Rozhovor s Hospodárskymi novinami

Rozhovor s Danièle Nouyovou, predsedníčkou Rady pre dohľad jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM), 24. októbra 2014.
Rozhovor viedol Jakub Mendel.

Už na začiatku novembra začne fungovať jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) nad bankovým sektorom v Európe. A práve vy budete na jeho čele v najbližších rokoch. Zdá sa, že po Angele Merkelovej bude mať Európska únia ďalšiu silnú ženu.

Vo vedení SSM v skutočnosti nebudem len ja, ale budeme dokonca dve ženy. Podpredsedníčkou sa stane Sabine Lautenschlägerová, ktorá je zároveň členkou Výkonnej rady ECB. Je pre nás potešením, že môžeme pracovať spolu ako tím, aj spolu s ostatnými členmi Rady pre dohľad. Zvládať veľké úlohy, ako je to v tomto prípade, by bolo ťažké osamote.

Predsa len, na najvyššej pozícii budete vy. Ako sa v čele tak významného celoeurópskeho projektu cítite?

Som a vždy som bola veľmi proeurópsky zmýšľajúci človek. V kontexte dnešnej globálnej ekonomiky sú jednotlivé európske krajiny, dokonca aj tie väčšie ako napríklad moja rodná krajina, osamote príliš malé. Ak chceme byť silnejší, musíme držať spolu. Je pre mňa veľkou cťou, že môžem viesť tento projekt a podporovať spoluprácu v tejto oblasti na celoeurópskej úrovni. Okrem toho obľubujem prácu na medzinárodnej úrovni; mám z nej úprimnú radosť.

Čo bude podľa vás najväčším príspevkom jednotného dohľadu k európskemu projektu?

Myslím, že hospodárska kríza, ktorá bola spustená krízou v bankovníctve, nám ukázala, že potrebujeme posilniť dohľad. Verím, že v rámci SSM môžeme mať to najlepšie z oboch svetov. Na jednej strane máme určitý odstup pri prijímaní rozhodnutí a nezávislosť, ktorú nám zaručuje Európska centrálna banka. Na druhej strane sa však môžeme oprieť o analýzy a znalosť lokálnych pomerov, ktoré nám sprostredkujú partneri vo vnútroštátnych orgánoch. Navyše, ak chceme mať v Európe bankovú úniu, potrebujeme aj jednotný mechanizmus dohľadu ako jej hlavný pilier (spolu s jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií a spoločným fondom na ochranu vkladov).

Problémový bankový sektor dostal počas krízy pod veľký tlak hneď niekoľko krajín, napríklad Írsko či Španielsko. Dá sa predpokladať, že po zavedení SSM sa to nebude opakovať?

Určite sa nedá sľúbiť, že v budúcnosti nebudeme mať v bankovom sektore žiadne krízy. Viem však povedať, že na takéto prípady budeme vybavení lepšie ako v minulosti. A to nielen v súvislosti s SSM. Banková únia prinesie aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií a spoločný systém ochrany vkladov.

Napriek tomu, že ide o pomerne rozsiahly projekt, Európa ho pripravila za rok. Aké najväčšie ťažkosti ste museli prekonať?

Asi to bol samotný nedostatok času. Aj keď sme mali možnosť predĺžiť toto obdobie v prípade potreby o ďalších šesť mesiacov, túto možnosť sme nezvažovali. Bola to síce na jednej strane komplikácia, pretože sme boli pod väčším tlakom, malo to však aj určité výhody. Ak máte k dispozícii viac času, často ho strávite v dlhých debatách, ktoré nemusia byť vždy užitočné. Keď však máte času málo, potrebujete udržať tempo a väčšiu disciplínu. A toto fungovalo veľmi dobre. Bola to výzva. Povedala by som, že to malo nádych startupu; uvedomovali sme si, že robíme niečo unikátne.

Museli ste za tak krátky čas prijať množstvo ľudí.

Áno. Navyše sme potrebovali prijať najlepších možných ľudí. Dostali sme veľa žiadostí o prácu od vynikajúcich kandidátov, ktorí chceli byť súčasťou tohto projektu. Nemali sme teda problém nájsť ich. Napriek tomu to bola výzva, za menej ako 12 mesiacov nabrať okolo tisíc ľudí.

Môžete teda definitívne potvrdiť, že sa to podarilo a prvá fáza bankovej únie sa skutočne spustí už 4. novembra?

Bez akýchkoľvek pochýb. Práca je hotová a sme pripravení.

V procese prípravy ste určite úzko spolupracovali s jednotlivými centrálnymi bankami. Aká je vaša skúsenosť s Národnou bankou Slovenska?

Úprimne, máme vynikajúce skúsenosti. Národná banka odviedla výbornú prácu v rámci príprav dohľadu aj v rámci hodnotenia kvality aktív bánk. Dostávali sme od nej vysokokvalitné informácie vždy načas. Je to rozhodne jeden z „najlepších žiakov v triede“.

Spomenuli ste hodnotenie kvality aktív, známe pod skratkou AQR (asset quality review), na ktorého výsledky je zvedavý celý svet. Napriek tomu, že výsledky sa zverejnia až v nedeľu a dovtedy sú pod embargom, rád by som sa spýtal aspoň všeobecne: môžeme v súvislosti s výsledkami hodnotenia kvality aktív očakávať nejaké zásadné zmeny?

V prípade tohto hodnotenia sme urobili, čo sme mali. Cieľom bolo najmä stransparentniť finančné výkazy bánk, uistiť sa, že investori v bankách rozumejú, čo je v súvahách týchto bánk, overiť, či majú banky korektne ohodnotené aktíva a kolaterál, na základe ktorého poskytli úvery. Realizácia AQR bola pre nás veľmi poučná a výsledky sú mimoriadne užitočné ako súčasť komplexného hodnotenia, ktoré tiež zahŕňalo záťažové testy, pričom v rámci nich sme výsledky AQR využili. Ak výsledky preukážu, že niektoré banky majú nedostatok kapitálu, budú ho musieť doplniť, v prvom rade zo súkromných zdrojov.

Spýtam sa inak. Sú banky na SSM pripravené?

Áno, sú.

Niektorí bankári sa však netaja názorom, že finančný trh je preregulovaný, a SSM vnímajú ako ďalšiu záťaž.

Opak je pravdou. Napríklad väčšie bankové skupiny, ktoré podliehajú dohľadu zo strany viacerých národných centrálnych bánk, očakávajú určité zjednodušenie. Konkrétne v tom, že sa zabezpečí harmonizácia spôsobu vykazovania údajov a zavádzania nariadení. Z tejto výhody bude ťažiť aj Slovensko. Priamemu dohľadu budú podliehať tri najväčšie banky vo vašej krajine, pričom každá je súčasťou skupiny z iného štátu. Zjednotením dohľadu sa zmenší riziko nedorozumení medzi jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

Nie je jednotný bankový dohľad ďalšou reguláciou pre banky?

Nie je. Je to konzistentný spôsob implementácie nariadení v prípade veľkých bánk a medzinárodne pôsobiacich bankových skupín. Aj preto medzi týmito finančnými inštitúciami panuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o podporu jednotného dohľadu.

Ako sa vy osobne pozeráte na problematiku regulácie bánk? Myslíte si, že sektor je preregulovaný?

Nie, nemyslím si, že bankový sektor je preregulovaný.

Vráťme sa k SSM. Dá sa predpokladať, že mechanizmus prispeje k posilneniu pozície tradičných bánk ako hlavného „potrubia“ na prílev peňazí do ekonomiky eurozóny?

Áno. Budovanie bankovej únie, ako aj preskúmanie aktív bánk, by mali prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti bánk. Tie by tak mali mať jednoduchší prístup ku kapitálu a iným zdrojom financovania. Náklady na financovanie by tak mohli byť ešte nižšie, vďaka čomu by mali byť banky schopné financovať ekonomiku výraznejšie.

Nemyslíte si, že po skúsenostiach z krízy a na základe terajšieho stavu bankovníctva v menovej únii by bolo lepšie zamerať sa na budovanie alternatívnych kanálov na financovanie ekonomiky namiesto posilňovania postavenia bánk?

Podnikatelia a firmy už dnes majú možnosť získavať prostriedky aj inými spôsobmi, napríklad cez rôzne fondy či vďaka crowdfundingu. Prístup k bankovým úverom je však v Európe veľmi dôležitý, pričom zdravší bankový sektor v dôsledku SSM by mal lepšie podporovať hospodársku aktivitu.

Kontakt pre médiá