Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Presídlenie do eurozóny

ECB považuje za dôležité informovať banky a ďalšie zainteresované strany o svojich očakávaniach v oblasti dohľadu. Platí to najmä v súvislosti s brexitom, tak pre banky z eurozóny pôsobiace v Spojenom kráľovstve, ako aj pre banky, ktoré presídľujú svoje bankové aktivity do eurozóny.

Postupy týkajúce sa presídlenia bánk do eurozóny v súvislosti s brexitom

V tejto sekcii nájdete odpovede na najčastejšie otázky o úlohe ECB v rámci dohľadu nad bankami v eurozóne. Medzi uvedené témy patria očakávania ECB pri udeľovaní povolení a bankových licencií, v oblasti interného riadenia a riadenia rizík vrátane očakávaní dohľadu pri účtovných modeloch, či v oblasti interných modelov bánk a priebežného dohľadu.

Táto stránka bola naposledy zmenená v januári 2021 v nadväznosti na skončenie brexitového prechodného obdobia.

Kompetencie v oblasti bankového dohľadu v eurozóne

Kto dohliada na banky v eurozóne?

V eurozóne bankový dohľad vykonáva ECB spolu s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu zúčastnených krajín – príslušnými vnútroštátnymi orgánmi – v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).

Úlohy a zodpovednosti ECB a vnútroštátnych orgánov dohľadu v rámci dohľadu nad bankami v eurozóne sú rozdelené na základe významnosti dohliadaných subjektov.

  • Banky, ktoré spĺňajú kritériá významnosti (významné inštitúcie), spravidla podliehajú priamemu dohľadu ECB.
  • Banky, ktoré tieto kritériá nespĺňajú (menej významné inštitúcie), podliehajú priamemu dohľadu vnútroštátneho orgánu dohľadu krajiny, v ktorej sa nachádzajú. (ECB v tomto prípade plní kontrolnú úlohu v záujme zabezpečenia konzistentnosti a kvality dohľadu vo všetkých inštitúciách a systému ako celku).

ECB nesie výlučnú zodpovednosť za udeľovanie/odoberanie licencií všetkých úverových inštitúcií v krajinách zapojených do SSM. Schvaľuje tiež nadobúdanie kvalifikovaných účastí a ďalšie spoločné postupy pre takéto úverové inštitúcie v rámci nariadenia o SSM (viac v časti 3 najčastejších otázok „Povolenia a licencie na výkon bankových činností v eurozóne“).

Kritériá významnosti
Ako prebieha spolupráca orgánov dohľadu v rámci SSM?

SSM tvorí ECB a príslušné vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov. Ide o systém koordinovaného bankového dohľadu v eurozóne, ktorý využíva prednosti, skúsenosti a znalosti ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. ECB zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie SSM, na ktoré zároveň dozerá, pričom rešpektuje rozdelenie povinností dohľadu v zmysle nariadenia o SSM. V záujme účinného a efektívneho dohľadu sa úverové inštitúcie delia na „významné“ a „menej významné“: ECB vykonáva priamy dohľad nad významnými bankami a príslušné vnútroštátne orgány sú zodpovedné za dohľad nad menej významnými bankami.

Príslušné vnútroštátne orgány a ECB úzko spolupracujú na dohľade nad bankami nachádzajúcimi sa v eurozóne. Procesy a postupy príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB sú zosúladené, okrem iného v záujme dodržania platných lehôt pri udeľovaní povolení.

Viac informácií o postupoch dohľadu
Ako sa určuje významnosť?

Súhrn všetkých relevantných kritérií je uvedený v kritériách významnosti.

Musia sa všetky banky zaradené medzi významné podrobiť komplexnému hodnoteniu?

Áno. ECB spolu s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu vykonáva kontroly finančného zdravia bánk, ktoré podliehajú alebo pravdepodobne budú podliehať priamemu dohľadu ECB. Tieto komplexné hodnotenia pomáhajú zaistiť adekvátne kapitálové vybavenie bánk a ich pripravenosť na prípadné finančné šoky. Ich súčasťou je hodnotenie kvality aktív (asset quality review – AQR) a záťažový test.

Komplexné hodnotenie
Kedy sa uskutoční komplexné hodnotenie bánk, ktoré sa stanú významnými v dôsledku presunu činnosti/aktív do eurozóny?

ECB o momente zaradenia každej banky do hodnotenia rozhodne individuálne. Vo všeobecnosti je cieľom vykonať komplexné hodnotenie, keď je jasné, že inštitúcia splní kritériá významnosti a že presun jej činnosti/aktív zo Spojeného kráľovstva do eurozóny je v dostatočne pokročilej fáze na opodstatnenie hodnotenia.

Budú predmetom komplexného hodnotenia výlučne tradičné bankové činnosti? Vzťahuje sa hodnotenie aj na investičné spoločnosti, ktoré sú súčasťou zúčastnenej banky?

Komplexné hodnotenie prebieha na najvyššej úrovni prudenciálnej konsolidácie v zúčastnených členských štátoch. Investičné spoločnosti, ktoré sú súčasťou konsolidovanej bankovej skupiny, budú do hodnotenia zahrnuté. Predmetom hodnotenia budú riziká spojené s úverovým podnikaním i investičnými službami.

Čo ak je naša banka súčasťou väčšej skupiny? Znamená to, že ECB bude priamo dohliadať na všetky subjekty v skupine? Ako sa to prejaví na statuse významnosti našej banky?

Pri bankách, ktoré sú súčasťou skupiny, sa na účely určovania významnosti bude posudzovať situácia skupiny na najvyššej úrovni prudenciálnej konsolidácie v rámci eurozóny (a nie individuálna situácia každého subjektu). Ak napríklad aktíva skupiny na uvedenej úrovni konsolidácie prekračujú 30 mld. €, tak sa za významné považujú všetky dohliadané subjekty v rámci skupiny, aj keď jednotlivo hranicu aktív 30 mld. € nedosahujú.

Banka, ktorá je súčasťou významnej skupiny pod priamym dohľadom ECB, podlieha dohľadu na individuálnej i konsolidovanej úrovni. V záujme výkonu dohľadu na oboch úrovniach nariadenie o SSM a nariadenie o rámci SSM (ďalej len „nariadenia“) ECB udeľujú konkrétne dohľadové právomoci nielen vo vzťahu k bankám, ale napr. i vo vzťahu k (zmiešaným) finančných holdingovým spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú v krajinách eurozóny, a to na základe konkrétnych pravidiel stanovených v nariadeniach. Ak do skupiny patria iné finančné inštitúcie, napr. investičné firmy, tieto inštitúcie nebudú podliehať dohľadu ECB na individuálnej úrovni, ale budú zahrnuté do dohľadu nad skupinou na konsolidovanom základe.

Podľa článku 2 ods. 20 nariadenia o rámci SSM je „dohliadaným subjektom“: a) úverová inštitúcia usadená v zúčastnenom členskom štáte, b) finančná holdingová spoločnosť usadená v zúčastnenom členskom štáte, c) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená v zúčastnenom členskom štáte za predpokladu, že spĺňa podmienky ustanovené v bode 21 písm. b), d) pobočka zriadená v zúčastnenom členskom štáte úverovou inštitúciou, ktorá je usadená v nezúčastnenom členskom štáte.

Bude mať voľba krajiny eurozóny, v ktorej si zriadime sídlo, vplyv na prísnosť požiadaviek dohľadu?

Z pohľadu výberu lokality je ECB absolútne neutrálna. Zabezpečuje konzistentný dohľad v celej eurozóne. Všetky významné inštitúcie sú pod priamym dohľadom ECB na základe jednotného súboru štandardov dohľadu bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú. Menej významné inštitúcie sú pod priamym dohľadom vnútroštátneho orgánu dohľadu krajiny, v ktorej sa banka nachádza. ECB má v tomto prípade kontrolnú úlohu v záujme zabezpečenia konzistentnosti a kvality dohľadu vo všetkých inštitúciách i systému ako celku.

Platia tieto informácie len pre významné inštitúcie pod priamym dohľadom ECB?

Nie, ECB a vnútroštátne orgány dohľadu sa zaviazali uplatňovať konzistentný postup v celej eurozóne, a to na významné i menej významné inštitúcie.

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie

Čo ECB od bánk očakáva v nadväznosti na skončenie prechodného obdobia?

Od bánk sa očakáva ukončenie implementácie brexitových plánov v súlade s termínmi dohodnutými s orgánmi dohľadu.

ECB a vnútroštátne orgány dohľadu budú sledovať plnenie dohodnutých záväzkov i stav zavádzania cieľových prevádzkových modelov bánk. Môže to byť súčasťou kľúčových procesov dohľadu, ako je napríklad postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP).

Povolenia a licencie na výkon bankových činností v eurozóne

Komu máme podať žiadosť o licenciu? Ako je koordinovaný postup príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB?

Príslušné vnútroštátne orgány a ECB úzko spolupracujú tak pri dohľade, ako aj pri udeľovaní povolení bankám. Postup udeľovania povolení sa riadi nariadením o rámci SSM.

Postup udeľovania, resp. predlžovania platnosti bankových licencií v eurozóne je jedným z tzv. „spoločných postupov“. Zodpovednosť za tieto postupy v prípade všetkých inštitúcií v eurozóne – významných i menej významných – nesie ECB. ECB a vnútroštátne orgány dohľadu sa podieľajú na rôznych fázach týchto postupov. Pri spoločnom postupe je vstupným bodom pre všetky žiadosti vnútroštátny orgán dohľadu krajiny, v ktorej sa banka nachádza, bez ohľadu na splnenie kritérií významnosti. Činnosť orgánov dohľadu je od samého začiatku koordinovaná, aby proces prebiehal plynulo a bez narušenia stanovených lehôt. Vnútroštátne orgány dohľadu a ECB v priebehu celého procesu, ktorý sa uskutočňuje pri všetkých dohliadaných úverových inštitúciách, úzko spolupracujú. Proces sa končí rozhodnutím ECB.

Žiadosť o licenciu je tak vo všetkých prípadoch potrebné podať priamo príslušnému vnútroštátnemu orgánu dohľadu, aby mohol byť iniciovaný spoločný postup. V súlade s článkom 22 smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) ten istý postup platí aj v prípade nadobúdania kvalifikovanej účasti v banke.

Spoločné postupy
Bude potrebné pri rozširovaní obchodných činností žiadať o nové alebo dodatočné povolenie?

To, či banka plánujúca rozšírenie svojich obchodných činností musí požiadať o nové alebo dodatočné povolenie, bude závisieť od rôznych faktorov. Okrem iného môže ísť o miestne požiadavky, ako aj o formu či rozsah existujúceho bankového povolenia vydaného príslušným orgánom, ktoré sa môžu v jednotlivých zúčastnených členských štátoch líšiť. Banka, ktorá uvažuje o expanzii svojho podnikania, by si mala potrebu nového alebo dodatočného povolenia objasniť u ECB a/alebo príslušného vnútroštátného orgánu (v závislosti od toho, či ide o významnú alebo menej významnú inštitúciu).

Bez ohľadu na potrebu povolenia sa však od bánk rozširujúcich svoje podnikanie očakáva, že budú orgány dohľadu včas a aktívne informovať o svojich plánoch, i o tom, ako zabezpečia dostatočné systémové vybavenie a kontrolné mechanizmy na riadenie nových podnikateľských aktivít. Všetky požiadavky spojené s povolením musia samozrejme plniť nepretržite.

Môžeme s ECB/vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nadviazať dialóg už pred podaním žiadosti, keď podklady ešte nemáme kompletné?

Áno. ECB a vnútroštátne orgány dohľadu považujú prípravné diskusie s bankami, ktoré chcú začať podnikať alebo rozšíriť svoje podnikanie v eurozóne, za prínosné. Takéto diskusie o otázkach súvisiacich so žiadosťou sa odporúčajú vo fáze, keď máte stanovené základné prvky a užší výber možností realizácie svojho plánu transformácie alebo reorganizácie. ECB a vnútroštátne orgány dohľadu v záujme plynulého spracovania žiadostí každopádne začínajú navzájom komunikovať už v počiatočných fázach celého procesu.

Je možné žiadosť o povolenie podať, aj keď predmetný právny subjekt ešte nebol založený?

Áno, ECB žiadosť o udelenie bankovej licencie posúdi i bez dokladov o existencii podniku, ktorého sa žiadosť týka. Príslušnú dokumentáciu však treba predložiť v priebehu fázy hodnotenia.

Náležitosti žiadosti o udelenie povolenia úverovým inštitúciám bližšie špecifikuje Európsky orgán pre bankovníctvo v návrhu regulačných technických predpisov zverejnenom 14. júla 2017, ktorý má prijať Komisia v rámci článku 8 ods. 2 smernice CRD. Po nadobudnutí platnosti príslušného predpisu sa tak uvedený postup ECB môže zmeniť.

Ako dlho proces udeľovania povolení trvá? Môžeme pri žiadosti, ktorá sa týka len predĺženia existujúcej licencie, počítať s kratšou dobou spracovania?

Celý proces, od predloženia kompletnej žiadosti až do prijatia rozhodnutia, spravidla trvá šesť mesiacov. V prípade žiadostí len o predĺženie platnosti existujúcej licencie, za predpokladu, že vnútroštátny rámec predĺženie umožňuje a že k existujúcemu subjektu SSM zo strany dohľadu nie sú žiadne výhrady, táto lehota môže byť kratšia. Rozhodnutie však v každom prípade musí byť prijaté do 12 mesiacov od podania žiadosti. (Bližšie informácie o spoločných postupoch sú uvedené v článkoch 14 a 15 nariadenia o SSM a v časti V nariadenia o rámci SSM). V záujme čo najhladšieho spracovania vašej žiadosti je nevyhnutné už na začiatku predložiť kompletnú a kvalitnú dokumentáciu. Pred podaním žiadosti je preto dôležité interne zostaviť všetky relevantné podklady. Inštitúcie by si na prípravu podkladov žiadosti mali vyhradiť dostatok času.

Udeľovanie povolení Všeobecné zásady hodnotenia žiadostí o udelenie licencie
Budú dĺžka a kritériá hodnotenia závisieť od toho, pre ktorú krajinu eurozóny sa rozhodneme?

Nie. Všetky žiadosti o udelenie licencie sa spracúvajú podľa uvedeného spoločného postupu, bez ohľadu na to, v ktorej krajine bola žiadosť podaná (viac v otázke o postupe podania žiadosti o udelenie licencie).

Aká je maximálna lehota na začatie činnosti po získaní povolenia?

Podľa článku 18 písm. a) smernice CRD všeobecne platí, že príslušné orgány môžu povolenie udelené úverovej inštitúcii odobrať okrem iného vtedy, keď inštitúcia povolenie nevyužíva, t. j. ak nezačne podnikať do 12 mesiacov od udelenia povolenia. V niektorých členských štátoch sa však na povinnosť začať podnikať po udelení povolenia môžu vzťahovať dlhšie alebo kratšie časové lehoty. Banky by každopádne v rámci povoľovacieho procesu mali jasne uviesť, kedy s podnikaním plánujú začať. Musia tiež predložiť stratégiu, ktorá jasne uvádza spôsob realizácie podnikateľského plánu a vybudovania primeraného systému riadenia rizík.

Čo ak rozhodnutie o reštrukturalizácii skupiny vyvolá zmenu majetkových podielov v banke pod priamym dohľadom ECB? Musíme v takom prípade priamo informovať ECB?

Nadobúdanie a zvyšovanie kvalifikovaných podielov v úverových inštitúciách si v zmysle smernice o kapitálových požiadavkách vyžaduje predchádzajúci súhlas ECB. Rovnako ako pri hodnotení žiadostí o udelenie bankovej licencie i toto hodnotenie prebieha na základe spoločného postupu. Oznámenie sa preto podáva vnútroštátnemu orgánu dohľadu. V úzkej spolupráci a na základe konzultácií s vnútroštátnym orgánom dohľadu dohľadové rozhodnutie o nadobudnutí podielu prijíma ECB. V záujme hladkého priebehu procesu by žiadatelia mali uvažovať o prípadnom nadviazaní dialógu s príslušným vnútroštátnym orgánom a ECB už pred oficiálnym podaním oznámenia.

Čo sa na konci prechodného obdobia stane s pobočkou úverovej inštitúcie zo Spojeného kráľovstva zriadenou v EÚ?

Po skončení prechodného obdobia sa už na banky Spojeného kráľovstva smernica CRD nevzťahuje a pobočky úverových inštitúcií zo Spojeného kráľovstva zriadené v EÚ prídu o svoj „pas“ EÚ. Na výkon akejkoľvek regulovanej činnosti musia mať potrebné povolenie.

Interné riadenie a riadenie rizík

Akceptovala by ECB obchodný model, pri ktorom by banka podnikala (vrátane transakcií na kapitálových trhoch) v eurozóne a zároveň naďalej využívala celoskupinovú infraštruktúru, odbornosť a kapacity (napr. centralizované riadenie rizík) v tretej krajine?

Banky v eurozóne by mali byť schopné riadiť všetky významné riziká, ktorým sú potenciálne vystavené, nezávisle a na miestnej úrovni a mali by mať kontrolu nad vlastnou súvahou a všetkými expozíciami. Zároveň by mali byť schopné priamo a nezávisle zodpovedať prípadné otázky ECB a vnútroštátnych orgánov dohľadu týkajúce sa všetkých činností ovplyvňujúcich banku a informácie poskytovať bezodkladne. Mechanizmy interného riadenia a riadenia rizík by mali byť úmerné povahe, rozsahu a zložitosti podnikania a zároveň plne zodpovedať európskym právnym predpisom. Možnosť vytvárania „prázdnych schránok“ je neprijateľná.

Očakávania dohľadu týkajúce sa účtovných modelov
Aké sú požiadavky na personálne obsadenie bánk?

Vo všeobecnosti musia úverové inštitúcie zabezpečiť dostatočné personálne vybavenie dohliadaného subjektu na jeho prevádzku vrátane riadenia rizík a front office.

Ak banky plánujú personál prechodne alebo trvalo poveriť viacerými úlohami (t. j. plnením úloh pre viacero subjektov v skupine (zdieľanie)), ECB a vnútroštátne orgány dôkladne posúdia, či sa na plnenie takýchto funkcií v dohliadaných bankách vynakladá dostatok času. Organizačné štruktúry by nemali narúšať jasné hierarchické línie a zodpovednosti v rámci dohliadaného subjektu, ani vytvárať priestor na možné konflikty záujmov. Banky musia vytvoriť miestne nezávislé funkcie a kontrolné mechanizmy, ktoré sú podriadené miestnemu riadiacemu orgánu, napr. v oblasti riadenia rizík, kontroly dodržiavania predpisov a interného auditu. Určité kľúčové funkcie by mali byť zo zdieľania personálu vylúčené.

Je dôležité, aby riadiaci orgán venoval dostatok času problematike rizík. Riadiaci orgán sa musí aktívne podieľať na riadení všetkých významných rizík ako aj oceňovaní aktív a používaní externých úverových ratingov a interných modelov súvisiacich s takýmito rizikami, a na všetky uvedené činnosti vyhradzovať dostatok zdrojov. Inštitúcie musia mať i funkciu riadenia rizík, ktorá je nezávislá od prevádzkových funkcií a ktorá musí disponovať dostatočnými právomocami, postavením, zdrojmi a prístupom k riadiacemu orgánu.

Môžeme po brexite pokračovať v poskytovaní služieb klientom v EÚ z londýnskej pobočky?

Podľa názoru ECB a vnútroštátnych orgánov dohľadu je účelom pobočiek v tretích krajinách uspokojovať miestne potreby. ECB a vnútroštátne orgány dohľadu neočakávajú, že pobočky v tretích krajinách budú plniť zásadné funkcie pre samotnú úverovú inštitúciu či spätne poskytovať služby klientom v EÚ.

Môžeme začať vykonávať bankové činnosti v krajine eurozóny, hoci sme ešte neprijali všetky potrebné opatrenia, no plánujeme ich zaviesť v blízkej budúcnosti?

Predpoklady na riadne fungovanie banky musia byť splnené predtým, než inštitúcia začne vykonávať bankové činnosti v eurozóne.

Od tohto bodu, pokiaľ inštitúcia svoju podnikateľskú činnosť postupom času rozvíja, prichádza do úvahy možnosť priebežného dobudovania ďalších miestnych kapacít a riešení. Orgán dohľadu môže takéto riešenia povoliť v individuálnych prípadoch a za predpokladu, že nebudú v rozpore s podnikateľským plánom banky. Všetky riešenia musia vychádzať z realistického a podrobného podnikateľského plánu na vytvorenie takýchto kapacít, ktorý musí byť súčasťou podkladov žiadosti o povolenie. Do úvahy pritom treba brať: rozsah a rizikovosť plánovaných aktivít, účtovný model a diverzifikáciu hedžingových a obchodných partnerov, relokáciu zdrojov, ziskovosť subjektu SSM, vykazovacie kapacity a IT infraštruktúru.

Prijaté riešenia v žiadnom prípade nesmú ohroziť kvalitu interného riadenia a spoľahlivosť a účinnosť riadenia rizík, ani spôsobiť zaostávanie kapacít a kontrolných mechanizmov za samotnou podnikateľskou činnosťou.

Akceptuje ECB používanie účtovných modelov typu „back-to-back“? Aké riešenia účtovných modelov všeobecne očakávate?

Bez ohľadu na prípadné provizórne riešenia, na ktorých sa banky môžu individuálne dohodnúť s orgánom dohľadu, ECB a vnútroštátne orgány dohľadu očakávajú, že banky zriadené v eurozóne budú disponovať dostatočnými kapacitami (vrátane miestnej infraštruktúry, personálu a funkcií riadenia rizík) na riadenie všetkých významných rizík na miestnej úrovni.

Pokiaľ ide konkrétne o účtovný model „back-to-back“, podľa ECB a vnútroštátnych orgánov dohľadu by časť rizík prameniacich zo všetkých významných produktových línií mala byť riadená a kontrolovaná na miestnej úrovni (i v prípade možných individuálne povolených provizórnych riešení). V prípade trhového rizika to v konečnom dôsledku môže znamenať vytvorenie trvalých miestnych obchodných kapacít a miestnych rizikových výborov, ako aj obchodovanie a hedžovanie rizík s diverzifikovaným súborom externých protistrán. Špecifické požiadavky a prípadné prechodné obdobia budú okrem iného závisieť od štruktúry účtovného modelu, významnosti a zložitosti podniku, úrovne vnútroskupinových expozícií, ako aj od súvisiacich zmluvných vzťahov a vnútorného usporiadania.

Ako sa hodnotia účtovné modely? Aké sú očakávania dohľadu vo vzťahu k účtovaniu „back-to-back“?

ECB a vnútroštátne orgány dohľadu hodnotia účtovné postupy (vrátane účtovania back-to-back a účtovania na diaľku) a súvisiace riziká pri podaní žiadosti o udelenie licencie i v rámci priebežného dohľadu (monitorovania). Účtovné modely prichádzajúcich i existujúcich bánk by nemali viesť k vzniku „prázdnych schránok“, k závislosti od poskytovania služieb subjektmi v tretích krajinách ani k prekážkam v urýchlenej realizácii ozdravných opatrení. Banky by tiež mali byť schopné fungovať dostatočne samostatne (t. j. nezávisle od podpory skupiny). ECB a vnútroštátne orgány dohľadu pri hodnotení účtovných modelov posudzujú, do akej miery banky tieto očakávania dohľadu spĺňajú (resp. plánujú plniť).

ECB a vnútroštátne orgány dohľadu konkrétne hodnotia, či banky používajú (resp. plánujú zaviesť) primerané rámce miestneho riadenia a riadenia rizík a či majú zamestnancov poverených identifikovaním a riadením miestnych rizík. Osobitnú pozornosť pritom venujú tomu, či miestny rámec riadenia a personálne obsadenie banky ako aj jej kapacity v oblasti riadenia rizík sú primerané a úmerné jej obchodnej činnosti, hedžingovým stratégiám a schopnosti hedžovať riziká prostredníctvom diverzifikovaného súboru protistrán, plánovanej úrovni prístupu k infraštruktúre finančného trhu, úrovni a vnútornému usporiadaniu vnútroskupinových transakcií a expozícií, ako aj koncentrácii protistrán a ďalším veľkým expozíciám.

Očakávania dohľadu vo vzťahu k účtovným modelom sa uplatňujú úmerne k významnosti a zložitosti aktivít jednotlivých inštitúcií. To znamená, že veľké banky s vysokou mierou vzájomnej previazanosti a zložitými operáciami na kapitálovom trhu podliehajú vyšším dohľadovým očakávaniam a prísnejším hodnoteniam.

Čo očakávate v prípade externého zabezpečovania činností? Ktoré funkcie a služby by banka v eurozóne mohla zadávať externe?

ECB a vnútroštátne orgány dohľadu očakávajú, že dohliadané banky majú v subjektoch zriadených v eurozóne vytvorené spoľahlivé mechanizmy na riadenie rizík. Tieto mechanizmy by mali zabezpečovať, aby externé zabezpečovanie činností (v rámci skupiny i mimo nej) bolo riadne monitorované riadiacimi orgánmi subjektu a plne zodpovedalo regulačným požiadavkám.

Externé zabezpečovanie funkcií a služieb by zároveň nemalo byť na úkor prevádzkovej nezávislosti dohliadanej banky; na zabezpečenie nepretržitej prevádzky subjektu je nevyhnutné zaviesť a pravidelne testovať náležité pohotovostné postupy. Je zároveň nevyhnutné, aby zmluvy o externom zabezpečovaní činností umožňovali miestne riadenie a aby orgány dohľadu mali prístup ku všetkým informáciám i možnosť preverovať externého poskytovateľa služieb.

ECB a vnútroštátne orgány dohľadu budú zmluvy o externom zabezpečovaní činností spravidla posudzovať individuálne.

Plány ozdravenia

Má odchod Spojeného kráľovstva z EÚ nejaké následky na plány ozdravenia inštitúcií v eurozóne? Aké sú požiadavky na plány ozdravenia novozaložených bánk v eurozóne?

Podľa článku 7 ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (Bank Recovery and Resolution Directive – BRRD) sú materské spoločnosti v EÚ povinné zostaviť skupinový plán ozdravenia na najvyššej úrovni konsolidácie v EÚ. Po skončení prechodného obdobia tento plán musí zohľadňovať skutočnosť, že inštitúcia v Spojenom kráľovstve prestane byť najvyššie postaveným subjektom v skupine v rámci EÚ.

Úverové inštitúcie s novoudelenou licenciou i existujúce banky, ktoré plánujú podstatné rozšírenie svojej činnosti, budú musieť vypracovať plán ozdravenia na úrovni EÚ zodpovedajúci požiadavkám BRRD. Plán musí odrážať povinnosti stanovené príslušným orgánom a musí byť vypracovaný v stanovenej lehote, t. j. do troch až šiestich mesiacov od začiatku podnikania. Súčasťou podkladov žiadosti o udelenie povolenia má byť jasný a podrobný plán, ako riadiaci orgán inštitúcie tieto povinnosti v uvedenej lehote zamýšľa splniť.

Interné modely

Uzná ECB existujúce povolenia na používanie interných modelov vydané orgánmi z tretích krajín?

Uznávanie povolení na používanie interných modelov sa za súčasného právneho rámca v tejto súvislosti nepovažuje za možné.

Podľa nariadenia CRR si (ďalšie) používanie interných modelov zo strany:

  • novozaloženej banky v eurozóne
  • existujúcej banky, plánujúcej zmeny podkladových portfólií (napr. pridanie nových portfólií spravovaných pomocou interného modelu)

vyžaduje podanie novej žiadosti o povolenie.

Ako bude ECB interné modely hodnotiť v kontexte presídlenia alebo reštrukturalizácie v rámci bankovej skupiny?

V rámci odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie je vyhradené obmedzené obdobie, počas ktorého môžu nové banky v eurozóne, ktoré expandujú alebo sa sťahujú zo Spojeného kráľovstva, používať interné modely zatiaľ neschválené ECB.

O takýchto dohodách, ktoré podliehajú prísnym podmienkam, boli dotknuté banky informované.

Obmedzené obdobie, počas ktorého banky môžu používať interné modely ešte neschválené ECB, vyprší najneskôr 30. júna 2022, resp. v momente schválenia alebo zamietnutia žiadosti banky o schválenie modelu zo strany ECB.

Interné modely

Otázky súvisiace s priebežným dohľadom

V snahe zabezpečiť konzistentné uplatňovanie legislatívy Únie voči podnikom plánujúcim pôsobiť alebo rozšíriť svoje pôsobenie v krajinách EÚ27 vydal EBA v októbri 2017 stanovisko k otázkam brexitu (Opinion on Brexit Issues). Príde v dôsledku uvedeného stanoviska EBA k nejakým zmenám?

Stanovisko EBA k otázkam brexitu stanovuje zásady týkajúce sa viacerých tém, ktoré sú i predmetom týchto najčastejších otázok. Postoj ECB je v súlade s týmito zásadami.

ECB napríklad súhlasí s potrebou zachovať vysoké štandardy pri udeľovaní povolení a plánuje dôkladne posudzovať všetky žiadosti bez akýchkoľvek výnimiek. Inštitúcie nebudú mať možnosť externe zadávať činnosti do takej miery, aby fungovali len ako „prázdne schránky“, a budú musieť disponovať miestnymi kapacitami na identifikovanie a riadenie rizík. Zásadám EBA zodpovedá i postoj ECB k interným modelom, napr. inštitúcie žiadajúce o povolenie na používanie dodatočných interných modelov budú musieť podať požadované žiadosti, pričom príslušné orgány krajín EÚ27 síce môžu prihliadať na závery hodnotenia zo Spojeného kráľovstva, musia však následne vykonať vlastnú previerku.

Pokiaľ ide o možnosti a právomoci orgánov dohľadu na základe súboru predpisov CRD, ktoré pravidlá musíme pri presídlení do krajiny eurozóny dodržať?

Ak ste významnou inštitúciou, vzťahujú sa na vás pravidlá ECB týkajúce sa možností a právomocí orgánov dohľadu ustanovených právom EÚ. Tieto pravidlá sú zohľadnené v nariadení ECB a vo všeobecných zásadách ECB o možnostiach a právomociach, ktoré platia od roku 2016.

V záujme rovnakých podmienok a konzistentného uplatňovania vysokých štandardov dohľadu v celej eurozóne bolo rozhodnuté harmonizovať uplatňovanie možností a právomocí i v prípade menej významných inštitúcií. Konečné znenie príslušných právnych predpisov bolo zverejnené 13. apríla 2017.

Aký je postup v prípade vnútroskupinových veľkých expozícií?

Všeobecný rámec pre veľké expozície, stanovený v nariadení o kapitálových požiadavkách, majú priamo uplatňovať všetky banky. Pokiaľ ide konkrétne o potenciálnu výnimku pre veľkú expozíciu v rámci subjektov v skupine alebo siete v eurozóne, mali by ste si preveriť, či krajina, v ktorej sa nachádzate, prijala vnútroštátne právne predpisy o výnimke pre vnútroskupinové veľké expozície na základe prechodnej právomoci v zmysle článku 493 ods. 3 nariadenia CRR.

  • V takom prípade máte povinnosť dodržiavať platné vnútroštátne právne predpisy. Tieto právne predpisy sa budú brať do úvahy pri hodnotení vnútroskupinových veľkých expozícií, pre ktoré predmetný subjekt žiada o výnimku z limitu veľkých expozícií stanoveného v nariadení CRR.
  • V opačnom prípade ste povinní dodržiavať pravidlá ECB týkajúce sa uplatnenia tejto výnimky v ich súčasnej podobe. Tieto pravidlá sú zohľadnené v uvedenom nariadení ECB o možnostiach a právomociach (článok 9 a príloha I). Vzhľadom na potenciálny nárast objemu a dôležitosti expozícií voči tretím krajinám však ECB a vnútroštátne orgány dohľadu uvažujú o zavedení dohľadovej previerky ešte pred povolením výnimky zo stanovených limitov.
Prehľad rôznych režimov platných v krajinách eurozóny
Prehľad vnútroštátnej implementácie limitov veľkých expozícií*
Nariadenie ECB o možnostiach a právomociach platí v krajinách, ktoré uplatňujú článok 400 ods. 2 nariadenia CRR Nariadenie ECB o možnostiach a právomociach neplatí v krajinách, ktoré uplatňujú článok 493 ods. 3 nariadenia CRR
IE, NL, SK, LT, EL, CY, SI, LV AT, FR, LU, ES, PT, IT , MT, FI, EE, BE, DE

* Informácie z druhého štvrťroka 2015.

Ako sa uplatňuje proces dohľadového hodnotenia (druhý pilier Bazilejského výboru pre bankový dohľad)? Budú sa na materskú inštitúciu v tretej krajine vzťahovať opatrenia prijaté ECB alebo vnútroštátnymi orgánmi?

Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) vychádza z rozsahu prudenciálnej konsolidácie v rámci EÚ a vykonáva sa s prihliadnutím na konsolidovanú úroveň skupiny na úrovni EÚ, pričom hodnotí finančnú situáciu a riziká všetkých subjektov v rámci skupiny. To znamená, že hodnotenie SREP dohliadanej banky sa bude vzťahovať na materskú inštitúciu v EÚ, nie však na materskú spoločnosť dohliadanej skupiny v tretej krajine. Požiadavky hodnotenia SREP pre významné bankové skupiny v EÚ určuje ECB. Ak sa najvyššie postavená materská spoločnosť v EÚ nachádza v nezúčastnenom členskom štáte, za rozhodnutie SREP na úrovni skupiny bude zodpovedný príslušný orgán v predmetnej krajine EÚ.

Dohľadové hodnotenie (SREP)
Plánujete v budúcnosti vydať ďalšie informácie k otázkam bankového dohľadu?

ECB prípadné nové, resp. aktualizované odpovede na najčastejšie otázky zverejní na svojej internetovej stránke venovanej bankovému dohľadu.

Všetky stránky v tejto sekcii

Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)