15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/37

(1)

Schéma inštitucionálneho zabezpečenia (institutional protection scheme – IPS) je podľa článku 113 ods. 7 nariadení (EÚ) č. 575/2013 dohodou o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni členské inštitúcie a zabezpečuje ich likviditu a platobnú schopnosť na to, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu. Podľa tohto ustanovenia majú príslušné orgány za určitých podmienok ustanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 možnosť neuplatňovať určité prudenciálne požiadavky alebo členom IPS povoliť určité výnimky.

(2)

Európska centrálna banka (ECB) ako príslušný orgán pre prudenciálny dohľad v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) nad úverovými inštitúciami, ktoré sú klasifikované ako významné, je zodpovedná za posudzovanie žiadostí predložených takýmito inštitúciami.

(3)

Podmienky hodnotenia IPS na prudenciálne účely sú ustanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Toto nariadenie poskytuje príslušným orgánom určitý priestor na voľnú úvahu pri uskutočňovaní dohľadového hodnotenia, ktoré sa vyžaduje na určenie toho, či boli splnené podmienky. Na zabezpečenie jednotnosti, účinnosti a transparentnosti doplnila ECB do„Všeobecných zásad ECB týkajúcich sa využívania možností a právomocí ustanovených v práve Únie“ novú kapitolu týkajúcu sa postupu akceptácie systémov inštitucionálneho zabezpečenia (IPS) na prudenciálne účely (3), ktorá určuje, ako bude ECB hodnotiť súlad IPS a ich členov s uvedenými podmienkami.

(4)

ECB je zodpovedná za účinné a konzistentné fungovanie JMD a v rámci svojich úloh dohľadu by mala zabezpečovať konzistentnosť výsledkov dohľadu. V tejto súvislosti prijíma ECB usmernenia určené príslušným vnútroštátnym orgánom, v súlade s ktorými majú uskutočňovať úlohy a prijímať rozhodnutia pri vykonávaní dohľadu vo vzťahu k menej významným inštitúciám.

(5)

Keďže IPS zahŕňajú významné a menej významné inštitúcie, je dôležité zabezpečiť rovnocenné zaobchádzanie s členmi IPS v rámci celého JMD s cieľom posilniť konzistentnosť rozhodnutí prijatých ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. V prípade IPS, ktorých členmi sú významné i menej významné úverové inštitúcie je obzvlášť dôležité, aby ECB, ktorá je zodpovedná za prudenciálny dohľad nad významnými inštitúciami, i príslušné vnútroštátne orgány, ktoré zodpovedajú za dohľad nad menej významnými inštitúciami, používali na hodnotenie akceptovateľnosti rovnaké špecifikácie. Používanie rovnakých špecifikácií zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov je tiež opodstatnené pri hodnotení IPS pozostávajúcich iba z menej významných inštitúcií, keďže zloženie IPS, ako aj klasifikácia ich členov ako významných a menej významných, sa môžu časom meniť,

a)

či je protistrana inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim zodpovedajúcim prudenciálnym požiadavkým;

b)

či je protistrana žiadajúca o povolenie usadená v tom istom členskom štáte.

a)

či akcionárska alebo právna štruktúra členov neohrozuje prevoditeľnosť vlastných zdrojov alebo splatenie záväzkov;

b)

či formálny rozhodovací proces pri prevode vlastných zdrojov medzi členmi zaručuje bezodkladný prevod;

c)

či stanovy členov, akcionárska zmluva ani iné známe dohody neobsahujú ustanovenia, ktoré by protistrane mohli brániť v prevode vlastných zdrojov alebo splatení záväzkov;

d)

či v minulosti u členov nedošlo k žiadnym vážnym incidentom v oblasti riadenia alebo problémom v riadení spoločnosti, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na bezodkladný prevod vlastných zdrojov alebo splatenie záväzkov;

e)

či o bezodkladnom prevode vlastných zdrojov alebo splatení záväzkov nerozhodujú alebo nemôžu im brániť žiadne tretie strany (6);

f)

či existujú prípadné zaznamenané toky prostriedkov medzi členmi z minulosti, ktoré potvrdzujú schopnosť bezodkladného prevodu prostriedkov alebo splatenia záväzkov.

a)

či tieto opatrenia zahŕňajú rozsiahly súbor opatrení, procesov a mechanizmov, ktoré tvoria operačný rámec IPS. Súčasťou tohto rámca by mal byť súbor dostupných nástrojov, od menej invazívnych opatrení až po dôraznejšie opatrenia primerané rizikovosti príslušnej ohrozenej inštitúcie a vážnosti jej finančných ťažkostí vrátane priamej podpory kapitálu a likvidity. Podporu je možné podmieniť, napríklad zavedením určitých ozdravných a reštrukturalizačných opatrení zo strany inštitúcie;

b)

štruktúra riadenia IPS a proces prijímania rozhodnutí o podporných opatreniach umožňujú včasné poskytnutie podpory;

c)

existuje jednoznačný záväzok poskytnúť podporu, keď niektorému z členov aj napriek predchádzajúcemu monitorovaniu rizík a včasným intervenčným opatreniam hrozí platobná neschopnosť alebo problémy s likviditou a zabezpečovať, aby jeho členské inštitúcie dodržiavali regulačné požiadavky na vlastné zdroje a likviditu;

d)

IPS pravidelne uskutočňuje záťažové testy s cieľom kvantifikovať potenciálne opatrenia na podporu kapitálu a likvidity;

e)

schopnosť IPS absorbovať riziko (prostredníctvom splatených prostriedkov, potenciálnych príspevkov ex-post a porovnateľných záväzkov) je dostatočná na krytie potenciálnych opatrení prijatých na podporu jeho členov;

f)

bol vytvorený fond prostriedkov ex-ante, aby mala IPS priamo k dispozícii zdroje potrebné na prijatie podporných opatrení; a

a)

či sú členovia IPS povinní pravidelne poskytovať hlavnému orgánu zodpovednému za riadenie IPS aktuálne údaje o svojej rizikovej situácii vrátane informácií o vlastných zdrojoch a plnení požiadaviek na vlastné zdroje;

b)

či je zabezpečený zodpovedajúci optimálny tok údajov a boli zavedené adekvátne informačné systémy;

c)

či hlavný orgán zodpovedný za riadenie IPS stanovil jednotné štandardy a metodiky rámca riadenia rizík, ktorý majú uplatňovať členovia;

d)

či na účely monitorovania a klasifikácie rizika zo strany IPS existuje jednotná definícia rizík, v prípade všetkých členov prebieha monitorovanie rovnakých rizikových kategórií a na kvantifikáciu rizík sa používa rovnaká úroveň spoľahlivosti a rovnaké časové rozhranie;

e)

či systémy monitorovania a klasifikácie rizika v rámci IPS klasifikujú členov podľa ich rizikovej situácie, tzn. IPS stanovila v záujme včasnej intervencie rôzne kategórie na začlenenie svojich členov;

f)

či má IPS schopnosť ovplyvňovať rizikovú situáciu svojich členov vydávaním pokynov, odporúčaní atď., napríklad na obmedzenie určitých činností alebo zníženie určitých rizík.

a)

či IPS pravidelne hodnotí riziká a slabé miesta sektora, do ktorého patria jeho členovia;

b)

či sú výsledky preskúmania rizika krátko po sfinalizovaní zhrnuté do správy alebo iného dokumentu a poskytnuté príslušným rozhodovacím orgánom IPS a/alebo jej členom;

c)

či IPS informuje jednotlivých členov o ich rizikovej klasifikácii v zmysle článku 113 ods. 7 písm. c).

a)

či bola konsolidovaná, resp. agregovaná správa overená nezávislým externým audítorom na základe adekvátneho účtovného rámca, resp. metódy agregácie;

b)

či sa vyžaduje, aby externý audítor poskytol svoje stanovisko;

c)

či sú do konsolidácie/agregácie v plnom rozsahu zahrnutí všetci členovia IPS, dcérske spoločnosti, prípadné sprostredkovateľské štruktúry, ako napríklad holdingové spoločnosti, a subjekt riadiaci samotnú IPS (ak má právnu subjektivitu);

d)

či v prípadoch, keď IPS vypracúva správu obsahujúcu agregovanú súvahu a agregovaný výkaz ziskov a strát, dokáže metóda agregácie zabezpečiť elimináciu všetkých vnútroskupinových expozícií.

a)

či môže externý audítor zodpovedný za overenie konsolidovanej alebo agregovanej finančnej správy potvrdiť, že tieto postupy sú vylúčené;

b)

či transakcie členov nevedú k neprimeranému vytváraniu vlastných zdrojov na individuálnej, subkonsolidovanej alebo konsolidovanej úrovni.

a)

či má IPS dostatočný počet členov (spomedzi inštitúcií, ktoré sú potenciálne akceptovateľné ako členovia) na krytie prípadných podporných opatrení, ktoré môže byť potrebné prijať;

b)

podnikateľské modely členov, obchodné stratégie, veľkosti, klientov, miestne zameranie, produkty, štruktúru financovania, kategórie podstatných rizík, dohody o spolupráci pri predaji a o poskytovaní služieb uzavreté s ostatnými členmi IPS atď.;

c)

či rôzne profily činnosti členov umožňujú monitorovanie a klasifikáciu ich rizikovej situácie prostredníctvom jednotne stanovených systémov, ktoré IPS zaviedla podľa článku 113 ods. 7 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

že sektory IPS sú často založené na vzájomnej spolupráci, tzn. centrálne inštitúcie a iné špecializované inštitúcie v rámci siete IPS ponúkajú produkty a služby ostatným členom IPS. Pri hodnotení homogenity profilov činnosti by príslušné vnútroštátne orgány mali zvažovať, do akej miery obchodné činnosti členov súvisia so sieťou (produkty a služby poskytované miestnym bankám, služby spoločným klientom, aktivity na kapitálovom trhu a pod.).