLTF spadajú do činnosti bankového dohľadu ECB, a preto sa na ne vzťahujú povinnosti v oblasti služobného tajomstva a pravidlá zachovania dôvernosti.

V záujme transparentnosti a zodpovednosti, ako aj vzhľadom na záujem zo strany verejnosti ECB sprístupnila verejné verzie dvoch konštatovaní FOLTF vo vzťahu k ABLV Bank AS a ABLV Bank, S.A. na internetovej stránke bankového dohľadu, rovnako ako v podobných prípadoch v minulosti. V rámci dodržiavania služobného tajomstva neboli zverejnené dôverné informácie. Zverejnenie týchto hodnotení zo strany bankového dohľadu ECB nasledovalo krátko po tom, čo SRB sprístupnila verejné verzie svojich rozhodnutí o riešení krízovej situácie. Publikovanie konštatovaní FOLTF, ktoré nemajú dôverný charakter, predstavuje výnimku zo všeobecnej komunikačnej politiky ECB, ktorá v súlade s platnými právnymi predpismi neumožňuje zverejňovanie jednotlivých rozhodnutí alebo hodnotení v oblasti dohľadu, ktoré sú predmetom pravidiel o zachovaní služobného tajomstva.

2.2 Rámec ECB pre krízové riadenie

ECB vypracovala rámec pre krízové riadenie (núdzový akčný plán SSM) s cieľom zabezpečiť včasnú a efektívnu reakciu na krízové situácie prostredníctvom primeraného toku informácií a kvalitného rozhodovacieho procesu. V závislosti od konkrétnej situácie jednotlivých bánk pokrýva tri etapy eskalácie: i) rozšírené monitorovanie inštitúcie, ii) prípravu včasných intervenčných opatrení a iii) prípravu na možné konštatovanie FOLTF. Rámec umožňuje ECB prijímať prispôsobené opatrenia na riešenie zhoršujúcej sa finančnej situácie inštitúcie v rámci trojstupňového procesu eskalácie (viac nižšie).

Zohľadnením odporúčaní Európskeho dvoru audítorov (European Court of Auditors – ECA) došlo v priebehu roka 2018 k zdokonaleniu rámca ECB pre krízové riadenie. Postupy eskalácie boli doplnené o rozšírený súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré lepšie definujú prechod z jednej etapy na druhú. Ukazovatele sú v súlade s usmerneniami EBA týkajúcimi sa včasnej intervencie a konštatovania FOLTF, a preto sa viažu nielen na kapitál a likviditu, ale aj na významné udalosti. V prípade kvantitatívnych ukazovateľov boli jasne stanovené hraničné hodnoty na určenie možného zhoršovania finančnej situácie úverovej inštitúcie. Tieto ukazovatele centrálne monitoruje odbor ECB pre krízové riadenie. Rámec zohľadňuje aj ukazovatele a hraničné hodnoty týkajúce sa jednotlivých inštitúcií, napríklad tie, ktoré sú stanovené v plánoch ozdravenia bánk. Okrem ukazovateľov môže eskalácia vychádzať aj z odborného posúdenia spoločnými dohliadacími tímami a odborom ECB pre krízové riadenie.

Tri etapy procesu eskalácie

Každá z troch etáp procesu eskalácie zahŕňa konkrétne opatrenia prijaté v záujme zaručenia primeranej reakcie na vzniknutú situáciu. Likviditná situácia inštitúcií sa pozorne monitoruje napríklad častým hodnotením vyrovnávacej kapacity a likviditných tokov. S cieľom zaručiť pripravenosť inštitúcií na možnú krízu ECB v septembri 2018, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, vykonala simuláciu krízovej situácie v súvislosti s likviditou (dry run), ktorá zahŕňala vykazovanie údajov prostredníctvom špecifických výkazov na monitorovanie likvidity. Odbor pre krízové riadenie pripravuje v rámci činnosti bankového dohľadu ECB pravidelné správy o inštitúciách spadajúcich do rámca pre krízové riadenie, ktoré sú určené vyšším riadiacim pracovníkom, členom Rady pre dohľad a Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií.

K spusteniu prvej etapy (rozšírené monitorovanie) dochádza v prípade zhoršenia finančnej situácie úverovej inštitúcie. Spoločné dohliadacie tímy v danom prípade reagujú stanovením primeraných opatrení dohľadu a zvýšením intenzity monitorovania inštitúcie (napr. vykonaním ďalších hĺbkových analýz, nariadením previerok na mieste a/alebo podrobnejším sledovaním likvidity). Zároveň sa zvýši intenzita spolupráce a výmeny informácií medzi spoločným dohliadacím tímom a odborom pre krízové riadenie, ako aj medzi ECB, príslušným vnútroštátnym orgánom a SRB. V opodstatnených prípadoch sa pomocou výkazu na monitorovanie likvidity získa minimálny súbor informácií týkajúcich sa likvidity.

V prípade ďalšieho zhoršovania finančnej situácie je potrebné zvážiť vykonanie hodnotenia opatrení včasnej intervencie podľa článku 27 smernice BRRD (druhá etapa). Spoločný dohliadací tím v úzkej spolupráci s odborom pre krízové riadenie zhodnotia situáciu a navrhnú opatrenia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi transpozíciami článkov 27, 28 alebo 29 smernice BRRD. Ak inštitúcia vyvíja činnosť aj v členskom štáte nepatriacom do eurozóny alebo v tretích krajinách, kolégiá dohľadu zabezpečia spoluprácu s príslušným orgánom dohľadu. V rámci uplatňovania zásady oddelenia funkcií a v súlade s rozhodnutím Výkonnej rady o výmene informácií medzi funkciou menovej politiky ECB a funkciou dohľadu ECB odbor pre krízové riadenie informuje aj funkciu menovej politiky ECB.

Ak sa finančná situácia ďalej zhoršuje (tretia etapa), pre danú inštitúciu sa zostaví krízový riadiaci tím, ktorého cieľom je zabezpečiť plnú koordináciu činnosti orgánov dohľadu, orgánov pre riešenie krízových situácií a funkcií centrálnej banky pri riešení vzniknutej krízovej situácie. Tento tím pozostáva z vyšších riadiacich pracovníkov ECB, členov Rady pre dohľad z dotknutých príslušných vnútroštátnych orgánov, predsedu SRB a ďalších ad hoc členov. Slúži ako centrálny orgán na koordináciu potrebných opatrení dohľadu, pohotovostného plánovania a monitorovania pokroku, efektívnosti a účinnosti krízového riadenia. Priebežné pohotovostné plánovanie môže zahŕňať aj prípravu na vydanie konštatovania FOLTF. Pri konštatovaní FOLTF je v súlade s právnym rámcom upovedomená SRB a bez zbytočného odkladu aj relevantné hostiteľské orgány a orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné ministerstvá, centrálne banky a systémy ochrany vkladov.

V prípade systémovej krízy môže byť zriadená monitorovacia skupina na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude monitorovať a identifikovať možné ťažkosti, pokiaľ ide o likviditu a platobnú schopnosť, týkajúce sa významných a zároveň aj menej významných inštitúcií.

ECB v každej etape núdzového akčného plánu SSM ako rámca pre krízové riadenie spolupracuje s SRB, pričom sa riadi platnými právnymi predpismi a medziinštitucionálnymi dohodami, napríklad memorandom o porozumení medzi ECB a SRB. Odbor pre krízové riadenie napríklad v spolupráci so spoločným dohliadacím tímom informuje SRB o výraznom zhoršení finančnej situácie konkrétneho dohliadaného subjektu alebo dohliadanej skupiny a vzájomne si vymieňajú informácie a poznatky. SRB má zároveň priamy prístup k relevantným údajom v IT systémoch ECB týkajúcim sa danej inštitúcie.

Ak je v prípade konkrétnej úverovej inštitúcie vydané konštatovanie FOLTF, tím krízového riadenia bankového dohľadu ECB koordinuje výmenu informácií medzi SSM a SRB, resp. vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií (national resolution authority – NRA) a prípravu potrebných následných opatrení, napr. udelenie povolenia preklenovacej banke a odobratie povolenia reziduálnej inštitúcii. Hlavné slovo pri rozhodovaní v otázkach týkajúcich sa riešenia krízových situácií (po vydaní konštatovania FOLTF) majú orgány pre riešenie krízových situácií, t. j. SRB a NRA. ECB má v danom prípade poradnú funkciu.

2.3 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2018 prebiehala medzi bankovým dohľadom ECB a SRB úzka spolupráca na všetkých úrovniach. Zástupca ECB sa v priebehu roka 2018 zúčastňoval na výkonných a plenárnych zasadnutiach SRB. V záujme podpory spolupráce a výmeny názorov na spoločné témy bol predseda SRB v roku 2018 pozývaný na relevantné zasadnutia Rady pre dohľad ECB. Bankový dohľad ECB a SRB úzko spolupracujú aj na príprave politík v oblastiach týkajúcich sa dohľadu a riešenia krízových situácií.

Medzi jednotlivými výbormi a relevantnými horizontálnymi funkciami bankového dohľadu ECB a SRB prebieha vynikajúca a intenzívna spolupráca na technickej úrovni. Spoločné dohliadacie tímy a interné rezolučné tímy zodpovedné za jednotlivé úverové inštitúcie prehĺbili svoju spoluprácu v otázkach plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií. V súlade s memorandom o porozumení spoločné dohliadacie tímy a interné rezolučné tímy tiež zlepšili spôsob výmeny údajov o jednotlivých bankách a v opodstatnených prípadoch zorganizovali spoločné pracovné semináre a rokovania s významnými inštitúciami.

Bankový dohľad ECB v súlade s právnym rámcom konzultoval s SRB plány ozdravenia predložené významnými inštitúciami, pre ktoré ECB predstavuje konsolidujúci orgán dohľadu. Spätnú väzbu od SRB následne bankový dohľad ECB zohľadnil pri hodnotení plánov ozdravenia a príprave vlastnej spätnej väzby pre banky.

V roku 2018 SRB konzultovala s bankovým dohľadom ECB plány riešenia krízovej situácie významných inštitúcií vrátane minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (minimum requirements of own funds and eligible liabilities – MREL) a posúdenia riešiteľnosti. Bankový dohľad ECB posúdil plány riešenia krízovej situácie z hľadiska dohľadu a poskytol SRB spätnú väzbu. Bankový dohľad ECB sa zameral predovšetkým na možný vplyv plánov riešenia krízovej situácie (vrátane MREL a posúdenia riešiteľnosti) na významné inštitúcie z hľadiska ich pokračovania v činnosti a ich vplyv na vlastný postup dohľadu.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, SRB s bankovým dohľadom ECB konzultovala aj spôsob výpočtu príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Bankový dohľad ECB preskúmal spôsob výpočtu a zhodnotil možný vplyv na významné inštitúcie z hľadiska ich ďalšieho fungovania.

Bankový dohľad ECB a SRB dokončili v roku 2018 revíziu bilaterálneho memoranda o porozumení, ktoré bolo uzavreté ešte v roku 2015 a upravuje spôsob spolupráce a výmeny informácií medzi SRB a bankovým dohľadom ECB v súlade s nariadením SRMR. V roku 2017 začali ECB a SRB s jeho revíziou, ktorá sa týkala najmä fungovania a efektivity spolupráce a výmeny informácií. Pri revízii memoranda obe inštitúcie zohľadnili skúsenosti získané v prvých dvoch rokoch jeho uplatňovania a pracovali na odstránení zistených problémov z praxe. V záujme zintenzívnenia spolupráce sa revízia zamerala najmä na otázky týkajúce sa výmeny informácií. V rámci zachovania transparentnosti vo vzťahu k zástupcom sektora a širokej verejnosti SRB i bankový dohľad ECB zverejnili memorandum o porozumení vrátane prílohy venovanej výmene informácií na svojich internetových stránkach.^[44]

2.4 Práce na plánoch ozdravenia

Banky pripravujú plány ozdravenia, aby zabezpečili svoju odolnosť v časoch mimoriadnej finančnej záťaže. Pri hodnotení plánov ozdravenia sa ECB zameriava najmä na to, aby boli funkčné a aby inštitúciám umožňovali ich efektívnu a včasnú implementáciu. Spoľahlivé plány ozdravenia sú nevyhnutným predpokladom pri zabezpečovaní efektivity európskeho rámca pre krízové riadenie.

Práce na plánoch ozdravenia sa v roku 2018 zameriavali na vypracovanie celosystémového hľadiska, ktoré by bankám v eurozóne pomohlo zdokonaliť ich vlastné plány ozdravenia. V nadväznosti na tri cykly hodnotenia plánov ozdravenia (2015 až 2017) ECB 3. júla 2018 zverejnila pre potreby bankového sektora správu o plánoch ozdravenia, v ktorej približuje osvedčené postupy v piatich hlavných oblastiach: i) možnosti ozdravenia, ii) celková ozdravná kapacita, iii) ukazovatele ozdravenia, iv) manuály (všeobecné zásady implementácie plánov ozdravenia) a v) simulácie krízových situácií (dry runs).

Aj keď väčšina bánk dosiahla v otázkach plánovania ozdravenia pokrok, naďalej existuje priestor na zlepšenie. Platí to najmä v prípade identifikácie spoľahlivých a realizovateľných možností ozdravenia zo strany bánk a prípravy rámcových ukazovateľov, ktoré pokrývajú ich najrelevantnejšie riziká a zraniteľnosti.

Primeraný odhad celkovej ozdravnej kapacity (overall recovery capacity – ORC) je z hľadiska orgánov dohľadu mimoriadne dôležitý. Umožňuje im zhodnotiť, či banka dokáže čeliť prípadnej krízovej situácii realizovaním možností ozdravenia stanovených v jej pláne ozdravenia. Orgány pre riešenie krízových situácií ho zasa využívajú ako vstupný údaj pri plánovaní ozdravenia a stanovovaní cieľov MREL. Skúsenosti z predchádzajúcich cyklov hodnotenia však ukazujú, že banky zvyknú svoju ORC nadhodnocovať. Správa ECB preto bankám radí, ako by mali prezentovať svoju ORC (napr. zohľadniť pri nej vzájomné vylučovanie sa alebo závislosť jednotlivých možností, ich použiteľnosť pri rôznych druhoch záťaže a prevádzkové obmedzenia pri súčasnom zavedení viacerých možností). V nasledujúcich cykloch sa ECB zameria na získavanie dôveryhodných odhadov ORC od bánk a motivovanie bánk s obmedzenými možnosťami ozdravenia k tomu, aby svoju ozdravnú kapacitu navýšili.

Ďalšou dôležitou otázkou je, či banky dokážu v prípade mimoriadnej záťaže včasne a efektívne implementovať svoje plány ozdravenia. ECB v tejto oblasti identifikovala dva osvedčené postupy: manuály a simulácie krízových situácií (dry runs). Manuály slúžia bankám ako komplexné všeobecné zásady umožňujúce rýchlu implementáciu ich plánov ozdravenia v prípade krízy. Tzv. dry runs sú simulácie krízových situácií „v reálnom čase“, ktoré bankám umožňujú otestovať kľúčové súčasti ich plánov ozdravenia, vyškoliť zamestnancov, ako reagovať v prípade krízy, a identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie.

2.5 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Riadenie krízových situácií menej významnej inštitúcií si vyžaduje intenzívnu výmenu informácií a vysokú mieru koordinácie medzi relevantnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ako orgánmi priameho dohľadu nad menej významnými inštitúciami a ECB, ktorá zodpovedá za dozor nad výkonom dohľadu a slúži ako príslušný orgán pri rozhodnutiach o spoločných postupoch. Ak menej významná inštitúcia dosiahne stav, keď je ohrozená jej životaschopnosť, spolupráca musí nabrať na intenzite. ECB a príslušný vnútroštátny orgán musia v danej situácii spoločne zvážiť likvidáciu alebo riešenie krízovej situácie dotknutej banky a koordinovať svoj ďalší postup v otázkach odňatia povolenia, posudzovania nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, prípadne udelenia nových povolení (napr. preklenovacej inštitúcii).

Cieľom spolupráce v oblasti krízového riadenia je podporiť príslušné vnútroštátne orgány a ECB pri plnení ich úloh a zaručiť dostupnosť informácií potrebných na rýchle prijímanie naliehavých rozhodnutí. Rozsah výmeny informácií, prijaté opatrenia a intenzita spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedajú rizikám súvisiacim s menej významnými inštitúciami a zohľadňujú riešenia na strane súkromného sektora identifikované príslušným vnútroštátnym orgánom. Spolupráca príslušných vnútroštátnych orgánov s ECB pri riešení krízových situácií vo viacerých menej významných inštitúciách sa v roku 2018 vyznačovala pravidelnou a prínosnou komunikáciou, ktorá umožnila rýchle prijímanie rozhodnutí.

V priebehu roka 2018 boli dokončené a uvedené do praxe tri jednotné štandardy dohľadu (Joint Supervisory Standard – JSS):

1. JSS v oblasti postupov dohľadu príslušných vnútroštátnych orgánov pri krízovom riadení menej významných inštitúcií a spolupráce s orgánmi pre riešenie krízových situácií: zaručuje konzistentné uplatňovanie postupov krízového riadenia týchto inštitúcií na úrovni jednotlivých krajín.
2. JSS v oblasti postupov dohľadu príslušných vnútroštátnych orgánov v prípade menej významných inštitúcií porušujúcich minimálne kapitálové požiadavky: podporuje jednotný výklad administratívnych postupov využívaných pri riešení inštitúcií so zhoršujúcou sa finančnou situáciou.
3. JSS v oblasti konštatovania FOLTF v prípade menej významných inštitúcií: podporuje jednotný výklad aspektov vydávania konštatovania FOLTF v prípade menej významných inštitúcií a zameriava sa na uplatňovanie zásady proporcionality pri odbornom posúdení s cieľom zaručiť, že plánované opatrenie je primerané a potrebné na splnenie cieľov stanovených orgánom dohľadu.

Všetky tri uvedené JSS, ako aj JSS v oblasti rámca pre spoluprácu pri krízovom riadení menej významných inštitúcií, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2017, podporia uplatňovanie spoločných postupov v rámci európskeho bankového dohľadu.

3 Udeľovanie povolení a donucovacie a sankčné konania

3.1 Udeľovanie povolení

3.1.1 Vývoj v oblasti počtu významných inštitúcií

V novembri 2018 sa uskutočnilo ročné hodnotenie v súlade s nariadením o rámci SSM, na základe ktorého sa zisťuje, či banky a bankové skupiny spĺňajú kritériá významnosti.^[45] Realizovali sa tiež dodatočné ad hoc hodnotenia významnosti, ktoré vyplynuli zo zmien alebo z iného vývoja v bankových skupinách. Ku 14. decembru 2018 bolo ako významné inštitúcie klasifikovaných celkovo 119 subjektov^[46], čo je rovnaký počet, aký zistilo predchádzajúce ročné hodnotenie vykonané k 5. decembru 2017. Porovnanie zloženia významných inštitúcií k uvedeným termínom sa podrobne uvádza ďalej v texte.

V roku 2018 boli z dôvodu brexitu do zoznamu významných inštitúcií zaradené dve nové inštitúcie. Ako významné inštitúcie boli klasifikované Barclays Bank Ireland PLC a Bank of America Merrill Lynch International DAC, ktoré od 1. januára 2019 podliehajú priamemu dohľadu ECB. Táto zmena vyplynula zo žiadosti Central Bank of Ireland vzhľadom na predpokladaný nárast aktivít oboch bankových skupín v eurozóne.

Na základe ročného hodnotenia bola medzi menej významné inštitúcie preradená skupina Permanent tsb Group Holdings plc, keďže tri roky po sebe nespĺňala žiadne z kritérií významnosti. Dohľad nad touto bankou od 1. januára 2019 prevzala Central Bank of Ireland.

Zmeny v zozname bánk podliehajúcich dohľadu ECB počas roka vyplývajú z reorganizácie skupín, splynutí a zlúčení, udelenia nových povolení a odňatia licencií.

V roku 2018 bolo zo zoznamu bánk dohliadaných ECB vyradených päť inštitúcií:

• Banco Mare Nostrum, S.A. sa zlúčila s Bankia, S.A.;
• Nordea Bank AB (publ), Suomen sivuliike, fínska pobočka banky Nordea, zanikla ako samostatný subjekt po zlúčení materskej banky Nordea Bank AB (publ) s bankou Nordea Bank Abp;
• Danske Bank Plc, fínska dcérska spoločnosť banky Danske Bank A/S, preniesla svoje aktivity do materskej spoločnosti a zanikla;
• VTB Bank (Austria) AG zanikla po prevzatí jej aktivít bankou VTB Bank (Europe) S.E. v Nemecku, ktorá podlieha dohľadu ako menej významná inštitúcia;
• banke Cyprus Cooperative Bank Ltd. odobrala ECB povolenie.

Pod priamy dohľad ECB sa dostali štyri nové banky:

• po zriadení skupiny Luminor sa na zoznam významných inštitúcií dostali banky Luminor Bank AS v Estónsku a Luminor Bank AS v Lotyšsku;
• Banque Internationale à Luxemburg S.A. sa pod priamy dohľad ECB dostala po odčlenení od Precision Capital S.A.;
• Nordea Bank Abp vo Fínsku bola po presídlení zo Švédska klasifikovaná ako významná inštitúcia na základe udelenia nového povolenia vo Fínsku.

Pobočka banky HSBC Bank Plc v Holandsku zostala klasifikovaná ako menej významná. Hoci spĺňa kritérium veľkosti, špecifické okolnosti^[47] súvisiace s reorganizáciou skupiny HSBC neumožňujú klasifikovať ju ako významnú inštitúciu.

Zoznam dohliadaných inštitúcií sa aktualizuje priebežne počas roka. Jeho aktuálna verzia je na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

Komplexné hodnotenie v roku 2018

ECB v roku 2018 zverejnila aktualizovanú verziu metodiky hodnotenia kvality aktív, ktorú uplatňuje pri komplexnom hodnotení. Aktualizáciu si vyžiadala zmena účtovných pravidiel (zavedenie štandardu IFRS 9) a potreba lepšie obsiahnuť rizikový profil bánk s obchodnými modelmi zameranými na investičné služby (relevantné najmä v prípade bánk, ktoré sa v súvislosti s brexitom presídlili do krajín SSM).

V druhom polroku 2018 sa začalo komplexné hodnotenie skupiny Nordea Group, ktoré vyplynulo z rozhodnutia banky preniesť svoje sídlo a materskú spoločnosť zo Švédska do Fínska. Banka preto začala spadať do pôsobnosti európskeho bankového dohľadu. Hodnotenie by sa malo ukončiť v druhom štvrťroku 2019.

3.1.2 Povoľovacie konania

Počet konaní

V roku 2018 príslušné vnútroštátne orgány poslali bankovému dohľadu ECB spolu 2 696 notifikácií o povoľovacích konaniach. Tieto notifikácie zahŕňali 43 žiadostí o udelenie povolenia, 26 prípadov odobratia povolenia, 82 prípadov zániku povolenia^[48], 100 prípadov nadobudnutia kvalifikovaných účastí, 419 passportingových konaní a 2 026 hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (individuálne hodnotenie členov predstavenstiev a dozorných rád, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách^[49]).

V roku 2018 sa ukončilo 2 013 povoľovacích konaní. Tento počet zahŕňa 1 168 rozhodnutí^[50], z ktorých 526 schválila Rada pre dohľad a Rada guvernérov a 642 vyšší manažment na základe rámca pre delegovanie^[51]. Týchto 1 168 rozhodnutí o povolení predstavuje približne 61 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu.

V porovnaní s rokom 2017 sa trend v povoľovacích konaniach zmenil: počet konaní o udelení a zániku povolenia sa zvýšil, kým počet konaní o kvalifikovaných účastiach a odobraní povolenia a passportingových konaní sa znížil. Počet konaní o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti sa od roku 2017 znížil o 10 %.

Vývoj v oblasti spoločných postupov

Väčšina konaní o udelenie povolenia (približne 81 %) sa týkala vzniku nových menej významných inštitúcií. Rovnako ako v roku 2017, dva hlavné dôvody žiadostí bánk boli rastúce využívanie digitálnych inovácií pri poskytovaní služieb európskym klientom (fintech obchodné modely) a plánovaný odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, čo viedlo k nárastu počtu žiadostí o udelenie bankového povolenia v eurozóne. Očakáva sa, že tieto trendy budú pokračovať aj v roku 2019: fintech sektor naďalej porastie a budú tiež pribúdať prípady reštrukturalizácie v dôsledku brexitu. Zvyšných 19 % povoľovacích konaní sa týkalo významných inštitúcií a najmä rozšírenia povolení o investičné služby. Jedno konanie o významnej inštitúcii súviselo so zriadením novej dcérskej spoločnosti s cieľom presťahovať sídlo globálne systémovo dôležitej banky do eurozóny.

Pokiaľ ide o povoľovacie politiky, ECB po verejných konzultáciách zverejnila v marci 2018 všeobecné zásady hodnotenia žiadostí o udelenie licencie a všeobecné zásady hodnotenia žiadostí o udelenie licencie finančno-technologickým úverovým inštitúciám. Cieľom týchto zásad je podporiť spoločnú prax v oblasti dohľadu a zlepšiť transparentnosť politík. Po samostatnej verejnej konzultácii k druhej časti všeobecných zásad hodnotenia žiadostí o udelenie licencie, ktorá sa uskutočnila v októbri 2018, ECB v januári 2019 zverejnila konsolidované vydanie oboch častí týchto zásad.

Konania o odobratie povolenia zvyčajne súvisia so situáciami, keď banky dobrovoľne ukončia svoju činnosť, alebo dôjde k zlúčeniu, prípadne inému druhu ich reštrukturalizácie. Ide najmä o vzdanie sa povolenia významnou inštitúciou, čo predstavuje 50 % týchto konaní. V obmedzenom počte prípadov však išlo o odobratie povolenia z dôvodu neschopnosti inštitúcie plniť prudenciálne požiadavky, na základe spoločného rozhodnutia príslušného vnútroštátneho orgánu a ECB, alebo neschopnosti plniť vnútroštátne právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

Dve tretiny konaní o kvalifikovaných účastiach sa týkali menej významných inštitúcií a jedna tretina významných inštitúcií. V roku 2018 sa zaznamenali len obmedzené cezhraničné konsolidačné aktivity významných inštitúcií v bankovom sektore. Niekoľko konaní sa týkalo nadobudnutia väčšinového podielu vo významných inštitúciách súkromnými investormi. Hodnotenie takýchto transakcií si vyžaduje veľmi podrobné preskúmanie vzhľadom na ich komplikovanú štruktúru, krátkodobý charakter investícií a príležitostné využívanie finančnej páky (financovania z cudzích zdrojov). Pokiaľ ide o počty, väčšina konaní o kvalifikovaných účastiach notifikovaných ECB v roku 2018 sa týkala vnútornej reorganizácie účastníckej štruktúry dohliadaných inštitúcií. Takáto reorganizácia má zvyčajne za cieľ zjednodušenie štruktúry skupiny a/alebo zníženie nákladov, môže však tiež súvisieť s regulatórnou arbitrážou.

V roku 2018 si značné úsilie dohľadu vyžiadalo hodnotenie bánk, ktoré chcú vzhľadom na plánovaný brexit preniesť svoje činnosti zo Spojeného kráľovstva do eurozóny. Aby sa zabránilo vytváraniu tzv. prázdnych schránok, ECB bola v nepretržitom kontakte s týmito bankami, čo viedlo k výrazným úpravám ich plánov. Tieto úpravy sa okrem iného týkali vnútorného riadenia, personálu a organizácie, zriadenia podnikania, stratégie účtovania a hedžingových operácií, ako aj usporiadania v rámci skupiny.

Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2018 ECB vykonala menej hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ako v roku 2017. Možno to vysvetliť i) väčšou stabilitou orgánov bánk (celkovo menej nových mandátov v roku 2018) a ii) trvajúcim účinkom zmien vo francúzskom práve, ktoré prestalo vyžadovať takéto hodnotenia v prípade opätovného zvolenia členov dozornej rady.

Približne dve tretiny hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti sa týkali členov dozorných rád. Zvyšná tretina zahŕňala hodnotenie členov predstavenstiev, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách. Zhruba jedna tretina hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ukončených v roku 2018 si vyžadovala podrobnejšie skúmanie. V mnohých prípadoch ECB uložila podmienky a povinnosti alebo vydala významným inštitúciám odporúčania na riešenie konkrétnych otázok, napríklad požiadavky na odbornosť a dĺžku praxe niektorých členov orgánov. Väčšina týchto prípadov sa týkala členov dozorných rád.

V máji 2018 sa zverejnili aktualizované všeobecné zásady hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ktoré sú zosúladené so spoločnými usmerneniami EBA a ESMA o hodnotení vhodnosti členov riadiacich orgánov a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie.

V roku 2018 ECB zintenzívnila dialóg s bankami, ktoré predložili najväčší počet žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, a zverejnila video, v ktorom sa vysvetľuje postup ECB pri tomto hodnotení. Cieľom bolo ešte viac zlepšiť transparentnosť a komunikáciu súvisiacu s hodnotením odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a pomôcť bankám, aby predkladali úplné a presné žiadosti.

Úlohu hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti pri zlepšovaní riadenia bánk podčiarkla tiež druhá konferencia bankového dohľadu s názvom Očakávania spojené s riadením bánk v meniacom sa finančnom prostredí, ktorá sa konala 22. marca 2018.

3.2 Oznamovanie porušení predpisov, donucovacie a sankčné konania

Donucovacie a sankčné konania

Podľa nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM sa právomoci v oblasti donucovacích a sankčných konaní rozdeľujú medzi ECB a príslušné vnútroštátne orgány v závislosti od i) povahy údajného porušenia, ii) zodpovednej osoby a iii) prijímaného opatrenia (Výročná správa o činnosti dohľadu za rok 2014).

V roku 2018 ECB pokračovala v zlepšovaní úrovne donucovacích a sankčných procesov s cieľom dosiahnuť efektívnejší a konzistentnejší prístup. Svoje sankčné právomoci zároveň uplatňovala častejšie.

Celkovo tak v roku 2018 iniciovala 27 sankčných konaní. Ak sa pripočíta 24 konaní, ktoré neboli ukončené do konca roka 2017, ECB v roku 2018 viedla spolu 51 sankčných konaní (tabuľka 6), čo v porovnaní so 45 konaniami v roku 2017 predstavuje nárast o 13 %. K týmto 51 konaniam ECB vydala 16 rozhodnutí, čo je o 60 % viac ako v predchádzajúcom roku.

Z celkového počtu 51 sankčných konaní vedených v roku 2018 sa 22 konaní týkalo podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) zo strany 13 významných inštitúcií. Tieto porušenia, v prípade ktorých má ECB priamu právomoc uložiť pokutu, sa vyskytli v oblasti vlastných zdrojov, kapitálových požiadaviek, vykazovania, zverejňovania a veľkých expozícií. V roku 2018 ECB prijala tri sankčné rozhodnutia, ktorými uložila pokuty v celkovej výške 4,8 mil. €. Tieto pokuty boli uložené trom dohliadaným subjektom za porušenie pravidiel upravujúcich oblasť vlastných zdrojov. Osem z 22 konaní, ktoré sa týkali porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ, bolo v priebehu roka 2018 ukončených z dôvodu nenaplnenia podozrenia alebo pre nedostatočný právny základ na uloženie sankcií. Tri z týchto ôsmich konaní boli ukončené vydaním rozhodnutia ECB a v prípade zvyšných piatich sa rozhodlo nepokračovať v konaní do vykonania vypočutia. Ďalších 11 konaní zostalo na konci roka otvorených.

Zvyšných 29 z celkovo 51 sankčných konaní prebiehajúcich v roku 2018, v prípade ktorých ECB nemala priame sankčné právomoci a mohla len požiadať príslušné vnútroštátne orgány o začatie konania, sa týkalo i) podozrenia z porušenia vnútroštátneho práva, ktorým sa transponujú ustanovenia smernice CRD IV, významnými inštitúciami alebo fyzickými osobami a ii) podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ fyzickými osobami. Tieto konania súviseli najmä s podozrením z porušenia požiadaviek na vnútorné riadenie. ECB v roku 2018 adresovala príslušným vnútroštátnym orgánom desať žiadostí o začatie sankčného konania v rámci ich vnútroštátnej pôsobnosti. Tri z uvedených 29 konaní boli v roku 2018 ukončené. Vnútroštátne orgány na základe žiadostí ECB a po posúdení jednotlivých prípadov v súlade s vnútroštátnym právom uložili v roku 2018 pokuty v celkovej výške 1,33 mil. €.

Podrobné členenie podozrení z porušenia predpisov v jednotlivých oblastiach, v ktorých ECB viedla v roku 2018 donucovacie a sankčné konania, je zobrazené v grafe 10.

Ak má ECB dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, požiada konkrétny príslušný vnútroštátny orgán o postúpenie veci príslušným vyšetrovacím orgánom a orgánom činným v trestnom konaní v súlade s vnútroštátnym právom. V roku 2018 bola príslušnému vnútroštátnemu orgánu predložená jedna takáto žiadosť.

Skúsenosti s oznamovaním porušenia predpisov v zmysle článku 23 nariadenia o SSM

ECB je povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožnia oznámiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ (postup bežne označovaný ako „whistleblowing“). ECB preto vytvorila mechanizmus oznamovania porušení predpisov (breach reporting mechanism – BRM), ktorého súčasťou je štruktúrovaná internetová platforma prístupná na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

Informácie získané prostredníctvom tohto mechanizmu sa riadne posúdia (zhodnotí sa napr. dosah na rizikový profil banky) a následne riešia (napr. žiadosťou o ďalšie informácie, vykonaním dohľadu na mieste alebo prijatím opatrení v oblasti dohľadu).

ECB v roku 2018 prijala 124 oznámení o porušení predpisov, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavovalo nárast o 39 %. Z týchto porušení sa 93 prípadov týkalo údajného porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, z toho 75 bolo vyhodnotených ako prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a 18 do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné porušenia sa vzťahovali najmä na vnútroštátne záležitosti, ktoré nesúvisia s obozretnými požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), preto nespadali do pôsobnosti mechanizmu oznamovania porušení predpisov.

Najčastejšie oznamované údajné porušenia zahŕňali otázky vnútorného riadenia (80 %) a neadekvátny výpočet vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (8 %). Podrobné členenie oznámení je znázornené v grafe 11. Oznámenia v oblasti riadenia sa týkali predovšetkým riadenia rizík a vnútornej kontroly, požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť a organizačnej štruktúry.^[52]

Hlavné opatrenia prijaté v roku 2018 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení o porušení predpisov zahŕňali:

• interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (45 % prípadov);
• žiadosti o interné vyšetrovanie/audit alebo o poskytnutie dokumentácie resp. zdôvodnenia adresované dohliadanému subjektu (40 % prípadov);
• dohľad na mieste (15 % prípadov).

ECB v roku 2018 optimalizovala proces hodnotenia a spracovania prichádzajúcich oznámení o porušení predpisov, a napriek ich rastúcemu počtu tak zaistila ich riadne, účinné a včasné riešenie.

4 SSM ako súčasť európskej a celosvetovej architektúry dohľadu

4.1 Európska a medzinárodná spolupráca

Banky eurozóny sú zastúpené vo viac ako 100 krajinách mimo Európskej únie, pričom SSM úzko spolupracuje s orgánmi dohľadu v Únii aj mimo nej. ECB sa zaviazala prispievať k tejto spolupráci prostredníctvom kolégií dohľadu a prípravou ďalších nástrojov, akými sú napríklad memorandá o porozumení a individuálne dohody. Memorandá o porozumení boli doposiaľ uzavreté s orgánmi dohľadu členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny, s orgánmi dohľadu tretích krajín aj s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy.

4.1.1 Spolupráca s inými orgánmi dohľadu

Spolupráca s orgánmi dohľadu v Európskom hospodárskom priestore

V súlade s ustanoveniami smernice CRD IV o spolupráci a výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v Európskej únii ECB často spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi krajín EÚ nepatriacich do eurozóny.

Bankový dohľad ECB okrem toho uzavrel tri memorandá o porozumení s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy z krajín eurozóny. Tieto memorandá vychádzajú zo vzoru spoločne pripraveného ECB a ESMA.

Spolupráca s orgánmi dohľadu z tretích krajín

ECB sa usiluje nadviazať plodnú spoluprácu aj s orgánmi dohľadu tretích krajín, a uľahčiť tak prebiehajúci cezhraničný dohľad. Ak to bolo možné, bankový dohľad ECB sa pripojil k existujúcim memorandám, ktoré ešte pred zriadením SSM uzavreli príslušné vnútroštátne orgány krajín eurozóny s orgánmi dohľadu tretích krajín. V niektorých prípadoch však bankový dohľad ECB musel špecificky upraviť spôsob vzájomnej spolupráce. V roku 2015 začala ECB uzatvárať svoje vlastné memorandá o porozumení s orgánmi dohľadu tretích krajín, aby nebola závislá od existujúcich memoránd medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi eurozóny a orgánmi dohľadu tretích krajín.

Aby sa zaistila konzistentnosť na úrovni EÚ, bankový dohľad ECB úzko spolupracuje so sieťou rovnocennosti režimov dôvernosti EBA, ktorá vykonáva hodnotenie ekvivalentnosti režimov dôvernosti orgánov dohľadu z tretích krajín. Memorandá o spolupráci v oblasti dohľadu je možné uzavrieť, len ak je splnená požiadavka na ekvivalentnosť služobného tajomstva.

Spolupráca s orgánmi dohľadu v Spojenom kráľovstve po brexite

Spojené kráľovstvo je významným globálnym finančným centrom s bankami pôsobiacimi v domácej krajine aj v eurozóne. Vzhľadom na plánovaný odchod Spojeného kráľovstva z Únie sa ECB s orgánmi tejto krajiny usiluje vytvoriť rámec spolupráce, ktorý by umožnil pokračovať v ich hladkej spolupráci a výmene informácií (ďalšie informácie o prípravách na brexit sú v boxe 3).

4.1.2 Kolégiá orgánov dohľadu

Kolégiá orgánov dohľadu sú stále, ale pružné koordinačné štruktúry, ktoré združujú príslušné orgány zapojené do dohľadu nad cezhraničnými bankovými skupinami. Kolégiá zohrávajú významnú úlohu v prípade bánk, ktoré sídlia v eurozóne, no podnikajú v krajinách mimo nej.

Ku koncu roka 2018 bola ECB konsolidujúcim orgánom dohľadu v 29 kolégiách v EÚ, ktorým predsedali príslušné spoločné dohliadacie tímy. Je to o jedno kolégium menej ako v roku 2017, pretože v dvoch bankách práve prebieha reorganizácia. Bolo však zriadené nové kolégium pre banku Nordea po tom, ako preniesla svoje sídlo do členského štátu eurozóny.

Po zohľadnení presídlenia banky Nordea do eurozóny klesol počet cezhraničných inštitúcií so sídlom v členskom štáte EÚ nepatriacom do eurozóny, ktoré podnikajú prostredníctvom významnej inštitúcie v eurozóne, na šesť (zo siedmich v roku 2017). ECB sa v kolégiách týchto bánk zúčastňuje ako aktívny člen zastúpený spoločným dohliadacím tímom, ktorý zodpovedá za dohľad nad príslušnou dcérskou spoločnosťou alebo pobočkou. Prispieva tak ku konsolidovanému dohľadu nad týmito inštitúciami.

Významné cezhraničné činnosti mimo EÚ vyvíjajú štyri významné inštitúcie. ECB pre tieto banky zriadila a vedie kolégiá orgánov dohľadu s cieľom uľahčiť koordináciu a výmenu informácií medzi príslušnými dohľadmi.

Šesť bánk so sídlom mimo EÚ má významné dcérske spoločnosti v eurozóne. ECB sa v príslušných kolégiách zúčastňuje ako hostiteľský orgán. V tejto úlohe, v súlade s medzinárodnými štandardmi a dohodami, konštruktívne prispieva k cieľom daného kolégia a konsolidujúceho dohľadu.

V roku 2019 sa vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ očakáva významná zmena v štruktúre kolégií. Na jednej strane sa britské dcérske spoločnosti a pobočky inštitúcií zriadených v eurozóne stanú subjektmi tretích krajín. Príslušné orgány Spojeného kráľovstva sa následne stanú pozorovateľmi z tretích krajín v kolégiách vedených ECB. Na druhej strane sa britské banky stanú inštitúciami z tretích krajín, pričom existujúce kolégiá zriadené v súlade s európskou legislatívou by sa mali stať kolégiami pre subjekty mimo EÚ. Okrem toho niekoľko inštitúcií nachádzajúcich sa v Spojenom kráľovstve plánuje preniesť svoje operácie do eurozóny. Môže sa stať, že ECB ako konsolidujúci dohľad bude musieť zriadiť a viesť mnoho nových kolégií. Navyše by sa mohla stať hostiteľským dohľadom v kolégiách tretích krajín.

4.1.3 Nadväzovanie úzkej spolupráce

Členské štáty EÚ, ktorých menou nie je euro, sa môžu zapojiť do SSM v režime úzkej spolupráce. Jej hlavné podmienky sú stanovené v článku 7 nariadenia o SSM a procesné aspekty sú upravené v rozhodnutí ECB/2014/5.

V júli 2018 podalo Bulharsko oficiálnu žiadosť o nadviazanie úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou), čím sa stalo prvým členským štátom mimo eurozóny, ktorý podnikol formálne kroky na zabezpečenie účasti v bankovej únii.

ECB rozhodne o nadviazaní úzkej spolupráce po tom, ako uzavrie hodnotenie bulharskej žiadosti. V tejto súvislosti ECB vykoná komplexné hodnotenie šiestich bulharských úverových inštitúcií a príslušnej bulharskej legislatívy, pričom vezme do úvahy jej praktickú implementáciu. ECB zároveň úzko spolupracuje s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) ako príslušným vnútroštátnym orgánom, aby uľahčila jej hladkú integráciu do SSM.

4.1.4 Revízna komisia EBA

Bankový dohľad ECB aj naďalej aktívne spolupracoval s revíznou komisiou EBA. Táto komisia pravidelne organizuje a vykonáva referenčné porovnania činností európskych orgánov bankového dohľadu s cieľom podporiť konzistentnosť výstupov dohľadu. Porovnávania sa sústreďujú na úroveň konvergencie pri uplatňovaní európskeho práva a na osvedčené postupy vypracované príslušnými orgánmi.

V roku 2018 revízna komisia EBA vykonala referenčné porovnanie regulačných technických predpisov o oznamovacej povinnosti v oblasti passportov podľa článkov 35, 36 a 39 smernice CDR IV. Cieľom bolo zhodnotiť podrobnosť a včasnosť príslušných informácií poskytovaných bankami domovským a hostiteľským orgánom. V porovnaní sa tiež hodnotilo, či boli domovské orgány spokojné s predloženými informáciami a či hostiteľské orgány dostali základné informácie, ktoré by im umožnili pripraviť sa na dohľad.

Konečnú zodpovednosť za úlohy v oblasti passportingu významných inštitúcií v SSM aj mimo neho má v eurozóne ECB. Monitoruje passportingové postupy, ktorých určité časti sa uskutočňujú za pomoci príslušných vnútroštátnych orgánov (ako napr. zber notifikácií od významných inštitúcií a prvotné hodnotenie ich úplnosti).

Referenčné porovnanie dospelo k záveru, že procesy uplatňované ECB sú komplexné. Porovnanie však pomohlo tiež identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné procesy zlepšiť alebo zjednodušiť. Ide o oblasti, na ktorých už ECB a príslušné vnútroštátne orgány pracujú.

4.1.5 Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora

Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Program – FSAP) sú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej jurisdikcie. Skladajú sa z i) identifikovania hlavných slabých miest a hodnotenia odolnosti daného finančného sektora, ii) hodnotenia rámca politiky finančnej stability krajiny a jej rámca a postupov dohľadu a z iii) hodnotenia finančných záchranných sietí a schopnosti finančného systému riadiť a riešiť finančné krízy.

Predseda Hospodárskeho a finančného výboru EÚ požiadal v januári 2017 MMF, aby vykonal prvý program FSAP pre EÚ/eurozónu, s cieľom potvrdiť novú architektúru bankového dohľadu a riešenia kríz v eurozóne. Program FSAP sa začal v júni 2017 a jeho závery boli zverejnené v júli 2018. Okrem iného sa sústredil na bankový dohľad a krízový manažment významných inštitúcií. V tejto súvislosti MMF vykonal i) podrobné hodnotenie príslušných bazilejských základných zásad pre efektívny bankový dohľad,^[54] ktoré viedlo k výsledným úrovniam plnenia, a ii) analýzu krokov potrebných na riešenie kríz a krízový manažment v eurozóne na základe informácií Rady pre finančnú stabilitu a jej kľúčových atribútov účinných ozdravných režimov pre finančné inštitúcie. MMF hodnotil tiež solventnosť bankového sektora, a to v kontexte hodnotenia finančnej stability v rámci FSAP. Zistenia tohto hodnotenia FSAP boli zohľadnené v konzultáciách MMF podľa článku IV s krajinami eurozóny v roku 2018.

ECB privítala výsledky hodnotenia FSAP pre eurozónu. Niektoré z príslušných odporúčaní vyžadujú, aby ECB upravila svoje interné štruktúry a/alebo procesy. Pokiaľ ide o bankový dohľad, odporúča sa najmä, aby ECB: i) pokračovala v doterajšom úsilí zefektívniť interné postupy a rozhodovacie procesy, keďže toto úsilie viedlo k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a včasnejšej reakcii na mimoriadne udalosti v oblasti dohľadu, ii) zabezpečila, aby dohody s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi umožnili dostatočné personálne vybavenie spoločných dohliadacích tímov a dohľadu na mieste a iii) zlepšila niektoré aspekty dohľadu ECB, napr. očakávania v oblasti dohľadu, kde treba zvýšiť transparentnosť, a dohľad nad rizikom likvidity. Mnohé iné odporúčania si vyžadujú spoločné kroky s orgánmi EÚ, aby sa dosiahla zmena európskej legislatívy. Napríklad ide o odporúčanie pokračovať v harmonizácii európskych regulačných požiadaviek so zámerom predísť fragmentácii na národných úrovniach, alebo odporúčanie, aby ECB mala právomoci v oblasti dohľadu nad všetkými významnými formami úverového sprostredkovania v eurozóne. Súvisí to s dohľadom nad pobočkami tretích krajín a hlavne nad príslušnými cezhraničnými investičnými firmami. Ďalším odporúčaním je pokračovať v zosúlaďovaní európskeho práva s bazilejskými štandardmi. Bankový dohľad ECB pripravil akčný plán zameraný na riešenie odporúčaní, ktoré sú v kompetencii dohľadu ECB. Tento plán bol schválený Radou pre dohľad.

V budúcich národných programoch FSAP uplatní MMF opätovne holistický pohľad na kontrolovaný bankový systém, pričom sa nebude duplicitne venovať oblastiam preskúmaným v FSAP pre eurozónu. Keďže otázky menovej politiky nie sú zahrnuté do národných správ MMF ku konzultáciám podľa článku IV, analogicky by národné programy FSAP nemali obsahovať hodnotenie efektívnosti práce bankového dohľadu ECB/SSM. Tento všeobecný prístup umožňuje, aby MMF zosúladil rozsah národných programov FSAP a programov pre eurozónu s novou architektúrou európskeho bankového dohľadu a riešenia kríz. To umožní, aby kontrola aj konzultácie MMF zostali efektívne a relevantné pre všetky zainteresované orgány. V roku 2018 MMF ukončil národný program FSAP pre Belgicko^[55] a začal programy pre Francúzsko, Taliansko a Maltu. Na rok 2019 je naplánovaný národný program FSAP pre Rakúsko.

4.2 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.2.1 Účasť na bazilejskom procese

V roku 2018 sa Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) zameral na dokončenie prebiehajúcich iniciatív v oblasti politík, na hodnotenie vplyvu pokrízových reforiem a na podporu silného dohľadu. ECB, ktorá sa aktívne podieľa na práci Bazilejského výboru, prispela svojou účasťou v diskusiách o politikách, poskytovaním odborného poradenstva v rôznych skupinách výboru (napr. o regulatórnej arbitráži), spoluprácou s členmi výboru v rámci EÚ a na celom svete, ako aj účasťou na príslušných analýzach vplyvu. ECB sa podieľala hlavne na príprave reformného balíka Bazileja III.

V roku 2018 sa Bazilejský výbor opäť venoval úplnej, včasnej a konzistentnej implementácii Bazileja III a vo všeobecnosti presadzovaniu silného bankového dohľadu. V tejto práci bude pokračovať aj v ďalších rokoch.

Výbor tiež inicioval komplexný pracovný program na hodnotenie reforiem zavedených po vypuknutí krízy. Tento program bude slúžiť na hodnotenie efektívnosti jednotlivých štandardov, vzájomného prepojenia štandardov, ich koherentnosti a rizika regulatórnej arbitráže, ako aj širšieho makroekonomického dosahu pokrízových reforiem. Na tomto programe Bazilejského výboru sa bude naďalej aktívne podieľať aj ECB.

4.2.2 Európsky legislatívny program

V roku 2018 ECB pokračovala v spolupráci na legislatívnych reformách EÚ. Pokiaľ ide o revíziu bankovej legislatívy EÚ (CRR/CRD IV, BRRD a SRMR), ECB privítala výsledky politických rokovaní Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu z decembra 2018, ktoré umožnili konečné prijatie tejto legislatívy ešte pred európskymi voľbami v máji 2019. Táto legislatíva je významným míľnikom v úsilí o posilnenie odolnosti bankového sektora pomocou zavedenia medzinárodných štandardov a o ďalšie zníženie rizík. Mala by umožniť napredovanie v budovaní bankovej únie vrátane európskeho systému ochrany vkladov. V tejto súvislosti ECB pokračovala v spolupráci s ad hoc pracovnou skupinou pre posilnenie bankovej únie.

V roku 2018 ECB pracovala tiež na iných legislatívnych úlohách, najmä na návrhoch Európskej komisie v oblasti regulácie investičných firiem, krytých dlhopisov a problémových expozícií a na posilnení mandátu EBA v boji proti zneužívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Na žiadosť Európskeho parlamentu a Rady vydala ECB stanoviská s odporúčaniami pre týchto partnerských zákonodarcov.^[56]

4.2.3 Podpora činnosti EBA

Počas roka 2018 bankový dohľad ECB úzko spolupracoval s orgánom EBA na spoločných cieľoch zameraných na zvýšenie finančnej stability a podporu konzistentného dohľadu naprieč európskym bankovým sektorom.

Bankový dohľad ECB sa aktívne podieľal na práci EBA na všetkých úrovniach. V roku 2018 boli pracovníci bankového dohľadu ECB členmi celkovo 50 výborov a pracovných skupín EBA, z toho štyria ako ich predsedovia alebo spolupredsedovia. V Rade pre dohľad EBA sa bankový dohľad ECB zúčastňoval ako nehlasujúci člen.

EBA a bankový dohľad ECB spolupracovali na rade otázok. ECB sa podieľala napríklad na príprave odpovede EBA na výzvu Európskej komisie na poskytnutie poradenstva pri implementácii finalizovaného balíka Bazilej III. ECB prispela tiež k stanovisku EBA o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ^[57] (box 3) a k technickým štandardom a usmerneniam EBA o interných modeloch a validácii modelov^[58].

Ďalším ústredným aspektom dohľadu je preskúmanie odolnosti opatrení v oblasti riadenia banky a stability členov rád. Aktualizované všeobecné zásady hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti zverejnené v máji 2018 používajú terminológiu smernice CRD IV, spoločných usmernení ESMA a EBA o vhodnosti a usmernenia EBA o vnútornom riadení. Zohľadňujú prácu vykonanú pri aktualizácii usmernení o outsourcingu, ku ktorým EBA v roku 2018 vyhlásila verejnú konzultáciu (časť 1.4).

Bankový dohľad ECB prispel tiež k pokroku dosiahnutému v plnení európskeho akčného plánu pre problémové úvery (časť 1.2). V októbri 2018 orgán EBA finalizoval svoje usmernenie o riadení problémových expozícií a expozícií s odloženou splatnosťou, ktoré je zosúladené s usmernením bankového dohľadu ECB o problémových úveroch. S cieľom zbierať a mapovať údaje v oblasti dohľadu z celého európskeho bankového sektora, EBA a bankový dohľad ECB v súčasnosti vyvíjajú európsku centralizovanú infraštruktúru údajov dohľadu (European centralised infrastructure for supervisory data – EUCLID). V roku 2018 pracovná skupina EBA/ECB pre implementáciu EUCLID koordinovala spoločné úsilie a organizovala odborné semináre, aby zaistila zosúladenie modelov dát, kategorizácie subjektov a vykazovacích povinností.

EBA uplatňuje postup dodržiavaj alebo vysvetli so zámerom zlepšiť harmonizáciu regulácie EÚ.^[59] Na základe tohto postupu musí ECB ako príslušný orgán zodpovedný za priamy dohľad nad významnými inštitúciami informovať EBA, či plní alebo plánuje plniť novovydané usmernenia a odporúčania. Ako sa uvádza na internetovej stránke bankového dohľadu ECB, v roku 2018 ECB informovala EBA v prípade siedmich usmernení, jedného spoločného usmernenia výboru a troch odporúčaní.^[60] Bankový dohľad ECB zatiaľ vždy informoval EBA o plnení príslušných usmernení EBA alebo o zámere plniť ich.

4.2.4 Podpora činnosti FSB

Bankový dohľad ECB v roku 2018 aktívne prispieval k práci Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB), a to najmä v oblastiach dohľadu a regulácie, zavádzania štandardov a riešenia krízových situácií. Bankový dohľad ECB sa tiež zúčastňoval na stretnutiach regionálnej konzultačnej skupiny FSB pre Európu.

Rada FSB sa v súčasnosti zameriava na monitorovanie realizácie reforiem globálneho finančného sektora a na hodnotenie ich účinkov. Bankový dohľad ECB sa bude aktívne podieľať na tých iniciatívach FSB, ktoré sa týkajú určenia vplyvu dohodnutých reforiem na konkrétne formy úverov, aj so zámerom zdôrazniť význam stabilného a dobre fungujúceho bankového sektora pre udržateľnosť hospodárskeho rastu. Bankový dohľad ECB okrem toho prispeje k práci na mnohých významných politických témach, ako je problém subjektov príliš veľkých na zlyhanie, riešenie krízových situácií, krízový manažment a riziká spojené s využívaním nových technológií vo finančných službách.

5 Organizačný rámec bankového dohľadu ECB

5.1 Plnenie požiadaviek na zodpovednosť

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov plnenia zodpovednosti bankového dohľadu ECB vo vzťahu k Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Podľa tohto nariadenia by úlohy ECB v oblasti dohľadu mali podliehať príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. Jednou z priorít ECB je dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý bol podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení medzi Radou EÚ a ECB.

Pokiaľ ide o Európsky parlament, v roku 2018 predsedníčka Rady pre dohľad vystúpila pred Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti s výročnou správou ECB o činnosti dohľadu za rok 2017 (26. marca), zúčastnila sa na dvoch riadnych verejných vypočutiach (19. júna a 20. novembra) a na štyroch ad hoc výmenách názorov (26. marca, 19. júna, 9. septembra a 20. novembra). Hlavnými témami týchto diskusií boli problémové úvery, úloha ECB v boji proti praniu špinavých peňazí a záťažové testy EBA v roku 2018. V priebehu roka 2018 ECB tiež zverejnila 35 odpovedí na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu týkajúce sa bankového dohľadu. Išlo o celý rad otázok vrátane problémových úverov, menej významných inštitúcií a odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti manažérov bánk.

ECB okrem toho v súlade s medziinštitucionálnou dohodou predkladala Európskemu parlamentu záznamy z rokovaní Rady pre dohľad.

Pokiaľ ide o spoluprácu s Radou Európskej únie, predsedníčka Rady pre dohľad sa zúčastnila na troch zasadnutiach Euroskupiny, z ktorých prvé sa konalo 19. februára. Dňa 27. apríla predniesla Výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2017 a 5. novembra sa zúčastnila na výmene názorov o výkone úloh ECB v oblasti dohľadu.

Počas roka 2018 si bankový dohľad ECB naďalej plnil svoju oznamovaciu povinnosť voči národným parlamentom, ako je ustanovená v nariadení o SSM, a zverejnil šesť odpovedí na písomné otázky poslancov týchto parlamentov.

V uvedenom roku ECB tiež participovala na audite ESRB a EBA, ktorý v súvislosti so záťažovými testmi realizoval Európsky dvor audítorov. ECB zabezpečila podklady, ktoré dvoru audítorov pomohli pri skúmaní týchto záležitostí, a poskytla vysvetlenia o príslušných procesoch spolupráce.

ECB zároveň implementovala odporúčania dvoch správ dvora audítorov o bankovom dohľade ECB, ktoré boli zverejnené v januári 2018 a novembri 2016 a venovali sa krízovému manažmentu a vo všeobecnosti fungovaniu SSM.

ECB veľmi oceňuje audit vykonaný Európskym dvorom audítorov. Zaviazala sa úzko s dvorom spolupracovať a poskytovať mu informácie, ktoré potrebuje pri svojej práci. V roku 2017 Európska komisia v nadväznosti na ustanovenia Zmluvy upravujúce rozsah mandátu Európskeho dvora audítorov v súvislosti s auditom ECB navrhla, aby ECB a dvor audítorov uzavreli medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by konkretizovala spôsob výmeny informácií. ECB a dvor audítorov o týchto záležitostiach rokujú.

5.2 Transparentnosť a komunikácia

Bankový dohľad ECB v súlade so svojím záväzkom konať transparentne naďalej vysvetľoval svoje aktivity prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov. V roku 2018 predsedníčka a podpredsedníčka predniesli 32 príhovorov a dvaja zástupcovia ECB v Rade pre dohľad vystúpili s 11 prejavmi. Spolu poskytli 20 rozhovorov pre médiá. Bankový dohľad ECB zverejnil 31 tlačových správ a štyri listy priamo dohliadaným bankám. V novembri oslavoval druhé výročie informačný bulletin dohľadu, pričom počet odberateľov tejto digitálnej publikácie už presiahol 5 000. ECB využívala tiež sociálne siete, aby upozornila na nové informácie a zaistila šírenie kľúčového obsahu.

Okrem toho predsedníčka a podpredsedníčka na začiatku roka zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej boli načrtnuté priority bankového dohľadu. Zapájali sa tiež do aktivít organizovaných ECB s cieľom nadviazať kontakty s mladším publikom. Počas prvého dialógu ECB s mladými (Youth Dialogue) na pôde Banco de España v Madride mala predsedníčka stretnutie s viac ako 40 mladými odborníkmi z finančného sektora a počas druhého dialógu spolu s podpredsedníčkou diskutovala s viac ako 260 študentmi a absolventmi frankfurtskej školy financií a manažmentu. V roku 2018 ECB reagovala na viac ako 1 600 otázok verejnosti týkajúcich sa bankového dohľadu a zorganizovala 31 špecializovaných prednášok na témy súvisiace so zodpovednosťou ECB v oblasti dohľadu pre približne 1 000 účastníkov.

5.3 Rozhodovanie

5.3.1 Rada pre dohľad a Riadiaci výbor

V roku 2018 sa uskutočnilo 20 stretnutí Rady pre dohľad, z toho 14 vo Frankfurte nad Mohanom a päť prostredníctvom telekonferencie. Jedno zasadanie sa na pozvanie Banco de España konalo v Madride. Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomných konaní^[61]. V roku 2018 požiadalo o predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ ako angličtina 35 zo 119 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB.

Rada pre dohľad popri konečných návrhoch rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivých bánk, ktoré boli Rade guvernérov predložené postupom implicitného súhlasu, rozhodovala aj o viacerých horizontálnych otázkach, a to najmä o uplatňovaní spoločných metodík a rámcov v konkrétnych oblastiach dohľadu. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad, ktoré sa skladali z vyšších riadiacich pracovníkov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto skupiny vykonávali prípravné práce týkajúce sa napríklad metodiky SREP, prístupu k dohliadaným inštitúciám s vysokou mierou problémových úverov a zjednodušenia postupov SSM.

Riadiaci výbor mal v roku 2018 dvanásť zasadaní. Desať sa konalo vo Frankfurte nad Mohanom, jedno formou telekonferencie a jedno bolo v Madride, na pozvanie Banco de España. V apríli sa uskutočnila pravidelná rotácia piatich členov z príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorí boli vymenovaní na obdobie jedného roka.

5.3.2 Zjednodušenie rozhodovacieho procesu

V roku 2018 skupina pre zjednodušenie v rámci SSM (časť 5.4) navrhla a realizovala niekoľko opatrení na optimalizovanie fungovania Rady pre dohľad, a to zjednodušením postupov prijímania rozhodnutí a zlepšením prístupu jej členov k informáciám. Pre toto úsilie boli dôležité tri opatrenia: i) znížiť počet stretnutí Rady pre dohľad, ako aj počet písomných konaní a položiek predkladaných na informáciu, aby sa členovia Rady mohli sústrediť na najdôležitejšie záležitosti v oblasti dohľadu, ii) optimalizovať a zjednodušiť rokovania Rady pre dohľad, aby boli čo najefektívnejšie, a iii) zefektívniť a ďalej zlepšovať tok informácií pre Radu pre dohľad.

Jedným z opatrení, ktoré malo najvýznamnejší dosah na rozhodovanie, bolo rozšírenie rámca pre delegovanie o ďalšie druhy rutinných rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu. V marci 2018 sa tak do rámca pre delegovanie pridali rozhodovacie právomoci týkajúce sa rozhodnutí o znížení vlastných zdrojov, klasifikácii nástrojov CET1 a, ak to požaduje vnútroštátne právo, o klasifikácii dodatočných nástrojov Tier 1/Tier 2.

5.3.3 Administratívny revízny výbor

Administratívny revízny výbor (Administrative Board of Review – ABoR)^[62] je orgán ECB pozostávajúci z členov, ktorí sú individuálne a kolektívne nezávislí od ECB a sú poverení na základe prípustnej žiadosti o preskúmanie preverovať rozhodnutia v oblasti dohľadu prijaté Radou guvernérov. Takéto preskúmanie sa zameriava na procesný a vecný súlad sporných rozhodnutí s nariadením o SSM, pričom sa rešpektuje určitá možnosť ECB konať podľa vlastného uváženia. Výbor konkrétne preveruje, či sa dodržal príslušný proces, či je rozhodnutie primerane odôvodnené a v súlade s príslušným právom, či v hodnotení nie je zjavná chyba, či rozhodnutie nie je zjavne neprimerané, prípadne či ECB nezneužila svoje právomoci. Výsledkom preskúmania je nezáväzné stanovisko adresované Rade pre dohľad s návrhom na zrušenie pôvodného rozhodnutia alebo na jeho nahradenie novým rozhodnutím s identickým alebo upraveným obsahom, ktoré sa má predložiť Rade guvernérov na konečné odsúhlasenie postupom implicitného súhlasu.

V roku 2018 bolo Administratívnemu revíznemu výboru predložených päť nových žiadostí o administratívne preskúmanie rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu. Výbor prijal štyri stanoviská, keďže jedna žiadosť o preskúmanie bola stiahnutá po tom, ako ECB vydala korigendum svojho rozhodnutia (tabuľka 7). Vo všetkých prípadoch v roku 2018 výbor ako súčasť svojho preskúmania uplatnil vypočutie, ktoré umožnilo žiadateľovi aj ECB dodatočne sa vyjadriť k spornému rozhodnutiu.

Preskúmané oblasti a otázky relevantnosti

Veci, ktoré preskúmal Administratívny revízny výbor, sa týkali niekoľkých druhov rozhodnutí v oblasti dohľadu: dodržiavania požiadaviek dohľadu, odobratia licencie, nadobudnutia kvalifikovaných účastí a správnych sankcií.

V roku 2018 sa preskúmané rozhodnutia ECB týkali hlavne dodržiavania procesných pravidiel (napr. správne vykazovanie údajov, vhodný právny základ, dostatočné podklady pre odôvodnenia a zásada proporcionality) a spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pri príprave rozhodnutí ECB.

Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ECB

V roku 2018 bolo do ECB doručených 19 priamych konaní a na Súdny dvor Európskej únie boli podané odvolania voči rozhodnutiam Všeobecného súdu Európskej únie („Všeobecný súd“) v dvoch veciach týkajúcich sa ECB. V tomto roku sa rozhodovalo o dvoch skupinách prípadov, ktoré súviseli s bankovým dohľadom ECB. Dňa 24. apríla 2018 Všeobecný súd pojednával o rozhodnutiach ECB adresovaných Caisse régionale de crédit agricole mutuel Alpes Provence (vec T‑133/16), Caisse régionale de crédit agricole mutuel Nord Midi-Pyrénées (vec T‑134/16), Caisse régionale de crédit agricole mutuel Charente-Maritime Deux-Sèvres (vec T‑135/16) a Caisse régionale de crédit agricole mutuel Brie Picardie (vec T‑136/16). V uvedených štyroch rozhodnutiach, ktoré ECB prijala 7. októbra 2015, schválila menovanie konkrétnych osôb za predsedov predstavenstiev jednotlivých bánk, ktoré podali žiadosť. ECB však bola proti tomu, aby rovnaké osoby súčasne aktívne zastávali funkciu riaditeľa v týchto bankách. Dňa 13. júla 2018 Všeobecný súd zrušil rozhodnutia ECB adresované La Banque Postale (vec T-733/16), BNP Paribas (vec T-768/16), Crédit Agricole SA (vec T-758/16), Société générale (vec T-757/16), Confédération nationale du Crédit mutuel (vec T-751/16) a BPCE (vec T-745/16). V týchto šiestich rozhodnutiach ECB zamietla žiadosti bánk o povolenie, aby z výpočtu ukazovateľa finančnej páky mohli vylúčiť niektoré expozície voči Caisse des Dépôts et Consignations (CDC), ktoré súviseli s vkladmi na sporiacich účtoch livret A, livret de développement durable et solidaire a livret d’épargne populaire.

5.4 Zvýšenie efektívnosti a účinnosti SSM

5.4.1 Odbor ECB pre zabezpečenie kvality dohľadu: zhodnotenie činností vykonaných od jeho založenia

ECB so zámerom podporiť dôveryhodnosť svojho bankového dohľadu a udržať kvalitný a konzistentný dohľad v rámci celého SSM zriadila odbor pre zabezpečenie kvality dohľadu (Supervisory Quality Assurance – SQA). Tento odbor úzko spolupracuje so sieťou pre zabezpečenie kvality funkcií príslušných vnútroštátnych orgánov, na úrovni ktorej sa diskutuje a informuje o krokoch SQA majúcich dosah na tieto orgány.

Odbor využíva množstvo vzájomne prepojených nástrojov, najmä spätné hodnotenia kvality, so zámerom zvyšovať kvalitu a konzistentnosť a zaistiť efektívny výkon bankového dohľadu ECB. Okrem toho predstavuje centrum poznatkov o osvedčených postupoch.

Práca SQA je založená na otvorenej spolupráci a vzájomnom porozumení s príslušnými útvarmi a zainteresovanými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom odráža ich skutočné postupy v oblasti dohľadu, riziká, slabé miesta a veci, ktoré si vyžadujú zlepšenie. Jeho zámerom je preto prinášať konštruktívne, výhľadové a rizikovo orientované riešenia zamerané na výstupy, metodiky, procesy a nástroje SSM.

Po každom preskúmaní kvality sa odbor usiluje dohodnúť s príslušným odborným útvarom na navrhovaných riešeniach, ako aj identifikovať vhodných adresátov a čas na realizáciu týchto riešení. To znamená, že adresáti navrhovaných riešení majú nad procesom naďalej kontrolu, pričom ich hlavným záujmom je riešenie a realizácia krokov spoločne pripravených s odborom SQA. Odbor od svojho založenia vykonal 24 preskúmaní kvality a navrhol viac ako 300 úprav. Okrem preskúmaní ponúka ostatným útvarom aj spätnú väzbu, napríklad vo forme seminárov, stretnutí a návštev príslušných vnútroštátnych orgánov.

Svojou prácou tiež podporuje efektívnosť a účinnosť SSM. Využíva na to rad ďalších nástrojov, ako napríklad plán odbornej prípravy SSM (SSM Training Curriculum), ktorého cieľom je udržať vysokú úroveň odbornosti zamestnancov SSM a prispievať k zbližovaniu postupov dohľadu. SQA taktiež podporuje kontakt odborných útvarov s internými a externými audítormi (napr. s riaditeľstvom pre interný audit, výborom interných audítorov (IAC) a dvorom audítorov) a pomáha expertnej skupine SSM pre riadenie operačného rizika, ktorá zodpovedá za monitorovanie riadenia operačných rizík. SQA sa usiluje o zjednodušenie, ktoré presadzuje spolu so sieťou svojich partnerov v ECB a v príslušných vnútroštátnych orgánoch. V rámci úsilia o zavedenie jednoduchosti ako základnej hodnoty SSM podporuje odborné útvary a príslušné vnútroštátne orgány v zavádzaní opatrení na zjednodušenie procesov.

5.4.2 Závery skupiny SSM pre zjednodušenie

Štruktúry a procesy v rámci SSM sa v priebehu času stali oveľa zložitejšími, čo viedlo k potrebe ich zjednodušenia. Po tom, ako sa SSM dostal do vyspelejšej fázy, zriadil svoju skupinu pre zjednodušenie (SSM Simplification Group – SSG), ktorá zastupuje ECB a príslušné vnútroštátne orgány. Táto skupina hodnotila postupy dohľadu s cieľom redukovať zbytočnú zložitosť a duplicitu práce, aby sa optimalizovalo využívanie zdrojov SSM a viac sa presadzoval rizikovo orientovaný dohľad.

S cieľom zlepšiť povedomie pracovníkov dohľadu v tejto oblasti bude zjednodušenie zadefinované aj v príručke dohľadu ako všeobecná zásada fungovania SSM.

Skupina SSG navrhla trojúrovňový prístup k zjednodušeniu štruktúr a procesov v SSM. Po prvé, odborné útvary ECB a príslušné vnútroštátne orgány vrátane spoločných dohliadacích tímov a horizontálnych funkcií by mali aktívne a pravidelne navrhovať jednoduché procesy. Po druhé, horizontálne naprieč celým SSM by sa mal prijať prístup podporujúci osvedčené postupy. Po tretie, Rada pre dohľad by sa mala zamerať na zjednodušenie, stanoviť jasný smer a podporovať jednoduché procesy na podporu cieľov SSM.

Skupina SSG konkrétne navrhla nové opatrenia na zjednodušenie, ktoré podporili už prebiehajúce iniciatívy. Jedným takýmto návrhom bolo obmedziť počet schvaľovacích úrovní a dĺžku návrhov Rady pre dohľad. Ďalší súvisel so šírením informácií medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom systému riadenia informácií SSM (IMAS). Skupina navrhla tiež niekoľko opatrení na zjednodušenie požiadaviek na vykazovanie v oblasti dohľadu a na spracúvanie a ukladanie údajov získaných na základe týchto požiadaviek.

Okrem toho odporučila optimalizovať fungovanie Rady pre dohľad s cieľom zjednodušiť jej rozhodovacie postupy a prístup členov rady k informáciám.

Výsledkom týchto iniciatív bolo zníženie počtu konaní predložených Rade guvernérov a Rade pre dohľad, a to najmä vďaka rámcu pre delegovanie (časť 5.3.2). Navyše zjednodušenie, automatizovanie a zlepšenie kvality toku informácií pre Radu pre dohľad, ako aj lepšie nástroje sledovania, pomohli zjednodušiť a optimalizovať jej rokovania. Znížila sa tiež frekvencia konaní Rady pre dohľad, a to vďaka efektívnejšiemu rozvrhu stretnutí a optimálnejšej distribúcii písomných konaní a položiek predkladaných na informáciu.

Ďalšie návrhy skupiny pre zjednodušenie zahŕňajú zlepšenie tímovej práce spoločných dohliadacích tímov, prijatie holistického prístupu k zjednodušeniu plánovania činností dohľadu na mieste a na diaľku a k internej organizácii úloh, digitalizovanie procesov a optimalizovanie existujúcej infraštruktúry IT.

5.5 Nábor zamestnancov bankového dohľadu ECB

Vnútorná reorganizácia bankového dohľadu ECB

Organizačné zmeny bankového dohľadu ECB zahŕňali presunutie troch odborov z generálneho riaditeľstva ECB pre mikroprudenciálny dohľad IV (DG/MS IV) pod riaditeľstvo pre sekretariát.

Išlo o povoľovací odbor, donucovací a sankčný odbor a odbor pre zabezpečenie kvality dohľadu, ktoré boli pod sekretariát presunuté vo februári 2018. V nadväznosti na tento presun sa riaditeľstvo pre sekretariát zmenilo na generálne riaditeľstvo (DG/SSB). Na tomto generálnom riaditeľstve sa zriadil odbor pre rozhodovanie SSM, ktorý tvoria dve oddelenia pôvodného riaditeľstva pre sekretariát. Tento presun viedol k vyrovnaniu veľkostí odborných útvarov bankového dohľadu ECB. Zlepšilo sa tiež vnútorné riadenie a jasnejšie sa rozdelili kompetencie medzi generálne riaditeľstvo pre mikroprudenciálny dohľad IV a generálne riaditeľstvo pre sekretariát.

Zvýšenie počtu zamestnancov

Celkový počet schválených pracovných miest vyjadrených ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (full-time equivalent – FTE) pre päť kľúčových odborných útvarov bankového dohľadu ECB bol v roku 2018 spolu 1 099 (v porovnaní s 1 028,5 v roku 2017). Nárast bol spôsobený najmä prípravami na brexit, konkrétne v súvislosti s činnosťami spoločných dohliadacích tímov a s komplexným hodnotením. Okrem toho bolo schválených ďalších 30,5 pozície pre zdieľané služby súvisiace s SSM^[63], čím sa celkový počet pozícií FTE zvýšil na 453.

Pokiaľ ide o rok 2019, Rada guvernérov schválila zvýšenie počtu pracovných pozícií pre kľúčové odborné útvary bankového dohľadu ECB na úrovni 90 FTE a pre odborné útvary, ktoré zabezpečujú zdieľané služby v rámci SSM, na úrovni 18 FTE. Takmer polovica z pracovných miest na kľúčových odborných útvaroch bankového dohľadu pokrýva budúcoročnú potrebu zamestnancov z dôvodu brexitu. Zvyšné nové pozície pre tieto odborné útvary v roku 2019 súvisia hlavne s plánovaným interným zabezpečovaním činností spojených so záťažovým testovaním, ktoré boli pôvodne realizované pomocou externých konzultácií. Pokiaľ ide o budúce zdroje priamo spojené s brexitom, očakáva sa, že potreba ďalších zamestnancov bude menšia, ako sa pôvodne odhadovalo, pričom nábor bude prebiehať až do roku 2022.

Z hľadiska rodovej rôznorodosti zostal percentuálny podiel žien v roku 2018 na úrovni 40 % všetkých zamestnancov na dobu určitú a neurčitú v kľúčových oblastiach bankového dohľadu ECB. Podiel žien v riadiacich funkciách oproti predchádzajúcemu roku mierne klesol na 31 % a počet žien v neriadiacich pozíciách zostal v porovnaní s rokom 2018 na nezmenenej úrovni 42 %.

Podpora cezhraničných misií dohľadu na mieste: väčšia príležitosť inšpektorov z príslušných vnútroštátnych orgánov uzatvárať krátkodobé pracovné kontrakty s ECB

Európsky bankový dohľad sa v rámci viacročnej iniciatívy usiluje o zväčšenie podielu cezhraničných a zmiešaných tímov na misiách dohľadu na mieste.^[64] Toto úsilie má za cieľ presadzovať rovnaké podmienky pre všetkých zúčastnených a harmonizovať metodiku bankového dohľadu na mieste. Pomáha tiež pri budovaní tímového ducha a spoločnej kultúry dohľadu na mieste. Okrem toho poskytuje pohľad na situáciu banky z perspektívy inšpektorov príslušných vnútroštátnych orgánov iných krajín.

So zámerom podporiť cezhraničné a zmiešané misie bol inšpektorom z príslušných vnútroštátnych orgánov umožnený výber z niekoľkých možností. Konkrétne majú možnosť byť dočasne preradení do ECB na obdobie trvania cezhraničnej alebo zmiešanej misie, pričom uzavrú dohodu ESCB/IO^[65] s ECB, z ktorej rozpočtu sa hradí ich mzda a náklady na cestovné a ubytovanie, (miesto toho, aby podliehali pracovnému režimu svojich vnútroštátnych orgánov). Táto možnosť bola zavedená v roku 2018 a často sa využívala. S inšpektormi vnútroštátnych orgánov bolo uzatvorených celkovo 128 kontraktov ESCB/IO pre misie cezhraničných a zmiešaných tímov, čím sa podporila výmena zamestnancov v rámci európskeho bankového dohľadu. Na členov tímov zamestnaných na základe kontraktov ESCB/IO sa vzťahujú rovnaké pracovné podmienky, čo posilňuje spolupatričnosť a jednotnú kultúru dohľadu na mieste. Zlepšuje sa tak tiež možnosť vzájomnej výmeny zdrojov na účely dohľadu na mieste v rámci európskeho bankového dohľadu. V prípade nedostatku konkrétnej odbornosti na jednom mieste je možné doplniť ju expertmi z iného orgánu dohľadu.

Pre zamestnancov príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB sa zorganizovalo prvé vzájomné stretnutie „Supervisors Connect“ a „Deň inšpektorov dohľadu“

S cieľom pokračovať vo formovaní spoločnej kultúry európskeho dohľadu sa v roku 2018 vo Frankfurte uskutočnili dve podujatia na úrovni SSM.

Prvé z nich, Supervisors Connect, sa konalo od 17. do 19. apríla. Bolo určené predovšetkým pre koordinátorov a pomocných koordinátorov spoločných dohliadacích tímov, ale aj pre vybraných členov vyššej riadiacej úrovne zodpovedných za dohľad nad menej významnými inštitúciami a pre vrchných predstaviteľov horizontálnych štruktúr SSM. Druhé podujatie, Deň inšpektorov dohľadu, sa uskutočnilo od 29. do 30. októbra pre inšpektorov dohľadu na mieste vrátané tých, ktorí sa podieľajú na kontrole a plánovaní modelov.

Na Supervisors Connect sa stretlo 280 pracovníkov dohľadu, z toho 200 z príslušných vnútroštátnych orgánov a národných centrálnych bánk. Počas necelých troch dní sa mohli zúčastniť niekoľkých panelových stretnutí a odborných seminárov, ktoré sa venovali témam ako digitalizácia a kybernetické riziko, ziskovosť a brexit. Pracovníci dohľadu z príslušných vnútroštátnych orgánov sa aktívne podieľali na diskusiách, pričom z 38 prednášajúcich bolo 30 práve z týchto orgánov. Účastníci mali okrem toho možnosť zúčastniť sa na seminároch o sociálnych zručnostiach, ako sú vodcovstvo, riadenie konfliktov a komunikácia, ako aj vzájomne komunikovať napríklad na informačnom veľtrhu, na ktorom prezentovali svoju prácu rôzne odborné útvary ECB. Stretnutie bolo príležitosťou pre nadviazanie kontaktov a vzájomnú výmenu poznatkov a osvedčených postupov.

Deň inšpektorov dohľadu nadviazal na formát stretnutia Supervisors Connect. Ponúkol rôzne plenárne zasadnutia, semináre (spolu 28) s odborným zameraním (kontrola úverových zložiek a výber štatistických vzoriek, IFRS 9, TRIM), ako aj vzájomnú výmenu skúseností. Zúčastnilo sa na ňom 400 zástupcov dohľadu na mieste z celého SSM.

Tieto dve podujatia sú prvými svojho druhu a rozsahu, ktoré SSM zorganizoval od svojho zriadenia. Budú sa konať každé dva roky a, nielen vzhľadom na náklady, ich bude organizovať bankový dohľad ECB vo Frankfurte.

5.6 Implementácia kódexu správania

Článok 19 ods. 3 nariadenia o SSM vyžaduje, aby ECB mala kódex správania, ktorý usmerňuje zamestnancov a vedúcich pracovníkov ECB zapojených do bankového dohľadu a upravuje všetky aspekty konfliktu záujmov. Príslušné ustanovenia sú súčasťou etického rámca ECB, za ktorého implementáciu zodpovedá špecializovaná kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO). Táto kancelária poskytuje všetkým zamestnancom ECB poradenstvo v etických otázkach.

Počas roka 2018 kancelária pokračovala v úsilí o budovanie kultúry etického správania v ESCB a SSM. Toto úsilie má plnú podporu Výkonnej rady aj Rady pre dohľad. V tejto súvislosti všetci noví zamestnanci bankového dohľadu ECB absolvovali povinný e-learningový program a na špecializovaných seminároch mali možnosť venovať sa rôznym etickým otázkam. Kancelária okrem toho reagovala približne na 1 850 žiadostí v rôznych oblastiach, pričom tretinu týchto žiadostí podali zamestnanci bankového dohľadu ECB. Takmer polovica sa týkala súkromných finančných transakcií a ďalšie otázky súviseli s obmedzeniami po skončení pracovného pomeru a s konfliktom záujmov (graf 12).

V rámci pravidelného monitoringu dodržiavania predpisov kancelária zaznamenala obmedzený počet prípadov nedodržania, z ktorých 40 % sa týkalo zamestnancov a vedúcich pracovníkov bankového dohľadu ECB. Žiadny z týchto prípadov nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné vážne porušenie pravidiel.

Spomedzi zamestnancov a vedúcich pracovníkov zapojených do bankového dohľadu, ktorí počas roka 2018 odišli zo svojej funkcie, sa v troch prípadoch uplatnilo ustanovenie o prechodnom období v súlade s etickým rámcom ECB. Všetky prípady sa týkali riadiacich pracovníkov SSM, ktorí odišli do finančných korporácií, za ktorých dohľad neboli zodpovední.

ECB preverovala opatrenia, ktoré prijali príslušné vnútroštátne orgány na zaistenie dodržiavania usmernenia ECB k všeobecným zásadám etického rámca pre ECB a vnútroštátne orgány, a skonštatovala, že toto opatrenie bolo v plnej miere implementované v celom SSM. Toto preskúmanie bolo v gescii pracovnej skupiny pre etiku a dodržiavanie predpisov, ktorá podporuje Radu guvernérov v úsilí o ďalšie zosúlaďovanie etických noriem v strednodobom horizonte.

Výbor ECB pre etiku poskytuje členom najvyšších orgánov ECB poradenstvo v etických otázkach. V roku 2018 vydal jedenásť stanovísk, ktoré sa týkali vysokých predstaviteľov ECB zapojených do bankového dohľadu. Väčšina z týchto prípadov súvisela s platnými prechodnými obdobiami.

Výbor ECB pre etiku spolupracoval tiež na príprave nového, jednotného a komplexného moderného etického rámca pre všetkých vysokých predstaviteľov ECB vrátane členov Rady pre dohľad. Tento nový rámec schválila Rada guvernérov v decembri 2018 a do platnosti vstúpil v januári 2019. Odráža základné zásady a hodnoty ECB a zároveň primerane zohľadňuje jej osobitosti ako centrálnej banky, orgánu bankového dohľadu a inštitúcie EÚ. Okrem toho reaguje na požiadavky Európskeho parlamentu a odporúčania európskeho ombudsmana.

5.7 Uplatňovanie zásady oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu

V roku 2018 sa zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu týkala najmä výmeny informácií v rôznych oblastiach politík.^[66]

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu, sa výmena informácií riadila zásadou poskytnutia prístupu len v opodstatnených prípadoch (na základe potreby poznať): každá funkčná oblasť musela preukázať, že požadované informácie sú nevyhnutné na splnenie jej cieľov. Vo väčšine prípadov prístup k dôverným informáciám udeľovala priamo tá oblasť ECB, ktorá dané informácie vlastnila. Tento postup bol v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, na základe ktorého prístup k anonymizovaným údajom alebo k informáciám, ktoré nie sú politicky citlivé, udeľuje priamo daná funkčná oblasť. Intervencie Výkonnej rady na riešenie prípadných konfliktov záujmov neboli potrebné. V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 sa však jej účasť vyžadovala v niekoľkých prípadoch, keď bolo potrebné umožniť výmenu neanonymizovaných údajov o individuálnych bankách (napr. individuálne výkazy FINREP a COREP^[67] a ďalšie základné údaje) alebo politicky citlivých hodnotení. Prístup k údajom bol poskytnutý len v opodstatnených prípadoch až po zhodnotení konkrétneho prípadu a na obmedzený čas, aby sa zaistilo priebežné dodržanie požiadavky na „základe potreby poznať“.

Oddelenie na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panelu.

5.8 Rámec pre vykazovanie údajov a správa informácií

5.8.1 Vývoj rámca pre vykazovanie údajov

V súlade s nariadením o rámci SSM je ECB zodpovedná za organizáciu zberu a kontroly kvality údajov pre dohľad od dohliadaných subjektov.^[68] Hlavným cieľom je zaistiť, aby bankový dohľad využíval spoľahlivé a aktuálne údaje.

Tok údajov vychádza zo sekvenčného prístupu^[69], v rámci ktorého ECB úzko spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ako prvými príjemcami prudenciálnych výkazov z úverových inštitúcií, ktorí vykonávajú prvú kontrolu kvality predložených údajov. Keď ECB dostane výkazy s údajmi, sprístupňuje ich konečným používateľom, ako sú spoločné dohliadacie tímy alebo horizontálne funkčné zložky bankového dohľadu ECB. Údaje sa zasielajú prostredníctvom systému riadenia informácií SSM (Information Management System – IMAS). Vybrané údaje zo súboru inštitúcií (najmä významných inštitúcií) sa po dodaní posielajú aj EBA a SRB. Okrem údajov na účely dohľadu ECB zbiera aj informácie o samotných vykazujúcich subjektoch (základné údaje), napríklad v ktorom štáte majú sídlo a aký je ich vzťah k ostatným členom bankovej skupiny. Od 1. decembra 2018 príslušné vnútroštátne orgány, resp. národné centrálne banky a ECB prenášajú všetky základné údaje priamo prostredníctvom registra údajov o inštitúciách a pridružených osobách (Register of Institutions and Affiliates Data – RIAD)^[70].

V súlade s vykazovacím rámcom EBA 2.7, ktorý sa vzťahuje na údaje predkladané k 31. marcu 2018, sú v súbore údajov na účely dohľadu v súčasnosti zahrnuté aj údaje o expozíciách voči štátnemu dlhu, podrobné informácie o riziku prevádzkových strát a ďalšie údaje na monitorovanie likvidity. Zohľadňujú sa tiež zmeny vyplývajúce zo štandardu IFRS 9. Údaje k 31. decembru 2018 sa riadia vykazovacím rámcom EBA 2.8, ktorým sa zavádzajú nové vykazovacie požiadavky zohľadňujúce prudenciálne hodnotenie (COREP) a vykonávacie technické štandardy o vykazovaní v oblasti riešenia kríz.

ECB vykonáva kontrolu kvality údajov na účely dohľadu poskytovaných na základe vykonávacích technických predpisov orgánu EBA, príležitostných krátkodobých cvičení (STE) a štvrťročných výkazov o problémových úveroch. Súčasťou rámca ECB pre monitorovanie a hodnotenie kvality údajov sa stal proces eskalácie kvality údajov. Jeho hlavným zámerom je zaistiť, aby výkazy inštitúcií na účely dohľadu boli v súlade s požiadavkami na kvalitu. Bol navrhnutý tak, aby kroky ECB (vrátane opatrení dohľadu) týkajúce sa kvality údajov boli úmerné, spravodlivé a mali preventívne účinky. ECB okrem toho pripravuje platformu s hodnotením kvality údajov vykazovaných jednotlivými inštitúciami, čo umožňuje orgánom dohľadu vzájomne porovnávať výsledky.

Okrem tejto platformy ECB pravidelne pripravuje súbory údajov na účely dohľadu, kľúčové ukazovatele rizika a správy pre orgány dohľadu. Každý štvrťrok sa na internetovej stránke bankového dohľadu ECB zverejňujú tiež agregované bankové štatistiky, ktoré zahŕňajú významné inštitúcie na najvyššom stupni konsolidácie. Po zavedení najnovšieho vykazovacieho rámca EBA a zmene cieľov trhových analytikov a účastníkov sa v roku 2018 výrazne rozšíril aj rozsah publikovaných údajov. V súčasnosti obsahuje nové ukazovatele ako aktíva 1., 2. a 3. úrovne, celkové expozície voči verejnej správe a parametre kreditného rizika založené na interných ratingoch (IRB). ECB každoročne zverejňuje tiež ukazovatele solventnosti a finančnej páky na úrovni bánk, ako ich banky poskytujú v súlade s požiadavkami 3. piliera. Publikované údaje sa v roku 2018 rozšírili o individuálne informácie o rizikovo vážených aktívach (podľa typu rizika a metódy výpočtu) globálne systémovo dôležitých inštitúcií a ostatných systémovo dôležitých inštitúcií podliehajúcich dohľadu ECB. Táto nová úroveň transparentnosti umožňuje zúčastneným subjektom zmysluplné porovnanie prudenciálnych ukazovateľov.

5.8.2 Štatistické údaje dostupné na účely dohľadu

Okrem údajov vykazovaných pre orgány dohľadu sú na účely dohľadu k dispozícii aj dôverné štatistické údaje^[71]. Tieto informácie obsahujú napríklad dátové súbory na úrovni nástrojov v rámci databázy AnaCredit^[72] a štatistického vykazovania peňažného trhu (MMSR)^[73], ktoré dopĺňajú údaje o finančných nástrojoch inštitúcií dohliadaných ECB.

AnaCredit zbiera harmonizované údaje o jednotlivých úveroch poskytnutých úverovými inštitúciami vo všetkých štátoch eurozóny. Do praxe bola zavedená v poslednom štvrťroku 2018 s prvotnými údajmi z mnohých krajín. Údaje zo všetkých štátov eurozóny by mali byť dostupné do konca prvého štvrťroka 2019. Pokiaľ ide o dlžníkov, údaje zahŕňajú úvery poskytnuté právnickým osobám ako nefinančné korporácie, vládne agentúry a finančné inštitúcie. Z hľadiska nástrojov údaje pokrývajú vklady (iné ako zmluvy o obrátených repotransakciách), prečerpania, pohľadávky z kreditných kariet, revolvingové úvery (iné ako prečerpania a pohľadávky z kreditných kariet), zmluvy o obrátených repotransakciách, obchodné pohľadávky, finančný lízing a ostatné pôžičky. Očakáva sa, že údaje z AnaCredit (popri informovaní o riziku protistrany a o jej stave zlyhania) pomôžu orgánom dohľadu identifikovať riziká spojené s významnými koncentráciami dlžníkov, monitorovať a hodnotiť kreditné riziko dohliadaných subjektov a vykonávať podrobné analýzy problémových expozícií alebo primeranosti kolaterálu. Hoci je prínos databázy AnaCredit pre orgány dohľadu pri hodnotení kreditného rizika jednoznačný, v súčasnosti stále pretrvávajú určité obmedzenia, ktoré by mohli brániť jej rozsiahlejšiemu využívaniu. Nedostatky sa konkrétne týkajú úrovne konsolidácie (informácie sú dostupné len na úrovni jednotlivých subjektov), pokrytia protistrán a nástrojov (napr. chýbajú informácie o domácnostiach alebo o derivátoch, resp. podsúvahových položkách) a prahov významnosti (existujú napr. malé rozdiely medzi databázou AnaCredit a štatistikou dohľadu). Spôsob odstránenia týchto obmedzení sa bude hľadať v ďalších fázach vývoja AnaCredit.

Súbor údajov MMSR bol sprístupnený 1. júla 2016. Poskytuje údaje o jednotlivých transakciách v rámci rôznych segmentov peňažného trhu: zabezpečené a nezabezpečené transakcie, menové swapy a jednodňové indexové eurové swapy. Príslušné údaje vykazuje spolu 50 úverových inštitúcií (so sídlom v desiatich krajinách) eurozóny. Výkazy zahŕňajú transakcie medzi vykazovacími subjektmi a inými finančnými inštitúciami (napr. centrálnymi bankami, ostatnými finančnými sprostredkovateľmi, poisťovňami a dôchodkovými fondmi), verejnou správou a nefinančnými korporáciami, ktoré sú na základe rámca ukazovateľov krytia likvidity podľa Bazileja III klasifikované ako veľkoobchodné. Údaje MMSR dopĺňajú údaje na účely dohľadu o zabezpečených aj nezabezpečených kreditných rizikách. K dispozícii sú tiež údaje o jednodňových indexových swapoch a menových swapoch.

5.8.3 Riadenie informácií v rámci SSM – systém IMAS

Systém riadenia informácií SSM (Information Management System – IMAS) prešiel v roku 2018 významnými zmenami. Išlo o nové moduly pre proces SREP a na identifikovanie a monitorovanie zistení a opatrení v oblasti dohľadu, ktoré boli stanovené v rozhodnutiach a prevádzkových predpisoch ECB. Zmeny sa týkali tiež novej databázy interných modelov a postupov IMAS, pokiaľ ide o priebežné monitorovanie modelov a odporúčané donucovacie a sankčné prostriedky vrátane vykazovania potenciálnych porušení predpisov.

IMAS okrem činností súvisiacich s SSM v súčasnosti podporuje tiež činnosti SRB a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v oblasti riešenia kríz. Stal sa tak platformou, ktorú SSM aj SRM využívajú na výmenu informácií v súlade s príslušným memorandom o porozumení.

6 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

Nariadenie o SSM stanovuje, že ECB musí venovať primerané prostriedky na účinný výkon svojich úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce dohľadu ECB.

Výdavky na úlohy spojené s dohľadom sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne.^[74] Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov, ktorá schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady po konzultácii otázok súvisiacich s bankovým dohľadom s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje Rozpočtový výbor (BUCOM), ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB, a predkladá jej hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

ECB očakáva, že rast riadených výdavkov bude pokračovať aj v roku 2019, pričom pôjde primárne o výdavky na priamy dohľad nad významnými inštitúciami. Rozpočtované výdavky na bežné úlohy sa stabilizovali. Existujú však vonkajšie faktory, predovšetkým odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktoré si vyžiadajú navýšenie zdrojov na nasledujúci rok. Informácie o schválenom zvýšení počtu zamestnancov bankového dohľadu ECB sú v časti 5.5 tejto správy.

6.1 Výdavky v roku 2018

Výdavky ECB na výkon úloh v oblasti dohľadu tvoria najmä priame výdavky generálnych riaditeľstiev bankového dohľadu ECB. Funkcia dohľadu využíva aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú existujúce podporné odborné útvary ECB.^[75]

V apríli 2018 Rada guvernérov prijala rozhodnutie ECB o sume, ktorá sa uhradí z poplatkov za dohľad v roku 2018. Odhadované ročné výdavky na výkon úloh bankového dohľadu stanovené v rozhodnutí predstavovali 502,5 mil. €.^[76] Ku koncu roka 2018 dosiahli úroveň 517,8 mil. €. Oproti odhadom z apríla 2018 boli vyššie len o 3 %, no k rozpočtovanej hodnote sa približovali viac ako v roku 2017. V súlade s nariadením ECB o poplatkoch za dohľad („nariadenie o poplatkoch“) bude výsledný schodok v hodnote 15,3 mil. € zahrnutý do celkovej sumy poplatkov, ktoré sa budú vyberať v roku 2019.^[77]

ECB člení svoje náklady do skupín na základe funkcií. Hlavné skupiny činností v rámci úloh v oblasti dohľadu sú:

• priamy dohľad nad významnými bankami alebo bankovými skupinami,
• dozor nad výkonom dohľadu nad menej významnými bankami alebo bankovými skupinami (nepriamy dohľad),
• horizontálne úlohy a špecializované služby.

Táto klasifikácia vychádza z nákladov odborných útvarov ECB, ktoré sú zodpovedné za dané úlohy v oblasti dohľadu. Náklady vykázané v rámci každej skupiny zahŕňajú tiež pridelené zdieľané služby zabezpečované podpornými odbornými útvarmi ECB. ECB využíva túto klasifikáciu aj na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich postavenia ako významnej alebo menej významnej inštitúcie. V súlade s metodikou rozdelenia ročných poplatkov za dohľad podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch sa náklady spojené s horizontálnymi úlohami a špecializovanými službami pomerne delia na základe všetkých nákladov súvisiacich s dohľadom nad významnými subjektmi a s dozorom nad dohľadom menej významných subjektov.

Nákladová kategória „priamy dohľad nad významnými bankami alebo bankovými skupinami“ zahŕňa najmä náklady na účasť ECB v spoločných dohliadacích tímoch a dohľade na mieste. Zahŕňa tiež náklady spojené s mnohoročným projektom TRIM a s mikroprudenciálnymi činnosťami súvisiacimi s dvojročným záťažovým testom významných inštitúcií realizovaným v roku 2018. Dozor nad dohľadom nad menej významnými bankami alebo bankovými skupinami zahŕňa monitorovacie činnosti a udeľovanie oprávnení. Horizontálne úlohy a špecializované služby predstavujú činnosti ako práca sekretariátu Rady pre dohľad, makroprudenciálne úlohy vrátane úloh súvisiacich so záťažovým testovaním, tvorba politík v oblasti dohľadu, štatistické služby a špecializované právne služby.

Najväčší podiel na výdavkoch vynaložených na činnosti v oblasti dohľadu predstavujú mzdy a dávky, ako aj súvisiace výdavky na prenájom a údržbu budov a ostatné výdavky na zamestnancov, napr. služobné cesty a vzdelávanie.

ECB pri odhade výdavkov na úlohy bankového dohľadu, ktoré sa budú kryť z poplatkov za dohľad v roku 2018, uplatnila konzervatívny prístup. Mierne prekročenie na úrovni 3 % bolo spôsobené hlavne vyššou mierou spotreby schváleného počtu zamestnancov ECB, čo viedlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu nákladov na budovy a aktivity ako služobné cesty a konzultačné služby.

Na podporu výkonu úloh v oblasti dohľadu musí ECB okrem vnútorných zdrojov využívať aj externé konzultačné služby. V prípade dočasného nedostatku sa externé zdroje využívajú na poskytovanie konkrétnych znaleckých služieb alebo integrovaného poradenstva pod kvalifikovaným interným vedením. V roku 2018 ECB vynaložila spolu 75,8 mil. € na konzultačné služby v oblasti dohľadu. Individuálna aktivita, ktorá v roku 2018 využívala konzultačné služby v najväčšom rozsahu, bol projekt TRIM s nákladmi na externú podporu v danom roku vo výške 45,7 mil. €. V roku 2018 sa okrem toho 9,2 mil. € vynaložilo na externé zdroje nevyhnutné na realizáciu dvojročného záťažového testu, ktoré predstavovali doplnok k dočasne preradeným zamestnancom z príslušných vnútroštátnych orgánov a interným zamestnancom ECB. Ako sa uvádza v časti 5.4 tejto správy, Rada guvernérov rozhodla o navýšení počtu zamestnancov ECB od roku 2019, aby sa externé konzultačné služby dosiaľ využívané pri činnostiach súvisiacich so záťažovými testmi mohli zabezpečovať pomocou interných zdrojov. Ostatné náklady na konzultačné služby zahŕňali bežné úlohy dohľadu na mieste vrátane cezhraničných misií, hodnotenie prípravy bánk na dôsledky zmien štandardu IFRS 9, komplexné hodnotenia a prípravu na brexit.

6.2 Rámec poplatkov v roku 2018

Nariadenie o poplatkoch spolu s nariadením o SSM vytvárajú právny rámec pre výber ročných poplatkov za dohľad, ktorými ECB pokrýva svoje výdavky spojené s výkonom úloh v oblasti dohľadu. Nariadenie o poplatkoch stanovuje metódy i) určovania celkovej výšky ročného poplatku za dohľad, ii) výpočtu poplatkov, ktoré majú uhradiť jednotlivé dohliadané inštitúcie, a iii) výberu ročného poplatku za dohľad.

Aktuálne informácie o revízii rámca poplatkov za dohľad ECB

Výsledky prebiehajúcej revízie rámca poplatkov za dohľad ECB by sa mali zverejniť do apríla 2019. Vo zverejnenom dokumente budú tiež vysvetlené zmeny nariadenia o poplatkoch, ktoré navrhla ECB, a vyhlási sa k nim verejná konzultácia. Okrem toho, že tieto zmeny zohľadňujú pripomienky vznesené vo verejnej konzultácii v roku 2017, zahŕňajú tiež ďalšie opatrenia na zaistenie proporcionality pre menšie menej významné banky, úpravy procesov vrátane efektívnejšieho procesu zberu štatistických údajov (poplatkový faktor), ako aj vysvetlenie niektorých prvkov rámca. Očakáva sa, že novelizované nariadenie nadobudne účinnosť v čase výpočtu ročných poplatkov za dohľad na rok 2020.

Celková účtovaná suma

V apríli 2018 ECB rozhodla o stanovení poplatkov na pokrytie očakávaných výdavkov na výkon úloh v oblasti dohľadu v celkovej výške 474,8 mil. €. Táto suma vychádzala z očakávaných výdavkov na celý rok 2018 vo výške 502,5 mil. € upravených o i) prebytok vo výške 27,9 mil. € prenesený z poplatkového obdobia 2017 a ii) (čistú) čiastku 0,2 mil. € uhradenú jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti. Toto členenie vychádza z postavenia dohliadaných subjektov ako významných alebo menej významných a odráža s tým súvisiacu rozdielnu úroveň dohľadu ECB.

Ako sa uvádza v časti 6.1, rozdiel medzi skutočnými nákladmi na úlohy v oblasti bankového dohľadu v roku 2018 a sumou odhadovanou na rovnaký rok predstavuje schodok vo výške 15,3 mil. €. Tento schodok sa zohľadní v celkovej sume poplatkov vyberaných v roku 2019. Rozdelí sa do kategórií významných a menej významných inštitúcií na základe pomerných častí skutočných nákladov vynaložených v roku 2018 na príslušné funkcie, teda 91 % pripadne na kategóriu významných inštitúcií a 9 % na kategóriu menej významných inštitúcií.

Celková suma vybraná v predchádzajúcich poplatkových cykloch sa navýšila o nevyužité poplatky vybrané v predošlom roku, čím sa zmiernil záporný vplyv rastu ročných výdavkov. Vzhľadom na to, že celková čiastka vyrubená v roku 2019 bude skôr nedostatočná (čo navyšuje sumu, ktorú treba vybrať) ako postačujúca (čo túto sumu znižuje), treba očakávať, že rast celkových poplatkov na budúci rok bude väčší ako nárast ročných výdavkov.

Individuálne poplatky za dohľad

Na úrovni bánk sa poplatky počítajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky. Pri výpočte sa používajú faktory na výpočet ročného poplatku poskytnuté všetkými dohliadanými bankami s referenčným dátumom 31. decembra predchádzajúceho roka. Poplatok za dohľad vypočítaný pre každú banku sa následne účtuje ako ročná platba splatná v poslednom štvrťroku každého účtovného roka.

Poplatok za dohľad sa stanovuje na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SSM. Skladá sa z variabilnej a minimálnej zložky. Minimálna zložka poplatku je rovnaká pre všetky banky a predstavuje 10 % z celkovej vyrubenej sumy.^[78]

Na základe článku 7 nariadenia o poplatkoch sa príslušný poplatok mení, ak v situácii banky nastanú tieto zmeny: i) zmena postavenia dohliadaného subjektu, t. j. ak je subjekt preklasifikovaný z významného na menej významný a naopak, ii) vydanie povolenia novému dohliadanému subjektu a iii) odobratie existujúceho povolenia. Zmeny týkajúce sa predchádzajúcich poplatkových období, ktoré viedli k novým rozhodnutiam ECB o poplatkoch za dohľad, predstavovali v roku 2018 spolu 0,3 mil. €.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Príslušné stránky sa pravidelne dopĺňajú informáciami vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

6.3 Iné príjmy súvisiace s úlohami v oblasti bankového dohľadu

ECB je oprávnená ukladať pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnom bankovom dohľade (vrátane rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu). Príjem z pokút sa nezapočítava do ročného poplatku za dohľad. Nariadenie o poplatkoch ustanovuje, že odškodné vyplatené tretím stranám ani pokuty (sankcie) pre dohliadané subjekty splatné v prospech ECB nemajú vplyv na poplatky za dohľad. Pokuty dohliadaných subjektov sa vykazujú ako príjem vo výkaze ziskov a strát ECB. Príjem z pokút uložených dohliadaným subjektom v roku 2018 predstavoval 6,0 mil. €.

7 Právne nástroje prijaté ECB

V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2018 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a/alebo na internetovej stránke ECB. Zahŕňajú právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a iné relevantné právne nástroje.

7.1 Nariadenia ECB

ECB/2018/26
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/1845 z 21. novembra 2018 o využití právomoci podľa článku 178 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v súvislosti s prahom pre posúdenie závažnosti kreditných záväzkov po termíne splatnosti (Ú. v. EÚ L 299, 26.11.2018, s. 55)

7.2 Právne nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2017/44
Odporúčanie Európskej centrálnej banky z 28. decembra 2017 o prístupe k rozdeľovaniu dividend (Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2018, s. 1)

ECB/2018/6
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/228 z 13. februára 2018, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2017/936 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (Ú. v. EÚ L 43, 16.2.2018, s. 18)

ECB/2018/10
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/546 z 15. marca 2018 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia o vlastných zdrojoch (Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2018, s. 105)

ECB/2018/11
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/547 z 27. marca 2018 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o vlastných zdrojoch (Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2018, s. 110)

ECB/2018/12
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/667 z 19. apríla 2018 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2018 (Ú. v. EÚ L 111, 2.5.2018, s. 3)

8 Európsky bankový sektor v číslach

Od decembra 2016 ECB na internetovej stránke bankového dohľadu ECB zverejňuje štatistiky o štruktúre súvah, ziskovosti, solventnosti a kreditnom riziku významných inštitúcií. Po zavedení najnovšieho vykazovacieho rámca EBA a zmene cieľov trhových analytikov a účastníkov sa v roku 2018 výrazne rozšíril rozsah publikovaných údajov, ktoré zahŕňajú nové ukazovatele, ako sú aktíva 1., 2. a 3. úrovne, celkové expozície voči verejnej správe alebo parametre kreditného rizika založené na interných ratingoch (IRB). Štatistiky bankového dohľadu sa zverejňujú štvrťročne a obsahujú členenie podľa zemepisnej oblasti a klasifikácie bánk.

V nasledujúcom texte sa uvádza niekoľko dôležitých štatistických údajov za sledované obdobie. Sledovaná vzorka bánk sa v jednotlivých referenčných obdobiach líši, keďže zoznam významných inštitúcií sa počas roka zvykne meniť.

Počas posledných vykazovacích období boli kapitálové koeficienty v priemere stabilné (tabuľka 11). Koeficient celkovej kapitálovej primeranosti v treťom štvrťroku 2018 mierne klesol na 17,83 % oproti 17,97 % zaznamenaným o rok skôr. Podobný vývoj bol pozorovaný aj v kapitálovom ukazovateli CET1, zatiaľ čo kapitálový ukazovateľ Tier 1 stúpol v treťom štvrťroku 2018 na 15,40 % z úrovne 15,32 % zaznamenanej v treťom štvrťroku 2017. Ukazovateľ finančnej páky sa v prechodnom aj plne zavedenom scenári mierne znížil. Ukazovateľ krytia likvidity sa v treťom štvrťroku 2018 zvýšil na 140,93 % oproti 140,34 % spred jedného roka.

Kvalita aktív bánk sa zvýšila, čo potvrdzuje aj stabilný pokles ukazovateľa NPL, ktorý sa v treťom štvrťroku 2018 znížil na 4,17 %, v porovnaní s 5,15 % v treťom štvrťroku 2017 (graf 13).

Celkové aktíva a pasíva bánk (graf 14 a graf 15) odrážajú údaje za (meniacu sa) vzorku subjektov v konkrétnych časových úsekoch. V tejto súvislosti zostali hlavné položky súvahy stabilné, hoci v rámci štruktúry aktív bol zaznamenaný rastúci trend v položke „úvery a preddavky“ a klesajúci trend v položkách „nástroje vlastného imania“ a „deriváty“. V rámci štruktúry záväzkov došlo k poklesu v položkách „deriváty“ a k miernemu nárastu v položke „vklady“.