Najčastejšie otázky…

... o jednotnom mechanizme dohľadu

Čo je to jednotný mechanizmus dohľadu?
Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) je nový rámec bankového dohľadu v Európe. Tvorí ho ECB a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených krajín EÚ. Jeho hlavné ciele sú:
  • zaisťovať bezpečnosť a stabilnosť európskeho bankového systému,
  • zvyšovať finančnú integráciu a stabilitu v Európe.
Jednotný mechanizmus dohľadu je dôležitým medzníkom na ceste k bankovej únii v EÚ.
Prečo je jednotný mechanizmus dohľadu potrebný?
Skutočne európsky mechanizmus dohľadu oslabuje väzbu medzi bankami a štátnou správou. To pomáha obnoviť dôveru v európsky bankový sektor.

Nedávna finančná kríza ukázala, ako rýchlo a výrazne sa problémy vo finančnom sektore krajiny môžu preniesť do ďalších krajín, predovšetkým v rámci menovej únie, a ako tieto problémy môžu priamo ovplyvniť občanov v celej eurozóne.
Prečo tieto nové úlohy prebrala práve ECB?
Okrem právneho základu je viacero dôvodov, prečo nové úlohy v oblasti bankového dohľadu prebrala ECB:
  • Nezávislosť: ECB ako nezávislá inštitúcia na úrovni EÚ zabezpečuje bankový dohľad z európskej perspektívy. Tým sa oslabuje negatívna vzájomná spätná väzba medzi štátnou správou a bankami.
  • Odbornosť: ECB od svojho vzniku nadobudla odborné skúsenosti v analyzovaní finančných inštitúcií a trhov. Na plnenie tejto komplexnej úlohy teda má prostriedky a, spoločne s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, technické kapacity.
  • Oddelenie úloh: organizačné zásady stanovené v príslušných právnych predpisoch zabezpečujú, že ECB dohľad vykonáva nezávisle od menovej politiky.
Čo je to nariadenie o rámci SSM a čo je jeho účelom? Na koho sa bude vzťahovať?
Nariadenie o rámci SSM stanovuje právnu štruktúru spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu (príslušnými vnútroštátnymi orgánmi), v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Upravuje vzťahy medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a stanovuje pravidlá, ktoré sa vzťahujú priamo na banky.
Ako sa ECB demokraticky zodpovedá za výkon svojich nových úloh?
V rámci demokratickej zodpovednosti za plnenie úloh v oblasti dohľadu ECB:
  • podáva pravidelné správy Európskemu parlamentu, Rade EÚ, Európskej komisii, Euroskupine a národným parlamentom zúčastnených členských štátov,
  • podlieha auditu zo strany Európskeho dvora audítorov,
  • podlieha právnej kontrole zo strany Súdneho dvora EÚ.

Praktické aspekty uplatňovania demokratickej zodpovednosti sú stanovené v Medziinštitucionálnej dohode medzi ECB a Európskym parlamentom a v Memorande o porozumení medzi ECB a Radou EÚ.

Zodpovednosť
Ako ECB zabraňuje možnému stretu záujmov medzi svojimi úlohami dohľadu a úlohami menovej politiky?
Úlohy dohľadu a úlohy menovej politiky sa vykonávajú nezávisle od seba a rozhodovacie orgány ECB záležitosti súvisiace s menovou politikou a s bankovým dohľadom prerokúvajú na oddelených zasadaniach.

S cieľom zabrániť možnému stretu záujmov sa uplatňuje aj organizačné oddelenie pracovníkov, ktorí sa priamo podieľajú na plnení úloh menovej politiky.

… o prípravných prácach

Kedy začal jednotný mechanizmus dohľadu fungovať?
Jednotný mechanizmus dohľadu začal fungovať 4. novembra 2014.

Dňa 15. októbra 2013 Rada EÚ po rokovaniach s Európskym parlamentom oficiálne prijala nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu. Nariadenie o SSM následne vstúpilo do platnosti po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Podľa nariadenia o SSM mal byť jednotný mechanizmus dohľadu plne funkčný najneskôr do jedného roka odo dňa, keď nariadenie vstúpilo do platnosti.
Ako sa ECB pripravovala na plnenie svojich nových úloh?
Boli vytvorené nové organizačné štruktúry, ktoré boli začlenené do celkovej organizácie. Zároveň prebiehali práce na vývoji interných postupov a nábore ďalších zamestnancov potrebných na plnenie nových úloh.
Čo bolo účelom komplexného hodnotenia?
Komplexné hodnotenie bolo „kontrolou finančného zdravia“ významných bánk v eurozóne a v zúčastnených krajinách. Pozostávalo z dvoch navzájom sa dopĺňajúcich pilierov:
  • hodnotenia kvality aktív a
  • záťažového testu.
Hodnotenie, ktoré sa začalo v októbri 2013 a trvalo 12 mesiacov, sa týkalo 130 najväčších bánk v eurozóne. Predstavovalo významný krok v rámci príprav jednotného mechanizmu dohľadu a malo tri hlavné ciele:
  • transparentnosť: všetky zainteresované strany by mali mať prístup k informáciám o stave svojich bánk,
  • náprava: zistené nedostatky by sa mali v prípade potreby napraviť,
  • budovanie dôvery: všetky zainteresované strany je potrebné ubezpečiť o celkovej stabilite a dôveryhodnosti bánk.
Komplexné hodnotenie

… o bankovom dohľade

Čo presne je úlohou ECB?
Od novembra 2014 ECB nesie výhradnú zodpovednosť za kľúčové úlohy súvisiace s prudenciálnym dohľadom nad bankami. Okrem iného je v jej právomoci:
  • udeľovať/odoberať bankové povolenia v prípade všetkých bánk v eurozóne,
  • posudzovať nadobúdanie a prevod účastí v bankách,
  • zabezpečovať dodržiavanie všetkých prudenciálnych požiadaviek stanovených v pravidlách EÚ týkajúcich sa činnosti bánk a v prípade potreby stanovovať bankám vyššie prudenciálne požiadavky s cieľom chrániť finančnú stabilitu.
Bankový dohľad
Ktoré krajiny sa na jednotnom mechanizme dohľadu zúčastňujú?

Krajiny eurozóny

Krajiny eurozóny sa na SSM zúčastňujú automaticky.

Úzka spolupráca s krajinami nepatriacimi do eurozóny

Na SSM sa môžu zúčastňovať aj členské štáty EÚ, ktorých menou nie je euro. V takom prípade ich vnútroštátne orgány dohľadu nadväzujú „úzku spoluprácu“ s ECB.

Spolupráca s krajinami mimo SSM

V prípade nezúčastnených krajín EÚ a krajín nepatriacich do EÚ môžu ECB a vnútroštátne orgány dohľadu uzavrieť memorandá o porozumení, v ktorých bude stanovený spôsob spolupráce pri výkone úloh dohľadu.
Kto podlieha dohľadu?

Bankové skupiny, ktoré zahŕňajú viacero jednotlivých bánk, sa počítajú ako jedna inštitúcia.

Priamy dohľad

ECB vykonáva priamy dohľad nad 120 „významnými bankami“, ktoré predstavujú takmer 82 % všetkých bankových aktív v eurozóne.

Nepriamy dohľad

Nad menej významnými bankami v zúčastnených krajinách, ktorých je v eurozóne približne 3 500, ECB vykonáva nepriamy dohľad. ECB však môže kedykoľvek rozhodnúť, že nad hociktorou z týchto bánk bude vykonávať priamy dohľad v záujme konzistentného uplatňovania vysokých štandardov dohľadu.

Zoznam bánk podliehajúcich priamemu dohľadu

Ktoré banky sú významné?
Pri určovaní významnosti banky sa vychádza z týchto kritérií:
  • jej veľkosti,
  • jej významu pre hospodárstvo krajiny, v ktorej má sídlo, alebo EÚ ako celku,
  • významu jej cezhraničných aktivít,
  • toho, či si vyžiadala alebo získala finančnú pomoc priamo prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu alebo Európskeho nástroja finančnej stability.
Z každej zúčastnenej krajiny budú priamemu dohľadu ECB podliehať minimálne tri najvýznamnejšie banky bez ohľadu na ich absolútnu veľkosť.

Akým spôsobom môžem oznámiť porušenie právnych predpisov EÚ o bankovom dohľade?
Akékoľvek podozrenie z porušenia právnych predpisov EÚ súvisiacich s úlohami ECB v oblasti dohľadu môžete ohlásiť priamo ECB. Predmetom oznámenia môže byť akékoľvek údajné porušenie predpisov zo strany dohliadaných bánk, vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo samotnej ECB. Všetky poskytnuté informácie sa budú považovať za prísne dôverné.

Oznámiť porušenie predpisov
Úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a boja proti praniu špinavých peňazí zostávajú v kompetencii vnútroštátnych orgánov. Všetky porušenia zákona súvisiace s týmito oblasťami je potrebné oznamovať vnútroštátnemu orgánu dohľadu.

Vnútroštátne orgány zodpovedné za ochranu spotrebiteľa

… o organizačných aspektoch

Aká je organizácia jednotného mechanizmu dohľadu?

Rada pre dohľad

Rada pre dohľad plánuje a vykonáva úlohy ECB v oblasti dohľadu v záujme oddelenia úloh dohľadu od úloh menovej politiky. Zároveň pripravuje návrhy rozhodnutí dohľadu, ktoré sa predkladajú na prijatie Rade guvernérov ECB.

Nové odborné útvary

Budovanie SSM si vyžiadalo zmeny súčasnej organizačnej štruktúry ECB vrátane vytvorenia nových odborných útvarov. Štyri nové generálne riaditeľstvá a sekretariát sa zaoberajú výhradne bankovým dohľadom.

Zdieľané služby

Jednotnému mechanizmu dohľadu poskytujú dodatočnú podporu existujúce funkcie a služby ECB, ako napríklad IT, ľudské zdroje, rozpočet, štatistika, komunikácia, právne služby a administratíva.

Organizačná štruktúra ECB
Ako jednotný mechanizmus dohľadu funguje?
Rada pre dohľad s podporou riadiaceho výboru plánuje a vykonáva úlohy ECB v oblasti dohľadu. Súčasťou týchto úloh sú prípravné práce a predkladanie návrhov rozhodnutí dohľadu Rade guvernérov ECB. Ak Rada guvernérov, hlavný rozhodovací orgán ECB, nevznesie proti návrhu rozhodnutia Rady pre dohľad námietky, považuje sa za schválený. Každodenný dohľad nad významnými úverovými inštitúciami vykonávajú spoločné dohliadacie tímy.

Prijímanie rozhodnutí
Čo sú to spoločné dohliadacie tímy?

Zloženie

Spoločné dohliadacie tímy predstavujú jednu z hlavných foriem spolupráce medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. V prípade každej významnej banky bol zostavený tím pozostávajúci z odborníkov vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktorí sa zúčastňujú na výkone dohľadu nad danou bankou, a odborníkov ECB. Koordináciou tímu je poverená ECB, ktorá v rámci tejto úlohy spolupracuje s koordinátormi z jednotlivých vnútroštátnych orgánov dohľadu.

Úlohy

Spoločné dohliadacie tímy vykonávajú priebežný dohľad nad významnými bankami. Ich hlavnou úlohou je uskutočňovať analýzy rizík dohliadaného subjektu alebo skupiny a predkladať návrhy programov dohľadu a príslušných opatrení dohľadu.
Aká je úloha vnútroštátnych orgánov dohľadu?
Vnútroštátne orgány dohľadu, nazývané aj príslušné vnútroštátne orgány, úzko spolupracujú s ECB. Pripravujú a zavádzajú rozhodnutia ECB. Zároveň v zúčastnených krajinách vykonávajú priamy dohľad nad menej významnými bankami (ktorých je v eurozóne približne 3 500), nad ktorými nevykonáva priamy dohľad ECB. ECB však môže kedykoľvek rozhodnúť, že v záujme konzistentného uplatňovania vysokých štandardov dohľadu bude nad hociktorou z týchto bánk vykonávať priamy dohľad.

V kompetencii príslušných vnútroštátnych orgánov je aj ochrana spotrebiteľov a boj proti praniu špinavých peňazí (tieto oblasti nie sú zodpovednosťou ECB v rámci dohľadu).

… o ochrane spotrebiteľov

Ako postupovať v prípade sťažnosti na banku?
ECB vykonáva dohľad nad bankami v eurozóne a v ďalších zúčastnených krajinách. Úlohy ako ochrana spotrebiteľov a boj proti praniu špinavých peňazí však nie sú zodpovednosťou ECB a preto zostávajú v kompetencii vnútroštátnych orgánov dohľadu.

Ak chcete podať sťažnosť na banku, obráťte sa priamo na ňu, prípadne svoju sťažnosť adresujte orgánu zodpovednému za ochranu práv spotrebiteľov vo svojej krajine.

Zoznam vnútroštátnych orgánov zodpovedných za ochranu spotrebiteľov
Môžem od ECB získať konkrétne informácie o svojej banke?
Nie, vzhľadom na právne obmedzenia ECB nie je oprávnená poskytovať informácie a údaje o jednotlivých dohliadaných bankách.

Nariadenie o SSM, článok 27 ods. 1
Smernica o kapitálových požiadavkách IV, článok 53 ods. 1 – 3

V takýchto prípadoch sa obráťte priamo na svoju banku.

Čo robí ECB pre bezpečnosť mojich peňazí?
Jednotný mechanizmus dohľadu má právomoc vyžadovať od bánk udržiavanie vyššieho objemu peňažných rezerv, ktoré budú v prípade problémov slúžiť ako záchranná sieť. Môže udeľovať a odoberať bankové povolenia a v niektorých prípadoch bankám ukladať sankcie za porušenie pravidiel. Zámerom SSM je banky ozdraviť a zvýšiť ich odolnosť voči vonkajším šokom, ako napríklad finančným krízam, a pomôcť tak zabezpečiť stabilitu bánk a bezpečnosť vašich úspor.

V prípade ďalších otázok nás môžete kontaktovať e-mailom (info@ecb.europa.eu) alebo na telefónnom čísle +49 69 1344 1300.